Domov / Hlavná strana / História / Prečo Arabi nenávidia západ?

Prečo Arabi nenávidia západ?

king_davidHotel King David po útoku židovských teroristov

V novembri 1947 hlasovalo OSN o rozdelení Palestíny do dvoch nezávislých štátov, jeden židovský a jeden arabský, od 1. októbra 1949. Tento plán bol prijatý Sionistami, ale bol odmietnutý Arabmi, ktorí neboli ochotní vzdať sa vlastníctva a kontroly územia, ktoré bolo ich domovom po 2000 rokov.

Spomienky obyvateľov islamského Stredného východu siahajú ďaleko dozadu a sú plné európskeho (rozumej anglického a francúzskeho) a neskoršie amerického zasahovania vojenskými ako aj inými formami do ich záležitostí. Vedia, ze všetky tieto zásahy a vmiešavanie mali účel slúžit‘ iným záujmom a nie ich vlastným.

Vošiel Napoleon v roku 1798 do Egypta aby priniesol egypťanom slávu francúzskej civilizácie, alebo aby ohrozil komunikáciu Anglicka s Indiou?

Ustanovila Británia „protektorát“ na arabskom poloostrove v 19. storočí aby oboznámila tamojších obyvateľov s dobrodením westminsterskej demokracie, alebo chránila indický RAJ?

Obsadilo Anglicko v roku 1882 Egypt aby zaistilo ľuďom ekonomické výhody, alebo aby si zaistilo zaplatenie dlhov a dozor nad suezským kanálom?

Prečo kolonizovalo Francúzsko Alžír, Maroko a Tunis a prečo Taliansko Lýbiu?

Čo si mysleli Arabi v roku 1916, ked‘ zistili že Británia, zatial‘ čo im sľubovala nezávislost‘ ked‘ povstanú proti Otomanskej ríši, zároveň dojednávala s Franciou rozkúskovat‘ Východný Arabský svet?

Arabi zamenili muslimskú nadvládu Istambulu nie za nezávislost‘ ale za rozkúskovanie svojej zeme na štáty ovládané Londýnom a Parížom. A ešte menej očakávali vytvorenie židovského „národného“ domova implantovaného v ich zemi. Jednoducho povedané, Stredný východ videl druhú svetovú vojnu ako spor medzi európanmi a európanmi, Amerikou a Japonskom, s čím oni nemajú nič spoločného. Avšak obrovské európske armády bojovali a obsadzovali ich územia, dosadzovali a rušili vlády, inými slovami robili čo chceli.

Prečo? Pretože mali ropu, ktorú anglická a francúzska vojenská mašinéria potrebovala.

A potom, po vojne, Európa a Amerika chceli odčinit‘ „vinu za krivdy spôsobené európskym židom“ vytvorením a ochranou Izraelu v dobrom i zlom.

A teraz, všetci palestínci žijú bud‘ pod izraelskou okupáciou, v exile, alebo v utečeneckých táboroch.

Bolo toto, pýtajú sa Arabi sami seba, o čo sa Anglicko snažilo v roku 1917, ked‘ sľubovalo že židovský „národný domov“ nebude môct‘ – resp. nebude mu dovolené – potláčat‘ občianske a náboženské práva “jestvujúcich nežidovských obyvateľov” (v tom čase 90% obyvateľstva !!) v Palestíne?

Akého zločinu sa dopustil prezident Egypta Nasser aby si zaslúžil inváziu anglických, francúzskych a izraelských vojsk v roku 1956? Neponúkol kompenzáciu za znárodnenie Suezského kanálu a záruku slobodnej plavby?

Nebola táto invázia v skutočnosti plánom na odstránenie Nassera pretože sa snažil zjednotit‘ Arabov, zbavit‘ celý región cudzej nadvlády, inými slovami nebol ochotný súhlasit‘ so západnou politikou?

V arabských mysliach je mnoho otázok. Prečo bol Saddam Husein – jediný arabský vládca v očiach Palestíncov, ktorý bol odhodlaný odolávat‘ Izraelu a jeho ochrancom, USA – označovaný Bezpečnostným výborom (UN) ako agresor, ked‘ izraelská invázia do Libanonu v roku 1982, kde bolo povraždených tisíce civilných obyvateľov, žien a detí nebola dokonca ani charaktrizovaná ako ohrozenie svetového mieru?

Prečo boli zavedené sankcie proti Iraku, keď Izrael okupuje už mnoho rokov arabské zeme bez toho aby bolo proti nemu zakročené medzinárodnou akciou?

Prečo Amerika, “apoštol práva na sebaurčenie” nezaručí tieto práva Palestíncom?

Nathan Chofshi – jeho vzpomienky nám hovoria najviac – je jedným z pôvodných židovských usadlíkov v Palestíne, ktorého nadšenie pre sionistické hnutie sa zmenilo v horor, keď bol svedkom vzniku Izraela a nespravodlivého zaobchádzania palestínskeho ľudu… Píše:

“Prišli sme a urobili sme z miestnych Arabov bezdomovcov. A stále ich musíme degradovať a ponižovať. Namiesto toho, aby sme boli hlboko zahanbení čo sme im urobili a skúsili odčiniť niečo z toho zla ktoré sme spáchali, ospravedlňujeme naše strašné činy a dokonca sa pokúšame ich gorifikovať” (Dimbleby. „The Palestinians“ str.91).

Pri pohrebe izraelského vojaka v roku 1956, dokonca aj Moshe Dajan sa opýtal svoich ‘druhov’ Sionistov:

“Kdo sme my, že namietame proti ich nenávisti? Po dobu ôsmich rokov, oni (Palestínci), sedia v utečeneckých táboroch v Gaze a pred ich očami, zo zeme a dedín v ktorých žili oni a ich predkovia, si robíme náš domov (Hirst, „The Gun and The Olive branch“, str. 172).

Keď sa v OSN hlasovalo o rozdelení Palestíny, pridelili viac ako 54% územia Sionistom pre vytvorenie štátu Izrael. Jedným šokujúcim aspektom tohoto rozhodnutia bolo, že v tom čase Arabi vlastnili 93% tohoto územia a tvorili 70% populácie Palestíny (Dimbleby, Bell, Rodinson amnoho iných).

Skoro všetka najlepšia a najúrodnejšia zem pozdÍž Stredozemného pobrežia bola daná Sionistom napriek tomu, že tieto zeme boli kultivované po dobu generácií, ktorých produkty boli hlavnými článkami ich vývozu.

OSN plán ‘delenia’ taktiež pridelil Sionistom región Negevskej púšte, i keď čísla britského sčítania ukázali prevahu Beduínov nad židmi 100,000 ku 475.

Väčšina palestínskych obilnín bola vypestovaná na tomto území, ako aj množstvo olív a citrusových produktov.
Avšak Izraeliti sa po dlhú dobu vystatujú, že to boli oni, ktorí obrátili holú Negev na úrodnú, prekvitajúcu záhradu (Dimbleby, “The Palestinians”, str. 86).

Toto je však len ďalší príklad Sionistickej propagandy, ktorá úplne zmiatla poverčivú a nič netušiacu svetovú verejnosť.
Ako ‘ad Hoc’ OSN komitét začal uskutočňovať nimi navrhnuté delenie Palestíny, Arabi neboli schopní vytvoriť slizkú ‘lobby’ skupinu, ktorá by sa vyrovnala rétorike Sionistov, ich nevyčerpateľnému zdroju financií a ich sieti priateľov a podporovateľov, kultivovaných od začiatku storočia z politických líderov sveta… (prof. R. O’Driscoll “The New World Order & and The Throne of the Antichrist” str. 115-116)

Celkový odhad palestínskej populácie je 3,5 miliónov, z ktorých polovica sú oficiálne klasifikovaní podľa OSN ako utečenci, závislí na službách, pomoci a prístrešia poskytnutých OSN v utečeneckých táboroch. Je ich 950,000 v Jordáne, 693,000 vo West Banku, 390,000 v Gaze, 574,000 v Israeli; zbytok je roztratený v Arabskom svete, vrátane Libanonu, Sýrie, Kuvajtu, Egyptu, Iraku, Lýbie a Saudskej Arábie. Je odhadnutých 7,000 v USA., 5,000 v Latinskej Amerike, a asi 150,000 v Európe.

Štatistiky agencie UNRWA ukazujú, že 1,706,486 Palestíncov dostáva od 30. júna 1977 pomoc a prístrešie od tejto agentúry. (Dr. Alfred M. Lilientahl “The Zionist Connection II”…str.197-198).

Autor: L.A.Rudolph, www.protiprudu.org

O ::prop

6 komentárov

  1. Pozrime sa na to z druhej strany. Arabi kedysi žili len na svojom Arabskom polostrove. Potom ale vojensky a ideologicky obsadili celú severnú Afriku, Iberský polostrov, na východ sa roztiahli až do Indie a všade krvou a mečom šírili islam. Takže kto tu zasahuje do cudzích záležitostí?
    Egypťania sú pre mňa len potomkovia starých Egypťanov Kopti, neskorší prisťahovalci sú pre mňa len egyptskí Arabi, ktorí so skutočnými Egypťanmi nemajú nič spoločné, iba parazitujú na pamiatkach vytvorených porobeným národom.

    • Mňa až tak osobne neserie, že šírili Islam mečom, to bola bežná prax počas celej antiky a stredoveku a vlastne pretrváva dodnes, len je imperializmus (resp. casus belli) lepšie verejne schovávaný pod eufemizmy, ideologickú nevyhnutnosť, a rôzne iné „obranné“ rétoriky.
      Oveľa viac ma štve že vybudovali veľkú civilizáciu ktorá v stredoveku nemala konkurenciu (vynímajúc Byzantskú Ríšu) a to ako po vojenskej tak po kultúrnej a techologicko-vedomostnej stránke (idžtihád), no všetko čo dokázali vybudovať zahodili pre náboženský extrémizmus vďaka ujovi Al-Ghazalimu a jeho poskokom. Aj keď zasa na druhú stranu to zaostalým Európanom umožnilo prebrať štafetu počas renesancie-osvietenstva a intelektuálny pád Kalifátov využiť vo svoj prospech s ktorého profitujeme dodnes, aj keď si to nevážime.

  2. No my asi ťažko profitujeme z intelektuálneho pádu Kalifátov. Možno západná Európa, ale my nie.

    • Opakujem, hovorím o páde intelektuálnom, nie mocenskom. Ten paradoxne rástol v tomto období (pád Konštantínopolu a expanzie do Európskeho vnútrozemia osmanmi), s výnimkou reconquisty pravdaže.
      Aj východná Európa z tohto pádu profitovala, minimálne z dlhodobého hľadiska určite. Ak by tomu tak nebolo tak tuná dnes v „Uhorsku“ rozprávame turecky a miesto kostolov máme mešity. Niekto holt nedokázal držať krok s dobou.

  3. “Potom ale vojensky a ideologicky obsadili celú severnú Afriku, Iberský polostrov, na východ sa roztiahli až do Indie a všade krvou a mečom šírili islam…”

    Nie tak úplne. Vy hovoríte o niečom, čo sa odohralo pred 1000 rokmi, článok hovorí o dobe modernejšej, ale aj tak je tu podstatný rizdiel.

    Tretím najsvätejším mestom po Mekke a Medine bol Jeruzalem. Po smrti Mohameda (632), tento bol ovládaný arabskými muslimami a neskoršie, koncom desiateho storočia, muslimami tureckými. Títo tureckí muslimi začali expandovať na západ a toto ohrozenie kresťanskej Európy ako prví pocítili vládci byzantskej rríše. Konštantinopol bol ohrozený. Požiadali o pomoc Rím. Pápež Urban II prisľúbil pomoc a obrátil san a mocných rytierov.

    Jedno je isté; keď sa písal Korán a v arabských krajinách už bola pomerne vyspelá kultúra, v Európe bola doba temna.
    Niet pochýb, že civilizácia prišla z východu.

    A potom, v roku 1096 bola zahájená prvá Krusáda…kresťanská a jej hrôzy…
    ostatné už nechám na Vás…..

  4. Myslím si, že moslimovia sú tam, kde kresťania boli pred 1000 rokmi. Škoda, že sa z naších chýb a omylov nepoučili. Teraz oni vytvárajú nové „križiacke“ výpravy so snahou poislamizovať všetko čo sadá. Sú jednoznačne najagresívnejšou populáciu. Hoci Korán hovorí o vážení si kresťana aj žida, dnes vidíme pravý opak. Pre mocenské a fanatické ciele je prekrucaný a upravovaný. A to vďaka nevzdelanosti a chudobe moslimského obyvateľstva, ktoré sa dá veľmi ľahko sfanatizovať. Rozdiel medzi minulosťou a dneškom je v tom, že „kresťanská“ Európa je rozmaznaná, slabošská, bez zásad , odtrhnutá od svojich koreňov a viery. Ale to som trochu odbočil od témy. …

Pridaj komentár