Domov / Hlavná strana / Komentáre / Pozoruhodný „komunizmus“ v Extra plus

Pozoruhodný „komunizmus“ v Extra plus

clnHľadať za každú cenu u našich južných susedov niečo nepekné je síce efektné, ale mlátenie hlava – nehlava môže spôsobiť, že si nakoniec dáme gól do vlastnej brány. Aj ten sa nazýva – vlastenec. Autor Ľudovít Štefko sa rozpísal o 2. maďarskej armáde, ktorá bojovala po boku Hitlera proti boľševizmu a teraz vraj týchto ľudí si súčasné maďarské vedenie uctí. (Extra plus Apríl 2013; Zločiny 2.armády)

No a prečo nie, boli to maďarskí vojaci (a boli tam aj vojaci slovenskej národnosti), ktorí bojovali proti boľševizmu, padli, zostali po nich rodiny, príbuzní. Padli za vlasť, ktorá bola taká aká bola. Na Slovensku máme pamätníky aj Červenej armáde, aj Rumunom, aj Francúzom a podobne. Pamätám si, že keď sme oslavovali Duklu, bol vedľa cesty pohľad na cintorín padlých nemeckých vojakov. Komunisti ho chceli pôvodne zlikvidovať, ale aj generál Svoboda bol proti. Tak sa zachoval ako výkričník toho, že víťaz berie všetko. Ale aj tu sa občas objavila kytička kvetov, ktorú tam niekto tajne položil.

Padlí nemeckí, sovietski, slovenskí, českí a vojaci iných národností bojovali, do boja išli na čísi rozkaz a boli medzi nimi vlastenci, aj takí ktorým sa nechcelo zomierať, všetko to boli skôr mladší ľudia. Ako kresťan si vážim všetkých padlých a zároveň tvrdím, že zbytočne stratili svoje životy, ani jedna z ideológii za ktorú bojovali, nemala tie hodnoty, ktoré možno vyznávali a ktoré dostali do vienka vo svojich rodinách. Dnes je jasné, že netreba príliš rozlišovať, kto koho napadol, pretože obidve strany vedeli, že sa vojne nevyhnú… A tak naozaj nevidím dôvod, aby sme za to, že si uctia svojich padlých, „cepovali“ Maďarov po hlave. Oveľa horšie je, ak v v pobaltských republikách vzdávajú úctu svojim jednotkám SS.

Autor tohto „cepovania“ Maďarov by však mal vedieť, že spojencom Hitlerovho ťaženia bola aj Slovenská republika. Slovenská účasť na tomto ťažení bola za komunizmu skôr zamlčovaná, alebo glorifikovaná tak, že z nej prebehli k Sovietom slovenskí vojaci, ako napríklad kpt. Ján Nálepka a pod. Len pre zaujímavosť, keď postavili v Spišskej Novej Vsi kpt. Jánovi Nálepkovi pamätník, jeho otec v Smižanoch šibol do koní a hnal sa do Spišskej Novej Vsi, aby tento pamätník vlastnými rukami zbúral. Skrotili ho (ŠTB) a celú vec ututlali. To nakoniec hovorí za seba, v akej nemilosti boli na Slovensku boľševici, ktorí boli totožní so Židmi, čo nakoniec nie je nič nové a neznáme.

Slovenské jednotky, či to bola Rýchla divízia, Zaisťovacia divízia a ďalšie sa vyrovnali maďarskej účasti. Z prebehlíkov k Sovietom sa vytárali partizánske brigády, mnohí potom skončili v československom armádnom zbore, ale osudy mnohých sú dodnes nejasné. Boli medzi nimi aj občania maďarskej národnosti. Existujú cintoríny slovenských vojakov, ktorí v boji proti boľševizmu padli (Lipovec a ďalšie). Stretával som sa s niektorými týmito vojakmi, ktorí, keď sa ocitli na slovanskom území, skôr sa snažili aby svojim slovanským bratom (teda ľuďom na dedinkách) pomohli, predovšetkým potravinami. Nakoniec ich nemecké velenie odzbrojilo, ako nespoľahlivých spojencov.

Súčasná Slovenská republika od začiatku svojej existencie sa tvári rovnako ako komunisti, nič nechce vedieť o padlých a cintorínoch slovenských vojakov na dnešnom území Ruska, Ukrajiny a Bieloruska. Znova sme tam, kde sme boli, my do pŕs sa bijúci a hlásajúci o svojom kresťanstve do aleluja. Tí, ktorí padli, neboli nejakí vrahovia, ale vojaci, ktorí mali prezenčnú službu a z rozkazu išli bojovať proti boľševizmu. Extra plus sa vlastne jednostrannou informáciou prihlásilo tak ku komunizmu, ako aj k dnešnej tabuizácii našich padlých slovenských vojakov na východnom fronte.

Vieme, že Rusi si veľmi vážia, ako si uctievame padlých vojakov Červenej armády a pokiaľ poznáme pravoslávnych kresťanov, ani slovkom by nenamietali, že si uctíme našich vojakov padlých na východnom fronte. Svetlým zjavom bolo, že po páde železnej opony sme umožnili Nemcom, aby ako tak dali do poriadku cintoríny nemeckých vojakov. Ale naše kresťanstvo je naozaj špecifické, bolo by určite prospešné keby sa Extra plus venovalo tomu, koľko bolo padlých a aké zverstvá robila židovská kamarila Bélu Kúna, ktorá na východe Slovenska dokonca vytvorila akúsi židovskú republiku, ktorú komunisti uctievali ako zlaté teľa. A koľko nevinných obetí zostalo bez pamätníkov. Naši južní susedia Bélu Kúna nevelebia. My už chvalabohu tiež nie, ale to čo spôsobil, keď tiahol Slovenskom, bola ozajstná spúšť a barbarstvo ešte horšie akého sa dopúšťali nacisti. Autor z Extra plus zrejme nevie o vojne nič, jediným ospravedlnením (nedostatočným) môže byť, že vlastní modrú knižku.

Svätoboj Clementis, www.protiprudu.org

O ::prop

8 komentárov

  1. Pán Svätoboj Clementis, rád čítam Vaše články ale tu sa mýlite.
    Števko písal hlavne o vojnových zločinoch II. maďarskej armády na civilných obyvateľoch.
    NA CIVILNÝCH OBYVATEĽOCH !!!
    Predpokladám, že vojnové zločiny ako kresťan nebudete obhajovať.
    Nenašiel som všetko, viac je v ruštine ale to sa mi ťažko hľadá. Napríklad ako Červená armáda v bitke pri Voroneži brala Nemcov do zajatia ale Maďarov nie. Vedeli začo.
    Jozef Sádovský (1917, Trnava), ktorý bol príslušníkom technického personálu 13. letky, hneď v lete 1941 zaznamenal, že vzťahy Slovákov s miestnym obyvateľstvom sú oveľa lepšie, než majú miestni s Maďarmi. „No boli radi, že sme tam boli my Slováci a nie iní… Lebo napr. Maďarov tam nemali radi. To bolo tiež pri Tulčíne – asi dva týždne sme tam mali kľud, dokopy nič sa nerobilo. Len v susednej malej dedinke sme raz videli, ako jedna Ukrajinka strašne plače. Malé decko pri sebe, drží sa jej sukne a Maďari na dvojkolesnej káre tlačia sviňu. Mohla mať tak 150-180 kg – no ukradli jej ju. To bol ale jej celý majetok, muža totiž nemala a tú sviňu keď zabila, mohli ju celú zimu jesť. Tak tam kričala, revala a Maďari flinty na pleciach a tlačia káru. My sme mali akurát to školenie a naraz jeden z našich, voľáky desiatnik Poklemba sa vytrhol, aj ešte traja či štyria s ním – bárs ich aj poručík vyzval – a utekali poklusom k tým Maďarom. Normálne s pištoľami ich zastavili a odohnali preč… Potom ešte odviezli toho kabana žene domov.
    http://www.druhasvetova.sk/OLD/view.php?cisloclanku=2010090009
    Podľa internetového zdroja http://szovjet-katona.ucoz.hu sa Maďari správali k civilnému obyvateľstvu beštiálne. Anna Grigorjevna Kočetkova mala 12 rokov, keď do Boldurovky dorazili maďarskí vojaci, celú dedinu vyhnali pred ich predné línie. „Kto bol starý alebo chorý a nevedel chodiť, zastrelili ho.“
    http://www.extraplus.sk/2311/zlociny-2-armady
    Domorodci z Brianskej oblasti dali písomné dôkazy, že „…keď Maďari 9.5.1942 prišli, ľudia ušli z dediny. A kto nestihol ujsť, bol zastrelený a rabovačka pokračovala. V jednom kolchoze (Boľševický sen) v jame na zemiaky upálili 67 mužov tak, že ich zhádzali do jamy na zemiaky, zasypali slamou a zapálili. Stalo sa to 20.5.1942. všetci obyvatelia ušli do lesa a hrdlorezovia nás aj tam prenasledovali, všetkých postrieľali a umučili. Celkom 350 ľudí. V tom aj m oje deti.“ Píše Avdokija Vedešinová vo svojej výpovedi. „Dcérka Mina mala 11 rokov, Tonka 8 , syn Viťka 1 rok a Koľa 5 rokov. Ja som ostala živá pod telami svojich detí. Ostatní ľudia utekali od maďarských trestných oddielov preč, lebo tí aj dediny zapaľovali. Nemali kde ísť. „
    http://dolezite.sk/Lekcia_madarskej_historie_123.html
    http://www.fondsk.ru/pview/2011/10/26/urok-vengerskoj-istorii-10968.html
    http://www.youtube.com/watch?v=E4n-TcvdenI
    Ako videli slovenskí vojaci sovietsky režim sa dá prečítať tu :
    http://www.druhasvetova.sk/OLD/view.php?nazevclanku=%84narod-sme-oslobodili-od-totej-pliagy%93-prve-zazitky-prislusnikov-kanonovej-roty-na-uzemi-zssr-v-juli-1941&cisloclanku=2011060001

  2. Najčastejším slovným spojením použitým v tomto článku je „boj proti boľševizmu“.

    Pri príležitosti tohtoročného Medzinárodného dňa žien, napísal Nikolaj Mališevskij dvojdielny článok o boji sovietskych žien vo Veľkej vlasteneckej vojne. Je možné si to prečítať tu:

    http://www.fondsk.ru/news/2013/03/07/zhenschiny-pobedivshie-fashizm-i-19430.html
    a druhú časť tu:
    http://www.fondsk.ru/news/2013/03/08/zhenschiny-pobedivshie-fashizm-ii-19431.html

    Nuž, zahľaďme sa do tvárí týchto mladých žien a skúsme z nich nejakým spôsobom vyčítať, koľko toho strašného „boľševizmu“ sa na nás pozerá z ich očí….

    • Deň žien je umelý sviatok, ktorý vyrobil Marx. Dôvodom bolo to, že tá jeho čúza nemohla mať deti a „Deň matiek“ by ju minul bez osláv. A samozrejme tiež židoboľšebvický feninizmus.

      • Chápem logiku Oliho šesťdesiattrojky:

        „Keďže MDŽ vyrobil Marx z tu uvedených dôvodov, žiadneho slušného čitateľa stránky Proti prúdu po tomto silnom argumente ani len nenapadne kliknúť si na články Nikolaja Mališevského. Kto sa po tomto vážnom historickom poučení Oliho šesťdesiattrojky predsa len opováži tak urobiť, dokazuje, že sa jedná o človeka so sklonmi k židoboľševizmu a taký nepatrí medzi slušných ľudí.

        • Skôr to bude mať niečo spoločné s tým, že nie všetci čitatelia propu ovládajú perfektne ruštinu (hlavne mladšie ročníky ako ja). Takéto odkazy mi veľa nedávajú.

        • Nechápete. Verte mi. Skúste si naštudovať históriu tohto sviatku a prestať myslieť na úderné sústružníčky, ktoré plnia plán na 154,23% a skvelé hrdinky so samopalom v ruke. Úloha žien v kolobehu prírody je niekde inde, určite nie na fronte alebo za sústruhom. Sú samozrejme prípady, ktroé sú nutné, ale nesmie to byť pravidlo! Tam niekde vidím totiž začiatok konca rodiny ako jednoliatej bunky. Hlavne že som žena, nevadí že nie som matka. Po feministkách nasledujú lesby a buzeranti. Tiež nemôžu byť rodičmi, ale nevadí. Veď niekto to dieťa už porodí, že? A keď nie, tak aspoň ten sex alebo AIDS bude…To sú hrdinovia. Rodina sa dnes nenosí…

  3. The Parallax View

    Veľmi smutné ale pravdivé. Výborný článok! Prvé slovo a úvodzovky v nadpise ani nemuseli byť, ale nevadí. Želám vám ostré pero a len tak ďalej!

Pridaj komentár