Domov / Hlavná strana / Komentáre / (Po)Volebná úvaha

(Po)Volebná úvaha

volbyPrebehnuvšia voľba prezidenta republiky, ale aj jej priebeh, zanechali nejednu nezodpovedanú otázku a to ako v zmysle pravidiel, tak aj mimo nich. Vyvstáva tak problém jej legitímnosti.

Čo teda hovorí o voľbe prezidenta republiky príslušný zákon (č. 46 /1999 v znení neskorších predpisov)? Podľa tohto zákona (§15, ods. 1) sa „kampaň začína 15 dní a končí 48 hodín pre začatím voľby.“ Ods (2) toto ešte podčiarkuje: „Vedenie kampane mimo času určeného v odseku 1 je zakázané.“ Prax ukázala, že táto lehota zo strany väčšiny kandidátov nebola dodržaná, pričom nebola dlhšia o dni alebo mesiace, ale o viac než rok. Keďže nebola dodržaná u viacerých kandidátov, ťažko možno očakávať od niektorého z nich, že to napadne na Ústavnom súde. Tak ako v prípade odhaľovania korupcie, ktorá sotva zaznela vo vystúpeniach kandidátov. Lebo ak je korupcia systémová, tak vlastne ako keby nejestvovala. To znamená, že sa nemôže odhaliť zvnútra, ale len zvonku, vstupom do systému. Kampaň bola povrchná v tomto zmysle, keď ani jeden z kandidátov nenaznačil, ako by bolo možné tento neduh dnešnej našej spoločnosti vykoreniť.

Pochybnosti vzbudzuje aj samotné vedenie kampane. K tomu ods (3): „V čase kampane má každý kandidát rovnaký prístup k hromadným informačným prostriedkom.“ S rovnakým počtom minút a v rovnakom vysielacom čase. Toto ustanovenie by sme mohli chápať tak, že každý má mať rovnakú štartovaciu čiaru tak ako v hociktorom súťažení. Boli sme však svedkami toho, ako verejnoprávne i súkromné médiá kandidátov rozdelili do skupiniek po dvoch, piatich či siedmich. A keďže títo proti tomu nič nenamietali, sami sa diskvalifikovali. Tak sa stalo, že takí kandidáti ako J. Jurišta, alebo J. Fišer sa tak vôbec nemohli stretnúť napr. s R. Ficom, ani sa voči nemu vymedziť. Ak sa totiž kandidáti nevymedzia voči sebe navzájom, znamenalo by to, že majú rovnaký program. A ani divák či poslucháč nemal možnosť ich porovnať.

Ďalej si mohli slovenskí občania nachádzajúci sa alebo žijúci v zahraničí a my s nimi položiť otázku, či sa nestali obeťou diskriminácie, keď ich volebné právo bolo obmedzené, ak nie znemožnené, hoci aj podľa zákona (§ 1), keďže sa v deň voľby museli nachádzať na území SR. Toto ustanovenie týkajúce sa niekoľkých sto tisícov voličov je tak v príkrom rozpore s Ústavou zaručujúcou rovnaké volebné právo ako aj s praxou ostatných demokratických štátov, ktorých ústavami sme sa vraj inšpirovali. Pritom problém je len technický: zabezpečiť voľbu na pôde nášho zastupiteľského úradu – extrateritoriálne ide o slovenské územie – v danej krajine.

A napokon je tu otázka nákladov na voľbu zo strany kandidátov: podľa § 16 tieto náklady nemali prekročiť sumu 132 775 Eur. Aj táto suma bola prekročená a jeden z kandidátov sa tým ani netajil ešte pred vyúčtovaním týchto nákladov. Prevážil tak počet bilbordov (teda peniaze – pozn. redakcie) a nie osoba alebo program, čo platí ešte viac o voličovi uspokojujúcim sa s nič nehovoriacim piktogramom. Aký je rozdiel medzi takýmto voličom a americkým Indiánom, ktorý sa nechal nachytať farebnými sklíčkami?

Záverom možno konštatovať, že z horeuvedených porušení zákona aj jediné by malo stačiť na to, by predmetná voľba prezidenta republiky bola anulovaná. Potvrdzuje to aj nízka volebná účasť, sotva prekračujúca 50 %. Tento vysoký počet zdržaní sa hlasovania spochybňuje nielen voľbu a výber kandidátov, ale je aj vyjadrením nedôvery v tento inštitút vôbec.

Prípadné opakovanie voľby by prispelo k posilneniu, ak nie k obnove SR ako právneho štátu. Pisateľ týchto riadkov si však nenárokuje prvenstvo výroku, že „SR nie je právny štát.“ Toto prvenstvo patrí jednému kandidátov v ústavnej funkcii, ktorú teda vykonával a vykonáva v štáte, ktorý nie je právny. Lenže, ak štát nie je právny, teda založený na práve a jeho kontinuite, tak nemôže byť ničím iným ako organizáciou zlodejov veľkého formátu, čo je zas výrok fenomenologického filozofa Edmunda Husserla. Tu sú aj korene našej biedy. To je ďalšia pikantéria tejto predvolebnej kampane, ktorá sa teda nekonala ani v právnom štáte. Na druhej strane však o to viac na demokracii nemožno šetriť.

31. marca 2014 Jozef Sivák, filozof, býv. expert pri RE

O ::prop

Pridaj komentár