Domov / Hlavná strana / História / Potopenie lode Wilhelm Gustloff

Potopenie lode Wilhelm Gustloff

Nasledujúci text je skrátenou verziou vysielania z American Dissident Voices zo 14. februára 1998

Film, o ktorom sa hovorí, že je najdrahším, aký bol kedy vytvorený, bol zverejnený pred niekoľkými týždňami a v pokladniciach zarobil rekordné peniaze. Tým filmom je samozrejme „Titanic“ a je o potopení oceánskeho parníka RMS Titanic dňa 15. apríla 1912, s 1513 obeťami na životoch po tom, ako loď narazila na ľadovec v severnom Atlantiku. Vo filme je mnoho superlatívov. Titanic bol v tom čase najväčšou postavenou loďou. Bola to tiež najluxusnejšia loď, ktorá mala poskytnúť vysokorýchlostnú transatlantickú dopravu v pohodlí pre bohatých a rozmaznaných. Záverom filmu je, že potopenie Titanicu bolo najväčšou námornou katastrofou všetkých čias. Som si istý, že veľká väčšina americkej verejnosti verí, že to tak je, ale nie je. Každý počul o potopení Titanicu, no veľmi málo ľudí počulo o potopení S.S. Wilhelm Gustloff, čo bola najväčšia námorná katastrofa v celých ľudských dejinách.

Wilhelm Gustloff

Je ľahké pochopiť, prečo každý počul o Titanicu: bola to veľmi veľká, veľmi drahá loď, o ktorej sa tvrdilo, že je „nepotopiteľná“, a ktorá sa potopila na svojej prvej plavbe s rekordným počtom celebrít a magnátov na palube. Irónia potopenia pomohla vzbudiť verejný záujem a obrovské mediálne pokrytie. Na druhej strane, keď išiel ku dnu Wilhelm Gustloff, s viac než 6000 obeťami na životoch, kontrolované médiá prijali zámernú politiku, že to bol fiasko, ktoré netreba komentovať alebo o ňom čo i len informovať. Wilhelm Gustloff, ako Titanic, bol veľkým osobným parníkom, a bol nový a luxusný. Ale bol to nemecký osobný parník. Potopil sa v Baltskom mori v noci 30. januára 1945 kvôli sovietskej ponorke. Bol naplnený takmer 8 000 Nemcami, väčšinou ženami a deťmi utekajúcimi pred postupujúcou sovietskou armádou.

Mnoho z týchto nemeckých utečencov žilo vo Východnom Prusku, časti Nemecka, o ktorej sa komunistickí a demokratickí spojenci dohodli, že bude Nemecku odňatá a daná Sovietskemu zväzu na konci druhej svetovej vojny. Ostatní žili v Gdaňsku a okolitej oblasti, o ktorej demokrati a komunisti rozhodli, že bude odňatá Nemecku a daná Poľsku. Všetci títo utečenci utekali s hrôzou pred Červenými, ktorí vo Východnom Prusku už demonštrovali, čo sa stane ktorémukoľvek Nemcovi, ktorý by mal toľko smoly, že by im padol do rúk.

Keď sovietske vojenské jednotky predbehli kolóny nemeckých civilných utečencov utekajúcich na západ, správali sa spôsobom, ktorý v Európe nemal obdoby od čias mongolských invázií zo stredoveku. Často sa stávalo, že muži, väčšinou farmári alebo Nemci, ktorí sa venovali iným základným povolaniam a teda boli oslobodení od vojenskej služby, boli jednoducho zavraždení na mieste. Ženy boli takmer bez výnimky hromadne znásilnené. Toto bol osud mladučkých dievčat vo veku len osem rokov, ako aj 80-ročných žien, rovnako ako žien v pokročilom štádiu tehotenstva. Ženám, ktoré kládli odpor znásilneniu, podrezali hrdlá alebo ich zastrelili. Veľmi často boli ženy zavraždené po hromadnom znásilnení. Mnoho žien a dievčat bolo znásilňovaných tak často a tak brutálne, že zomreli len kvôli tomuto zneužitiu samotnému.

Niekedy sa sovietske tankové kolóny jednoducho prevalili cez utekajúcich utečencov, pričom ich zatlačili do blata tankovými pásmi. Keď jednotky sovietskej armády okupovali východopruské dediny, zapájali sa do orgií mučenia, znásilňovania a vraždenia takých beštiálnych, že nemôžu byť v tomto programe úplne opísané. Niekedy vykastrovali mužov a chlapcov predtým, ako ich zabili. Niekedy im vylúpli oči. Niekedy ich upálili zaživa. Niektoré ženy boli po znásilnení zaživa ukrižované na dverách stodoly, a potom ich používali ako terč.

Toto ukrutné správanie zo strany komunistických vojakov bolo čiastočne kvôli povahe komunistického systému, ktorému sa podarilo zvrhnúť ruskú spoločnosť a ruskú vládu v prvom rade tým, že zorganizoval spodinu ruskej spoločnosti – luzu a naničhodníkov, zločincov, rozhorčených a závistlivých – pod vládou Židov a postavil ich proti úspešným, vyškoleným, kultivovaným a prosperujúcim, sľubujúc zberbe, že ak zvrhnú svojich nadriadených, potom by mohli zaujať ich miesto: prví budú poslednými a poslední budú prvými.

Boli to členovia tejto zberby, táto spodina ruskej spoločnosti, ktorí sa stali vodcami miestnych sovietov, kolektívov a robotníckych výborov – pokiaľ pozície ešte neprebrali Židia. Sovietski vojaci roku 1945 vyrástli v tomto systéme vlády najhorších: po dobu 25 rokov žili pod vládou komisárov vybraných z odpadu ruskej spoločnosti. Akákoľvek tendencia voči ušľachtilosti alebo uhladenosti bola bezohľadne vykorenená. Stalin v roku 1937 nariadil zmasakrovanie 35 000 dôstojníkov Červenej armády, polovicu zboru starých ruských dôstojníkov, len dva roky pred vojnou, pretože nedôveroval aristokratom. Dôstojníci, ktorí nahradili zavraždených počas čistky v roku 1937, neboli o nič civilizovanejší vo svojom správaní než ich predchodcovia.

Ešte špecifickejšou a bezprostrednejšou príčinou zverstiev spáchaných proti nemeckému obyvateľstvu Východného Pruska bola sovietska nenávistná propaganda, ktorá zámerne podnecovala sovietskych vojakov ku znásilňovaniu a vraždeniu – aj ku vraždeniu nemeckých nemluvniat. Šéf komisárov sovietskej propagandy bolo Žid naplnený nenávisťou, Iľja Erenburg. Jedna z jeho direktív sovietskym vojakom znela:

Zabíjajte! Zabíjajte! V nemeckej rase nie je nič než zlo; ani jeden zo živých, ani jeden z ešte nenarodených, iba zlo! Poslúchajte rozkazy súdruha Stalina. Zlikviduje fašistickú beštiu raz a navždy v jej brlohu! Použite silu a zlomte rasovú hrdosť týchto nemeckých žien. Vezmite si ich ako svoju zákonnú korisť. Zabíjajte! Keď útočíte vpred, zabíjajte, vy udatní vojaci Červenej armády.

Nie každý ruský vojak bol mäsiar alebo násilník, samozrejme: len väčšina z nich. Zopár z nich stále malo zmysel pre morálku a slušnosť, ktorú nezničil ani židovský komunizmus. Alexander Solženicyn bol jedným z nich. Bol mladým kapitánom Červenej armády keď vstúpila do Východného Pruska v januári 1945. Neskôr vo svojom „Súostroví Gulag“ napísal: „Všetci sme vedeli veľmi dobre, že ak dievčatá boli Nemky, mohli byť znásilnené a potom zastrelené. Bolo to takmer bojové vyznamenanie.“

V jednej zo svojich básní, „Pruské noci“, opísal scénu, ktorej bol svedkom v dome vo východopruskom meste Neidenburg:

Dvadsaťdva Hoeringstrasse.

Nebol spálený, len vyplienený, vykradnutý.
Stonajúca pri múroch, napoly utlmená:
Matka zranená, napoly živá.
Malá dcéra je na matraci,
Mŕtva. Koľko ich na nej bolo?
Čata? Snáď rota?
Dievča sa zmenilo na ženu,
Žena sa zmenila na mŕtvolu…
Matka prosí, „Vojak, zabi ma!“

A tak nemeckí civilisti utekali s hrôzou z Východného Pruska a pre mnohých z nich jediná úniková cesta viedla cez ľadové Baltské more. Zaplnili prístav Gdynia blízko Gdaňska v nádeji, že nájdu cestu na západ. Hitler povolal všetky dostupné civilné lode do záchrannej evakuácie. Wilhelm Gustloff bol jednou z nich. 25 000-tonový osobný parník, ktorý pred vojnou používala organizácia „Sila skrz radosť“, aby brala nemeckých robotníkov na lacné dovolenkové výlety. 30. januára 1945, keď sa vyplavil z Gdynii, niesol posádku o niečo menej než 1100 dôstojníkov a mužov, 73 kriticky zranených vojakov, 373 mladých žien zo Ženských námorných pomocníčok, ekvivalentných s našou WAVES (ženská pobočka Námornej rezervy Spojených štátov – pozn. prekl.), a viac než 6000 zúfalých utečencov, väčšinou ženy a deti.

Sovietske ponorky a lietadlá boli stálou hrozbou pre tieto záchranné snahy. Lode s utečencami posudzovali vo svetle Erenburgovej genocídnej propagandy: čím viac Nemcov mohli zabiť, tým lepšie a nezáležalo im na tom, či ich obete boli vojaci alebo ženy a deti. Práve o 21:00, keď bol Wilhelm Gustloff 21 kilometrov od pobrežia Pomoranska, tri torpéda zo sovietskej ponorky S-13 pod velením kapitána A. I. Marineska zasiahli loď. O deväťdesiat minút neskôr sa potopila pod ľadové vlny Baltiku. Hoci iné nemecké lode vyvinuli heroické úsilie o vytiahnutie preživších, zachránených bolo sotva 1100. Zvyšných viac než 7000 Nemcov zomrelo v tú noc v ľadovej vode.

O niekoľko dní neskôr, 10. februára 1945, tá istá sovietska ponorka potopila nemeckú nemocničnú loď General von Steuben a 3500 zranených vojakov na palube lode, ktorých evakuovali z Východného Pruska, sa utopilo. Pre Sovietov, rozpálených židovskou nenávistnou propagandou, znak červeného kríža neznamenal nič. 6. mája 1945 bola nemecká nákladná loď Goya, taktiež súčasť záchrannej flotily, torpédovaná ďalšou sovietskou ponorkou a viac než 6000 utečencov utekajúcich z Východného Pruska zomrelo.

Nedostatok vedomostí o ktorejkoľvek z týchto hrozných námorných katastrof roku 1945 je v Spojených štátoch hlboký, aj medzi tými, ktorí sa považujú za znalých námorných záležitostí. A táto nevedomosť pramení zo zámernej politiky kontrolovaných médií, politiky, ktorá odsúva tieto katastrofy do kategórie fiasok. Dôvod tejto mediálnej politiky bol pôvodne taký istý ako to, čo viedlo pánov židovských médií, aby zvalili vinu za masaker 15 000 poľských dôstojníkov a intelektuálov v Katynských lesoch v roku 1940 na Nemcov. Vedeli, že to urobili Sovieti ako súčasť svojich snáh o „proletarianizáciu“ Poľska a ovplyvnenie Poliakov, aby boli prístupnejší voči komunistickej vláde, ale nechceli pošpiniť obraz nášho „udatného sovietskeho spojenca“, ako Červených nazývali kontrolované americké médiá počas vojny. Chceli, aby si Američania mysleli, že Nemci sú zlí a Sovieti sú dobrí, a tak jednoducho klamali o Katynskom masakre.

Podobne ani v posledných mesiacoch vojny nechceli, aby si Američania boli vedomí faktu, že náš „udatný sovietsky spojenec“ masakroval a znásilňoval civilné obyvateľstvo Východného Pruska a zámerne potápal lode s civilnými utečencami, ktoré východným Prusom pomáhali ujsť cez Baltské more. To by mohlo poškodiť nadšenie Ameriky pre pokračovanie v ničení Nemecka s pomocou nášho „udatného sovietskeho spojenca“. A tak kontrolované médiá jednoducho neinformovali o týchto veciach.

Po víťazstve demokratických a komunistických spojencov a bezpodmienečnej kapitulácii Nemecka už tento dôvod nebol platný, samozrejme. Ale odvtedy zaujal jeho miesto ďalší motív. Židia začínali budovať svoj príbeh o „holokauste“ a požadovaniu súcit od celého sveta – a reparačné peniaze od kohokoľvek, od koho ich mohli získať. Keď začali nariekať nad údajným vyhladením šiestich miliónov svojich príbuzných v „plynových peciach“ zlomyseľnými Nemcami, a vykresľovať samých seba ako nevinné a neškodné obete najväčšieho zločinu v dejinách, nechceli, aby sa im do cesty dostali nijaké fakty – a určite nechceli, aby Američania videli obidve strany konfliktu; nechceli, aby aj Nemcov považovali za obeť. Všetci Nemci boli zlí, tak ako súdruh Erenburg povedal; všetci Židia sú dobrí; a tak to bolo. Židia trpeli a Nemci nie, a tak teraz svet dlhuje Židom život za nezastavenie „holokaustu“.

Ich propagande o „holokauste“ by skutočne vôbec nepomohlo, keby sa americká verejnosť dozvedela o tom, čo sa stalo vo Východnom Prusku alebo v Baltskom mori – alebo keby sa dozvedeli, že náš „udatný sovietsky spojenec“ zámerne zavraždil hornú vrstvu poľského národa v Katynských lesoch a že niektorí z vrahov, ktorí sa podieľali na tomto príšernom čine, boli Židia. A tak je v Amerike na strane šéfov židovských médií sprisahanie ticha.

To preto bol Hollywood ochotný minúť 200 miliónov dolárov na tvorbu filmu Titanic, no nikdy by nezvažoval nijaký film, ktorý by sa venoval potopeniu Wilhelma Gustloffa. Nie že by taký film nezarobil peniaze – myslím si, že film o Východnom Prusku a Wilhelmovi Gustloffovi by bol skutočný trhák – je to o tom, že voči Nemcom nesmie existovať súcit. (V roku 2008 vyšiel nemecký TV film „Skaza lodi Gustloff“ – pozn. red.) Nesmie sa opätovne premýšľať o dôvodoch, prečo Amerika viedla vojnu proti Nemecku, žiadne spochybňovanie, či sme urobili alebo neurobili správnu vec keď sme uzavreli spojenectvo s komunizmom v mene Židov. A okrem týchto úvah, pravda sa jednoducho neráta – prinajmenšom nie Židom, ktorí kontrolujú naše masmédiá.

Tento kúsok histórie – motivácia Ameriky pre zapojenie sa do vojny v Európe, čo bolo skutočne niečo celkom iné ako vojna v Pacifiku, napriek spojenectvu medzi Nemeckom a Japonskom – tento kúsok histórie ma vždy fascinoval. A jeden z jeho zaujímavých aspektov je neochota toľkých Američanov preskúmať ho. Rozumiem postojom Clintonistických skupín. Pre ľudí, ktorí volili Clintona, boli Sovieti z ideologických dôvodov dobrí a Nemci zlí. Hromadné znásilňovanie, masové vraždy a potopenie lodí s utečencami skutočne nie sú v očiach ľudí ako Bill a Hillary zločiny, keď ich spáchajú komunisti proti „nacistom“.

Ale bolo tiež mnoho slušných Američanov, ktorí bojovali vo vojne v Európe, protikomunistických Američanov a mnohí z nich nechcú ani pomyslieť na fakt, že bojovali na zlej strane. Táto americká légia a typy Veteránov cudzích vojen (národná asociácia veteránov – pozn. prekl.) nechcú počuť o tom, kto skutočne zabil všetkých tých poľských intelektuálov a vodcov v Katynských lesoch. Nechcú vedieť, čo sa stalo vo Východnom Prusku v roku 1945. Nenávidia, keď sa ich opýtam, prečo sme bojovali proti Nemecku v mene slobody a potom premenili polku Európy na komunistické otroctvo na konci vojny?

Bol som až príliš mladý na vojenskú službu v druhej svetovej vojne, no som si istý, že keby som v tej vojne mal bojovať, ešte viac by som sa zaujímal o pochopenie toho, čo za ňou bolo. Verím, že poznanie pravdy o týchto veciach je omnoho dôležitejšie, než ochrana nášho starostlivo pestovaného presvedčenia, že sme boli na strane spravodlivosti. Verím, že pochopenie toho, ako sme boli podvedení v minulosti je nevyhnutné, ak sa máme vyhnúť podvedeniu v budúcnosti.

Preklad: zet, www.protiprudu.org
Zdroj: Dr. William Pierce

O ::prop

45 komentárov

  1. Titanic bol pyšný, symbol kapitalizmu, spoločenských rozdielov, pýcha. Preto išiel ku dnu. …. ale táto nemecká loď bola v podstate záchranná loď, tam to bolo politické, ideologické, aj pomsta, čo vy našim my vašim. a samozrejme keď je niekto nacionálno socialisticky presvedčený tak to berie ako čistý zločin.

  2. Priveľa ideologie . Nevidím rozdiel medzi Titanicom a WG. Jeden sa plavil pre Cunard a druhý pre KdF. Žiaden rozdiel. Potopená bola Lusitania aj iné lode. Pri WG sa nedodržalo veľa vecí, ktoré sa pri nej malo dodržať ako nemocničnej lodi. Vojna bola v plnom prúde, neschvaľujem potopenie WG, ale tak to vo vojne chodí. Bola to veľká katastrofa, nevidím v tom však ideológiu ani nič iné . Jednoducho vojna je surová, bezohľadná o zabíjaní. Toto dopadlo veĺmi zle. Stáva sa. Dnes môžeme vzdať obetiam iba pietu a spomienku.

  3. začína sa tu šikanovať, nedopadne to dobre, len aby sa niekto nenasral vážení demokrati, a potom ….. stačí aby pochopili, že je vec chlapská iná, ako politická

  4. – Posledný árijec, kapitoly: Netvor medzi nami, Minúta do zániku, Tvoj čas tvoj osud, Pokojné jazero.
    – Zadlávený vek, kapitoly: Priepasť vekov, Ostaň pri mne, Šepoty útechy, Tak si to predstavujem, Dávne spomienky ktoré prídu.

  5. – Buďme srdce, kapitoly: Na prahu poznania, Čaro tvojho úsmevu, Slnko za mrakmi, Oznám víťazstvo.

  6. – Hviezdne jazero/vivien/, kapitoly: Temnota, Daň mojho strachu, Hlas pozdvihnutia, Konečná podoba.

  7. prehrali ste koli tomu, že všetko, ale úplne všetko je spochybnené /a už si nevieš spomenúť/ nap. peniaze si nevymyslel ty, musel by si ich vylúčiť alebo nahradiť atd… atd….

  8. napr. rifle, kedysi slúžili ako pracovné oblečenie, dnes prevažne ako štýlové. To je to spochybnenie, raz tak potom inak. ….alebo: na počiatku nejaký „národ“ nepotreboval vobec vzťahy cez peniaze, a zrazu potrebuje, prečo? /lebo do jeho genotypu sa zamiešal ten ktorý tie peniaze „reprezentuje“ ktorý ich potreboval, vytvoril./ To spochybňovanie to je relativizmus.

    • Obdivujem ľudí, ktorých ruky sú rýchlejšie ako myšlienky…

      • .. vy vediete boj proti čomu? no proti relativizovaniu t.j. proti spochybňovaniu, a národ má byť nespochybniteľný, t.j.čistý bez prímesov, ale on je zrelativizovaný.

        • Skôr som narážal na to, že vaše ruky odošlú komentár skôr, než stihnete dokončiť myšlienku…

          • aha, takto to je, može byť 🙂 – Zadlávený vek t.j. názov knihy – fiktívnej. Známemu som povedal tie názvy, a on mi povedal, „to akoby písal niekto z 20-30. rokov v Nemecku“. Tak mu vravím, „reinkarnoval som sa“. A on „neblbni ešte ťa zatknú“. A ja: „budem písať aj v base“. … tak ma to napadlo, tak by som to robil, ak by som bol taký. 🙂

          • taký ako presvedčený v týchto otázkach

          • ako nevidím tam všetko dobré, aj časť mojej rodiny trpela počas vlády nacionálneho socializmu, asi tak, ale nepáči sa mi súčasná migračná kríza, tá jej zákulisná liberálna „kominterna“ . .. jej postupy … až do rozkladu národov európy, prirodzene to vyvoláva odpor, to je pridrodzené.

          • Nech čítam vaše komentáre odpredu alebo odzadu – nedávajú mi žiaden zmysel…

      • On je len velmi mladý, tipujem 17 .

  9. skúsim ťa získať láskou, nie peniazmi …. https://www.youtube.com/watch?v=C6GWPfZ_keE

    • “Titanic bol pyšný, symbol kapitalizmu, spoločenských rozdielov, pýcha. Preto išiel ku dnu”.

      ….tejto logike nerozumiem….Titanic išiel ku dnu preto, lebo konštruktéri presvedčili verejnosť (a asi aj sami seba v ich britskej nadutosti), že je ‘nepotopiteľný’ a na nešťastie tomu uveril aj kapitán (vytiahli ho z dôchodku a ako poctu mu dali túto príležitosť, ako jeho poslednú plavbu a ona aj bola jeho poslednou) a napriek tomu, že ten ľadovec videl, myslel si, že ho prelomí, nevediac (v tom čase sa to ešte nevedelo), že nad vodou je len nepatrná časť ľadovca a viac ako ¾ je pod vodou.

      “keď je niekto nacionálno socialisticky presvedčený tak to berie ako čistý zločin”.
      …takéto niečo predsa normálny človek nemôže napísať…..na to musí byť niekdo ‘národný socialista’, aby považoval za zločin vyvraždenie 21,857 poľských dôstojníkov, potom dokonca spáchať atentát na poľského generála a min. predsedu v exile, Sikorského a jeho dcéru (4 júl, 1943 nad Gibraltárom), pretože požadoval od Británie a USA, vyšetrovanie tohoto zločinu, lebo dobre vedel, kdo Katyn spáchal (ako aj iné masové hroby, Vinnitsa, Selifontovo, Piatikhatky, Gniezdovo, Mednoe, Piatigorsk, Stolbnyj Island, etc.)…..
      ….to musí byť Národný socialista, aby považoval za zločin utopenie tisícov žien a detí v baltickom Frischene Haff…?

      Je tzv. ľudstvo ešte normálne, keď vrah
      (kapitán ponorky, Aleksander Ivanovic Marinescu, pirát a zločinec rumunskej národnosti), bol posthums vyznamenaný v roku 1990 vyznamenaním HRDINA SOVIETSKÉHO SVÄZU?.
      A v Königsbergu, ešte aj tomuto vrahovi, na brehu zámockého rybníka postavili pamätnik.
      Táto ‘kresťanská’kultúra a civiliácia’ musí skutočne byť čo najskôr vyhubená.

      • sitra ahra, /titanic/ máš materialistický pohľad na vec, ja nie.

        …. však je normálne ak máš iný názor ako ten druhý o podstatu veci, a je tam zakomponovaná smrť tak za smrť viníš toho druhého. Ak to vidíš ako ja /ako som napísal/, tak tvoj postoj je nestranný.

  10. Lusitania, Wilhelm Gustloff páni to boli lode s výtlakom cez 20 000 ton. Takáto loď je schopná prepraviť aj celú divíziu. Ak počas vojnového stavu nie je zakotvená, vždy predstavuje určitú hrozbu. Táto loď predstavovala pre Rusov problém už len tým, že teoreticky bola schopná evakuovať množstvo vojakov Skupiny armád sever odrezaných a obkĺúčených na Kurlandskom polostrove. Čo sa týka súboja, či je fér alebo nie, tak lode, ktoré dosahujú rýchlosť viac ako 15 uzlov sú pre ponorky nie ľahkým cielom.

    • Lusitania – na rozdiel od Gustloffa – niesla muníciu a vojenský materiál. Gustloff viezol utečencov a ranených a loď bola jasne označená červeným krížom. (Podotýkam, že boľševici žiadne ženevské konvencie, tobôž červený kríž neuznávali.) Loď síce možno mohla dosiahnuť väčšiu rýchlosť ako 15 uzlov, avšak Gustloff neplával ani rýchlosťou 13 uzlov (pokazené motory) a v žiadnom prípade nemohol ponorke uniknúť. Bol to masaker a vojnový zločin. Opäť musím pripomenúť, kto porušoval pravidlá námorného boja. V skutočnosti ponorky Kriegsmarine pomáhali a zachraňovali preživších z potopených lodí nakoľko to bolo v ich možnostiach. Keď však RAF začalo útočiť na ponorky zachraňujúce britských námorníkov, skončila aj rytierska doba námorných bojov. Boľševici boli zvery od začiatku.

      • Oo to nie, Guslof bol vyzbrojeny flakom, síce nie 88mm, avšak tým pádom nespadal pod kategóriu nemocničná loď. Z Kurlandov Guderian doastal povolenie evakuovať časť divízii, nekrižujte ma za presné číslo, ale bolo to niečo medzi 4-7, avšak všetky führer evakuovať nedovolil.

        • Ach jaj. Netreba brať všetko detailne ale v kontexte. Ak sú neozbrojené civilné lode sústavne napádané pirátskymi útokmi ponoriek a letectva, aký bude ďalší krok? Samozrejme ich aspoň ako tak vyzbrojiť. To však neznamená, že sa z nej okamžite stane vojnová loď, ale bude to loď, ktorú (možno) nepotopí jediné gangsterské lietadlo.

          • “Oo to nie, Guslof bol vyzbrojeny flakom, síce nie 88mm…..”

            …to vám povedal kdo? Marinescu? Zaujímavý postreh, či logika?
            On videl na palube Gustloff ‘flak’ ale mevidel 10 tisíc ľudí, žien a detí?
            Nemci neboli také svine, ako angličania, aby dali na ozbrojenú loď “červený kríž”! To boli anglo-americké praktiky, viď Lusitania – vraj “passenger ship” so sto-tisícami munície na palube! Ak chcete, dám vám presný soznan všetkého čo bolo na jej palube.

          • Sitra, stačí zoznam vojenského personálu.

  11. Loď WILHELM GUSTLOFF, torpédovaná 30 januára 1945, okolo 21:00 hodiny, sovietskou ponorkou S-13, kapitán Aleksander Ivanovič Marinescu (rumunskej národnosti).Torpédovaná 3-mi torpédami. Zahynulo (utpením) 9,300 ľudí, väčšinou žien, z toho 5,000 detí! Zachránených bolo 1,252 civilistov.

    WILHELM GUSTLOFF bola lazaretná loď s cca. 400 ranenými, pred vojnou luxusná loď pre 1965 cestujúcich, so 426 člennou posádkou, spolu s lekármi, kuchyňským personálom, atd.

    9 februára 1945 tá istá ponorka, S-13, torpédovala a potopila loď STEUBEN, záchraňujúcu 4,000 civilistov, žien a detí (Operácia Hannibal)….

    16 apríla 1945 ponorka L-3 torpédovala loď GOYA so 7,000 civilistami na palube.

    Domovský prístav ponoriek vo Fínskom TURKU.

    “Kapitán” (pirát, zločinec a korhel) Marinescu (zomrel na rakovinu v Leningrade v roku 1963), bol v roku 1990 vyznamenaný Michailom Gorbačovom, týmto – “laureátom Nobelovej ceny” – HRDINA SOVIETSKEHO SVÄZU!!!.

    A v roku 1990 postavili tomuto vrahovi v Königsbergu, na brehu zámockého rybníka bronzovú sochu!

    Kdo bol Wilhelm Gustloff?
    Wilhelm Gustloff, narodený v roku 1895 vo Schwerine (severné Nemecko), žil vo Švajčiarsku, ako zamestnanec švajčiarskeho výskumného inštitútu v Davos, od roku 1917. Tam sa zapojil do Národne Socialistického hnutia a v roku 1932 sa stal vodcom jeho “Switzerland Group” (Švajčiarska skupina).
    Štyri dni po jeho štyridsiatich-prvých narodeninách, bol zastrelený židovským vrahom Dávidom Frankfurterom (juhoslávskyy žid, syn rabína, darebák, ktorého sa jeho vlastná rodina vzdal a vylúčila).

    • Máte dobrý prehľad, klobúk dole. Nemôžem uveriť že Marinesko má niekde v Königsbergu sochu. Je to ako vztýčený prostredník jeho obetiam.

  12. Toto mi vypadlo z predchádzajúceho komentára (malo byť na začiatku):
    Vysoko hodnotím prácu pána W. Pierce (snažím sa vyhýbať skloňovaniu anglických a francúzskych mien), ale vzhľadom k tomu, že v jeho článku (vďaka Propu za preklad), udáva len približné množstvá obetí zverských útokov ožrana Marinescu a vôbec tzv. “spojencov”, považujem za vhodné trochu doplniť niektoré detaily.

  13. Páni, ak kapitán nemá informáciu od tajnej služby, tak z perspektívy periskopu ponorky medzi civilom a vojakom na lodi rozdielu veru niet. Riešiť, či za to môže Marinescu alebo štyria kapitáni na Gustloff-ovi asi zmysel nemá, problém je inde. Časy sa zvlčili a nikomu sa čím ďalej tým viac neprieči vraždiť civilov. Kedysi by civilov nenapadlo takto utekať z vlastnej krajiny a žiaden uzurpátor anektujúci nejaké územie by nelikvidoval civilov. (Civilovia sú predsa pridanou hodnotou územia, územie sa samo neobrobí alebo nevyťaží sa a nezaplatí za seba dane).

  14. Inak taký hlúpy postreh, nesúvisí to s tým, že akosi klesá úloha náboženstva a už nemáme „conquering heroes“ ale „conquering gods“?

    • V Amerike hrozilo vylúčenie zo Senátu senátorovi La Follettovi, pretože sa vyjadril, že Lusitania prenášala muníciu. Ale Mr. Dudley Field Malone, ‘vyberač’ v prístave New York, potvrdil toto tvrdenie za pravdivé.
      D.F.Malpne povedal, že Lusitania prenášala veľké množstvá munície, určené britskému governmentu, včetne 4,200 (iná zpráva udáva 5,400) bední nábojov Springfield. Viezla tiež náklad munície pre pušky a šrapnelové nábojnice, celkove o váhe 173 ton.
      Varovanie, že loď bude potopená, oznámené nemeckým governmentom, cirkulovalo v New Yorku predtým, než vyplávala.
      Wilsonova administrácia odmietla uverejnenie tohoto faktu.

      • Ospravedlňujem sa, zabudol som odpovedať Janoszovi na jeho otázku o vojenskom personáli – odpoveď je nasledovná:

        Oficiálna “story” bola, že Lusitania bola neozbrojená cestovná loď, vezúca nevinný náklad a že nevyprovokovaný nemecký útok bol neospravedlniteľný vojnový akt proti občanom neutrálnej Ameriky.
        Ale o niekoľko rokov neskoršie, historik Colin Simpson nám prezrádza, aká podlo-zlomyselná táto zprávabola a že Lusitania bola v skutočnosti ozbrojená dvanástimi rýchlo-páliacimi, 6 inch. kanónmi.

        Predpokladám, že tie kanóny museli mať nejakú obsluhu, čo by zodpovedalo vašu otázku o počte vojenského personálu.
        Mám však obavy, že ten ‘flak’ na palube Gustloff, ste akosi preniesol z Lusitánie.

        Nemecký inzerát z “Ocean Travel”, ktorý upozorňuje americkú verejnosť aby necestovala na Lusitánii, samozrejme mám, ale neviem ho dať na túto stránku.

  15. Takže vidím, Sitra, že máte slabosť pre námorníctvo, avšak to čo napísali Nemci je tu:
    https://de.wikipedia.org/wiki/Datei:Feldpost_6_1945.png
    …. aby som neterorizoval Vaše oči, tak Vám to prepíšem: HELSINKI. Das ehemalige „Kraft-durch-Freude“-Schiif „Wilhelm Gustloff“ wurde nach der Ausfahrt aus Danzig versenkt. 3700 U-Boot-Mannschaften und 5000 flüchltige NS-Beamte waren an Bord. Toľko oficiálna správa. Avšak, nemocničná loď nie je transportná loď pre námorníctvo, ani pre armádu. Áno máte pravdu, z 8800 civilov, čo boli na palube a bola prevažná väčšina deti. O Lusitanii sa nehádam, tam sú Vaše údaje presné.

    • To nenapísali Nemci, ale Američania. To je z propagandistického plátku vydávaného Spojencami na západnom fronte. A vôbec nepochybujem, že je to do bodky pravda. 🙂 Podľa počtu obetí, ktoré táto propaganda uvádza, na palube nebol pravdepodobne ani jediný civilista.

      Späť k veci. Vôbec nepochybujem, že Gustloff nespĺňal do bodky všetky podmienky nemocničnej lode podľa nejakých pravidiel spísaných pri zelenom stole. Ale pozrime sa realite do očí. Neverím, že tie podmienky do bodky spĺňala ktorákoľvek sovietska alebo spojenecká nemocničná loď. To nebola doba nejakých rytierskych súbojov podľa pevných a ctených pravidiel, to bola doba pirátstva, masového vraždenia takmer bez pravidiel, ktoré najmä sovieti vôbec nedodržiavali. Oni nimi totiž ani viazaní neboli, neboli signatármi ženevských konvencií. Neuznávali červený kríž, neuznávali nemocnice, kostoly, detské domovy, školy, proste nič. Teda iba totálny idiot by dodržiaval nejaké pravidlá ku nepriateľovi, ktorý žiadne nedodržiava. Preto mal Gustloff na palube protileteckú ochranu, preto ho sprevádzal ozbrojený doprovod. A malá poznámka na záver. Myslíte si, že ak by bol Gustloff totálne neozbrojený a spĺňal všetky požiadavky kladené na nemocničnú loď, že by nebol potopený? Ani najmenej nepochybujem, že Marinescu ani netušil, či bol na palube jediný vojak. To už rovno spojenci môžu tvrdiť, že Drážďany boli bombardované preto, lebo v nich boli aj vojaci, ba dokonca aj nejaké zbrane v Drážďanoch nepochybne boli.

      • Odpoveď je taká, že pre bolševika bola determinujúca prítomnosť skupiny armád sever v Kurlandoch. Hypoteticky, ak by sa aj dodržiavali konvencie a veliaci admirál by sa zdráhal likvidovať akékoľvek nemocničné plavidlo nad 7 000 ton, tak generalissimus by ho vymenil za osobu čo by s tým problém nemala. Odhadujem, že ako niečo nemocničné by boli ochotní tolerovať plavidlo okolo 4000 ton, ale tiež iba za hypotetického predpokladu, že by dodržiavali ženevské konvencie. Takže aj keby bolo keby, tak by to jednoducho nezniesli, lebo boli tým čím boli (stači pozrieť na tváre generality, okrem Rokossovského a Žukova to pripomínalo viac bacharov ako vojakov).

      • Určite máte pravdu. A predsa mi to cele pripadá odveci. Vysvetlím prečo. Vojna a myslim každá vojna sa vždy zvrhne v bohapusté vraždenie. A počíta sa jediné, kto koľko lodí, lietadiel, tankov, skrátka vehiklov znicil. A je jedno, že v nich sedia ľudia. Keď Nemec zostrelil lietadlo, či potopil loď bol to hrdina pre nich a nik v Nemecku neriešil smrť ludi vo vehikli. A naopak.
        Ako v tom vtipe. Ide Móricko a stretne Tasilka. Móricko, kam ides ? Na, vojnu! A čo tam budeš robiť ? Zabijem aspoň desiatich bastardov a prídem domov. Hmmm, a keď,Teba zabijú ? Čóóóo, mňa veď ja som dobrý clovek, mňa majú vsetci radi, prečo by ma zabíjali.
        A tak mi pripadá aj tento čĺanok. Pre Rusov bol Marinescu, hrdina,čo zabil 7000 nemeckých bastardov. Hurá, čím viac tým lepšie. A pre Nemcov to bol vrah, ožran,,terorista,,,,
        Pre mňa to krasne vyjadril Manfred slobodný pán Richthofen: Vojna je strašná, ide o jediné zavraždiť čo najviac ľudí.
        Preto nemám rad takéto članky. Zlý Rusi, bla, bla. Ale predtým sa predsa nieco dialo, Nemci sa brodili ruskou kvrvou, na ruskom území. Potom sa to otocilo. Tak to chodí.

        • Každá vojna sa nezvrhne v bohapusté vraždenie. V Európe to nikdy nebolo zvykom, aj keď výstrelky sa diali. Človek bol vždy bohatstvom, načo by si útočník vraždil potencionálnych poddaných, ktorí naň budú robiť? Takéto bohapusté vraždenie doniesli do Európy práve aziati. Ako to boli kedysi Tatári, tak neskôr aj sovieti (tá istá škola). Je zaujímavé, že na západe sa žiadne takéto surovosti nediali, nevraždili sa civilisti, nebombardovali sa civilné mestá – až do doby, keď tak začali robiť spojenci. A rád by som videl nejaký dôkaz tvrdenia, že Nemci sa brodili ruskou krvou na ruskom území. To mi príde ako dobrý vtip… Nemci postupovali tak rýchlo, že nestíhali ani zajatcov brať, nieto ešte strieľať. V krvi sa začali brodiť až vtedy, keď NKVD začalo strieľať vlastných vojakov. Tretí rok vojny, keď Nemci pochopili, s kým majú do činenia a mali česť s metódami NKVD, s mučením, upaľovaním a sadizmom židoboľševických komisárov, to už bolo trocha iné. Klin klinom…

          • Ale vrazdilo sa osto šesť. Koĺko bolo v Európe vojen a vysledky boli strasné. Zoberme 30 ročnú vojnu, vysledok 70 % obyvateĺstva vymrelo. Nechce sa mi to vypisovať a davať priklady. Aj ten Maďarmi oslavovaný Rákoci, to bolo to isté, 70% pokles. Dlho sa predsa držala populačna krivka v Európe na úplneminých čislach ako dnes. Zhruba na 15 %dnešnych čísel. Veĺkú zásluhu na tom mali aj vojny. Velke vrazdenie bola takisto aj 1.SV. A nnie je vtip, že Nemci nezabijali v Rusku. A NKVD s tym nemala nič. NKVD prenasledovala vlastnych na Nemcov nemala dosah. Je vela vojnovych zlocinov zaznamenanych na uzemi Ruska. Áno na zaciatku hnali Rusov ale to skoncilo rychlo po par mesiacoch. Od leta do zimy 41. A ked zacali Nemci prehravat uchyľovali sa k teroru. Musíte pripustiť, ze pre Rusov sa to naozaj stala velkou vlasteneckou vojnou.
            Samozrejme to co písete o Tataroch bola pravda, lebo to bola rasová vojna. Ale že by Rusi špecialne nejak boli brutalni to nie. Mám doma knihy o mucení a popravach a to je nemecka kniha, no je to fakt hnus. Vy nechcete pripustit, že Nemci viedli brutalnu vojnu a nejednali s Rusmi v rukavickach. Ale ja som hovoril o čomsi dôlezitejsom. Ze aby sme nestracali nadhlad. V skutku si to uvedomujem, ked sledujem anglicke, americke, ruske, francuzske dokumenty , to je uplne to isté, vzdy je to MY sme ti dobrí a nepriatel zlý. Ked kanadský pilot Buerling, opisoval ako kanonom odstrelil nemeckemu pilotovi mozog z hlavy, publikum mu aplaudovalo. A tato schema sa opakovala vzdy. Lenže o to presne ide. To je ta zvratenosť vojny. Aj Richthofen presne o tom písal. Ano na zaciatku bol iný ale pred smrťou, už hovoril inak. Nemal z toho ten pocit spravodlivého ako keď začinal. Vedel, že umrie a je to otázka casu a takisto vedel, že ide len o jedine, zabit protivnika. Bol z toho unavený, vycerpaný, vnutorne mrtvy a pritom to bol chlapec. To som chcel povedať. Ano, neschvalujem potopenie Gustloffa, rovnako ako potapanie sovietskych lodi a nakladakov na Ladoge, Blate a Severnom oceane. Tiež tam umierali ľudia a rovnako. Obycajné bohapusté vrazdenie. Nezmyselné. A ako nám pomohlo? Nijak. Tak načo o tom písat. Ked tak z jediného dôvodu, že tá vojna bola jednoducho taká. Nevidim spravodlivych Nemcov ani Rusov. Keby Nemci nenapadlo Rusko, nebolo by rozdelené Nemecko ani Gustloff. Nechcem nahrádzat jednukrajnú možnost druhou a hádat sa kto bol väcsia svina, barbar, aziat a tp. To je k ničomu.

  16. S tou Lusitaniou je to také, že munície bolo toľko, že sa nedá dodnes odstrániť. https://www.theguardian.com/world/2014/may/01/lusitania-salvage-warning-munitions-1982

    • “To nenapísali Nemci, ale Američania…”

      …to samozrejme pán Janosz neberie do úvahy, ak mu to vôbec napadne….jediná pravda v tej zpráve je, že loď bola majetkm KdF (Karft durch Freude)…..je prekvapujúce, že p.Janoszovi nie je vôbec nápadné, že zpráva vôbec neudáva počet utopených detí….takáto vražda je príliš veľký barbarizmus, aby to Spojenci vôbec priznali….
      To však nie je jediné klamstvo Spojencov…podívajte sa na ich “štatistiky”, ako napr. obete bombardovania Dražďan – uvádzajú pár tisíc v skutočnosti tam zahynulo pol milióna civilov; Hamburg – pár tisíc, v skutočnosti 45 tisíc; Tokio – tak isto, pár tisíc, v skutočnosti tiež pol milióna; Hirošima, Nagasaki statisíce…
      Pokiaľ chceli navyprávať svetu, že v Katyni a okolí Smolenska zabíjali poľskú armádnu elitu Nemci, tak počet bol 20 tisíc, ale keď zistili, že svet neverí a je jasné, že to boli Rusi (židovská GPU, neskôr NKVD), tak to hneď bolo len pár tisíc….ale samozrejme Kuropati, Bykovina, Feodosia, Grischino, Babi Jar, Sudety, atď. sa moc v tej ”nemeckej” tlači riadenej americkým židosvstvom moc nepíše….
      …áno p.Svarga, Nemci sa brodili v krvi, keď pootvárali väznice plné mŕtvol: Ľvov, Vinnitsa, Selifontovo, Piatikhatky, Gniezdovo, Mednoe, Piatigorsk, Stolbnyj Island, etc.)….chcel by ste o tom niečo vedieť?
      Rozdiel medzi mnou a vami, pán Janosz, je len ten, že ja som v tých časoch, keď sa tento barabrizmus konal – Hamburg, Manheim, Würzburg, Dražďany, Gustloff, Steuben, Goya, Katyn – bol už 14 a pol ročný chlapec a vy ste ešte nebol ani na svete….mne teda žiadna tlač, obzvlášť nie povojnová “nemecka”, nemá čo povedať…ja viem a pamätám na všetko, čo sa stalo…
      Mimo iné, čísla obetí, ktoré uvádzam, som si dal skôr, než som ich uviedol, potvrdiť od priateľa, žijúceho v Nemecku a jeho odpveď bola, že ku presným číslam sa je ťažko dopátrať, kvôli obrovskému chaosu v tých situáciách…udal som teda čísla, ktoré som mal z iných prameňov.
      O tom, čo sa dialo vo Frisches Haff nemám pochýb, pretože tu mám priateľa práve z vých. Pruska, ktorý ako 10 ročný chalpec putoval odtiaľ do Nemecka….keď jeho stará matka klesla k zemi od únavy, pristúpil ku nej strážca a jednoducho jej strelil do hlavy…

      Vyprával som s jedným známym tu v Kanade (slovenského pôvodu), ktorý bol ako kanadský vojak v Európe, na západnom fronte a pýtam sa ho:
      “keď ste zajali nejakých nemeckých vojakov, ktorí sa vám vzdali, ako ste ich posielali dozadu, do zajatia, to bol trochu problem, nie?”
      Ukázal taký pohyb, ako keď držíte automat pri boku a strieľate….
      pýtam sa – vy ste ich podtrieľali? Odpoveď: “Yes”….
      Takto ‘bojovali’ a dosržiavali Ženevské dohody Spojenci, boli to a sú dodnes obyčajní vrahoviam riadiaci sa ich ‘demokratickým’I’ heslami:
      “budeme vás zabíjať pokiaľ vás neoslobodíme” a ”be my friend or I’ll kill you”

      • Viete pane, ja s Vami súhlasim skoro vo všetkom čo ste napísali. Len sa mi nepáčí jedna vec a to sledujem u Vás dlho. Stále nám tu chcete predstaviť Nemecký národ ako obeť istých okolností a priam Wehrmacht ako rytierov bez bázne a hany v lesklej zbroji. Lenže vojna je o zabíjaní. V ruských tankoch však horeli ľudia za živa, trhalo ich na kusy, rovnako ako aj vo vybombardovaných továrňach. A ja nemám rád propagandu. Mám súcit rovnako s Nemcami ako s Rusmi. Možno je pre Vás ako Nemca, ťažké pripustiť, že aj Nemecký vojaci sa dopustili hnusných záležitostí ale dopustili . Boli velitelia, ktorí dbali na svoju vojenskú česť a boli aj takí, čo sa chovali k Rusom ako k zvieratám. A v tých Rusoch to ostalo, jedna nenávisť plodí druhú.
        Rovnako sa mi nepáči snaha vyvážiť jednu propagandu inou propagandou. Uznávam , že výklad vojny je viac ako jednostranný, v duchu , víťaz berie všetko. Samozrejme, že aj Rusi sa dopustili konania ktoré popisujete. Ich konanie viem pochopiť aj keď ich to neospravedlňuje. Ja im nemienim robiť advokáta. Nemci zasiali vietor a zožali búrku. A čo je najpríznáčnejšie, čo aj naznacujete Vy sám, že najzvlčilejšie sa k Nemcom choval práve ten „ZÁPAD“, ktorí k tomu mal najmenej príčin. A súhlasím aj s Vašou poslednou vetou. Ale práve preto sa Vás musím spýtať : Prečo tam žijete ?

Pridaj komentár