Domov / Hlavná strana / Komentáre / Popapuli, alebo čo nás zaujalo – 23/2017

Popapuli, alebo čo nás zaujalo – 23/2017

Stručný komentár v šiestich bodoch: Čo robiť, ak národovcom zakážu zúčastniť sa vo voľbách? Ľudská práca nie je obyčajný výrobný faktor. Prečo dovoz zahraničných pracovníkov nebude fungovať. Vízia znalostnej ekonomiky stroskotala. My, Slováci, si na atentáty zvyknúť nemusíme. „Veľký“ protikorupčný pochod.

1. Čo robiť, ak národovcom zakážu zúčastniť sa vo voľbách?

Generálna prokuratúra začala prešetrovať činnosť strany ĽSNS a deklarovala úmysel stranu zrušiť a zakázať jej účasť vo voľbách. Nejde len o kotlebovcov. V budúcnosti môžu zrušiť každú národnú stranu. To by znamenalo koniec šance pre akúkoľvek pronárodnú politiku. Alebo?

To, že organizácia nemá právomoc rozhodovať neznamená, že nemôže silno ovplyvňovať politické dianie. Príkladom je tretí sektor: nemá žiadnu právomoc rozhodovať, aktivisti sa nezúčastňujú vo voľbách, ale napriek tomu majú obrovský politický vplyv. Politikom sa podlamujú nohy pri ich paľbe.

Treba prevziať sociálne zbrane a nátlakové taktiky tretieho sektora, naučiť sa robiť protesty a marketing ako oni a pôsobiť takýmto štýlom v prospech národa. Na toto netreba ísť do volieb.

Zákazom účasti vo voľbách nie je koniec – ak národné organizácie prevezmú treťosektorové taktiky. Národovci takto môžu naďalej vyvíjať politickú činnosť a ovplyvňovať politiku. Napríklad tak, že otvoria požadovanú tému a budú o nej písať až dokým ju neprevezmú politici i mainstream a nespravia s ňou niečo. Spôsobov je milión.

A popri tom treba hľadať právne možnosti ako zákon o neúčasti na voľbách napadnúť na súdoch.

:: Michal

2. Ľudská práca nie je obyčajný výrobný faktor

Hrubé zlyhanie neoliberalizmu je, že ľudskú prácu považuje za obyčajný výrobný faktor – rovnako ako pôdu, kapitál a informácie. Liberáli hovoria, že čím je cena výrobných faktorov nižšia (aj práce), tým lepšie pre HDP, tým nižšie spotrebiteľské ceny. Lenže sú tu dve fatálne chyby.

– Za prvé: ľudia sú nositeľmi práce. Hospodárstvo, konkurencia, trh, rast HDP, zvyšovanie životnej úrovne, súkromné podnikanie – to všetko je tu pre ľudí, ktorí sú zároveň nositeľmi práce. Preto je nezmyselné tvrdiť, že čím nižšia bude cena práce, tým lepšie pre hospodárstvo, keďže nízka cena práce sa prejaví nízkou životnou úrovňou populácie.

– Za druhé: zamestnanci sú zákazníci a cena práce sa odráža v kúpnej sile obyvateľstva. Zamestnanci sú tí, čo vo svojom voľnom čase chodia po obchodoch a nakupujú ponúkané produkty od firiem. Buď budeme mať bohatých zamestnancov a bohatých zákazníkov, alebo chudobných zamestnancov a chudobných zákazníkov. Nie je možné mať chudobných zamestnancov a bohatých zákazníkov, lebo to sú tie isté osoby.

Toto sú dva dôležité fakty, ktoré liberáli nevidia. Alebo zámerne odmietajú vidieť.

:: Michal

3. Prečo dovoz zahraničných pracovníkov nebude fungovať

Podnikatelia dotlačili vládu k tomu, aby uľahčila dovážanie zahraničných pracovníkov a ja vám poviem hneď dva dôvody, prečo to nebude fungovať.

– Za prvé: Na Slovensko nikdy nevkročí ani jeden zahraničný kvalifikovaný pracovník. Pracovníci z iných kútov sveta pôjdu do najbohatších krajín, nie k nám. Kvalifikovaných zamestnancov bude už len menej a menej. A jediný spôsob, ako ich udržať u nás je zvýšiť im platy. Dovoz pracovníkov však zastaví rast platov a jedného dňa sa podnikatelia prebudia v tvrdej realite, kedy je problém otvoriť pizzériu.

– Za druhé: Existuje niečo ako všeobecné volebné právo. Ľudia, ktorí budú mať na pracovisku zahraničných pracovníkov prejavia vo voľbách svoju nespokojnosť so situáciou tak, že budú voliť neštandardné strany. Strany, ktoré nesúhlasia s dovozom ani so súčasných ekonomickým systémom a dovoz môžu zastaviť.

:: Michal

4. Vízia znalostnej ekonomiky stroskotala

Neoliberálni ekonómovia nám prezentovali krásnu víziu znalostnej ekonomiky: ťažkú manuálnu výrobu presunieme do krajín tretieho sveta a my budeme mať služby a práce založené na znalostiach. Jednoduchý vzorec. Bohužiaľ, na príklade Číny vidíme, že nefunguje.

Za vzostup dnes už najväčšej svetovej ekonomiky je zodpovedný západný svet. Vyvážali sme technológie a know-how, ktoré sme hromadili posledné tri storočia. „Darovali“ sme to Číne kvôli nižším nákladom. Najprv išlo o jednoduché výroby, keď sa pracovná sila osvedčila, nasledovali aj súčiastky, elektronika. Číňania zisky neprejedli (na rozdiel od iných krajín), ale investovali ich. Robili to takmer dve generácie, ktoré obetovali, aby získali know-how a prístup na svetové trhy. Dnes je Čína náš konkurent číslo jeden a ohrozuje nás projektom novej hodvábnej cesty.

Vývoz výroby umožnil vznik čínskeho giganta a s tým jednoduchý vzorec znalostnej ekonomiky stroskotal. Nikto určite neplánoval vybudovať si veľkú konkurenciu. To som ešte zvedavý, čo sa bude diať, až Číňania zvládnu služby.

Európsky svet skrátka nemal nikdy vyvážať technológie a know-how. Mali sme aplikovať ekonomický nacionalizmus a prípadne dotovať výrobné firmy, rovnako ako dotujeme poľnohospodárstvo.

:: Michal

5. My, Slováci, si na terorizmus zvyknúť nemusíme

Mainstreamové médiá kŕmia verejnosť formulkou, že „my, Európania, si musíme na terorizmus zvyknúť“. Povedali nám to aj Juraj Droba, poslanec za stranu SaS a Juraj Smatana.

Ale prečo toto hovoria nám, Slovákom? Na Slovensku žiadny terorizmus nie je! Prečo nám hovoria, že si musíme zvykať? Na to, že pošleme naše deti do školy a vrátia sa v igelitovom vreci ako mleté mäso? Na toto si musíme zvyknúť?

Na nič si zvykať nemusíme. S terorizmom treba bojovať. Na západe je riešenie nepochybne komplikované. Ale vo východoeurópskych krajinách, kde nie je terorizmus, treba spraviť všetky možné preventívne opatrenia, aby k nim nedošlo. Tu platí základná rovnica: žiadni moslimovia = žiaden terorizmus ani atentáty. Keď u nás nebudú moslimské komunity, nebudú mŕtve deti na koncertoch.

Ale toto psychopatom v politike a médiách ani nenapadne. Za každú cenu túžia presadzovať ideológiu multikulturalizmu, vôbec im nezáleží na ľudských obetiach. Musíme budovať tolerantnú a multikultúrnu spoločnosť aj za cenu našich mŕtvych detí. A čo.

:: Michal

6. „Veľký“ protikorupčný pochod

V pondelok 5.6.2017 sa uskutočnili takzvané protikorupčné pochody v Bratislave a Košiciach. Na jednom z nich sa zúčastnila aj kolegyňa a poprosila ma, či by som nepodpísal petičný hárok, ktorý tam dostala. Keď som to odmietol, zostala veľmi prekvapená. Moje dôvody boli jednoduché.
1. Proti korupcii sa nebojuje pochodmi, korupcia sa netoleruje. Nikde.
2. Osoby, ktoré „nenápadne“ stoja za pochodmi, nie sú o nič lepšie. Vyháňať čerta diablom nie je riešenie.
3. Podpora pochodov denníkmi SME a N, overenými komediantami a komikmi ako Fialová, Kramár, Gulík, Szatmáry, Hvorecký, Gál je znamením, že nejde o žiadnu zmenu, ale o návrat k časom, keď si napchávali vrecká „tí naši“ ľudia.

Tomu, že skutočne ide o boj proti korupcii a zlepšenie spoločnosti môžu uveriť iba 15 roční študenti, prípadne mimoriadne naivní dospeláci. Je to čisto politický boj, aj keď sa ho snažia schovať za chrbát „apolitických“ študentov. Alebo som si iba nevšimol, že účastníci požadujú aj vyšetrenie starších káuz, ako napríklad „vláčiky“ alebo „tunel Branisko“?

:: prop

Autor: :: Michal, :: prop; www.protiprudu.org

O ::prop

3 komentáre

  1. 1. Na jednej strane ma mrzi a na druhej strane uz riadne hneva, ze chcu takto rusit strany, ktore si ludia zvolili v legitimnych demokratickych volbach. Pride mi to uz vobec absurdne, ze sa vobec o tomto pise. Ako je to mozne? Ako sa toto moze stat? Pokial nedoslo k pochybeniu alebo zmanipulovaniu volieb neexistuje v demokracii, aby rusili strany riadne zvolene. Az teda v demokracii zijeme, ci? Pozn. Demokracia je: forma politického zriadenia, v ktorom je zdrojom všetkej moci ľud.

    • Pomaly ale isto prichádzajú ľudia k poznaniu, že tento systém má k demokracii tak ďaleko, ako komunizmus k „raji na zemi.“ (Teda pokiaľ pod pojmom „raj na zemi“ nebudeme považovať to, že chodíme takmer nahí a bosí.)

  2. Myslím si, ak sa mýlim kľudne ma vyveďte z omylu, že silná strana sa nemôže zľaknúť nejakého „bububu“ hoci aj v podobe trestného oznámenia. Akákoľvek iná aj mimoparlamentná strana by hocičo podobné obratom mediálne zadupala do zeme. Aj keď v médiách má ĽSNS horšie renomé, právne platia zákony pre všetkých rovnako a pokiaľ ide o meno strany, oplatí sa investovať. Takže mám dôvod si myslieť, že jedna z troch rôznych variant dôvodu, prečo je avizovaná nejaká „záložná“ strana, je pravdepodobná.

    Prvá je zrejmá a síce že Kotleba nie je silný politik a jeho strana nie je silná, minimálnie nie tak, aké silácke sú jeho pózy a monológy. Precenil svoje schopnosti a skutočne sa obáva toho, že strana čosi porušila a môže to byť dôvodom na zrušenie strany. Osobne o tom pochybujem, pretože sebareflexia je u Kotlebu nevídaný pojem. Svojim voličom dáva jasne najavo, že firma mení meno, ale ľudia zostávajú, doterajšie úsilie tak nevyjde navnivoč. Naopak tak zrejme nie je žiadna šanca, že sa v strane niečo zásadne zmení k lepšiemu, pretože „my“ robíme všetko správne a „oni“ nám hádžu polená pod nohy.

    Tou druhou môže byť to, že táto epizóda je súčasťou širšieho marketingového plánu, tak ako to uviedol vo vyjadrení hovorca Uhrík. Obávam sa, že ak je toto verzia bližšia pravde, značne tým utrpí ľudová povesť o tejto strane, ktorá hovorí o spontánnej občianskej nespokojnosti, národnej hrdosti, ekonomickej zodpovednosti, sociálnej spravodlivosti, suverenite apod. lákavých heslách a naopak sa tým de facto potvrdí, že strana je projekt s nejasným pozadím a diametrálne odlišnými cieľmi, ako je to verejne prezentované.

    Tá tretia je vcelku jednoduchá. Pravdepodobnosť, že k pokusu stranu rozpustiť dôjde, bola od parlamentných volieb vysoká a permanentne pripomínaná. A tak je dôvod si myslieť, že sa s tým rátalo a záložný plán bol pripravovaný aj v súvislosti s tým. Existuje však dôvodné podozrenie, že je istá vôľa medzi SMER-om a KOTLEBOM nepriamo spolupracovať. Pri súčasnom vývoji volebných preferencií totiž Smer nebude mať dostatok hlasov na utvorenie vlády, SMK a SNS stagnujú, Sieť prakticky neexistuje. Je tu teda reálna hrozba, že sa zostaviť vládu môže pokúsiť aj terajšia opozícia. Tá však určite nemôže rátať s podporou ĽSNS a ani o ňu nemá záujem. Čo však za určitých okolností môže nahrávať do karát momentálnej koalícii. Pri koaičných jednaniach dali vedúci aparátčici jasne najavo, že sa spoja aj s diablom, len aby mali fajn miesto pri koryte. A tak tu je reálna možnosť, že súdy pod kontrolou SMERu rozhodnú v prospech Kotlebu. Čo by sa mohlo chápať aj verejný signál pre opozičníkov, že aj táto alternatíva je v krajnom prípade schodná a pre Kotlebu, že je tu možná cesta ku korytu…

Pridaj komentár