Domov / Hlavná strana / Komentáre / Politická korektnosť zabíja

Politická korektnosť zabíja

Nebezpečné účinky nášho mlčania na nás samých.

Keď som sa na neho pozrel, okamžite ma zamrazilo. Stislo ma v bruchu a potom som si, samozrejme, dal politicky korektnú facku… Pomyslel som si, „Bože môj, Michael, toto je len pár arabských podnikateľov.“

To bola spomienka predavača lístkov Michaela Tuoheyho na jeho stretnutie s Mohamedom Attom pri kontrolnom pulte Amerických aerolínií v Portlande ráno 11. septembra 2001. Pre Tuoheyho bol strach z politickej nekorektnosti väčší, než jeho inštinktívny strach. Radšej podstúpiť vzdialené riziko teroristického útoku, než okamžitejšie riziko, že ho budú považovať za náboženského fanatika.

Dalo sa očakávať, že 11. september ukončí politickú korektnosť – aspoň v súvislosti s islamom. Ale nebolo tomu tak. Namiesto toho sily politickej korektnosti zosilneli a rozhodili ochranný prstenec okolo islamu, čím ho urobili prakticky imúnnym voči kritike. Mohli ste, samozrejme, kritizovať teroristické skupiny, samovražedných bombových atentátnikov a džihádistov „osamelých vlkov“ – pokiaľ ste pridali námietku, že ich činy nemajú nič do činenia s islamom. Ale naznačte, že teroristi boli inšpirovaní islamom samotným a mohli ste si byť istý, že sa ocitnete v horúcej vode a možno i v súdnej sieni.

11. septembra to nebolo naposledy, kedy o niečo menšia politická korektnosť mohla zachrániť deň. Vezmite si masaker vo Fort Hood z roku 2009. Džihádistické sympatie majora Nidala Hasana boli jeho kolegom dôstojníkom dobre známe celé roky predtým, ako zahájil svoj vražedný útok. A predsa ho nenahlásili zo strachu, že ich onálepkujú ako náboženských fanatikov. Dokonca aj po masakri armáda, médiá a administratíva energicky pracovali na ututlaní Hasanovej oddanosti voči islamu. Jeho útok, ako nám bolo povedané, bol jednoducho prípadom násilia na pracovisku.

Medzitým, znova v Anglicku, ďalšie ututlanie moslimského nevhodného správania bolo už desaťročie staré a nebolo odhalené po dobu ďalších piatich rokov. V priebehu pätnásť ročného obdobia bolo viac než 1400 dievčat v meste Rotherham nalákaných, znásilnených a predávaných pakistanskými gangmi. Polícia, mestské autority a agentúry na ochranu detí vedeli o znásilneniach, no nepovedali nič zo strachu, že by boli objektom obvinení z „rasizmu“ a „islamofóbie“, keby poukázali na účasť Pakistancov.

Politicky korektné tutlania sa stali v Európe normou. Ututlanie sexuálnych útokov afganských mladíkov na štokholmskom festivale mládeže v roku 2014 bolo odhalené až po dvoch rokoch. Polícia vysvetlila, že zadržiavala informácie zo strachu z vyvolania hnevu voči utečencom a tiež preto, že tie informácie by „hrali do rúk švédskym demokratom“ (protiimigračnej strane). Podľa jednej správy, švédska polícia počas roku 2015 zatajila cez 5000 incidentov zahrňujúcich utečencov.

Médiá tiež boli neochotné informovať o rozsahu zločinov imigrantov. Masové sexuálne útoky pred kolínskou vlakovou stanicou na Nový rok boli médiami ignorované niekoľko dní potom, ako boli tieto zločiny spáchané. Bolo to len po lavíne protestov na sociálnych médiách, čo tlač oneskorene a neochotne pokryla tento príbeh.

Mediálne informačné embargo na politicky nekorektné správy Európanom extrémne sťažilo pochopenie neporiadku, v ktorom sú. Briti, ktorí sa spoliehali na informácie z médií hlavného prúdu vedeli málo, ak vôbec niečo, o epidémii znásilnení, ktorá sa prehnala mnohými časťami Británie. A Švédi, ktorí sa spoliehali na informácie zo švédskej orwellovskej tlače zostali blažene neznalí faktu, že imigrácia premenila ich socialistickú utópiu na hlavné mesto znásilnení na severnej pologuli.

Keby nebolo sociálnych médií, Európania by slabo chápali rozsah moslimskej imigrácie a výslednej vysokej miery kriminality. Čo je dôvod, prečo teraz európska myšlienková polícia tvrdo zasahuje proti nekorektnému používaniu internetu. V Škótsku bol nedávno zatknutý muž za negatívne komentáre na Facebooku o príchode utečencov na jeho malý ostrov. Obával sa, že ostrov Bute s asi 6500 obyvateľmi si má podľa očakávaní vziať 1000 sýrskych migrantov. Vzhľadom k matematike sa mužove obavy zdali oprávnené. Situácia pripomína film z 50-tych rokov zvaný Tight Little Island, ktorý, náhodou, sa tiež zaoberá drobným ostrovom na pobreží Škótska. Problém, ktorému čelí komunita na fiktívnom ostrove je trocha odlišná od tej, ktorej čelia ľudia na Bute: došla im whisky. Ale, podľa toho čo viem, whisky by čoskoro mohol byť nedostatok, ak sa utečencom podarí uvaliť svoje striedme spôsoby na miestnych. V každom prípade, policajný zbor nebol pobavený príspevkom na Facebooku. Okresný policajný inšpektor varoval, „Dúfam, že zatknutie tohto jedinca vyšle jasnú správu, že polícia Škótska nebude tolerovať nijakú formu činnosti, ktorá by podnecovala nenávisť a provokovala útočné komentáre na sociálnych médiách.“

A v Dánsku úradníci vysielali rovnako jasné správy. Okresný súd udelil pokutu mužovi za komentáre na svojej facebookovej stránke, ktoré „urážali a ponižovali stúpencov islamu.“ To čo ten muž napísal znie takto:

Ideológia islamu je taká hnusná, nechutná, utláčateľská a mizantropická ako nacizmus. Masívna imigrácia islamistov do Dánska je najničivejšia vec, ktorá sa dánskej spoločnosti v nedávnej histórii stala.

Tvrdé slová? Áno. Ale o nič tvrdšie ako to, čo sa o katolicizme denne hovorí v západných novinách, keď v roku 2002 prepukol škandál so sexuálnym zneužívaním detí kňazmi. A predsa nikto nenaznačil, že kritici katolicizmu by mali byť zatknutí alebo pokutovaní. Rozdielom je, že nikto sa nebál, že katolíci by sa v reakcii vzbúrili. Naproti tomu, naposledy, keď boli moslimovia v Dánsku urazení, boli výsledkom celosvetové nepokoje a 200 úmrtí. Takže v Dánsku predstavuje citlivosť moslimov preventívne veto na slobodu prejavu.

To isté platí v krajine liberté, egalité, fraternité. Vezmite si prípad brata Guya Pagesa, francúzskeho kňaza. Francúzska polícia zatkla brata Pagesa a odstavila jeho webstránku Islam-et-verite (islam a pravda) za zverejnenie fotiek ľudí zmasakrovaných v divadle Bataclan počas novembrového masakra v Paríži. Je pravdepodobné, že nefotografický obsah jeho webstránky bol tiež faktorom v jeho zatknutí. Počas nedávneho rozhovoru s webstránkou Polina Christiana (Kresťanské Poľsko), brat Pages prirovnal islam ku antikristovi:

Nemoslimovia by preto mali pochopiť, že ak odmietnu Krista, budú mať antikrista. Rozvoj islamu na Západe je tvrdým trestom za odpadlíctvo.

Trestá Boh Európanov za ich odpadlíctvo? Je islam antikrist? Nech už sú odpovede na tie otázky akékoľvek, zdalo by sa, že rozhodnutie nie je na francúzskych úradníkoch. No i tak francúzske súdy spolu s ostatnými európskymi súdmi v podstate vzali na seba obranu islamských zákonov o rúhaní – zákonov, ktoré sa tak voľne vykladajú, že akákoľvek kritika islamu sa dá považovať za zločin. Brat Pages nie je prvým, čo sa previnil touto mentalitou. Mnohí prominentní Európania, vrátane Geerta Wildersa, Oriani Fallaciovej a Larsa Hedegaarda boli súdení za niečo, čo by sa v skoršej dobe nazvalo kacírstvom. Mysleli si, že ponúkajú platnú, dôkaznú kritiku islamu, ale z islamského pohľadu boli vinnými z rúhania. A mnoho európskych súdov s tým súhlasilo.

Wilders, Fallaciová a Hedegaard poukázali na očividné hrozby, ktoré sprevádzali šírenie islamu. Ale pravidlom v Európe je, „ak nemôžeš o islame povedať nič pekné, nehovor vôbec nič.“ Všetci traja strávili roky vlastnou obranou na rôznych európskych súdoch a Fallaciová nakoniec ušla do Ameriky, aby sa vyhla trestnému stíhaniu. Lekcia pre posmelenie ostatných? Netraste multikultúrnou loďou, inak budete ďalší v prístave.

Zdôvodnenie obrany politicky korektných fikcií znie asi takto: ak poukážete na kruté a totalitné aspekty islamu, ešte viacej to podnieti už popudlivých moslimov a tiež to urazí umiernených moslimov do takej miery, že nebudú mať inú možnosť, než sa obrátiť na násilie. Argumentom je, samozrejme, nevyslovené priznanie, že islam nie je mierumilovným náboženstvom. Ak sa dajú jeho členovia tak ľahko vyprovokovať k násiliu, silne to naznačuje, že násilie je prirodzenou inklináciou islamu. Ak je tomu tak, potom nijaké množstvo neútočných ústupkov nezastaví násilie.

Nie je veľa dôkazov o tom, že udržiavanie zdvorilého mlčania o islame zabráni šíreniu radikalizmu. Ako sa slučka politickej korektnosti okolo krkov obyčajných občanov ešte viac uťahuje, rady radikálov sa len zvyšujú. Keby niečo, mlčanie o radikálnej povahe islamu, ktoré na seba Západ sám uvalil, zaistilo šírenie radikalizmu.

Nedávno americký súd nariadil newyorkskému policajnému oddeleniu, aby stiahlo zo svojej webstránky správu nazvanú „Radikalizácia na Západe: Domáca hrozba“. Podľa odborníkov, správa „bola kritická k tomu, ako na oddelení chápu radikálny islam, a jeho snahe o kontrolu tejto hrozby.“ Moslimské lobistické skupiny už úspešne požiadali o očistenie výcvikových materiálov používaných americkými výzvednými agentúrami a teraz od newyorkského policajného oddelenia vyžadujú nosenie klapiek na oči pri vyšetrovaní islamského terorizmu. Toto je dobrou správou, pokiaľ je vašou hlavnou obavou to, ako sa vyhnúť urážaniu „moslimskej komunity“. Len majte na mysli, že „moslimská komunita“ je kódový jazyk pre CAIR, ISNA, MAS a ostatné nátlakové skupiny podobné Moslimskému bratstvu, ktoré používajú politickú korektnosť ako nástroj na odradenie od bližšieho pohľadu na aktivity islamistov. Ak je na druhej strane vašou hlavnou starosťou ďalší teroristický útok v rozsahu 11. septembra, nie sú to pre vás dobré správy.
Namiesto strachovania sa o to, aké účinky môže mať naša kritika islamu na moslimov by bolo lepšie strachovať sa o účinky nášho mlčania na nás samých. Pravidlá politickej korektnosti mali urobiť svet menej hrozivým miestom, ale namiesto toho len zvýšili nebezpečenstvo. Keď sa diskutovanie o aktivitách islamistov stáva nákladným, ľudia sa učia držať jazyky za zubami. Politicky korektné obmedzenia prejavu vytvorili podnebie strachu, ktoré znemožňuje slobodný prejav a všetkých nás stavia do nebezpečenstva. Hovoria nám, že nesmieme kričať „horí“ v zaplnenom divadle, ale ak divadlo naozaj horí, potom je tu jasná povinnosť vysloviť sa.

Štrnásť rokov potom, ako si predavač lístkov Michael Tuohey dal „politicky korektnú facku“, sa obyvateľ San Bernardina, sused Syeda Farúka a Tašfín Malík stali podozrivými kvôli činnostiam vo svojom dome. Suseda premýšľala o upovedomení polície, ale potom sa rozhodla inak, keďže sa netúžila „rasovo vyprofilovať.“

Až na politickú korektnosť sa masakru v San Bernardine dalo predísť. Od 11. septembra už ubehlo veľa času, ale jediná lekcia, ktorú, ako sa zdá, sme sa medzitým naučili je, že mlčať je zlato.

Preklad: zet, www.protiprudu.org
Zdroj: William Kilpatrick

O ::prop

13 komentárov

  1. Nie som nejaký bazírovač na maličkostiach, určite nie na posratej zdegenerovanej globish englis, ale toto je o slovenčine.
    „…whisky čoskoro mohla byť v krátkych dodávkach“
    Zrejme sa myslí nedostatok.
    http://www.businessdictionary.com/definition/short-supply.html
    Ten idiom nemusí každý poznať, ale veď sa to da domysliť, veď sa musí vidieť, že „krátke dodávky“ nedávajú v slovenčine žiaden zmysel. Okrem „krátkych dávok“ pekladatelovi po hlave.
    Končím úctivým pozdravom
    Vidím ťa.

    • Aman Againsttime

      S idiómami sa i ja vždy potrápim. Ja som mal za začiatku tendenciu prekladať články až príliš doslovne a chvíľku to trvalo kým som prešiel na trochu voľnejší štýl. Ono to chce i nejaký ten cvik (sám som cítil ako sa v tom postupne zlepšujem, pričom na niektoré moje prvé preklady zrovna 2x hrdý nie som 🙂 ).

      • Veď som sa najprv pozrel, či to nie si ty – v takom prípade by som mlčal 🙂
        Tak mu dajme aspoň radu – ak niečomu nerozumie, a ani nie je schopný to ani dohladať, tak nech to radšej vynechá.

        • Aman Againsttime

          Tak nemusíš byť až taký taktný – konštruktívnu kritiku beriem. Ale súhlasím s tvojou radou – ak niečo nedokážem preložiť či pochopiť, tak je lepšie radšej to vynechať alebo – ešte lepšie – nahradiť nejakou vlastnou vetou (myšlienkou, slovom), ktorá nenaruší obsah.

        • Ďakujem za radu, chybička sa „vloudila“. Ja som ten výraz preložil doslovne lebo mi nenapadlo, že je to idiom, inak by som si ho samozrejme dohľadal. Aman: ja som kedysi tiež prekladal až príliš doslovne, ale dosť mi pomohlo toto http://documents.tips/documents/zakladneprincipyprekladaniazmsk2010-1.html

          • Táto diskuzia ma trochu zaujala a rád by som sa opýtal, čo podľa vás znamená slovo “idiom”, čo sa týmto slovom v angličtine označuje.
            Rozhodne to nemá nič spoločné s prekladmi do iných rečí (v našom prípade do slovenčiny), keď sa niečo nedá preložť doslovne, nazvať angkickú verziu (text) “idiom”. To je omyl.
            Slovo ”idiom” znamená niečo, čo sa týka len angličtiny a nemá nič spoločné s prekladaním.

          • Slovo idiom ma vela spolocne s prekladmi z jedneho jazyka do druheho, a nie je pravda, ze sa tyka len anglickeho jazyka.

            Napada ma takyto priklad idiomatickeho spojení a v slovencine:: „Vypálil mu rybník „.
            Pre Madara, Činana, Anglicana alebo Nemca moze taketo spojenie pri pokuse o preklad predstavovat neprekonatelnu prekazku, dokonca aj vtedy, ak by slovensky jazyk pomerne dobre poznali, ak by vedeli, co slova vypalit, mu a rybnik znamenaju.
            Ine priklady idiomov v slovencine by mohli byt nasledovne:

            Nema vsetkych pokope.
            Za koho kope.
            Myslí si, ze mu budu pečené holuby lietat do huby.

  2. Je mi už jasné, čo na Slovensku považujete za “idiomy”.
    Súhlasím, že aj v slovenčine môžu byť “idiony”, ale problém prekladu z jedenj reči do inej, nemá nič spoločné s označením “idiom”.
    Použijem taký nie moc OK príklad, prepáčte mi; bežne sa povie “kopnem Ťa di riti”, ale Košočania povedia “kopnem Ti riť” a niekde inde “kopnem Ťa v riť”.
    Zrejme tie dva druhé môžu byť považované za “idiomy” i keď sú tiež gramaticky správne, nie?

    Keď som po príchode do Kanady navštevoval kurzy anglického jazyka, bolo nám dané nasledovné vysvetlenie, čo sú “idiomy”; vyjadreniia, ktoré sú v rozpore s gramatikou, teda gramaticky nesprávne, ale stále z akéhosi dôvodu používané…(môžu to ale niekedy byť aj vyjadrenia v ‘dialekte’, tiež “slang”)…
    V skutočnosti je v angličtine veľmi málo “idiomov”…

    Sú (podľa mňa) štyri možnosti ako preložiť;
    • nájsť presne slovo toho istého významu
    • nájsť slová podobného významu
    • preložiť ‘obrazne/opisom’, alebo
    • úplne vynechať nepreložiteľné, čo sa v niektorých prípadoch dá…

    Uvediem pár príkladov, o ktorých neviem posúdiť, o aké “idiomy” sa jená:

    “…life is not necessarily, what we think it is…”
    ….myslím že slovo ‘necessarily’ nemá v slovenčine equivalent (ako aj, koniec-koncom, slovo ’equivalent’)…
    …čo je tu “idiom”?… to je bežné, anglicky správne vyjadrtenie…

    “…you can’t have it both ways…”
    …samozrejme to nepreložíte “nemôžete to mať obidvoma cestami..”
    …zase, vyjadrené správnou angličtinou…neviem o aký “idiom” sa tu jedná…

    “….if we take it at face value…”
    …správna angličtina – žiaden “idiom” -, ale vôbec neviem, ako to dať do slovenčiny, i keď si spomínam, že raz som sa s tým už potýkal a asi som to opísal nejak obrazne…už nepamätám…

    “…I did it my way….”
    …samozreme to nepreložíte “..urobil som to mojou cestou..”
    …ale anglicky sa to ani ináč nepovie ….teda zase, aký “idiom”?

    “…let’s face it….”
    …ťažko preložiť…(možno “zoč-voči”), ale to je bežné anglické vyjadrenie…

    “…you can’t handle the truth…”
    ….zrejme v tomto prípade “you can’t” neznamená “vy nemôžere” ale “vy neviete” (možno lepšie by bolo – “neviete čo robiť s pravdou”), i keď , kdo ovláda angličtinu, skôr cíti význam tohoto výroku….

    Čo teda je vlastne “idiom” v angličtine?
    Giorgio A. Tsoukalos v úvode ku programu Antient Aliens, hovorí:

    “Millions of people around the world believe we have been visited by extra-terrestrial civilizations…”
    “….what if it were true…” – gramaticky sprrávne by bolo “what if it is true”, alebo “if it was true”?
    …teda “….what if it were true…”, jasný idiom…

    J.Cash spieva “If I were carpenter….”
    …zjavne gramaticjy nesprávne….jasný idiom…

    “….yes, I know them boys…”
    …tiež sa jasne vymyká gramatike…

    …toto sú “idiomy” a bolo nám povedané, že to tak jednoducho je, musíme si to zapamätať a nedovolávať sa gramatiky..

    • Pan sused, obavam sa, Vy absolutne nerozumiete, co to je idiom.
      Ja viem, ze nasledovne bude pre Vas este horsie: Vy (usudzujuc podla toho, co ste prave napisali), mate len velmi slabe vedomosti o zakladoch anglickeho jazyka.
      Viac nenapisem len preto,ze Vas nechcem zahanbit.
      Dufam, ze to ocenite.

    • Christian Freeman

      „Uvediem pár príkladov, o ktorých neviem posúdiť, o aké “idiomy” sa jená:

      “…life is not necessarily, what we think it is…”
      ….myslím že slovo ‘necessarily’ nemá v slovenčine equivalent (ako aj, koniec-koncom, slovo ’equivalent’)…
      …čo je tu “idiom”?… to je bežné, anglicky správne vyjadrtenie…“

      slovo „necessarily“ má pekný slovenský ekvivalent (lebo máme slovo ekvivalent už aj v slovenskej slovnej zásobe) v podobe výrazu „nutne“.
      V tomto vyjadrení „idiom“ nie je nič. Idiom je skrátka vyjadrenie, ktoré nie je možné preložiť doslova (napr. klasické „shit happens“).

      • “Ja viem, ze nasledovne bude pre Vas este horsie: Vy (usudzujuc podla toho, co ste prave napisali), mate len velmi slabe vedomosti o zakladoch anglickeho jazyka”

        …Asi máe pravdu, sused, ja žijem v Kanade len 48 rokov….
        ako si vysvetľujete pojem “idiom” Vy, je mne úplne jedno…

        …áno C.F., súhlasím, slovo “nutné” je asi veľmi vhodný preklad…ale nie vždy sa hodí….stačí sa podívať do Webster/Thesaurus, koľko má ‘synonymov’ a ‘related’ word….podobne je to so slovom “idiom”….

  3. Za určitých okolností určite, ale mňa zabila fotografia toho zahaleného nosatého oholeného chlapa, s ktorým si to po večeroch rozdáva to teplé neoholené prasa v pozadí, navlečené v ušmudlanej košeli až po členky.

Pridaj komentár