Domov / Hlavná strana / Komentáre / Po Bruseli: Skúsme kolektívny trest

Po Bruseli: Skúsme kolektívny trest

Vážení „vodcovia“ Západu,

Prišiel čas znovu sa porozprávať. Prišlo ďalšie kolo teroristických bombových útokov. Opäť? Znova? Desiatky nevinných mužov, žien a detí bolo zavraždených, ďalšie stovky boli zmrzačené. Obama bez zaváhania ohlásil prísnejšie bezpečnostné opatrenia; naši „vodcovia“ a „experti na národnú bezpečnosť“ nám trpezlivo prednášajú o tom, že by sme nemali dať priechod „islamofóbii“.

Ale my nechceme dôkladnejšie prehliadky na letiskách. Nechceme byť vyzývaní k horúcim objatiam. Nechceme viac rád o tom, ako niekoho neuraziť, alebo aké statočné je ísť ďalej, ako by sa nič nestalo, a tak nedarovať teroristom „víťazstvo“. Nechceme ani odvetné nálety na Strednom východe. Chceme, aby ste nás počúvali a dospeli k nami navrhovanej zmene.

Zistili sme, že ste sa presunuli do novej fázy svojich pokusov vo formovaní verejnej mienky. Vaše médiá si teraz kladú za hlavný cieľ presvedčiť nás, že toto je „nový normálny stav“. Hovoríte nám, že nič sa nezmení. Sme smerovaní tak, aby sme nečakali zmenu. Teraz sme všetci otrokmi Afričanov, sme vlečení do tohto jarma a ak chceme byť dobrí a spravodliví, nesmieme sa príliš sťažovať.

Spravodajstvo sa nás pokúša ukolísať do stavu svätého sebaobetovania. V noci po bruselských útokoch Harry Smith na stanici NBC nám sentimentálne kázal v sprievode jemných tónov klavírneho apreggia v podobe intra piesne Coldplay alebo reklamy na Audi. „Stráže sú pozorné rovnako ako inokedy, keď došlo k takýmto udalostiam. Kalifornia. Paríž. Držíme sa bližšie pri našich milovaných a uvedomujeme si, že tento pocit po niekoľkých dňoch zmizne. Ale tiež vieme, že sa to stane znova.“

Ale čo ak nechceme, aby sa to stalo znova? Čo ak nechceme nový „normálny stav“? Čo ak naši milovaní, pri ktorých by sme sa mali držať bližšie, budú roztrhaní na krvavé kúsky črepinami? Zdá sa, že vaši „experti“ nikdy nedokážu ponúknuť inú stratégiu ako tú, ktorá sa ukázala nefunkčnou. Bombardujte ich na Strednom východe. Pozývajte ich na Západ. Zabíjajte ich tam. Tu buďte dobrí a pohostinní. Mnoho z týchto takzvaných „expertov“ (ako Robert Pape na CNN) podporujú práve takúto stratégiu. A po útokoch v Bruseli to robia znova, papagájujú rovnaké rady, ako dali po útokoch v Paríži pred štyrmi mesiacmi. Stále trvajú na tom, že čím horší budeme na moslimov, tým viac bude teroristických útokov. Takže namiesto toho by sme ich mali prijať. Máme ich nechať prísť do našich miest v ešte väčšom počte, vybudovať ďalšie mešity, zaviesť právo šaríja a problém terorizmu zaiste zmizne. Správne? Koniec koncov, najlepší spôsob ako utíšiť zlé správanie je odmeniť ho.

To neznie ako návod na vychádzanie s ľuďmi. To znie ako návod na udržanie úsmevu, zatiaľ čo je národ ničený, manželky, dcéry a dokonca aj synovia sú znásilňovaní, alebo – čo je ešte horšie – sú poznačení cudzou kultúrou, pri čom je znásilnenie iba jedným z bodov na tejto ceste.

Nie každý na Západe súhlasí s týmto plánom nečinnosti. Je tu prirodzený inštinkt sebaobrany. Ale predtým, ako sa k nej dostaneme, predtým, ako vyrazíme brány Viedne a začneme strieľať, skúsme, aspoň pre tentoraz, inú stratégiu. Poďme uvažovať o kolektívnom treste.

Čože? Zbláznil si sa?

the-apotheosis-of-war-1871
Vasilij Veršagin: Apoteóza vojny, 1871

Obr: Na obranu kolektívneho trestu

Na liberálnom Západe vládne konsenzus, uvedený aj v článku 33 Ženevských konvencií, že kolektívny trest je neprijateľný, neefektívny a absolútne nemorálny. Na chvíľu zatlačte svoje slzičky a počúvajte.

(Mimochodom: Prečo by sme mali byť viazaní púhym dokumentom z pera starých, mŕtvych, bielych mužov? Ale no tak, liberáli! Pokiaľ možno argumentovať, že druhý dodatok ústavy USA je zastaralý, prečo nemožno rovnako argumentovať o Ženevských konvenciách?)

Pozrime sa najprv na znenie článku 33 Ženevských konvencií. Zakazuje sa v ňom podrobenie skupín „všetkým druhom zastrašovania alebo terorizmu.“ Ale nie je to práve to, čo na nás činia džihádisti? Takže všemocné Ženevské konvencie sú mimo hru. Máme hrať podľa pravidiel, zatiaľ čo náš protivník nie?

Nemyslím si, že kolektívny trest vychádza z nejakej potreby ventilovať si nekontrolovaný hnev, alebo narušenú sexualitu, či z neschopnosti odlíšiť jednotlivca, ktorý na nás zaútočil, od jeho súkmeňovcov, ktorí tak neurobili.

Aj keď je to samozrejme takzvané nutné zlo, kolektívny trest je racionálnou, pragmatickou odpoveďou. Plní svoj účel.

Kolektívny trest je efektívnym prostriedkom, ako prinútiť skupinu – v tomto prípade moslimov – aby sa dôslednejšie kontrolovali samé. Podnieti moslimských vodcov a umiernených moslimov, aby odmietali radikalizmus a dokonca odmietali a udávali podozrivých džihádistov zo svojich radov.

Táto stratégia má dlhú históriu – pretože funguje.

V histórii mali napríklad Anglosasi namiesto polície systém, keď sa komunity organizovali do tithingov – desiatich dospelých mužov, ktorí boli spoluzodpovední za činy, ktoré vykonal ktokoľvek z nich. Viliam Dobyvateľ použil tento systém na zavedenie poriadku; každý tithing, alebo stovka (desať tithingov), ktorí nedokázali predviesť vraha niektorého z jeho prívržencov, bol vystavený tvrdým represiám.

Tento systém fungoval tak dobre, že počas dvadsiatich rokov (podľa anglosaskej kroniky z roku 1086) sa dalo chodiť po celom Anglicku s plným mešcom a hruďou ovešanou zlatom bez zranenia.

Tento systém sa nezdá byť obzvlášť nehumánny. Ale môžete argumentovať, že to nie je to isté, ako „odvliecť ich rodiny“.

No to máte pravdu. Ale aj tvrdšie opatrenia majú svoje predlohy. Zrada v starej Číne bola trestaná popravou zradcu spolu so všetkými príbuznými. V starom Ríme bol systém decimácie, kde bol popravený každý desiaty muž, čo pomáhalo zaistiť, že kohorty nerebelovali.

Kolektívne tresty sú aj dnes používané v Izraeli, keď sú domy podozrivých palestínskych ozbrojencov zrovnávané so zemou obrovskými obrnenými buldozérmi. Tým je vytváraný tlak na palestínskych vodcov, aby odrádzali mladých Palestínčanov od útokov na Izraelčanov.

Rovnako tak v Čečenskej republike udržiava bývalý vodca rebelov Ramzan Kadyrov určité zdanie poriadku v oblasti vďaka tomu, že kolektívne trestá svojich bývalých najbližších spolubojovníkov. Podozriví islamskí radikáli môžu čakať, že ich byty budú zdemolované – niekedy aj s nimi a ich rodinami vo vnútri. Aby sa zabránilo takémuto osudu, celé komunity okamžite vyháňajú všetkých potencionálnych militantov a ich sympatizantov. Putin je na Západe démonizovaný za dosadenie Kadyrova a podporu týchto praktík. Ale skutočnosť, že Moskva sa v posledných rokoch zbavila čečenského teroru, sa dá z veľkej časti pripísať práve týmto opatreniam.

Napriek tomu sú tieto metódy stále šokom pre naše jemné, liberálne cítenie. Ale mali by byť takým šokom? Nie je zvláštne, že tí istí liberáli, ktorí vyjadrujú zdesenie a pobúrenie nad „odvlečením rodín“, nemajú žiadne pochybnosti o kolektívnom treste, keď má podobu odvetných náletov vo vzdialených krajinách, ktoré sú podľa mňa tvrdšie a potencionálne nemorálnejšie. To isté sa dá povedať o útokoch na Drážďany a Hirošimu, zastrašovacom útoku na Bagdad, aj o našej súčasnej záľube v bombardovaní nemocníc a svadieb dronmi v odľahlých oblastiach Hindúkuša.

Nálety a vojenská destabilizácia vo vzdialených krajinách sú pre mnohých vo všeobecnosti vhodnejšie, pretože v médiách môžu vyzerať ako snehobiele a zároveň stále pôsobia dojmom, že sa niečo deje. Ale čo sa skutočne dosiahne? Zrejme sa len vytvorí viac vysídlených, nahnevaných imigrantov. Ďalšie obete, ktoré máme ubytovať. Nebuďte rasistickí xenofóbi, otvorte svoje srdcia a krajinu nohám týchto chudobných, stratených duší, ktoré – máte na to naše slovo – tentoraz nebudú teroristi.

Vzhľadom na riešenia, z ktorých sa zdajú všetci nešťastní, zmeňme stratégiu. Nemusíme ísť tak ďaleko, ako Číňania a popravovať všetkých príbuzných teroristov. Ale odvolajme nálety, stiahnime armádu a namiesto toho zaveďme tithingy na každú moslimskú komunitu na Západe.

Ponúknime napríklad takýto skromný návrh: ak sa zistí, že člen určitej mešity sa dopustil terorizmu alebo znásilnenia, všetci členovia tejto mešity sa doplazia na námestie, kde budú vložení do klady a budú bičovaní slaninou desať hodín. Ak sa to stane znova, mešita bude zrovnaná so zemou a všetkým jej členom budú odrezané palce naostrenou prasacou čeľusťou.

Za takýchto podmienok si myslím, že nebude trvať dlho, kým nastane mier. Nacionalistický mier. Moslimovia sa šťastne vrátia do svojich kalifátov a do svojich domovov, na ktoré už nebudú padať bomby a každý bude na seba dobrý. Bude viac dôvery. Dvere nebude treba zamkýnať. Na tašky nebude treba dávať pozor.

Preklad: ::prop, www.protiprudu.org
Zdroj: F. C. Stoughton

O ::prop

9 komentárov

  1. Aman Againsttime

    Dobrý článok. Kolektívne tresty sú v našej liberálnej spoločnosti pomerne veľkým tabu, ale skutočnosti sa s nimi možno výnimočne stretnúť i v modernom európskom práve (príkladom môže byť trestná zodpovednosť právnických osôb, kde sa zavádza kolektívny trest i pre zamestnancov právnickej osoby, ktorí nie sú zodpovední za protiprávne konanie štatutárnych orgánov).

    Hoci autorove „bičovanie slaninou a odrezávanie palcov“ je skôr pokus o žart – lepšie by bolo pozbavenie občianstva a deportácia. 🙂

    Treba však akceptovať skutočnosť, že tu naozaj existuje boj legitímnych záujmov. Práve v prípade moslimského problému v Európe pekne vidieť ten rozpor medzi extrémnym individualistickým prístupom (nikdy žiadna kolektívna vina!) a na druhej strane potrebe pragmatického, racionálneho riešenia.

    A tu naozaj nejde o nejaký fašizmus, rasizmus a neviem ešte aký – izmus, ale skutočne len o zdravý rozum. Ak individualistický princíp signifikantne postráda efektivitu (a on ju postráda), potom je úplne správne a spravodlivé uplatniť kolektívnu vinu. Veď ono sa to i teraz deje napr. v prípade invazistov zatváraných do nepríjemných karantén (nie každý z nich má choroby) alebo keď sa všetci musíme podliehať bezpečnostným opatreniam na letisku ( a nie sme všetci teroristi). Kolektívna vina jednoducho má svoje opodstatnenie a treba ju opätovne pretlačiť do diskurzu.

    • Ako to myslíš, že sú trestaní zamestnanci právnickej osoby, ktorí nie sú zodpovední za konanie štatutárnych orgánov? Nejaký príklad alebo tak?

      Ja by som problém nevidel v „kolektívnej vine“ – tieto problémy sú asi nad rámec terminológie „vina“ a podobne. Ide tu o sociálnu nekompatibilnosť ideológií. Islám nie je „vinný“ – je nekompatibilný a tak BUDE VZDY produkovať jednotlivcov konajúcich kriminálne.

      Samozrejme, nekompatibilnosť môže byť s rôznymi inými teóriami.

      Sôr tu narážame na rozdiel individuálnej liberálnosti a kolektívnej ideologickej liberálnosti.
      Individuálnu slobodu majú ľudia radi a nie je dôvod, aby ju nemali.
      Ideologickú slobodu ľudia vnímajú menej a v skutočnosti ju nikdy naozaj nemajú – každý systém má svoje hodnoty a mechanizmy, na ktoré nedovolí v žiadnom prípade siahnuť.
      Dobrý príklad v tomto smere je USA, kde sa v dôsledku tamojšíích reálii 18. a 19. storočia stala individuálna sloboda modlou, a takou aj zostala, a problém ideologickej (ne)slobody bol zväčša skrytý za ňu.
      Dnešný západný „liberálny“ systém samozrejme absolútne nepripúšťa „nacizmus“, „fašizmus“, „komunizme“ a azda aj niektoré iné strašidlá. Priam napodiv toleruje „wahábizmus“, resp jeho miernejšiu odnož, „islam“.

      Opakujem – nejestvuje ŽIADEN SYSTEM, kde by vládla ideologická sloboda. Existujú len systémy, ktoré to hovoria na rovinu a také systémy, ktoré to zamlčujú.
      Je lepšie si to povedať na rovinu a otvorene.

      • Aman Againsttime

        K trestnej zodpovednosti PO:

        Pochopiteľne, že PO je osobou fiktívnou, derivátom FO, ktorý nedokáže sám konať, ale koná prostredníctvom FO (konkrétnych ľudí). Slovenské trestné právo pritom vychádza zo zásady individuálnej trestnej zodpovednosti. To znamená, že páchateľom trestného činu je len ten, kto trestný čin spáchal sám. V Trestnom zákone by si ďalej našiel ustanovenie, kde sa píše, že páchateľom trestného činu môže byť len FO (ktorá musí tiež spĺňať podmienky trestnej zodpovednosti)

        V súčasnosti u nás funguje tzv. nepravá trestná zodpovednosť PO, ktorá nič na platnosti tejto zásady nemení – alebo inak povedané, PO zatiaľ nemôže byť v u nás páchateľom trestného činu. Nepravá trestná zodpovednosť PO potom znamená, že súd za splnenia zákonných podmienok uloží PO „iba“ ochranné opatrenie (konkrétne ide o zhabanie peňažnej čiastky alebo zhabanie majetku).

        Ale tento právny stav sa od júla zmení – presadí sa pravá trestná zodpovednosť PO. Tá už operuje s kolektívnou zodpovednosťou za zavinenie, hoci ústavný súd alebo i advokátska komora mali voči tomu výhrady – práve pre zavedenie kolektívneho trestu i pre zamestnancov PO. Ale napr. v Česku (a vo väčšine vyspelých európskych krajín) to už dávno funguje, pričom PO možno sankcionovať nielen ochrannými opatreniami, ale i trestami ( napr. tresty ako zrušenie právnickej osoby; zákaz jej činnosti, zákaz vykonávania verejných zákazok, zákaz prijímania dotácií a subvencií, zákaz účasti vo verejnej súťaži, a pod.). Myslím, že je jasné, že keď sa PO zruší alebo niekto pozastaví jej činnosť, tak sa to dotkne všetkých jej zamestnancov. Ono problém v SR je i neuplatňovanie ochranných opatrení voči PO v praxi a príliš úzky sankčný aparát (napr. v porovnaní s už spomenutou ČR). Preto tá potreba zmeny. Viac tu: http://www.etrend.sk/podnikanie/podvodne-firmy-ma-zastavit-zakon-o-trestnej-zodpovednosti-pravnickych-osob.html

        • Ďík za vysvetlenie.
          Ale to je teda len nepriame trestanie zamestnancov PO, myslel som, že to bude niečo tvrdšie.

          Podľa mňa by „pravá trestná zodpovednosť PO“ mala znamenať, že sa vždy prenesie na jej predstavitelov, na FO.
          Takéto „trestanie“ PO, ako si uviedol z reality, totiž v mojom pohľade nie je viac, než odstraňovanie určitých dôsledkov trestného činu, resp. zabraňovanie páchaniu ďalších. To je treba, ale nie je to trestanie.
          Treba zaviesť trestnú zodpovednosť manadžerov a predstavitelov akýchkoľvek organizácií, teda ekonomických korporácií, akýchkoľvek kultúrnych organizácií, aj štátnych orgánov.

          Každá organizácia by mala pri svojom vzniku právo aj povinosť stanoviť, kto z jej funkcionárov je v akom rozsahu a za čo zordpovedný – aly vždy by bol niekto zodpovední.
          Nejstvuje možosť, aby sa zlodej vyhováral: to nie ja, to moja práva ruka, a tá aby hovorila – to nie ja, to rukavica, tá už bola dávno prepustená – my sme nevinní.

    • Kolektívna vina – ja by som ten termín nevyťahoval.
      Aj keby si mal právnicky pravdu, načo si brať do práce rúcanie ďalšej modly? Dôležitejšie sú iné témy – plutokratická totalita a antirasové tabu a podobne.

      Napríklad ľudia, zatváraní do karantény – nik to nenazýva a ani to nie je „trest“. Ty v rámci tunajšieho brainstormingu si napísal, že je to vlastne „kolektívny trest“, ale ja vidím správny smer práve v odstránení týchto „trestných“ termínov.
      Preto by som v žiadnom prípade nehovoril o treste ani pri deportáciach moslimov naspäť do ich vlasti. Alebo pri odstránení všetkých symbolov ich ideológie moci – minaretov, nápisov a podobne, ako aj zrušení ich politických organizácií (moslim sám tvrdá, že je spojený so štátom a právom, teda sú všetky moslimské náboženské organizácie politické).
      Samozrejme, niečo podobné by som spravil s judaizmom, ktorý je ďalší príklad totalitného politického takzvaného náboženstva. Prípadne aj s inými odnožami týchto náboženstiev.

      • Aman Againsttime

        Pokiaľ ide o postavenie islamu mimo zákon – tak ver tomu, že veľa ľudí i z právnej praxe je za. Koniec koncov, vo Francúzsku, Rusku alebo v Grécku bola zakázaná alebo obmedzená činnosť scientologickej sekty – precedens ukazujúci, že i náboženská sloboda jednoducho nemôže byť neobmedzená (ono v právnej praxi sa zvykne rozlišovať okrem pravicového a ľavicového extrémizmu i extrémizmus náboženský, avšak ten nie je legistlatívne natoľko podchytený ako extrémizmus pravicový).

        • Postaviť islám mimo zákon bude nevyhnutné.
          Postavenie určitých ideológii mimo zákon je v dnešnom Záapda bežné (okrem USA), takž enebude problém, urobiť tak aj s islámom.
          A ako správne spomínaš, Scientologická sekta je pekný precedens (tá bola zakázaná či šikanovaná aj v Nemecku, bol o tom aj verejný diskurz v médiach a zostalo to tak, veď v dnešnom Nemecku sú zákazy ideológií normálna vec, povojnové Nemecko naozaj nie je slobodná krajina v akomkoľvek slova zmysle).
          Ergo – áno, ani náboženské organizácie nie sú tabu, ale aj tak by bolo jednoduchšie, aby sme sa vyhli týmto náboženským výnimkám, proste tieto organizácie ako „náboženské“ neuznávať. Okrem toho – čo to vlatne v právnej terminológii to „náboženstvo“ vlastne je? Právny systém by mal taký termín absolútne nepoznať. Čo na to hovoríš?

          Veľmi sa mi páči, ako oficiálny terminológia už nespomína cudzie ideológie, ale absolútne a bez definovania je zlý „extrémizmus“. Hm, v podstate to ani nemyslím ironicky, naozaj, extrémizmus je zlý. Treba len správne nadefinovať, čo je extrémistické.

  2. nastastie tu mame zidobolsevicku kotlebovsku bandu. Ta nas ochrani. Ale ja sa aj Kotlebovi vyserem na hlavu

  3. Aký „islam“ zahajuje útok na západ? Ten ktorý uctieva Ježiša ako svojho proroka (pod menom Iša ibn Marjam), alebo tá satanistická sekta, ktorá predstiera že je „islamistická“ a pácha svoje teroristické činy podla významných kabalisticko-satanistických dátumov:

    3/22 False Flag! Gladio Strikes Brussels on Satanic Holiday
    http://www.veteranstoday.com/2016/03/22/322/

    Za atentátmi v Paríži a Bruseli stojí tá istá (temná) sila čo stála aj za 9/11. Moslimovia to ale nie sú, oni si neorganizujú atentáty podla významných kabalistických dátumov ako 13/11 (Paríž) a 3/22 (Brusel) !
    322 je aj symbolom satanistického tajného spolku Skull and Bones.
    Na Európu neútočí islam, ale sionacisti, známi aj ako kabalistiko-satanistickí Źidia (a ich tajní spojenci nacisti – spája ich satanizmus)
    „sú Židia, no nie sú, sú však synagógou satana.“
    Zjavenia Jána 2
    9 Poznám tvoje súženie aj chudobu — ale si bohatý —; poznám i rúhanie tých, čo hovoria o sebe, že sú Židia, no nie sú, sú však synagógou satana.

Pridaj komentár