Domov / Hlavná strana / Komentáre / Plač nad Uhorskom

Plač nad Uhorskom

Naši južní susedia mali cez víkend opäť demonštráciu za „svojou“ stratenou veľkou vlasťou. Vraj „ich zem“. Má to v 21-vom storočí ešte zmysel?

Čo to vlastne Uhorsko bolo? Uhorsko bol mnohonárodný štát, a Maďari v ňom začali hrať ten „panský národ“ až po Rakúsko – Uhorskom vyrovnaní v druhej polovici 18-teho storočia, nastupujúcou maďarizáciou, keď začala „veľkovýroba“ Maďarov rušením nemaďarských škôl. Dovtedy bola i oficiálne úradným jazykom chvíľu nemčina, pred tým latinčina. V samotnom Uhorsku tvorili Maďari v 19-tom storočí podľa odhadov len 30 až 40 % obyvateľstva. Maďari si však privlastnili celú históriu Uhorska ako „tú svoju – maďarskú“, a Slovákov označujú ako „menšinu“ alebo etnikum. Stotožňujú celé Uhorsko s Maďarskom, preto si nárukujú „svoje stratené územia“. Ak by sme išli ich príkladom, mohli by sme si nárukovať na územie Veľkej Moravy, ktorá tu bola pred Uhorskom. Absurdné? Takisto ako je absurdná snaha o obnovu Uhorska. A treba dodať, že Uhorsko nebolo Maďarsko! Maďari sa dodnes nestotožnili so Slovenskom ako takým, ale zdôrazňujú len to, že Slovensko sa nachádza na území „Felvidéku“, po slovensky „hornej zeme“, ale nedodávajú, že toto územie v drvivej väčšine obývali Slováci.

Naši južní susedia dávajú radi do pozornosti, ako málo slovenská bola v danej dobe Bratislava. Nedodávajú však, o koľko viac bol slovenský i sever Maďarska. Do pozornosti týmto dávam knihu od „Jána Stanislava – Slovenský juh v stredoveku“, kde autor opisuje aký bol slovenský juh v stredoveku a popisuje i slovenské názvy a pomenovania dnes už maďarských obcí na území Maďarska.

Maďari si ale túto lož, že Uhorsko bolo vlastne Maďarsko, a Trianonom oni prišli o svoje územie, dodnes učia na školách, držia v sebe len „krivdu“. A my? Väčšina zo Slovákov by označila tých, ktorí na toto upozornia, ako národnostných štváčov, ktorý vyťahujú „maďarskú kartu“. Ja by som skôr povedal, že oni schovávajú tú slovenskú. Tí pro-európsky žijú v presvedčení, že predsa žijeme v 21-vom storočí, hranice sa predsa nedajú zmeniť. Hranice sa ale tvarovali a menili celé storočia, a to že sú dnes hranice dané, neznamená, že sú nemenné, a že o naše územie nemusíme prísť.

Zarazilo ma, keď som si prečítal ako „oficiálne“ oplakávajú „slovenskí Maďari“ trianonskú zmluvu na ich stránke (www.madari.sk). Doteraz som žil v domnienke, že „tí naši“ Maďari sú stotožnení s tým, že žijú na Slovensku ako „slovenskí Maďari“ , a neoplakávajú niečo, čo je pre nás Slovákov už dávno prežitou dobou. V niektorých článkoch spochybňujú Slovákov ako takých, uvádzajú rozhovory so „svojimi historikmi“, ktorí spochybňujú dokonca i Veľkú Moravu a nazývajú ju nezmyslom. Spochybňovanie národa ako takého sa však môže dnes pokladať i za trestný čin!

V „Maďaroch“ ale držíme ten „veľko-maďarský duch“ i my. Takému Maďarovi spoza Dunaja sa stačí prejsť po južnom Slovensku, kde máme dosť početnú maďarskú menšinu, a keďže v obciach ktoré sú obývané maďarskou menšinou minimálne 20 % je povinnosť uvádzať okrem slovenského názvu obce i jazykom menšiny, ktorá obec obýva, môže nadobudnúť dojem toho „strateného Uhorska“. Vtedy môže mať pocit, že toto by malo patriť „im“. Keď sa ale pozrieme na národnostné zloženie obcí, zistíme, že je to rôzne. Niekde máme 20% menšinu, niekde možno 50%. Ale stále tu žijú Slováci, preto sa tejto zeme nemôžme vzdať!

Na záver len dodám na zamyslenie: dodnes som neprišiel na to, čo by vlastne dnes v 21-vom storočí chceli Maďari robiť so Slovenskom v obnovenom „Uhorsku“ s krajinou, kde žije dnes podľa posledného sčítania obyvateľov už len 8 % maďarská menšina, s krajinou, kde drvivá väčšina obyvateľstva neovláda maďarčinu v Európe, ktorá garantuje práva menšinám. Dali by nám autonómiu? Alebo by sa nás opäť pokúšali pomaďarčiť?

V čase, keď nám bielym Európanom hrozí opätovná islamizácia, by sa mali stredoeurópske štáty v rámci EU viac spojiť a bojovať proti nej, a nie vyberať „uhorskú kartu“. Na to by sa ale mal náš južný sused zobudiť a uvedomiť si, že žijeme v 21. storočí.

Autor: Perun, www.protiprudu.org

Pozri aj:

Existujú maďarské gény? (1. časť)

4. jún 1920: Trianon

O ::prop

4 komentáre

  1. Asi aj toto je dôvod prečo nám ambasáda dá pokoj a ambasádor nie je taký agresívny ako v Čechách. Konečne sa niekto poučil z Napoleonových chýb, a preto aby držali územie vo svojej moci podľa zásady rozdeľ a panuj, nás v zásade od tej najhoršej verzie multikulty šetria. Dôvod však určite nie je platonický, ale racionálny. V prípade, ak sa im to bude hodiť, sme použiteľní ako zdroj konfliktu, ktorý tu dlhodobo drieme (najmä v maďarských hlavách) a maďarskí lídri na tento debilný setntiment už naleteli. Košúth napriek tomu, že so Štúrom bol v príbuzenstve tak isto neodolal, pochybujem, že Orbán odolá tak isto. Preňho ako pre historického maďara môžeme predstavovať plán B ak sa únia rozpadne. Toto je dobrý článok o nebezpečnom sentimente. Oni radi organizujú kontrolovanú zmenu, znovu by sa rozhorel konflikt, znovu by museli angažovať Čechov a prípadne Poliakov a žoldákov na našu stranu, znovu by zarobili peniaze a my všetci čo tu ako sme, by sme pre nezvládnuté mocenské ambície utreli hubu a o základniach by nebol problém rokovať, už by sme tu museli trpieť zelených mužíčkov pomaly aj z Antarktídy.

  2. Janosz

    Vynikajuci prispevok, ako aj redactor Propu. Madari podla zisteni aj takeho Pavla Lendvaja tvorili len 29% Uhorska! Je zaujimave ze v madarcine nemaju termin pre meno Uhorsko! Volaju ho tiez Madarsko. Napriklad Rakusko – Uhorsk je pre nich Osztrjak-Magyar Monarchia! Avsak pre termin uhrofinske jazyky pouzivaju termin Finno-Ugric a nie finno-magyaric!!! Cize aj na zaklade toho by byvale Uhorsko mohli nazyvat Ugria, bolo by to aj blizsie k Talianskemu Unghria.

  3. Článok obsahuje zopár principiálnych chýb:
    1. Uhorsko nebolo mnohonárodnostný štát, ale pôvodné predturecké Uhorsko bolo čisto slovanskou, respektíve správnejšie slovenskou krajinou
    2. Maďari vznikli činnosťou slobodomurárov a kalvínov ako nástroj rozloženia najsilnejšieho slovanského útvaru v strednej Európe (Uhorsko bolo svojho času európskou veľmocou) a zároveň ako nástroj kontrolovania politickej situácie v strednej Európe.

    Maďari vznikli inštitucionálne – to znamená ako úradnícke rozhodnutie. Dokazujú to gény, jazyk, toponýmia dnešného Maďarska, maďarské mená ako aj samotná história Uhorska. Maďarská inštitucionálna propaganda prevzala do maďarčiny pojem Uhor ako Maďar, čím dezorientovala nielen vlastné obyvateľstvo, ale i zahraničie.
    V takzvanom národnostnom zložení Uhorska sú v dobových zdrojoch uvádzaní Maďari, Slováci, Valasi, Nemci a Rusíni. Maďari nikdy neboli etnikum, šlo o ľudí, ktorí buď dobrovolne alebo násilne prijali umelý jazyk – maďarčinu za svoj komunikačný jazyk. Boli medzi nimi prevažne Slováci, ale i Nemci, Rusíni a Valasi, ako aj cudzinci – Turci, Taliani atď. Nemci žijúci v Uhorsku boli komplet maďarizovaní. Valasi sú označovaní ako Rumuni, toto je však jeden obrovský podvod v dejinách Uhorska, pretože Valasi v Rumunsku a Valasi na Slovensku mali rovnaký minimálne jazykový pôvod. A akým jazykom rozprávajú Valasi na Slovensku vieme veľmi dobre. Správne je v článku poznamenané, že úradným jazykom bola v Uhorsku latinčina, ktorou sa rozprávalo i v Sedmohradsku a Valssku. Po rozpade Uhorska zabralo novovzniknuté Rumunsko Sedmohradsko so slovenskými „Valachmi“ a bola zavedená úradná reč podobná tej predchádzajucej, teda latinčine. Násilná mďarizácia Sedmohradska bola zrušená a obyvatelia krajiny v latinčine blízkej novovzniknutej rumunčine nevideli zásadný rozdilel, čo prijali relatívne bez odporu. Tak vznikol rumunský národ. Samotný pojem rumunský pochádza od termínu Rumelijský, aký používali Turci na označenie slovanského obyvateľstva žijúceho na Balkáne. Gentická zhoda Bulharov a Rumunov zreteľne vypovedá o slovanskom pôvode Rumunov.
    Možno teda zhrnúť, že obyvateľstvo Uhorska tvorili slovanski Rusini, slovenski Valasi a slovenski Sklavi, co potvrdzujú aj dobové zdroje. Títo veštci boli Uhrami, žijúcimi v Uhorsku.
    Akceptovanie vymyslenych maďarských dejín Slovákmi, slovenskou historiografiou, slovenskými inštitúciami je len pokračujúce udržiavanie maďarského fantazírovania nad ich fantómovými dejinami a v podstate aj priama podpora ich „stukaniu“ nad Trianonom, čím sa naďalej akceptuje ako aj podporuje maďarská úloha v strednej Európe ako bola nakonfigurovaná slobodomurársko-boľševicko-marxistickou bandou s tichou podporou Vatikánu pred cca. 150 rokmi – Maďarsko bolo vyprojektované ako dráb – policajt v strednej Európe, ktorý drží pod krkom všetky okolité krajiny. Ak by sa tie rozhodli pustiť samostatným politicko-ekonomickým smerom, odrazu povstane maďarská otázka, ktorú média patrične nafúknu do požadovaných dimenzií, na spôsob ďalšieho Kosova. Veľmi dobre sa pamätáme na kuzu Malinová, ktorá v tom čase nebola jedinou národnostou kauzou v Slovensko-maďarských vzťahoch v tom období. Bola to v podstate výstraha vtedy vzniknutej koalície proslovenských strán, ktoré priveľmi koketovali s vlastnými politickými víziami…

    • „výkladov“ historie ako takej nie len Uhorska je mnoho. Ako som sa dočítal i v linke pod podobným článkom, je tam odkaz, kde píše istý Maďarko, že im Slováci zaberajú časť.

      Zaujímal by ma ale tvoj výklad historie kolega, keď tvrdíš, že Uhorsko nebol „mnohonárodný štát“. A čo to bolo? Ríša Maďarov?

      V dnešnej dobe možno snáď každý štát považovať za mnohonárodný, tobôž také uhorsko, kde tvorili „Maďari“ niečo cez 30%.

Pridaj komentár