Domov / Hlavná strana / Komentáre / Päť príčin, prečo sa mainstream bojí alternatívy

Päť príčin, prečo sa mainstream bojí alternatívy

V súčasnosti sme svedkami zbesilého pokriku novinárov a redaktorov médií hlavného prúdu na takzvané alternatívne médiá. Máme aj lovcov hoaxov a monitoring extrémizmu. Prečo sa mainstream alternatívy tak veľmi bojí?

1. Internetové médiá sú nízkonákladové

Printové médiá, ktoré sa v nedávnej minulosti tešili enormným ziskom z predaja novín či časopisov a predávali veľké balíky reklamy, dostávajú vďaka internetu riadne na frak. Čelia výzve v podobe čísel čítanosti a výnosov. Pod ekonomickým tlakom museli zareagovať na digitálny presun informácií a svoje portfólio rozšírili na webe.

Dnes je internet hlavný zdroj informácií, noviny sú sekundárne. Internetová revolúcia spôsobila aj mediálnu revolúciu. Ľudia sa presunuli na internet a ten znížil náklady na vyhľadávanie a informatizáciu do takej miery, že veľa ľudí principiálne odmieta platiť za akýkoľvek obsah.

Internetové médiá sú skrátka nízkonákladové, kým mainstreamový denník potrebuje na rovnakú činnosť vysoké finančné prostriedky. Preto mainstreamové média vidia alternatívu v prvom rade ako existenčné ekonomické ohrozenie.

2. Ľudia na alternatíve pracujú zadarmo

Ľudia na alternatíve pracujú de facto zadarmo – buď úplne zadarmo alebo takmer. Aby im to pokrylo nejaké tie náklady. Jedná sa o niekoľko desiatok blogerov a redaktorov, možno aj stovku, ktorí vytvárajú hodnotný obsah s vysokou pridanou hodnotou.

Robia to dobrovoľne, po práci vo voľnom čase, pre dobrý pocit. Pretože veria, že je to správna vec, pretože cítia potrebu posunúť spoločnosť, pretože majú radi Slovákov a Slovensko a chcú ho zlepšiť. (Ide o číry idealizmus, s ktorým sa v tejto sfére stretávame často. Na druhú stranu sa však nájdu aj obyčajní grafomani a rozličné osoby šíriace pochybné posolstvá. Aj v alternatíve treba pozorne vyberať, čo budete čítať. Nepochybne je však ponuka alternatívy širšia, než ponuka hlavného prúdu – pozn. red.)

Prečo mainstream vníma dobročinnosť ako ohrozenie? Z ekonomického hľadiska dobročinná práca zadarmo je dumping: „predaj“ tovaru so stratou, pod výrobné náklady. Denník SME by chcel robiť politiku, diktovať verejnú mienku a ešte sa na tom poriadne nabaliť. Redaktor tohto denníka chce slušnú mzdu a nadpriemerný životný štandard. Ale desiatky a desiatky alternatívcov často tvoria kvalitný obsah zadarmo, pretože veria v správnu vec, čím ich cenovo podliezajú.

Môžeme si predstaviť firmu Mainstream s.r.o., ktorej zamestnanci požadujú za ich prácu nadpriemerne vysoké platy a druhú firmu Alternatíva s.r.o., v ktorej zamestnanci podávajú rovnaké výkony a pracujú zadarmo. Tejto druhej firme odpadli mzdové náklady – obrovská nákladová položka. Je jasné, že druhá firma bude na trhu ďaleko úspešnejšia.

Takže mainstream nedokáže ekonomicky konkurovať alternatíve aj kvôli jej dobrovoľnej práci pre posunutie Slovenska dopredu. Príkladom môže byť moja maličkosť: vyprodukoval som desiatky kvalitných textov, zopár ich obletelo slovenský internet, ale v živote za to neuvidím ani cent. A práve z tohto má mainstream paniku.

3. Majú lákavejšie „nekorektné“ politické názory

Systémová chyba médií je tvrdé presadzovanie predovšetkým ľavicovo-liberálneho svetonázoru. Pramení to z toho, že médiá musia presadzovať názory a záujmy svojich majiteľov – oligarchov, ktorí si ako jediní dokážu tieto média zaplatiť a ufinancovať. Pričom verejnosť takéto názory nepodporuje. A hľadá alternatívu.

Naozaj ide o systémovú chybu. Médiá sú povinné presadzovať záujmy vlastníkov, nikdy nezačnú len tak hovoriť iné názory. (Hoci už urobili isté kompromisy, aby si udržali čitateľov.)

V praxi potom napríklad denník SME šíri názory, ktoré mnohých Slovákov prirodzene odpudzujú: akí super sú tí imigranti, práva homosexuálov, Amerika je skvelá, bla bla bla. Človek sa naštve, cíti sa iritovaný. A hľadá niečo iné. Natrafí napríklad na Hlavné správy a tie kritizujú migrantov, píšu o ochrane hraníc a tradičnej rodiny, vyvracajú americkú propagandu. Pre bežného človeka to sú lákavejšie názory, preto sa stane pravidelných čitateľom. Toto sa deje dnes v tisíckach prípadov.

Podstata konfliktu, čo v súčasnosti zúri, je bezohľadný ideologický boj globalistického a kapitalistického mainstreamu s pronárodnou a proštátnou alternatívou. Ľudia z týchto protichodných svetov sa nenávidia na život a smrť.

Malý postreh: Ak dáme dokopy druhý a tretí bod, záver je jasný: mainstreamu nepomôže ani presun tlače a televízie na internet, ani tak nebudú konkurencieschopní, nakoľko alternatíva bude mať stále dve nenahraditeľné silné stránky: zamestnancov pracujúcich zadarmo a ďaleko lákavejší obsah. Alternatíva bude víťaziť aj po presunutí mainstreamu na internet.

4. Radový občan môže mať dosah na státisíce čitateľov

Printové média a televízia mali posledné desaťročia absolútny monopol na informácie – a s ním aj monopol na pravdu, schopnosť definovať témy verejného diskurzu, schopnosť diktovať verejnú mienku. Distribúcia informácií bola hierarchicky usporiadaná.

Avšak vďaka technologickému pokroku je spoločenský problém centralizácie informácií do značnej miery vyriešený: vďaka internetu je realizovateľná lacná a rýchla decentralizovaná distribúcia informácií.

Radový občan môže mať dosah na státisíce čitateľov mesačne. Stačí mu na to 60 € ročne na webstránku, a môže začať publikovať hodnotný obsah. A tento radový občan nepatrí do žiadnej strany, nedostáva peniaze za ten správny svetonázor, no píše o aktuálnych akútnych problémoch, navrhuje riešenia, odhaľuje klamstvá politikov a médií, objektívne informuje, celkovo posúva krajinu dopredu.

Výsledkom je, že mainstream stráca na význame, už nemá taký dosah na spoločnosť a s tým sa rozpadáva propagandistický obraz sveta, ktorý tak poctivo budoval. Zrútenie propagandistického sveta ľudia z mainstreamu vnímajú ako životné ohrozenie.

5. Alternatíva je nekontrolovateľný priestor

Alternatíva je decentralizovaná a preto nekontrolovateľná. V prípade, že mainstream čelí politickej strane napríklad, vie, čo má čakať. Pozná jej modus operandi, silné a slabé stránky, minulé správanie a konanie členov, osobnosť vedúcich strany a pod. Vie vytušiť, čo sa asi môže diať.

Lenže pri alternatíve nikto nevie, aká reakcia príde, aká informácia sa objaví či neobjaví, kedy sa objaví. Vlastne často nevieme, kto sú tí ľudia a čomu veria. Ide o množstvo menších roztrúsených projektov, hoci niekoľko ich vytŕča – ako všade inde. Riadiť a kontrolovať alternatívu proste jednoducho nie je možné.

Zhrnutie:

Alternatívne internetové médiá sú nízkonákladové, ich „zamestnanci“ pracujú de facto zadarmo, majú lákavé politicky nekorektné názory. Radoví občania lámu monopol mainstreamu na informácie. Alternatíva je decentralizovateľná a preto nekontrolovateľná. Kvôli týmto dôvodom sa mainstream tak veľmi bojí alternatívy – a nenávidí ju.

Čo i len jeden jediný bod z piatich by stačil na bytostný pocit ohrozenia a nenávisť. Všetkých päť vyvoláva fanatickú nenávisť, akú vidíme každý deň. Mainstream sa bojí nebezpečia, že jeho oligarchickí majitelia a liberalizmus budú prevalcovaní. Preto ten nekonečný boj proti hoaxom, konšpirátorom a fake news.

Autor: Michal, www.protiprudu.org

O ::prop

14 komentárov

  1. Super clanok, perfektna praca. Neviem kto si, ale to co robis, robis dobre. Pokracuj v tom. Ak by bolo aj cislo uctu, tak by som dal trvaly prikaz na dake to jewro

    • Súhlasím. To jačanie tej svoloče proti alternatívne je naozaj úprimné. Ide im o „kejhák“, majú existenčný strach. Lenže pri tejto zúrivosti sa dopúšťajú fundamentálnych chýb (osobné invektívy, zosmiešňovanie protivníka, strata akého-takého nadhľadu, či dokonca akejkoľvek súdnosti…).

      (Hádam nebudeme oslavovať banderovcom po skúsenostiach na severe Slovenska, nebudeme mať radi homosexuálov keď sa nám hnusí bozkávanie dvoch chlapov na ulici, nemáme radi politiku Izraela, keď vidíme deti v Gaze spálené bielym fosforom, nemáme radi imigrantov, keď vidíme že len pýtajú a my sami nemáme čo do úst, nemáme radi SŠA aj s ich politikou, korá už stála milóny životov ľudí, ktorí nikdy SŠA nič neurobili…).

      Príkladov je veľa preveľa, a tá čvarga nás nemôže do nekonečna „opíjať rožkom“.

    • Nazdar Milan, v prvom rade ďakujem za pochvalu. Teší ma, že by si mi prispel na činnosť, avšak ja píšem ako presvedčený národovec a dokým budem mať na nájom a trochu času, písať i budem. Teda vďaka, no o peňažný príspevok nemám záujem. Stačí mi pochvala a vysoké čísla čítanosti.

  2. Šiesty dôvod: Alternatíva produkuje neštandardných politikov. Načarbem to tak na rýchlo:

    Za desať rokov budeme mať na Slovensku desiatky a desiatky neštandardných politikov či aktivistov a neporovnateľne obdobne orientovaných blogerov. Vo väčších, početnejších krajinách to bude ešte viacej. Toto všetko budú „odchovanci“ alternatívy.

    Len na Slovensko dnes prúdia miliardy na výchovu a vyškolenie štandardných liberálnych a marxistických politických kádrov. Hovorím o treťom sektore. Viď Martin Poliačik, Iveta Radičová. Ale alternatíva si vybuduje svojich vlastných politikov za absolútne zlomkové náklady. To je zase niečo, čo sa robí efektívnejšie a pri nižších nákladoch. A zároveň ďalší dôvod nenávidieť alternatívu. Veď v podstate všetci neštandardní politici (až na Kollára) a spriaznení aktivisti vzišli z alternatívy a pôsobia na alternatíve.

    Alternatíva teda je liahňou na politikov, aktivistov a politické strany, bojujúce proti liberálnemu systému, globalizácií a kapitalizmu. (Len ono to je dlhodobý proces.) A samozrejme, aj proti mainstreamu, ktorému tí vyprodukovaní alternatívci pôjdu po krku.

    • Michal, tento tvoj idealistický pohľad na vec je lákavý, ale nie je až taký realistický, ako si myslíš. Virtuálne mádiá síce sú nízkonákladové, široko dostupné, ale sú to len médiá. Liberálno-ľavicová alternatíva, ktorá je aj na internete aktívna, však už pár rokov vsádza na iný kontakt s publikom. A síce využíva na propagandistické účely ďaleko sugestívnejšie, rafinovanejšie a dá sa povedať aj účinnejšie metódy, ako sú napr. workshopy, hapenningy, festivaly apod. Akcie plné ľudí ochotných za určitých okolností nielen prijať lákavé názory, ale ich aj ďalej šíriť, financovať a agresívnym spôsobom presadzovať. To sú tie slávne mimovládky, neziskovky – tretí sektor, ktorý má vskutku veľký úspech a ničivý dopad na morálku spoločnosti. Majú slušné finančné zázemie, nečelia problémom pri organizácii a do veľkej miery nahrádzajú klasické tlačené médiá ako zdroj vládnej propagandy, ktoré sú na ústupe. Nijako nechcem znevažovať prácu ľudí, ako si ty. Vaše miesto tu bolo a vždy bude. Len si treba uvedomiť reálny dosah. Som silno naklonený myšlienke poraziť nepriateľa na jeho pôde, jeho zbraňami. Netreba sa hanbiť navštíviť akcie oponentov a priučiť sa metódam. Nových lepších ľudí treba nájsť novými lepšími cestami.

      • Ano, a hlavne maju v rukach vsetky televizie a televizia je stale ten najviac mienku tvoriaci element cize aj ked alternativa zvitazi na internete co myslim nebude trvat az tak dlhu dobu, tak aby dokazala vyhrat celu vojnu, musi sa dostat aj do televizie pretoze vacsina najma starsich ludi je uplne odkazana na informacie z telky.
        Kazdopadne ale vynikajuci clanok a som zan velmi rad.

        • kafir kazisvet

          Obaja ste zabudli,že globalisti majú podchytené aj školy. Tretí sektor takisto tvoria dobrovoľníci, niekedy až náboženskí fanatici.

      • Vieme, ako to chodí – ak sa alternatíva pokúsi usporiadať svoj koncert, buď ho rozoženú kukláči alebo sa naň nasáčkujú ultraľavicoví hňupi, aby ho prekazili a znechutili účastníkov.

        • Tak to si ma rozosmial 🙂 Kukláči bežne rozháňajú aj technopárty a konajú sa 20 x do roka na rovnakom mieste 🙂 Ak sa niekde hajluje, tak srry, ale keď rúbeš, lietajú triesky. Keď chceš ísť na takúto akciu, rátaj s rizikami. Nejakí ľavicoví hňupi ťa akože majú zastrašiť? To si hovoríš bojovník za niečo?? Hŕstka odhodlaných ľudí sa ubráni aj presile a nikdy nie je problém privolať policajnú hliadku, ktorá keď zhodnotí rizikovosť situácie, má povinnosť zasiahnuť. Zo skúseností viem, že je to bežný postup a funguje. Navyše, nemal som na mysli len koncerty, hoci je pravda, že k inej forme kultúrneho prejavu sa u nás alternatívna pravica zatiaľ ani nezmohla. Česť výnimkám…

  3. Poznám ľudí, ktorí už skoro vôbec nezapínaú televíziu, Ja so jeden z nich napriek tomu, že ani nežjem na Slovensku. Zdá sa, že mainstream to pomaly môže zabaliť, obzvlášť, keď takých autorov, ako je Michal bude viac a viac.
    Taký článok sa už dávno žiadal pre verejnosť , i keď o situácii na Slovensku viemm len z Internetu.

  4. Hm, no možno je to povzbudivý článok, ale neviem, čo až také pozitívne priniesol.
    Skôr by som upozornil na to, ž ev podstate NEmá pravdu – alternatívu nenávidia nie oficiálne média, ale mocní. za nimi. Masmédia trpia internetom ako takým, to áno, ale alternatíva nemá nepriateľov v nejakých médiách – ale v skutočných sviniach za nimi. Nejaký Havran, ŠImečka, Fila, Kostolný ale aj skutoční mediálni magnáti môžu nadávať a brojiť proti alternatíve, ale to nie je samozrejme hlavné nebezpečenstvo. A aj prostriedky boj anebudé ďalšie brcanie čuráka Havrana, ale iné kroky.
    Kto sa spolieha, že zákľad je nejaká konfrontácia slov, môže ťažko zaplakať. Nebudte naivní.a ľahkovážni, ani veľkodušní a milosrdní.

    • Tiež pravda. Tí mocní totiž môžu proti alternatíve zakročiť, kedy si
      zmyslia.
      Problém je v tom, že tí, ktorí vládnu svetom sú neznámi, nikdo ich nepozná, nikdo ich nevolil a teda nemôžu byť ani prepustení!
      žijú v Amerike, riadia svet, ale niektorí ani nie sú Američania, alebo majú dve občianstva – americké aj izraelské

    • Článok je výborný, ešte lepší by bol, keby tam Michal dvomi tromi vetami zanalyzoval spojenie štátneho rozhlasu a TV pod jedno vedenie. V zásade súhlasím s myšlienkou, že náš štát a jeho silu pokope drží alternatíva, ktorá je proštátna, antianarchistická až antiliberálna. Avšak problém nie je v našich -izmoch, ale v luďoch (pre dekódovanie tohto eufemizmu, často používaného živočíšnym druhom homo sapiens, rozumej tvora ekvivalentného opičiakom čo sa naučili hovoriť a držať v rukách nástroje.
      Totiž, každý z našich -izmov má prvok, ktorý keď sa preženie (kontrola, sloboda) v rámci prirodzenej súťaže medzi jednotlivcami, má tendenciu sa prejaviť vo zvrátenej podobe (obmedzovanie, nesloboda, arogancia). Problémom pre akýkoľvek režim je ustriehnuť mieru, keďže každý jedinec chce viac a viac kapitálu koncentrovaného v podobe finančnej, emocionálnej a spoločenskej. Remeselná frustrácia mainstreamu nepramení len zo straty kontroly nad myslením ľudí, ale v pozadí je jedna ešte väčšia frustrácia, ktorá pramení z frustrácie našich a medzinárodných oligarchov, ktorým sa pomaly ale iste rúca predstava nimi kontrolovanej spoločnosti – sú to prázdne hlavy, s prázdnymi nápadmi, chcú len viac a viac kontrolovať spoločnosť. Mainstream ide s týmto pocitom von s pocitom solidarity s oligarchickým chlebodarcom, ako zvyknú aglosasi hovoriť: „Misery loves company“.
      Michal sa raz pýtal na viac alternatívnych zdrojov. Tu sú: https://www.konspiratori.sk/zoznam-stranok.php . Toto je rating nepriateľa, ťažko dostaneš lepší. Gratulujem Propovi k prestížnemu umiestneniu v národnej lige, možno by to stálo za úvahu mutovať server aj do angličtiny.

Pridaj komentár