Domov / Hlavná strana / Spoločnosť / Pamätajme si Martina Heideggera: 26. September, 1889 – 26.máj, 1976

Pamätajme si Martina Heideggera: 26. September, 1889 – 26.máj, 1976

Martin Heidegger je jeden z gigantov filozofie 20. storočia, a to ako z hľadiska hĺbky a originality jeho myšlienok, tak i rozsahu jeho vplyvu na filozofiu, teológiu, humanitné vedy a kultúru vo všeobecnosti.

Heidegger sa narodil 26. septembra 1889 v mestečku Meßkirch v okrese Sigmaringen v spolkovej krajine Bádensko-Württembersko, Nemecko. Zomrel 26. mája v roku 1976 vo Freiburgu a pochovaný je v Meßkirchu.

Heidegger pochádzal z katolíckej rodiny nižšej triedy. Jeho rodina bola príliš chudobná na to, aby ho poslala na univerzitu, preto sa zapísal do jezuitského seminára. Avšak Heidegger bol čoskoro odmietnutý jezuitmi kvôli svojej srdcovej slabosti. Neskôr študoval teológiu na Univerzite vo Freiburgu v rokoch 1906-1911. Po uplynutí tejto doby sa zameral na filozofiu. Nakoniec sa však Heidegger úplne rozišiel s kresťanstvom.

V roku 1914 Heidegger obhájil svoju dizertačnú prácu. V roku 1916 zase svoju habilitačnú prácu, čo mu umožnilo vyučovať na Nemeckej univerzite. Počas 1. svetovej vojny bol Heidegger ušetrený od vojenskej povinnosti kvôli stavu svojho srdca.

Od roku 1919 do roku 1923 bol Heidegger platený výskumným asistentom Edmundom Husserlom na Univerzite vo Freiburgu. Husserl, ktorý bol židovským konvertitom na luteránstvo, bol zakladateľom fenomenologického hnutia v nemeckej filozofii a Heidegger sa stal jeho najznámejším študentom.

V roku 1923 bol Heidegger menovaný docentom filozofie na univerzite v Marburgu. Práve tam sa jeho intenzívny a prenikavý anganžmán stal rýchlo známym v celej Európe a študenti sa hrnuli na jeho lekcie, vrátane Hansa-Georga Gadamera, ktorý sa stal Heideggerovým najvýznamnejším žiakom, rovnako i židovskí myslitelia ako Leo Strauss, Hannah Arendtová a Hans Jonas. V roku 1927 publikoval Heidegger svoj magnum opus Bytie a čas, ktorý mu priniesol celosvetovú slávu. V roku 1928 Husserl odišiel z Univerzity vo Freiburgu a Heidegger nastúpil na jeho miesto, pričom vo Freiburgu zostal po zvyšok svojej akademickej kariéry.

Heidegger bol zvolený za rektora Univerzity vo Freiburgu 21. apríla 1933. Do Národnosocialistickej nemeckej robotníckej strany (NSDAP) vstúpil dňa 1. mája 1933. Vo svojom inauguračnom prejave zo dňa 27. mája 1933, ako aj v politických prejavoch a článkoch z rovnakého obdobia, vyjadroval svoju podporu NSDAP a Adolfovi Hitlerovi. Heidegger odstúpil z rektorského postu v apríli 1934, ale zostal členom NSDAP až do roku 1945. Po 2. sv.vojne francúzske okupačné autority zakázali Heideggerovi vyučovať. V roku 1949 bol oficiálne „de-nacifikovaný“ bez postihu. Opätovne začal vyučovať v akademickom roku 1950-51. Vyučoval až do roku 1967.

Okolo otázky Heideggera a jeho vzťahu k národnému socializmu vyrástol celý akademický sektor. Pre povojnový intelektuálny konsenzus bolo zahanbujúcim, že najväčší filozof 20. storočia bol národným socialistom. Ale pravdou je, že Heidegger nikdy nebol obzvlášť dobrým národným socialistom.

Áno, Heidegger patril do „konzervatívneho revolučného“ milleu. Áno, myslel, že NSDAP bola tou najlepšou politickou možnosťou, ktorú malo Nemecko k dispozícii. Avšak Heideggarov pohľad na význam národného socializmu bol skôr neortodoxný.

Heidegger vnímal národnosocialistickú revolúciu ako sebapresadenie historicky definovaných ľudí – Nemcov – ktorí si želali získať späť kontrolu nad svojim osudom v opozícii voči globálno-technologicko-materialistickým systémom reprezentovaným sovietskym komunizmom a anglosaským kapitalizmom. Vzbura proti vyrovnávajúcemu, homogenizujúcemu globalizmu bola, Heideggerovými vlastnými slovami, „vnútornou pravdou a veľkoleposťou“ národného socializmu. Z tohto uhľa pohľadu sa zdal biologický rasizmus a anti-semitizmus NSDAP nielen filozoficky naivným a povrchným, ale tiež i politickým rozptýlením.

Heidegger si bol vedomý, že Židia neboli Nemcami a boli hlavnými propagátormi systému, ktorý odmietal. Bol rád, že ich moc bola zničená, ale zároveň udržiaval srdečné vzťahy s viacerými židovskými študentami, vrátane mimomanželských afér s Hannah Arendtovou a Elisabeth Blochmannovou (ktorá bola polovičná Židovka).

V konečnom dôsledku Heidegger veril, že Tretia ríša zlyhala v tom, aby oslobodila samú seba i Európu z klieští sovietskeho a anglosaského materializmu. Nevyhnutnosť prezbrojenia a vojny viedla k zblíženiu s veľkým biznisom a ťažkým priemyslom, preto Nemecko upadlo do pút globálneho technologického materializmu, ktorému sa snažilo vzdorovať.

Avšak Heidegger nebol luddista. Neoponoval technológii per se, ale tomu, čo nazýval „esencia“ technológie, čo nie je samotná technológia, ale spôsob akým vnímame samých seba i svet: svet ako zásobáreň zdrojov dostupných pre ľudskú spotrebu, svet, v ktorom neexistujú žiadne obmedzenia pre ľudskú znalosť a moc. Takýto svetonázor je nezlučiteľný s akýmkoľvek mystériom, vrátane mystéria o našom pôvode a osude. Je popretím ľudskej diferenciácie – diferenciácie, ktorá pochádza z rozmanitých koreňov a rôznych osudov.

Napriek tomu Heidegger ľstivo zdôrazňoval, že samotná myšlienka, že môžeme pochopiť a kontrolovať všetko je niečo, čomu nemôžeme porozumieť a ani kontrolovať. Nerozumieme tomu, prečo si myslíme, že môžeme všetkému porozumieť. A sme doslova fascinovaní myšlienkou, že môžeme všetko kontrolovať. Ale len čo si to uvedomíme, kúzlo je zrušené, sme voľní, aby sme sa stali tým, kým ste vždy boli a kým sme predurčení byť.

Ale v súlade s Heideggerovými podmienkami je stále možné kombinovať technologickú civilizáciu s archaickým hodnotovým systémom, t.j. odmietnuť podstatu technológie a potvrdiť zakorenenosť a diferenciáciu. Guillaume Faye tomu hovorí „archeofuturizmus“.

V konečnom dôsledku je Heideggerova filozofia – obzvlášť jeho opis ľudskej bytosti v čase, jeho fundamentálna ontológia, jeho popis histórie Západu a kritika modernity a technológie – ďaleko významnejšia pre projekt Severoamerickej Novej pravice než jeho spojenie s národným socializmom.

Autor: Greg Johnson
Preklad: Aman, protiprudu.org (text je krátený, pozn. preklad.)

O Roland Edvardsen

11 komentárov

  1. citujem:
    Ale pravdou je, že Heidegger nikdy nebol obzvlášť dobrým národným socialistom.
    treba dodať:
    Ale pravdou je, že Heidegger nikdy nebol obzvlášť dobrým filozofom.

    Títo úradníci neustále deformujú obraz filozofie v mysliach populácie.
    Ten koncepčný aparát, ktorý vytvorili, má svoju štruktúru – ale jeho cena je objektívne buď priemerná, alebo sú celkom bezcenný. Je to ako keď niekto tvrdí, že postavil funkčné a zmyslupné vozidlo, ale v skutočnosti len nazhromaždil na ploche stodoly všetok možný materiál a haraburdie, pomotal to do formy akéhosi kombajnu a vyhlásil, že nová filozofia je hotová. Dokonca to možno fučí a rachoce … len sa to určite nepohne z miesta, to ani náhodou. Ale, samozrejme, má to nalepené nejaký rádoby originálny názov.

    Vraj bol proti „technológii“ (neviem, dnes ani boh nemôže povedať, čo bola jeho základná motivácia), možno, ale podstata technológie nie sú materiály, nástroje a stroje, ale mémy. Mémy sú základná technológia a keďže toto vtedy ešte nepochopili, usekávali hydre hlavy a končatiny, ale jej podstata, jej memetické ideologické jadro, bolo a je absolútne nedotknuté – a vytvára doteraz nové a nové hlavy a chápadá. Preto to tragické zlyhanie.

    Toto nie je kritické proti Heideggerovi (on bol iba jeden z mnohých takých), ani kritika článku samého (výbrný názov, pamätajme si prípad Heidegger: márnosť nad márnosť). Nesúhlasím ale so samým záverom – naopak, veď si povedzme pravdu, Heidegger je zaujímavý hlavne a práve pre svoju účasť na nacionálnom socializme. To bolo a je jeho najlepšie dedičstvo, to mu dáva skutočnú vážnosť a dôvod, prečo ho študvať. Ale filozofiu tých čias aj tak lepšie vysvetluje napríklad táto, aj dnes každému známa a hlavne pochopitelná dokonalosť: https://www.youtube.com/watch?v=AdIpoE2LEps
    Tá sprostredkúva aspoň knotakt so skutočnou paleodynamikou 😉

    • Aman Againsttime

      Norman: „Vraj bol proti “technológii” (neviem, dnes ani boh nemôže povedať, čo bola jeho základná motivácia), možno, ale podstata technológie nie sú materiály, nástroje a stroje, ale mémy.“

      V texte je jasne uvedené, že Heidegerrovi nevadila technológia sama o sebe, ale materializmus, odcudzenie voči prírode, ktorú človek zneužíva ako sa mu zachce a o ktorej si myslí, že jej dokonale rozumie. Takýto prístup je následne základom modernej vedy a technológie. Pojem mém pochádza od Richarda Dawkinsa a ten s ním prišiel až v r. 1976, čo je zrovna rok kedy Heidegger zomrel, takže ho to minulo.

      A vítam ťa opäť na prope. Bola tu celkom nuda bez teba. 🙂

  2. Mohlo by sa stať, že nejaký Janko z Majcichova sa v jedno letné ráno z nejakej pošetilosti postaví doprostred lúky, chrbtom k vychádzajúcemu slnku, a vidiac pred sebou svoj dlhý tieň, rozhodne sa preskočiť ho. Nuž všetci vieme, že takáto vec sa mu nemôže podariť.
    Janko to ale nevie, a špekulant jeden, myslí si vo svojom rozume, že problém je v tom, že ráno sú tiene príliš dlhé. Chce vydrbať so systémom, a čaká na pravé poludnie.
    Zbytočne tam skáče, a len utvrdzuje rozumných dedinčanov v tom, že sa načisto pomiatol.
    Janko si však myslí, lebo je to intelektuál, že keby takto dlhšie trénoval, mohol by skočiť rýchlosťou dvojnásobnou rýchlosti svetla, a tieň by naozaj preskočil.

    Keby som Vám však povedal, že senegalský filozof N’Dekele Bukum-Zeke bude mať na budúci týždeň prednášku tiež v spomínanom Majcichove, o pozval by som Vás tam, vysmiali by ste sa mi, lebo každý z Vás akosi aj bez nejakého štúdia vie, že v Senegale nikdy žiaden filozof nebol, dnes nie je, a nikdy ani nebude. A nebolo by ani logiky ani argumentu, aby som Vás presvedčil, že mýlite.
    Okrem toho, samozrejme, máte pravdu. Na tom Senegale a jeho filozofoch by sme sa dohodli, lebo všetci vieme, čo je to Senegal, aj keď je tak ďaleko.

    Pokial ide o akúkoľvek dohodu, ďaleko horšie by som s Vami dopadol, keby som Vám povedal, že podobne, ako v Senegale, ani na Slovensku nikdy žiaden filozof nebol, nie je, ani nebude. Z rovnakých dôvodov.
    Senegal poznáte, lebo je príliš ďaleko – Slovensko nepoznáte, lebo je príliš blízko.
    Senegal je mi však akosi sympatickejší, lebo, tam sa nikto ako filozof ani netvári.

    Na Slovensku je však filozofov ako maku. Približne.
    Samozvaných.

    Všakovako sa predvádzajú vo svojom filozofovaní, pretŕčajú svoje wikipedické vedomosti, žvástajú, a podaromnici mlátila prázdnu slamu.
    Tromfujú jeden nad druhým, a preskakujú svoje tiene.
    Aspoň by chceli.

    Vytiahne jeden z nich svoj tajný tromf, a povie: „mémy“.

    Slovenský filozof sa však len tak ľahko nedá: rovno nabehne do Wikipédie, zistí o čom to súper točí, a zakontruje: slovo mém pochádza od Richarda Dawkinsa z roku 1976.

    Vidí to nejaká tetka z domácnosti, pookreje nad takou rečou, a teší sa, že nežije v Senegale.
    Síce ani zamak nerozumie, o čo ide, ale ako je známe, ľudia obdivujú veci, ktorým nerozumejú, a čím menej rozumejú, tým viac obdivujú.

    P.S. Počúvaj Ty, čo sa na mňa teraz za moje písačky hneváš, privri teraz na jednu chvíľu svoje oči, a skús si spomenúť na jedinú myšlienku, ktorú si si zapamätal z toho, čo tu náš pomýlený filozof anglického pôvodu Aman Againsttime nažvástal.

    P.P.S. Vysvetlenie: Chcel som len povedať, že Slováci by mali diskutovať len o tom, čomu naozaj rozumejú, a čo pre nich aj má nejaký praktický význam.

  3. Aman Againsttime

    Norman, ako by si pomenoval túto poruchu? Prečo by niekto neustále písal o tom istom, hoci musí vedieť, že tým voči sebe vyvolá iba odpor alebo ignoráciu a nedosiahne nič z toho o čo sa usiluje? Snažil som sa to nejako pochopiť, ale nejde to. Inak pokiaľ sa nemýlim, tak si mi raz naznačil, že si Dawkinsovu knihu Sebecký gén tiež čítal (je pochopiteľné, že si hneď spomeniem na neho, keď píšeš o mémoch). Koniec koncov je to jedna z najznámejších a najpopulárnejších kníh v danom obore (aj preto, že je písaná pre bežných ľudí, nie akademikov). Okrem toho je i ľahko dostupná na internete :http://www.ulozto.cz/xGeev7U/dawkins-sebecky-gen-pdf#download.

    • Je to jednoducho nenávisť voči Slovákom
      To je jednoznačné. On chce odopierať Slovákom právo na filozofovanie. Je to ťažký dešpekt a treba ho hladať v jeho polomaďarskom pôvode, v prostredí, kde vyrastal, alebo v takých veciach – ovšem to je práca pre neho a prípadne pre jeho ošetrujúceho špecialistu.
      Zároveň je to nejaký komplex menejcenosti – zaoberať sa slovom „mém“ a vydávať ho za niečo neobvyklé či snobské indikuje relatívne nízku úroveň vzdelania.

      Čítal som vela vecí o genetike, a kto by nepoznal či niekedy nečítal tú Dawkinsovu klasiku? Ale nie že by som Dawkinsa nejako vyzdvihoval. Nás samozrejme zaujíma hlavne poločesnký aspekt genetiky – čomu ale zas menovaný prispel svojim termínom „mém“, ktorý treba presadiť do všeobecného oužívania – čo sa už azda aj stalo. Žial, aj sem na portál som prišiel kedysi hlavne preto, že si sem prekladal eugenické veci, ale v poslednom čase už dlhšie tu nič také nie je. Polemizovať tu s kresťanmi o tom, či sa blíži alebo neblíži druhý príchod Krista – na to je môj čas predsa drahý. Vyskúšali sme, nikam to nevedie.
      Aj teraz som sem prišiel, len aby tvoj preklad nevyzeral ako celkom bez čitatela. A možno, napriek mojej kritike Heideggera a výsledkov jeho diela, aby som vyjadril podporu aj článkom o filozofii. Takže, na rozdiel od iných, ja chodím známych podporovať.
      Som holt dobrák.

      • „Tento komentár si bude musieť pozrieť admin.“

        Takúto vetu som tu pred mesiacom nevidel, admin. Je to na každom príspevku, neviem, či len mojom. Buď to vyrieš, alebo sem napíš, že je to tam zámerne.
        Hu.

  4. Malý kurz angličtiny, matematiky a psychológie.

    V angličtine existuje jedno neveľmi frekventované slovo: halfwit.
    Doslovný preklad do slovenčiny síce neexistuje, ale ducha tohto slova by ste pochopili aj keby som si teraz vymyslel jedno nové slovenské slovo: „polrozum“. Keďže priemerný človek pozná slovo polčas alebo pologuľa, nemá problém domyslieť si, čo asi polrozum a teda aj halfwit znamenajú.

    Veľmi mierne povedané, halfwit znamená hlupák.

    Keď je niekto halfwit, neznamená to, že nevie aspoň základy matematiky. Obyčajne však jej najelementárnejšie princípy v praxi nesprávne aplikuje – preto je halfwit.
    Taký halfwit vychádza z toho, že:
    1/2wit + 1/2wit = jeden kompletný wit.

    Preto halfwiti v čase, keď si nevedia sami pomôcť v ťažkej situácii, voľajú na pomoc iného halfwita, aby spolu tvorili jeden rozum.
    To je psychologrický aspekt celej veci.
    Aby sme však dokončili matematickú časť, musím uviesť, ako to v praxi naozaj funguje:

    1/2rozum x 1/2rozum = štvrťrozum, pretože 1/2 x 1/2 = 1/4.

    Anglická verzia:

    Halfwit x halfwit = „quarterwit“.

    Ukážku toho, čo vznikne, keď sa dvaja halfwiti stretnú, môžete vidieť tu:

    http://www.nadhlad.com/comment/15412#comment-15412

    A to je angličtina, matematika aj psychológia v jednej krátkej lekcii.
    Plus úroveň slovenskej filozofie, intnelektuálstva a tzv. disentu.

    Niečo ako kombinácia Pussy Riot a „The Plastic People of the Universe“.

    • Dá sa to povedať aj kratšie. Keď ľudia v sebe nemajú ani toľko hrdosti, ako sliepka znesúca vajce, musia si škrabkať svoje ego inak. 🙂

      • Ale ty máš dosť hrdosti, že? Netreba sa obávať 🙂
        Ja som rád, že sú medzi nami sebavedomí a sebaistí ľudia, tí nám všetkým ukážu, ako na to.

        • Juj, ale si ma zotrel. Chýba mi ale vyjadrenie v tvare: „Som rád, že sa sporadicky objavia kvalifikované a suverénne osobnosti, nevychádzajúce iba z insitných kruhov, ktorých vízie nám ukážu celú ontogenézu“. Bez takýchto povznášajúcich vyjadrení to ani nie si ty. A ešte jeden latinský citát, síce nepotrebný, ale predsa sa nenechám zahanbiť. „Alia dicunt, alia faciunt“ (pre neznalých klasickej latiny – pche, úbožiaci, neovládate latinu? – „Iné hovoria, iné robia“). To som teraz s vami zamietol. A moje ego je hneď ako balón. 🙂

      • Chcel som Ti odpovedať aj skôr, ale som od smiechu nemohol ani siahňuť na klávesnicu.

        Sú na svetových univerzitách profesori filozofie, ktorí sa desaťročia zaoberajú štúdiom Heidegrovho diela, a len veľmi opatrne vynåšajú svoje súdy nad velikánom, ale profesor Wikipédie v nejakom zapadákove na konci sveta, na nejakom bezvýznamnom portále obšťastní všetkých štyroch čitateľov zamtiež „svojou kritikou Heidegera“.

        Preboha!! Že kritika Heidegera.

        Samý profesor – všetko študovali: filozofiu, komparatívnu religionistiku, latinčinu, arabistiku, orientálne štúdie, sanskrit…

        No vidíš, a keby som ja na nich nedával pozor, tak si začnú myslieť, že môžu lietať, a poskáču zo striech svojich panelákov v Petržalke.

Pridaj komentár