Domov / Hlavná strana / História / Ozbrojené sily Adolfa Hitlera: Víťazstvo diverzity? Časť 1

Ozbrojené sily Adolfa Hitlera: Víťazstvo diverzity? Časť 1

Víťazstvo diverzity: Presne toto charakterizuje nemecké ozbrojené sily druhej svetovej vojny do roku 1945. Hoci to mnohí historici prijmú ťažko, je to napriek tomu presné zhrnutie toho, čo sa v Európe v 30-tych a 40-tych rokoch stalo. Aj keď Nemci začali svoju vojnu s rasistickou doktrínou na mysli, takou, ktorá sa snažila o vytvorenie „Nového poriadku“ pre Európu, s Nemeckom uprostred a nemeckými elitami na vrchole európskej politickej a rasovej hierarchie (nemecká verzia takzvaného „bremena bieleho muža“), Nemci napriek tomu museli vymeniť túto rasovú doktrínu za takú, ktorá podporovala internacionalizmus a tolerovala multikultúrnu a medzietnickú spoluprácu a úzke vzťahy. Mnohí nacisti boli zásadne ovplyvnení nenemcami, s ktorými bojovali a pracovali. Napríklad Fritz Freitag porušil nacistickú doktrínu a namiesto toho sa zameral na vybudovanie Ukrajinskej oslobodzovacej armády.

V telefónnom rozhovore s nemeckým preživším druhej svetovej vojny „G“ (chránim jeho identitu), som sa prvý krát dozvedela, že cudzinci, ktorí pracovali na základe zmlúv o „nútenej práci“ v Nemecku, boli v podstate rovnako slobodní ako samotní Nemci. Charakterizácia nútenej práce bola podľa G zavádzajúca. Cudzinci boli za svoju prácu platení a mohli si do Nemecka priviesť rodiny, aby žili s nimi. Užívali si voľnočasové aktivity, zatiaľ čo etnickí Nemci boli zabíjaní po desaťtisícoch na východnom fronte. Teória a realita sa v Tretej ríši podstatne líšili a pokiaľ sa neporozprávame priamo s ľuďmi, ktorí v Európe v tom čase žili, nikdy sa nedozvieme, čo sa medzi Nemcami a nenemcami v ich každodennom živote skutočne dialo. Táto štúdia sa pokúsi zodpovedať túto neznámu čo najlepšie, lebo až pridlho bola ignorovaná alebo prehliadaná.

Dovoľte, aby som začala pár slovami o terminológii. Keď používam nacistické pojmy Mischlinge, Volljude a Halbjude, môj zámer nie je rasistický. Používam tieto pojmy len preto, lebo ich používali nacisti, preto si prosím nemýľte nacistickú terminológiu s mojou. Po druhé, pojem mulati používam v historickom zmysle. Tento pojem nemá byť v tomto kontexte rasistický, ale vzhľadom k téme je jednoducho príhodnejší a historicky presnejší. Veľmi som sa snažila byť úplne objektívna voči Tretej ríši a jej vedeniu a taktiež som dosť premýšľala o súvislostiach počas toho, ako som postupovala vo svojej analýze histórie a historiografie. Tých historikov, ktorí majú subjektívny prístup ku Hitlerovi a Tretej ríši prosím, aby sa zdržali posudzovania môjho zámeru či predsudkov, pokiaľ si neprečítajú celú moju knihu Čierni nacisti! Štúdia rasovej rozpoltenosti vo vojenskej organizácii nacistického Nemecka, výňatkom z ktorej je tento článok. Existuje dôvod, prečo som prezentovala svoje argumenty ako také, preto snáď ostatní historici odídu z tejto štúdie o „vojne a spoločnosti“ s hlbším porozumením:

  • rasovej dynamiky vo všetkých západných spoločnostiach pred a od druhej svetovej vojny;
  • histórie Osi všeobecne;
  • vojnovej kriminality Spojencov;
  • nenemeckého Wehrmachtu a služby SS (najmä dobrovoľníctva);
  • rasových názorov Adolfa Hitlera;
  • rasových zmien, ku ktorým došlo v oficiálnom nacistickom étose (Weltanschauung) následkom vojny;
  • nepredvídateľného zaobchádzania so Židmi, černochmi a rasovými miešancami v nacistickom Nemecku.

Keď používam výraz „rasová rozpoltenosť“, používam ho doslovne: mnohí nacisti mali doslova „dva názory“ na rasu a etnicitu. Dejiny súvisiace s národno-socialistickým obdobím sa všeobecne hemžia emóciami a predsudkami a táto subjektivita bráni všetkým historikom v tom, aby videli, čo sa v Tretej ríši skutočne dialo a prečo. Len zopár historikov sa pýta, prečo toľko etnických menšín a cudzincov podporovalo NS (národno-socialistický) vojenský aparát. Podobne sa len nemnohí pýtajú, ako mohlo toľko mulatov, Afričanov a Židov prežiť vojnu napriek zverstvám, ktoré boli na týchto etnických skupinách spáchané. Táto štúdia sa zameriava na tých, ktorí prežili nacistický režim a prečo, nie na tých, ktorí z akéhokoľvek dôvodu zomreli.

Waffen SS sa z väčšej časti skladali z negermánskych dobrovoľníkov. Väčšina historikov aj naďalej prehliada motiváciu týchto mužov a žien, ktorí bojovali skôr za Hitlera než za Spojencov. Mala som pocit, že to je historicky neprijateľné vzhľadom k tomu, že každá strana si myslí, že len ona má pravdu. Historici všeobecne opisujú tento medzirasový jav ako „nevysvetliteľný“, hoci existujú viac než dostatočné dôkazy svedčiace o opaku. Nielen Hitler, ale aj mnohí poprední nacisti ako Franz Wimmer-Lamquet a Alfred Rosenberg nemali jasno vo svojich rasových a etnických názoroch. Vždy som zastávala názor, že pokiaľ neexistujú sklony k tolerancii a prijímaniu „ostatných“, nemôže existovať žiadna skutočná tolerancia alebo prijímanie „ostatných“. Mnohí nacisti sa stali veľkými priateľmi nenemcov. Hitler sa stretol s veľkým muftím, ale nestretol sa s „árijským“ vodcom Spojených štátov, Franklinom Rooseveltom. Z toho príkladu môžeme usúdiť, že Hitler bol ochotný oponovať vlastnému Weltanschauung, aby dosiahol, čo potreboval dosiahnuť v oblasti politiky a vojenstva. Čo je zaujímavé, tento všeobecný postoj rozpoltenosti sa neobmedzoval na vojenskú oblasť. Presahoval do oblasti spoločnosti Tretej ríše, a to pred aj počas vojny.

Jedna vynikajúca štúdia o SS s názvom Hitlerove cudzinecké divízie (redigoval Chris Bishop) ponúkla nasledovné vysvetlenie pre medzinárodný charakter SS. Len málo ľudí si uvedomuje, aké medzinárodné boli nemecké armády druhej svetovej vojny. Odhaduje sa, že pod svastikou slúžili takmer dva milióny cudzích štátnych príslušníkov. Aj keď boli koncom vojny mnohí prevelení do SS, veľký počet slúžil u armády, najmä na východnom fronte. Najoddanejší cudzineckí dobrovoľníci našli v SS domov, až kým sa niektoré jej časti nepodobali viac nemeckému ekvivalentu francúzskej cudzineckej légie než elite nemeckej rasy.

Hoci SS nevítala nenemeckých dobrovoľníkov až do polovice konfliktu v Rusku, nápad verbovať takých mužov sa datuje do obdobia pred vojnou. Vo svojej túžbe po pangermánskej Európe, Reichsfuhrer-SS Heinrich Himmler v roku 1938 nariadil, že nenemci vhodného „severského“ pôvodu by sa mohli zapísať do Allgemeine SS [1].

Je takmer nemožné nesúhlasiť s týmto všeobecným hodnotením charakteru Waffen SS. Jedným z pozoruhodnejších znakov Bishopovej analýzy je jeho záver, pokiaľ ide o charakter budúcej nemeckej elity, tak ako si ju Himmler predstavoval. Bishopov záver je takmer identický s mojím v tom, že obidvaja sa zhodujeme, že budúca nemecká elita sa nemala zakladať výhradne na rase, ale skôr na kombinácii „fyziognómie, duševných a telesných testov, povahe a duchu.“ Bishop správne usúdil, že Himmler si predstavoval „aristokratickú“ triedu, ktorá bude kombinovať „charizmatickú moc s byrokratickou disciplínou.“ Tá by následne typizovala „nový druh človeka – bojovníka, správcu, učenca a vodcu, všetko v jednom – ktorého spasiteľským poslaním bolo znovu zaľudniť Európu.“ [2] Absurdná predstava o „nadčloveku“ bola výsledkom spojeneckej propagandy, ktorá sa ujímala a využívala niektoré z radikálnejších myšlienok prednesených nie Hitlerom, ale Friedrichom Nietzschem, voči ktorému Hitler prejavoval malý obdiv. V súkromí Hitler oboznámil s takmer identickou víziou ku Himmlerovej – pokiaľ ide o budúce ústredné nemecké vedenie – Otta Wagenera, raného vodcu SA a jedného z Hitlerových prvých ekonomických poradcov. Avšak, na rozdiel od Himmlera, Hitler mal vtedy a aj neskôr v roku 1944 tendenciu zdôrazňovať charakter, česť a zásluhy nad biológiou.

Hitler bol stále mužom oceňujúcim zásluhy, čo sa prejavovalo v mnohých rozhovoroch o rase, ktoré viedol s rôznymi podriadenými a funkcionármi. Hitler prejavoval výraznú rozpoltenosť, v doslovnom zmysle „dvoch názorov“, pokiaľ ide o rasu a etnické dedičstvo – vždy bol ochotný urobiť rasové výnimky pre vlastnú ideológiu. V jednej chvíli Wagenerovi povedal, že „sluhovia“ (nenemci) boli v ranej nemeckej spoločnosti takí bežní ako „hrdinovia“ (rasoví Nemci). Kontext a tón tohto konkrétneho a ostatných rozhovorov, pokiaľ sa to dá vydedukovať z anglického prekladu, naznačuje, že Hitler zostal otvorený myšlienke určitej miery tolerancie cudzej krvi v nemeckej ľudovej krvi (Volkskörper). Aj keď sa zdalo, že je neoblomne proti primiešaniu židovskej krvi, naďalej robil výnimky. Vojenský a organizačný výkon a oddanosť rôznych etnických menšín, ako Erhard Milch a Bernhard Rogge (obaja Židia), a cudzincov, ako veľký muftí (Arab) a Ante Pavelič (Chorvát), určite ovplyvnili Hitlerovo uvažovanie o otázke rasy. Dokonca vyjadril obdiv mnohým svojim cudzím spojencom, vrátane veľkého muftího a kozákov. Podľa správy Lawrenca Dennisa, Hitler s ním posedel a rozprával sa s ním zoči-voči. Dennis bolo polovičný černoch. [3] Hitler sa v roku 1932 tiež rozprával s afro-američanom Dr. S.J. Wrightom, čo podrobnejšie preberám vo svojej knihe.

Ako mnohí z nás vedia, Winifred Wagner a ostatní, ako Heinrich Hoffmann, presvedčili Hitlera pri viac než jednej príležitosti, aby sa k určitým Židom správal prívetivo. Tisícom bolo udelené jeho osobné „nemecké“ omilostenie (Deutschblütigkeitserklärung). Fakt, že Židia sa mohli stať občanmi „nemeckej krvi“, bol v spomínanom časovom období bezprecedentným prejavom etnickej tolerancie. USA to v tom čase nedovolili ani černochom alebo Židom. Černosi a Židia neboli akceptovaní ako „bieli anglosaskí protestanti“ až do hnutia za občianske práva v 60-tych a 70-tych rokoch, a aj potom ich postavenie zostávalo neisté.

Žiaden historik nepreskúmal tento nacisticko-židovský jav dôkladnejšie než Bryan Mark Rigg. Avšak Rigg, tak ako mnohí iní, nedokázal adekvátne odpovedať predovšetkým na otázku, prečo Hitler udelil Židom omilostenie. Hoci priznáva, a správne, že Hitler urobil výnimky vo vlastnej ideológii v záujme vojenskej prospešnosti, nevysvetľuje dostatočne, prečo Hitler udelil Milchovi či ostatným Židom omilostenie pred vojnou. Adekvátne tiež nevysvetľuje ani to, prečo bolo omilostenie udeľované v rokoch 1944 a 1945 – v čase, kedy Hitler vedel, že prehráva vojnu. Navyše, jeho argumentácia nejde dostatočne ďaleko pri vysvetľovaní, prečo Hitler vyňal Židov a cigánov (Zigeuner) zo služby v rokoch 1944 a 1945, v čase, kedy Nemecko potrebovalo každého telesne zdatného muža, ktorého vedelo povolať. Hitler až do roku 1945 neumožnil nezávislosť ruskému kolaborantovi Andrejovi Vlasovovi. Ak tak zúfalo potreboval ľudskú silu, prečo potom zadržiaval Vlasovových ruských dobrovoľníkov, až kým už nebolo prineskoro?

Toto sú otázky, na ktoré Antonio J. Muno, Vladimir Baumgarten a Peter Huxley-Blythe odpovedali adekvátnejšie a podrobnejšie. Ani títo historici sa však nepýtali, či boli Rusi dostatočne spoľahliví na to, aby ich využili požadovaným spôsobom na východnom fronte. Zdá sa, že všetci sa zhodnú na tom, že keby bol Hitler a nacisti rasovo otvorenejší už od počiatku, vojnu by vyhrali. Ale to je len čistá špekulácia. Pokiaľ viem , títo cudzinci by spôsobili, že Nemci by vojnu prehrali skôr, než sa tak stalo, z rôznych dôvodov – napr. slabej morálky, nedisciplinovanosti atď. Brigády Dirlenwanger a Kaminski boli v prevažnej miere cudzinecké a patrili do nich mnohí cigáni a Slovania, ale ich výkon bol slabý a ich vojnové zločiny boli také strašné, že ich Nemci museli rozpustiť. Mnohí z „ázijských“ mužov v divízii Niedermayer si pod nátlakom nevodili dobre. Všetko toto bolo hlásené Hitlerovi, preto je viac než pravdepodobné, že biedny výkon väčšiny Rusov bral do úvahy pri svojom rozhodnutí využívať Rusov pod Vlasovovým vedením politicky, nie vojensky. Skutočnosť, že Hitler sa nesnažil oslobodiť Rusov, taktiež zohrávala úlohu v jeho rozhodnutí nevyužívať Vlasovových mužov už skorej, ale jeho postoj sa ku koncu vojny výrazne zmenil. Stenografický záznam vykresľuje Hitlera, ktorý rozumel, že to najlepšie, v čo môže dúfať, je zastavenie ruského postupu, a nič viac než to. Dúfal, že Američania, Francúzi a Briti „dostanú rozum“ a pomôžu jemu a jeho mužom zastaviť a odraziť boľševikov, čo sa počas následnej Studenej vojny napokon stalo.

Dôležitá vec, ktorú si treba uvedomiť, je, že keby nacisti boli rasisti, ako tvrdí väčšina historikov, tak by nezískali nezmernú úroveň podpory, ktorú získali. Aj po Stalingrade pokračovali Španieli, Slovania, Francúzi a desiatky tisíc ďalších nenemcov v dobrovoľnom boji na strane nacistov. Francúzski a arabskí dobrovoľníci obetovali svoje životy v poslednom boji o hlavné mesto Berlín v roku 1945. Hitler naďalej umožňoval tisícom židovských mužov slúžiť a mnohí slúžili s neuveriteľnou húževnatosťou a chrabrosťou. Musíme pochybovať o tom, či všetci títo židovskí muži a ostatní nenemci boli skutočne takými odporcami nacistického režimu, ako neskôr tvrdili. Ich húževnatosť a odhodlanie v mnohých prípadoch naznačujú niečo iné. Spomeňme si na židovských vojakov Bernharda Roggeho, Helmutha Wilberga, Erharda Milcha a Ernsta Pragera. Hans Hauck, polovičný černoch, sa chcel pridať k Wehrmachtu, aby dokázal, že je rovnaký „Nemec“ ako bieli Nemci. Zvolil si, že zostane v sovietskom zajatí, hoci mal možnosť odísť so svojimi druhmi. Urobil tak, aby dokázal, že je Nemec. Také správanie sa zdá nepredstaviteľné, vzhľadom k tomu, čo nám hovoria o správaní sa nacistov k černochom a rasovým miešancom v spoločnosti Tretej ríše. Pravdou je, že vzťahy boli omnoho premenlivejšie, dynamickejšie a komplikovanejšie, než nás historici presviedčajú. Hauck bol dokonca povýšený na vojaka prvej triedy.

To bol hlavný dôvod, prečo som napísala svoju diplomovú prácu na túto konkrétnu tému. Keď som prvý krát videla knihy o všetkých týchto cudzincoch a etnických menšinách v službe nacistov, bola som ohromená. Historikom by nemalo byť jedno, že ani mnohí formálne vzdelaní ľudia (ja som v tom čase bola vysokoškoláčkou) nemali alebo nemajú ani poňatia, že za krajiny Osi bojovali asi dva milióny cudzincov. Aby som tento jav vysvetlila, preskúmala som ich motívy a názory, rovnako ako názory a motívy Hitlera a ostatných nacistov. Preto som preskúmala vojnových zajatcov, ľudí na nútených prácach, odvedencov a dobrovoľníkov: aby som získala jasnejší obraz o tom, čím si títo muži a ženy prešli a čo si o tom všetkom mysleli. Toto je dosť ignorovaný aspekt Osi a druhej svetovej vojny všeobecne. Dospela som k záveru, že je čas urobiť niečo priekopnícke.

Keď som videla časť Hitlerovho prejavu z Platterhofu z 26. mája 1944 vo vynikajúcej biografii Hitler dejín od Johna Lukacsa, rozhodla som sa kúpiť prejav z Institut für Zeitgeschichte a preložiť ho sama (s pomocou) do angličtiny. Až doteraz žiaden historik nepreložil celý tento prejav, čo je skôr samo osebe pozoruhodné. Je to obsažný prejav, zahrnutý v plnom znení v tomto druhom vydaní knihy Rasová rozpoltenosť, a zároveň prejav, v ktorom Hitler skôr otvorene priznáva, že sa mýlil o rase a Volk. Hoci Hitlerov postoj zostal „Völkisch-nacionalistický“, zjavne priznal, že sila nemeckého národa ako celku je výsledkom mnohých jeho rôznych rasových zárodkov. Zmieril sa s tým, že nemecký Volk bol Volk „zmiešanej rasy“, no odhodlal sa rozvíjať zárodok nordickej rasy viac než ostatných, keďže veril, že tento konkrétny zárodok je najspôsobilejší, pokiaľ ide o vedenie a organizačné schopnosti. Takže, hoci sa Hitlerovo myslenie stále dosť prikláňalo k rase, zdanlivo pochopil, že jednotliví Nemci sú kvôli svojim nordickým sklonom v určitých ohľadoch dôležitejší než nemecký Volk ako celok (o ktorom si myslel, že ho musia viesť schopnejšie nordické typy). V tomto prejave Hitler zdôrazňoval zásluhy a úspechy nad všetko ostatné. To ma vedie k záveru, že spájal atribúty nordickej rasy so zásluhami a úspechmi, a tu môžeme vidieť, že toto presvedčenie bolo čiastočným odstúpením od oficiálnej rasovej línie samotného NS; lebo ľubovoľný jedinec s nordickou krvnou líniou mohol prechovávať biologické sklony pre vedenie a organizačné nadanie, bez ohľadu na to, či je „čistý Nemec“.

V tomto ohľade bol Hitler voči nenemcom tolerantnejší než, povedzme, generál Heinz Guderian. (Podľa stenografického záznamu Hitlerových vojenských konferencií, Guderian minimálne pri jednej príležitosti žiadal „rasovo čisté“ divízie). Ak položidovský vojak prejavil vodcovstvo a organizačné nadanie, potom ten Žid dostal Hitlerovo osobné omilostenie. Keby sme chceli špekulovať, ako to robí až priveľa historikov, tak by sme mohli povedať, že vzhľadom k tomuto prejavu a zmene v Hitlerovom postoji, keby Hitler vyhral vojnu, bol by rasovo otvorenejší, keďže niektorí z jeho najlepších vodcov a najodhodlanejších vojakov boli rasoví miešanci alebo ľudia cudzej krvi (napr. admirál Bernhard Rogge, poľný maršal Erhard Milch a Léon Degrelle z divízie SS Wallonie). Dvoch synov Sabac el Chera, Herberta a Horsta, obidvoch mulatov, Hitler taktiež pravdepodobne vyňal a dovolil im slúžiť vo Wehrmachte (jeden slúžil dokonca v Stahlhelme v roku 1935).

Hitler sa od začiatku posmieval „primitívnemu biologizmu“ Himmlera a ostatných. To naznačuje, ako tvrdím, že Hitler mal voči rasám otvorenejšiu myseľ, a to už oveľa skôr, než sme si doteraz mysleli. Pamäte Otta Wagenera sú plné Hitlerových nevyhranených výrokov o rase a etnicite. Podobne, Hitlerove „rozhovory pri stole“ si na mnohých miestach protirečia. Keďže Hitler zdanlivo nepretržite hovoril protirečiace si veci, môžeme vyvodiť záver, že stále mal „dva názory“ na isté chúlostivé záležitosti, vrátane rasy. Podľa môjho názoru je toto presvedčivejšie vysvetlenie jeho osobnej akceptácie toľkých židovských a cudzineckých vojakov v nemeckých radoch.

V tomto kritickom okamihu by som mohla dodať, že Rigg tiež poskytol iracionálne vysvetlenie Hitlerovej „arianizácie“ Krista. Keď preskúmame, čo Hitler skutočne hovoril o Kristovi hneď od počiatku, vidíme, že skutočne veril, že Kristus bol nežid. Je to očividné vo Wagenerových pamätiach a Bormannových záznamoch (Hitlerove rozhovory pri stole, 1941-1944). Hitler nebol ani s týmto presvedčením osamotený. Mnohí nemeckí teológovia, ktorí neboli nacistami ani Hitlerovými podporovateľmi, taktiež verili, že Ježiš Kristus bol nežid. Pokiaľ viem, žiaden historik neodviedol lepšiu prácu v skúmaní a analýze tohto nemeckého javu než Richard Steigmann-Gall. Jeho štúdia ponúkla racionálne vysvetlenie pre „arianizáciu“ Krista toľkými Nemcami a nacistami a každý by si mal prečítať, čo napísal. Nanešťastie, Rigg v tomto ohľade nesplnil očakávania, hoci jeho výskum v oblasti motivácie a názorov židovských vojakov zostáva neprekonaným.

Preklad: zet, www.protiprudu.org
Zdroj: Veronica Clark, Inconvenient History

Poznámky:

[1] Hitler’s Foreign Divisions: Foreign Volunteers in the Waffen-SS 1940-1945, ed. Chris Bishop (London, UK: Amber Books, 2005), 8-9.
[2] Tamtiež, 10.
[3] Gerald Horne, The Color of Fascism: Lawrence Dennis, Racial Passing, and the Rise of Right-Wing Extremism in the United States (New York, NY: New York University Press, 2006), xv.

O ::prop

26 komentárov

  1. Paní si o sobě myslí, že objevila Ameriku.

    Spolupráce evropských národů není žádnou multikulturou.

    Roosevelt a „árijský vůdce“. No, tak to se musím smát. Pane bože..

    Řekl bych, že rozpolcená je zřejmě ona autorka, která nechápe, o čem píše.

    Německá rasa? Neřekl bych, že se někde takové slovní spojení vyskytovalo.

    Waffen-SS přijímaly neměcké dobrovolníky daleko před polovinou konfliktu na východě, viz třeba 5. divize Viking.

    Erhard Milch byl poloviční Žid, podle všeho. To by mohla třeba uvést, když dokáže věnovat jeden dva odstavce tomu, aby se obhájila, že vůbec píše něco o rasách a podobně.

    Ruské jednotky do sloučení pod ROA bojovaly na západní frontě (kde se osvědčily) a v rámci divizí SS (i WH) na východě.

    Léon Degrelle byl cizí krve? To si asi paní špatně nastudovala pojem „cizí krev“.

    • O tejto samopasovanej „historičke“ si môže každý urobiť svoj názor tu (vystupuje pod nickom „PowerWolf1889“):

      https://rodoh.info/forum/viewtopic.php?f=20&t=2308

      Ad hominem a explicitným nadávkam sa rozhodne nebráni, hlavne keď jej horí pod zadkom a je konfrontovaná so svojími chybnými interpretáciami a správnym prekladom dobových nemeckých dokumentov. Predstavte si, že by vám na nejakom foŕe písal historik typu Martin Lacko spôsobom „odpaľ ty k****“ alebo „poje* sa ty pič*“. To je mi úroveň.

      Jej „tézy“ vyvracia samotný Hitler vo svojich knihách MK a ZB, ako aj vo svojich početných prejavoch. Viac o „historičke“ Veronike a jej babráctvu (alebo cielenému zavádzaniu) tu:

      http://carolynyeager.net/setting-record-straight-vk-clark-part-1

      http://carolynyeager.net/setting-record-straight-vk-clark-part-2

      http://carolynyeager.net/entire-race-section-hitlers-platterhof-address-original-german

      Slečna Weronika Kuzniarová bagatelizovaním rasy reprezentuje opačný extrém a absolutne ignoruje nemecky pragmatizmus voči menšinám na okupovaných územiach v zmysle „nepriateľ môjho nepriateľa je môj priateľ“, žiadny „multikulturalizmus“, „diverzitu“, rozpoltenosť alebo zmenu svetonázoru (Weltanschauung) by som za tým vôbec nehľadal. Tí, čo prečítali MK a ZB veľmi dobre vedia, aké mal Adolf Hitler názory na rasu a krv.

      Ehm…: „Keby sme chceli špekulovať, ako to robí až priveľa historikov, tak by sme mohli povedať, že vzhľadom k tomuto prejavu a zmene v Hitlerovom postoji, keby Hitler vyhral vojnu, bol by rasovo otvorenejší, keďže niektorí z jeho najlepších vodcov a najodhodlanejších vojakov boli rasoví miešanci alebo ľudia cudzej krvi (napr. admirál Bernhard Rogge, poľný maršal Erhard Milch a Léon Degrelle z divízie SS Wallonie).“

      Degrelle „cudzej krvi“? Pre istotu som skontroloval pôvodný text, ale pani Veronika to myslí vážne. 🙂

      Bojová hodnota jednotiek, ktoré boli zložené z vojakov neeurópskeho pôvodu, bola rovnajúca sa nule, prirodzene. Najelitnejšie légie Nemcov, tri pôvodné divízie W-SS „Lebstandarte“, „Das Reich“ a „Totenkopf“, boli zložené z čo „najčistejších“ príslušníkov nemeckého národa, a to vrátane Volksdeutsche v neskoršej fáze vojny, ergo Nemcov, ktorí žili mimo územia Nemecka. Adepti do týchto divízií museli dokonca, aby dokázali čistotu svojej krvi, dokladovať svoj rodokmeň niekoľko generácii späť (sic!). Tých pár (doslova ich existuje len zopár) dookola predkladaných fotiek Afričanov, Arabov alebo Indov v nemeckých uniformách ešte nič neznamená a už von koncom to nedokazuje, že Nemci boli nejakí multikulti antirasisti. 🙂 Empirické pramene, ktoré by mali hovoriť v prospech hodnoty neeurópskych jednotiek na bojovom poli by ste tiež márne hľadali. Ťažko teda hovoriť o diverzite v rasovom kontexte, skôr by sa dalo hovoriť o diverzite v európskom kontexte, lebo na strane Osi bojovali mnohé európske národy.

  2. Pani autorka jen chtěla najít důvody pro implementaci multikulturalismu v dnešní Evropě studiem nacismu v tehdejší Evropě. Zapomněla, že árijské téze byli hlavním bodem šíření nemeckého osídlení směrem na Východ. A to němelo nic společného s multikulti progamem dnešní Evropy. Pani autorka spekuluje až to přespekulovala.

    • Autorka je pomerne dobre znama v USA, avsak znama hlavne z toho dovodu, ze klame, utoci na nacionalistou a rada pouziva miesto argumentov ad hominem a expresivne invektiva. Vcera som sem ohladom nej napisal komentar, avsak doposial sa nezverejnil. Asi obsahoval privela odkazov, neviem.

      • Hmm? A nebolo to skôr o tom, že nacionalisti (alebo presnejšie povedané niektorí NS „alt righteri“ s nižším IQ) skôr napádajú a urážajú ju a dezinterpretujú jej texty a tvrdenia? (Urážajú ju nepodloženými a stupídnymi „ad hominem“ tvrdeniami, že je židovka, resp. židovský agent alebo transgender, hehe – namiesto toho, aby sa venovali konkrétnym faktom, ktoré uvádza vo svojich knihách a článkoch ). Podľa vlastných slov robí neo-revizionizmus (čiže niečo medzi štandardným revizionizmom, povedzme niečo čo robí David Irving, a mainstreamovou históriou), čo je úplne ok, keďže revizionisti tiež potrebujú nejaký kritický feedback takpovediac z vlastných radov. Mne sa skôr zdá, že sa pokúša o čo možno najobjektívnejší prístup bez nejakých ideologických predsudkov. Dokým písala o Hitlerovi a NS takéto texty:https://www.counter-currents.com/2011/07/demystification-of-the-birth-and-funding-of-the-nsdap-part-1/, tak bola velebená, ale len čo sa začala venovať aj kritike alebo ponúkla fakty, ktoré rozporujú predstavy istých ideológov, tak už je zle: potom je z nej zlá židovka, sionistický agent, škaredý transgender a neviem čo ešte, ktorá len a len klame, že áno.

        Ja som plánoval urobiť nejaké preklady z jej webu, ale bohužiaľ bol zlikvidovaný: nečudo, keďže veľmi otvorene písala aj o židoch, sionizme, slobodomurárstve, globalistoch, rase (ona je rasová realistka, btw) a pod.

        • Kto ju urážal? Ja viem o tom, že ona s tým urážaním prišla ako prvá, a to len preto, že jej bludy boli debunkované. Koniec-koncov, prečo polemizovať, keď máme k dispozícii komentáre samotnej Veroniky? Tie majú výpovednú hodnotu samé o sebe. Prosím (vystupuje pod nickom „PowerWolf1889“): https://rodoh.info/forum/viewtopic.php?f=20&t=2308

          Predstavme si, ako by to pôsobilo, keby ti historik typu Martin Lacko písal na nejakom fóre pod trápnym nickom štýlom „ty koko*“, „pal do piče“, atď.

          Ako je vidieť, tak zbabelo mazala niektoré svoje komentáre na pokyn Fritza Berga, ale internet nezabúda. A nedivil by som sa, keby jej web, ktorý spomínaš, stiahla ona sama po tom, čo bola odhalená a zdiskreditovaná. Kurz zvládania emócií by jej veľmi pomohol.

          Tu sú tiež zaujimavé odkazy:

          http://carolynyeager.net/setting-record-straight-vk-clark-part-1

          http://carolynyeager.net/setting-record-straight-vk-clark-part-2

          http://carolynyeager.net/entire-race-section-hitlers-platterhof-address-original-german

          Pripadajú ti ľudia vo vyššie uvedených odkazoch ako NS „alt righteri“ s nižším IQ? Mne teda nie. Ak máš iné informácie, tak si ich rád prečítam. IQ evidentne nie je všetko. Jared Taylor to správne okomentoval: „Len veľmi inteligentní ľudia sú schopní uveriť tomu, že rozdiely medzi rasami neexistujú.“ Niečo podobné platí aj o ľudoch s veľmi vysokým IQ, ktorí bez výhrad uverili bludom o „nacistickej diverzite“ Weroniky Kuzniar, tzv. historičky. Stačilo, aby zle preložila pár dobových dokumentov, odprezentovala svoje „revolučné“ dojmy a nahrala dve-tri fotografie farebných neeurópanov v nemeckých uniformách.

          • Prečítal som si tie odkazy. No, Carolyn Yeager je pomerne známa ako hitlerovská fundamentalistka s konfliktnou osobnosťou. Bude napádať kohokoľvek kto sa odchyľuje od jej ortodoxného pohľadu. Aj na Counter-Currents jej zablokovali vstup kvôli vyvolávaniu konfliktov. A v tých jej článkoch, na ktoré odkazuješ, predovšetkým rieši svoj osobný problém s VK. Nikto nehovorí, že VK Clark má vo všetkom pravdu. Samozrejme, že sa v niečom môže mýliť alebo nebyť dostatočne objektívna či informovaná. Ale ak je VK Clark nedôveryhodná,čo je potom preboha Carolyn Yeager? Ja neviem, ja by som sa takouto bláznivou kravou, ktorá je ešte k tomu aj doxer ľudí z WH kruhov, veľmi neoháňal.

            Yeager stirred up so much division within the VOR broadcast network – spreading rumors, peddling petty gossip, attacking and belittling the other hosts on the network and spreading insinuations and accusations that served to cast doubt on the integrity and reputations of almost every spokesman in the pro-White movement that the VOR network eventually was destroyed.

            Yeager had a particularly obnoxious obsession with attacking pro-Whites who chose to maintain their anonymity by using pseudo names and she appeared to be very determined to expose the identities of anyone who disagreed with her on any subject.

            I can remember the debate going on at the time, where commenters who visited her website would point out that in the current anti-White climate – anyone who was dumb enough to use their real name ran the risk of having the left come after their employers and pressuring them to fire the individual who had posted something that was pro-White or politically incorrect. This meant that anyone who had a family and a wife and children to feed and care for had to take whatever precautions deemed necessary to protect their identities, or their children could wind up starving. This is a pretty serious matter, but Yeager seemed (or pretended to be) oblivious to this danger and would continue to spew criticisms at pro-White movement people who chose to protect their identities. Calling them cowards and making insinuations that sought to discredit them in one way or another.

            Also, I remember someone asking Yeager a question once – where they pointed out that websites like hers and others within the pro-White online community often relied upon financial donations from their readers and listeners – and, if someone were to reveal their identity, and get fired from their jobs or careers – then would that not end their ability to donate money to their websites? Yeager never offered a reasonable response to that question – probably due to the fact that the answer to the question was beyond the range of her IQ. 🙂

            Zdroj: https://www.counter-currents.com/2016/12/dealing-with-doxers/

        • Poslal som odpoveď som odpoveď s odkazmi, možno sa časom objaví.

          Keď sa jej tak vehementne zastávaš, ukáž mi, prosím, tú rasovú diverzitu v Tretej ríši. Nech sa snažím byť akokoľvek fantasy naladený, tak ju tam proste nevidím.

          Nebudem sa ani radšej vyjadrovať priamo k tomuto článku, lebo to je facepalm za facepalmom. Nedivím sa, že väčšinu svojich tvrdení slečna „historička“ ani neozdrojovala, lebo evidentne vo svetle dokumentov, prejavov predstaviteľou Tretej ríše a reality na bojisku ani nemohla. 🙂

          Pozorne som prečítal MK a ZB, takže Hitlerové názory na dôležitosť rasy a krvi poznám veľmi dobre, už preto nemôžem brať jej „revolučné tézy“ važne, a ani tvrdenia, že sa Hitler posmieval svojim kolegom, ktorí brali rasu a krv smtelne vážne, ako píše táto „historička“.

          • Ona svoje tvrdenia predsa odzrojovala, jasne v článku odkazuje na práce iných historikov alebo pamäte preživších. Ak si klikneš na anglický originál, tak dole pod poznámkami sú konkrétne odkazy. Pokiaľ viem, tak má byť študovaná historička (magisterský titul z vojenskej histórie) a pracuje s dobovými materiálmi i prácami iných historikov.

          • „Pokiaľ viem, tak má byť študovaná historička (magisterský titul z vojenskej histórie) a pracuje s dobovými materiálmi i prácami iných historikov.“

            Ehm, to teda môže ten magisterský titul rovno zahodiť do koša a človek, ktorý jej ho odobril by mal dostať výpoveď, keď ani nevie, že existuje niečo ako Bitka pri Viedni. Takúto dôležitú udalosť pokladám za bazálnu znalosť, pokiaľ o sebe niekto tvrdí, že je historik v oblasti vojenstva. Slečna Veronika Bitku pri Viedni odhadom zasadila do obdobia veľkej vojny a de facto ani nevie, že niečo podobné sa v európskej histórii udialo, alebo kto zohral najdôležitejšiu rolu v tejto bitke. To, že má niekto titul alebo sa sám považuje za historika ešte vôbec nič neznamená (pozri Danko a jeho JUDr.). Ale nech si každý urobí názor sám, len sa netvárme, že musí mať pravdu len preto, lebo reprezentuje opačný extrém, tzn. bagatelizovanie dôležitosti rasy v NS Nemecku.

  3. O rigoróznom výbere do SS svedčí napr.:

    „Stredoškolský študent Jochen Peiper sa musel podrobiť dôkladným vyšetreniam – zdravotným aj o rasovej čistote –, vydokladovať zoznam svojich predkov späť do roku 1800 a predložiť certifikát o dobrom charaktere, ktorý vydávala polícia.“ (Jochen Peiper: Commander, Panzerregiment Leibstandarte, str. 8)

    Alebo:

    „Výber členov

    Na splnenie týchto misií bola vytvorená homogénna a pevne stmelená bojová sila viazaná ideologickými prísahami, ktorej bojovníci sú vybraní z najlepších Árijcov.

    Koncepcia hodnoty krvi a pôdy slúži ako smernica pre výber do SS. Každý príslušnik SS musí byť hlboko presvedčený zmyslom a podstatou národnosocialistického hnutia. Bude ideologicky a fyzicky vyškolený, aby mohol byť začlenený samostatne alebo v skupinách v rozhodujúcej bitke o národnosocialistickú ideológiu.

    Iba tí najlepší a čistokrvní Nemci sú vhodní na záväzok v tomto boji. Preto je nevyhnutné, aby sa v radoch SS zachoval neprerušovaný výber, najprv povrchne, potom neustále dôkladnejšie.

    Toto však nie je obmedzené len na mužov, pretože cieľom je zachovanie čistého kmeňa. Preto sa od každého príslušníka SS vyžaduje, aby si vzal iba ženu, ktorá pochádza z jeho kmeňa. Požiadavky, ktoré sa kladú na zachovanie čistoty SS, budú každoročne zvyšované.“ (Organisationsbuch der NSDAP: Die Schutzstaffeln Der NSDAP, 1943, str. 417-428)

    O rase, čistote krvi, postupnom očistovaní nemeckého národa ap. je v uvedenom dokumente veľmi veľa napísané, takže „historička“ Weronika Kuzniar (známa tiež ako Veronica K. Clark alebo PowerWolf1889) môže svoje „prelomové tézy“ zakladať akurát tak na chybnom preklade dobových nemeckých dokumentov alebo tendenčných lžiach. Do určitej miery sa z jej strany určite jedná aj o trolling nacionalistov, pretože tomu sa tiež z času na čas venuje.

  4. Ako Fráter celkom správne naznačuje, autorka má trocha veľké oči ohľadom multikulti v Nemecku. Na druhú stranu treba povedať, že Hitler nebol ani náhodou taký rasový purista, ako to tu Fráter prezentuje, aspoň nie stále. Vývoj pokračuje a rozumní ľudia – čo Hitler rozhodne bol – svoje názory a postoje priebežne modifikujú. Takže trvať na tom, že Hitler a mnohí jeho súputníci a súčasníci stáli od 20-tych rokov skalopevne na svojich pozíciách, je nesprávny. To, čo platilo pri vstupe do SS v 30-tych rokoch (Peiper) ani náhodou neplatilo v rokoch 40-tych a obzvlášť nie po roku 1943, keď skutočne v jednotkách SS slúžilo viac iných národností, než Nemcov. V skutočnosti počas celého obdobia vlády NS v Nemecku vládlo dosť silné pnutie medzi rôznymi prúdmi rasových ideológov. Samotný Hitler sa prikláňal skôr na stranu toho, že tieto vody netreba veľmi mútiť a tvrdil, že podrobné rozlišovanie Nemcov na základe ich typu (tým myslím nordický, baltický, fálsky…) iba vytvára zlú krv (viď napríklad knihu Hitlerovi Česi, pokiaľ si dobre pamätám). Bola tu nepochybne určitá tolerancia. Počas samotnej vojny bolo napríklad v Nemecku viac než 7 miliónov zahraničných robotníkov zo všetkých kútov Európy. Ak by bolo Nemecko naozaj také „rasovo uvedomelé“, ako tu naznačuje Fráter, všetci by z Nemecka ušli a noví by neprišli. V rámci Waffen SS to bolo ešte zreteľnejšie. V roku 1944 sa z nich stala multinárodná sila, doslovne európska armáda, nie nemecká. Napríklad Wehrmacht odmietal Vlasova a až zásah velenia Waffen SS umožnil vytvorenie ROA. Samotný Vlasov sa vyjadril, že pochopenie našiel až u Waffen SS a nie u nemeckej armády. SS dokonca otvorene odporovalo skostnatelým a škodlivým dogmám Rasového úradu a dokonca aj samotného NSDAP. Veď nie je divu – keď boli dobrí pre boj, museli byť dobrí aj pre Nemecko. Je ale pravda, že sa tak dialo až v posledných rokoch vojny. A kupodivu, na stranu bojovníkov SS sa postavil aj človek, ktorí spočiatku ustanovil tie najprísnejšie rasové kritériá a stal sa z neho obhajca liberálneho chápania práv národov a rás – Himmler. Samozrejme, bolo to v určitých hraniciach. Chcel som len povedať, že nič nie je nemenné a nič nie je iba čierne a biele.

    Malá poznámka na koniec. Degrélle bol Valón, nie Germán a teda bol skutočne „cudzej krvi“ z pohľadu rasových puristov, ktorých zasa najmä v strane nebolo málo.

    • Pristupujete k tomu zbytočne taxonomický. Ja nevidím rasový rozdieľ medzi flámsky alebo valónskym Belgičanom a Nemcom, vy snáď áno? Alebo keby pred vás postavím Slováka a Nemca, vedeli by ste určiť ich narodnú príslušnosť? Skutočne pochybujem. Jedná sa o lingvistické skupiny a nie rozdielne rasy.

      Vychádzam z toho, že som prečítal MK i ZB, a teda môžem konštatovať, že Veronika – okrem toho, že je vulgárna ani čo by bola dlaždič a svojich oponentov častuje tými najhoršími nadávkami – predstavuje opačný extrém danej problematiky; bagatelizovanie rasy v NS Nemecku. Snaží sa vytvoriť predstavu, že Nemci nemali problem s tým, čo sa dnes v roku 2019 nazýva „multirasová/postnárodná spoločnosť“, že by kľudne prijali, keby im do krajiny nasáčkujete mužškú populáciu Ghany, ktorá by následne plodila potomkov s nemeckými ženami (k tomuto sa tiež Hitler vyjadril v MK, ako farebné koloniálne jednotky utilizované Francúzmi po Veľkej vojne „špinili“ nemecké ženy plodením africko-európskych bastardov).

      Ale pozrime sa bližšie na Veroniku a „kvalitu“ jej práce:

      Na strane 75 svojej publikácie „hitler & himmler UNCENSORED“ Veronika píše:

      ENG: „Did Hitler regret his decision to attack the USSR? Absolutely. This is obvious when one reads his speech and listens to his secretly recorded conversation with Rangell and Mannerheim.“

      SK: „Ľutoval Hitler svoje rozhodnutie napadnúť ZSSR? Absolútne. Je to zrejmé, keď človek číta jeho prejav a počúva tajne nahratý rozhovor s Rangellom a Mannerheimom.“

      Tuná sa to nedá nazvať inak než zavádzanie a chabá práca so zdrojmi, pretože zo samotnej nahrávky vieme, že Hitler nič také nepovedal, naopak – povedal, že aj keby si je vedomý produkcie, ktorú mali sovieti k dispozícii, aj tak by svoje rozhodnutie napadnúť ZSSR nezmenil. Čomu takúto faktografickú hrúbku prisúdiť? Vedomému zavádzaniu, babráctvu alebo outsourcingu prekladu z nemčiny do angličtiny? 🙂

      Veronika sa očividne snaží svojimi publikáciami vytvoriť určitý naratív. Ako vieme, každý naratív má inherentnú vadu – nevychádza z reality. Holt, tak to už býva s anglofónnymi „historikmi“, ktorí prídu odniakiaľ a za krátky čas tam aj odídu, rovnako ako táto „odborníčka na vojenskú históriu“. Adorovať ju len z toho titulu, že sa na veci pozerá „inak“, veruže nie je dobrá cesta.

      Ale už sa k tomu nebudem vyjadrovať, každý totiž vidí to, čo chce vidieť.

      • Ešte dodatok: Keď boli Nemci takí egalitní milovníci iných rás, prečo potom niekoľko stoviek zmiešaných detí, tzv. bastardov z Porýnia (deti čiernych vojakov zo subsaharskej Afriky a nemeckých žien), bolo v roku 1938 sterilizovaných? Ako by toto vysvetlila „vojenská historička“ Veronika, ktorá nepozná Bitku pri Viedni? Nemyslím si, že sa k takémuto miešaniu v NS Nemecku pristupovalo ako k niečomu dobrému (sám AH v tom mal velice jasno), tobôž obohacujúcemu, ale opravte ma, ak sa mýlim… holt, som len človek…

        • Roland Edvardsen

          Myslím, že VK zle čítaš. Ona netvrdí, že rasa nebola pre Nemcov dôležitá (vo svojich textoch spomína napr. aj koncept Rassenschande: https://en.wikipedia.org/wiki/Rassenschande). Základná pointa jej práce je však o tom, že národní socialisti boli v praxi tolerantnejší a celkovo pragmatickejší než je všeobecne známe. Ja neviem kde žiješ, ale všeobecná predstava o nacistoch je taká, že išlo o militantných rasistov, ktorí boli posadnutí vyšľachtením modrookých blondiakov. Práce VK majú minimálne hodnotu v tom, že tento hlúpy, ale rozšírený, stereotyp vyvracajú.

          • Asi tak, ako píšeš. Mne sa zdalo, že som to napísal jasne, ale zrejme nie. Nerozumiem, prečo sa všetko musí posudzovať čiernobielo. 🙂

          • Samozrejme, počas 2. sv. vojny sa tvorili rôzne a na pohľad „neuskutočniteľné“ spojenectvá medzi NS Nemeckom a neeuropanmi po celom svete alebo rôznymi menšinami v Európe, ale to boli strategické a geopolitické spolupráce pragmatického charakteru, ktoré nemali žiadny vplyv na celkovu doktrínu o árijskej rase a novej zjednotenej Európe (sic!). Ťažko za tým hľadať nejaké „víťazstvo diverzity“. Potravá pre kanóny je vždy lepšia, keď nepochádza z vlastných radov, prirodzene.

            Vychádzam z poznania, ktoré máme dnes k dispozícii. Nikde som nič nepísal o rase „modrookých blonďákov“, alebo nejakých stereotypoch ohľadom národných socialistov, ale kľudne mi to falošne prisudzujte, nevadí mi to. Veď už sám Degrell „cudzej krvi“ (:-D) tieto rozprávky vyvracia, či nie?

            Opakujem, Veronika predstavuje opačný extrém, a to bagatelizáciu rasovej doktríny v NS Nemecku (!). Čítal tu vôbec niekto Norimberské zákony, Mein Kampf alebo Zweites Buch? Myslím, že Hitler a iní napísali svoje pohľady a predstavy veľmi jasne.

            Neupieram Veronike ani jej zarytým fanúšikom žiadne hyperboly ohľadom „rasovo rozmanitého“ NS Nemecka, avšak vo svetle dokumentov, zákonov, prejavov a publikácií partajníkov NSDAP realita vyzerá úplne inak.

          • A teraz zasa vstupujete vy do opačného extrému. Nadpis článku možno nebol zvolený šťastne a považujem ho za zavádzajúci, ale nikto v diskusii ani náhodou netvrdí, že Nemecko bolo „rasovo rozmanité“. To, čo tvrdím ja, je, že nebolo „rasovo totalitné“.

          • Roland Edvardsen

            Ja tejto debate tiež akosi nerozumiem, resp. rozumiem, ale musím krútiť hlavou. Bude to zrejme dôsledok snahy istých ľudí napasovať NS nejako do ich poňatia WN. Mňa tiež zarazilo koľko prehnaného onlinu hejtu schytáva táto autorka, ale skôr to bude celé o tom, že istá časť z amerického WN je naozaj až príliš precitlivelá – a to sa chcú smiať slniečkárom, hehe. To je ten problém: že istí ľudia chcú byť ešte pápežskejší než pápež alebo prijímajú za svoj nepriateľom skarikaturovaný obraz NS.

            Samozrejme, že sa VK môže mýliť v niektorých detailoch alebo robiť v niečom nesprávne závery ako množstvo iných historikov (ono vedieť sa dobre zorientovať okolo histórie 2.sv. vojny je podľa mňa náročná záležitosť vzhľadom na všetku tú vojnovú propagandu z oboch táborov), ale celkovú snahu ukázať viac „tolerantnú“ stránku na vyváženie opačného naratívu o „extrémnych rasistoch“ hodnotím pozitívne.

        • A znovu mi ukladáte niečo, čo som nikdy nenapísal. Či boli alebo neboli „totalitné“ si môžete každý urobiť názor sám, stačí, keď si prečíta Norimberské rasové zákony, ktoré hovoria jasnou rečou.

          Roland, diplomacia je skvelá, keď funguje, ale je kontraproduktívna, keď ťa už všetci vnímajú ako hrozbu. My, ktorí sme rasovo uvedomelí budeme vždy nálepkovaní ako „nacisti“, treba to akceptovať a nie hľadať obkľuky vytvárať alternatívne naratívy o NS nemecku. Aj keby mala Veronika pravdu, čo to zmení na to, že budeš pre tzv. slušných ľudí stále len „nacista“ a nič iné? Pre mňa je táto otázka irelevantná rovnako ako holokaust, lebo dnes čelíme iným hrozbám. NS Nemecko aj holokaust netreba pitvať a interpetovať, ale prekročiť. Nedalo mi nekomentovať, lebo toho vulgárneho trolla s neurózou pod nickom „PowerWolf1889“ (Verohnika Clark, Weronika Clark, Verohnika Clark, Veronica Kuzniar Clark, Veronica K. Clark, VKC, Emma Goldmann a Emma Peters – áno, toto všetko je ona, už to o nej niečo vypovedá, nemyslíte?) nemôžem vystáť… ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva.

          • Roland Edvardsen

            Ty si mal s ňou nejakú potyčku na webe, či čo? Moc ju riešiš, chlape. Ja ju tiež sledujem istú dobu a môj názor je iný. Myslím, že je názorovo dosť v pohode (hoci trochu feministická na môj vkus. Inak podľa fotiek celkom pekná baba, hoci podľa vlastných slov asexuálka čo neznáša deti a „tomboy“ typ. Možno aj preto všetok ten hejt, hehe). Každopádne nerozumiem, prečo niekto potrebuje až takto moc riešiť nejakú neznámu historičku z USA? Kašli už na ňu. 🙂

  5. ……………Čítal som lepšie, čítal som aj horšie, ale konečne sa aj tu na Prope sa objavil preklad s pojmom biely/i anglosaský/i protestant/i. Toto je niečo čo kvári civilizáciu viac ako bremeno bieleho muža. Samozrejme, aj napriek slepej uličke protestantizmus má väčší zmysel pre obnovu pôvodného ako sám pre seba, ale ak dôjde sám o sebe mimo kontext, tak sa prejaví s celou svojou schizofréniou. Absurdné imperiálne vojny, keď sa vojenské, ekonomické a biologické možnosti civilizovanej spoločnosti vďaka zlému vedeniu dostali mimo rovnováhu a ktoré zlikvidovali samotnú civilizáciu viedli už aj Rimania. V dôsledku toho vznikol protest voči pôvodnému Rímskemu ideálu, potiažmo antickému, ktoré predstavalo ranné kresťanstvo, Rimanom však už nepomohlo, mamon peňazí a moci bol silnejší. Aj v prípade Spojených štátov nám bytostne chýba univerzálna duchovná, alebo náboženská doktrína, ktorá by nadväzovala na pôvodný protest. Americký národ, americké náboženstvo, americký štát, americký ideál, americká armáda to všetko sú pojmy, ktorým chýba hĺbka určitého fundamentu (pre porovnanie s anglickým národom, anglickým (-ánským) náboženstvom, britskou monarchiou …, pričom oboje majú podobný pôvod). Je to vďaka tomu, že plytkosť egocentrického ega oligarchov v Británii krotí nielen dobre platený a inštitucionalizovaný hovorca s titulom monarcha, ale aj jeho podriadený arcibiskup z Canterburry.
    ………….Bude zaujímavé sledovať Britániu po Brexite, ale ak som si niečím 100 percentne istý, tak len tým, že bude vyhľadávať konflikt. Otázne je, ako sa na tieto protestujúce málo koncepčné koncepty budú pozerať ostatní? Veľa prestiže stratili, ale civilizačné zásluhy intelektuálnych rebelantov hovoria stále v ich prospech. Jedno je však isté, pomaly, ale iste blíži sa bod keď sa sa veci zlomia. Budúcnosť bude napínavá, hlavne preto, lebo ani Čína ani Rusko sa za svetovým poručníctvom nehrnú a nedovolia tým, aby si tieto anglo-saské kmene vyhojili svoje biologické rany a zbavili sa niektorých svojich nádorov, avšak luxus v podobe lacného konfliktu im už nedovolia. Vyberú si dobrovoľne čierneho Petra v podobe ďalšieho Vietnamu? Ako bude reagovať populácia zbavená slobodného jazyka a ohlúpená masívnou provojnovou propagandou? Ako bude znášať vojenské velenie ekonomický tunel v podobe hnania na jatky v mene prerozdeľovania národných zdrojov? Dovolí aj ďalšia inštitúcia aby ekonomika padla do nekončiacej sa inflácie, alebo jej odvodeniny? Bude odpor bieleho plešatého muža s príčeskom iba epizódou, alebo míľnikom v dejinách, keď sa národ rozhodne hľadať samého seba a nedovolí aby sa rozplynul v dejinnom prachu (viď. úspešný príklad Rakušanov)?

  6. Národný Socializmus nebol nikdy rasistický. Bol anti-judeánsky (judeifóbia), čo nemá s anti-semitizmom nič spoločné. Ošklivý nárek “anti-semitizmus!” je palica používaná Sionistami donútiť nežidov prijať Sionistický náhľad na svetové udalosti, alebo mlčať.
    Známy židovský autor, A. M. Lilientahl v jeho knihe “Zionist Connection II –What Price Peace?” to jasne definuje: ”Náboženstvo a etnicita nerobí rasu”.

    Veronika je zrejme dievčina, ktorá vyštudovala, obdržala titul Mgr., považuje sa za historičku a teraz co? Nejako sa teba zviditeľniť, presláviť, nemajme jej to za zlé. Sú aj horší “historici” a omnoho známejší ako ona! Spomeňme si na takych žonglérov ako američan, žid W.L.Shirer, americká židovka Dr. D. Lipstadt, žid Prof. G. Fleming a mnoho iných.
    Zahrúžila sa do nejakých ‘historických prác’ podobných géniov, ktorí jej ale neprezradili, že Roosevelt bol žid, že Churchill bol žid, že výber do SS bol omnoho iný, ako sa niekde dočítala, atď., atď…a začala písať. A tak to aj dopadlo.
    Ona ešte nevie, že takým ‘esom’ v histórii, ako bol angličan A.J.Toynbee, alebo eminentný americký historik Dr.H.E.Barnes (nazývaný “dean amerických historikov“), ona asi nikdy nebude.
    Alebo? Nezabúdajme na Napoleóna a jeho výrok:
    “Každý vojak má v torne maršálsku palicu”.

    Podívajme sa, ako sa v skutočnosti odohrávalo to, čo sa nám Veronika snaží vysvetliť:

    Pomerne málo známy je tento Himmlerov výrok:
    Prof. Gerald Fleming
    “Spojiť všetky tieto germánske národy (Nemcov, Holanďanov, Flámov, Anglo-Sasov, Baltov) do jednej veľkej rodiny je v súčasnosti najdôležitejšou úlohou. Toto zjednotenie sa musí odohrať na princípe rovnosti a zároveň musí zabezpečiť identitu každého národa a jeho ekonomickú nezávislosť, samozrejme, hľadiac pri tom na záujmy celého germánskeho životného priestoru.

    Po zjednotení všetkých germánskych národov do jednej rodiny táto musí mať za úlohy k sebe pripojiť aj všetky románske národy. Som presvedčený, že po zjednotení románske národy budú schopné zachovať sa ako Germáni.

    Táto rozšírená rodina bielej rasy potom bude mať za úlohu obsiahnuť aj slovanské národy, pretože aj tie náležia k bielej rase. V súčasnosti je Waffen-SS vedúcou organizáciou v tomto ohľade, pretože jej organizácia je založená na princípe rovnosti. Waffen-SS nepozostáva len z germánskych, románskych a slovanských, ale dokonca aj islamských jednotiek a zároveň si každá zložka uchovala svoju národnú identitu, bojujúc v tesnej blízkosti ostatných“.

    (Zaznamenal Artur Silgailis, veliteľ Lotyšskej Waffen-SS.)

    A realita potvrdzuje jeho slová.

    Teraz tu môže kde kto hovoriť o tom, že ku koncu vojny, keď Nemci prehrávali, už prijali pomoc kohokoľvek, aj tých, čo považovali za podradných. Avšak odpoveď na toto je dosť jasná: prečo potom tieto národy prijímali do SS? Mohli predsa bojovať za Nemcov aj v štandardnej armáde. SS bola elita; keby ich Nemci považovali za podradných, tak by ich nepustili. Rozhodne nie v takých obrovských číslach a nedovolili by im zriadiť vlastné jednotky.

    Z takmer 40 jednotiek Waffen SS skoro polovica bola nenemeckých. Najväčšia bola 13. divízia Waffen SS Handžár (s vyše 20 000 mužmi) – pozostávajúca z bosnianskych moslimov. A aj jednotky, ktoré boli, neboli samostatne slovanské, obsahovali často Slovanov. Napr. 24. divízia Karstjaeger, tam boli prevažne Taliani, ale aj Slovinci, Chorváti, Ukrajinci, dokonca aj Srbi.

    Dokonca aj my sme mali zopár SS-Mannov. SS-Rottenführer Ján Takáč napr. bojoval v 10. divízii Waffen-SS Frundsberg (pravdepodobne v tejto, možno v inej divízii). A SS-Hauptscharführer Gustáv Wendrinský – vyznamenaný ako najmladší člen SS vôbec Rytierskym krížom. Padol v boji o Budapešť, keď v posledných dňoch vojny bránil dŕžavy Veľkonemeckej ríše a európskej civilizácie. A ešte je dobré dodať, že do Waffen-SS vstúpil ako Slovák už v roku 1940, čím je likvidovaný mýtus, že Slovanov Nemci do SS brali až keď prehrávali.

  7. Ešte malý dodatok: ‘nick’ (pseudonym, či krycie meno) Veroniky, “PowerWolf1889“, v momente ako som sa podíval na číslo 1889, vzalo mi to asi 3 sekundy vedieť, ako si ho vykombinovala.

    Power = sila, moc
    Wolf – Hitler ako svoj pseudonym či prezývku často odvodzoval od slova „vlk“. Jeho samotné meno, Adolf, odvodené od germánskeho Adalwolf, znamenalo „vznešený vlk“ (adal = vznešený, wolf = vlk). Vlk používal ako krycie meno v raných časoch jeho boja. V súvislosti s vlkom nazýval aj svoje pracovné sídla, napr. Vlčí brloh (Wolfschanze, Rastenburg, hlavné veliteľstvo na východnom fronte), Vlkodlak….
    Dokonca myslím, že pod týmto pseudonymom – Wolf, uverejňoval svoje články v Hearst Press a “New York Times” v Amerike.
    A číslo 1889 je predsa rok Hitleroho narodenia!

Pridaj komentár