Domov / Hlavná strana / Zahraničie / Oslobodený izraelský odporca vojenskej služby: pokúsili sa ma zlomiť

Oslobodený izraelský odporca vojenskej služby: pokúsili sa ma zlomiť

Uriel FereraUriel Ferera hovorí, že sa necíti, akoby stratil 177 dní, ktoré strávil vo vojenskom väzení. „Naopak. Bojoval som za moje princípy – nepomáhať s okupáciou.“

Po 177 dňoch v izraelskom vojenskom väzení a 10 súdnych procesoch je ideologický odporca vojenskej služby Uriel Ferera slobodný muž. Keď Ferera v nedeľu prišiel na odvodovú základňu IDF, mal pocit, že poputuje späť do väzenia po jedenásty krát. Namiesto toho mu bolo povedané, že IDF ho prepúšťa z vojenskej služby pre „nesúlad na základe závažného a zlého správania.“

Armáda mu predtým ponúkla návštevu vojenského psychiatra, aby ospravedlnila jeho prepustenie zo služby zo psychiatrických dôvodov, hovorí Ferera.

„Ale človek starajúci sa o duševné zdravie, to je pre armádu spôsob, aby si (nado mnou) umyla ruky. Nechcú čeliť pravde. Naliehal som a bol som odsúdený (do väzenia) 10 krát. Pri predchádzajúcom odsúdení vojenský sudca povedal, že je to pravdepodobne posledný krát.“

Ferera, z Beer Ševa, pochádza z ortodoxnej rodiny, ktorá imigrovala z Argentíny. „Chcel som si odslúžiť národnú (civilnú) službu, no nie v okupačnej armáde. Nechcel som pomáhať s okupáciou a útlakom iného národa,“ povedal.

Najťažší deň bol jeho prvý deň vo väzení, vysvetlil Ferera. „Pokúsili sa ma zlomiť, s verbálnym a fyzickým násilím.“

Ostatní väzni si neboli vedomí, prečo tam Ferera bol, pokračoval a skutočne sa o to nestarali. „Vo vojenskom väzení si je každý na svojom. Aj keď ma dali na súd, sudcovia nie vždy poznali moju minulosť.“

Väzenie 6 IDF bolo tvrdé, vysvetlil Ferera po svojom prepustení z armády. „Keď videli, ako som si privykol na to miesto, previedli ma do Väzenia 4.“ Ferera sa prevodu obával, povedal, pretože je to rovnaké väzenie, v ktorom ďalší odporca odvodov, Omar Saad, ochorel a bol hospitalizovaný vo vážnom stave. „Ale Väzenie 4 malo menej tvrdú atmosféru. Nepokúsili sa a nezlomili ma tam ako vo Väzení 6.“

Medzi pobytmi vo väzení si Uriel uvedomil podporu svojho boja z radov verejnosti. A o čosi menšiu, ak vôbec nejakú, aj vo väzení. „Podľa mňa bolo jedným z dôvodov, prečo so mnou strážcovia nehovorili o dôvodoch môjho pobytu vo väzení to, že nechceli byť konfrontovaní s pravdou.“

„Bolo by ľahké poslať ma k armádnemu psychiatrovi. Bolo pre nich ťažšie, zdá sa, byť konfrontovaní s tým, čo som skutočne hovoril,“ dodal.

„Keď som vychádzal z odvodovej základne, stále som nemal potvrdené, že som slobodný muž,“ povedal Uriel.

Mladý odporca vojenskej služby hovorí, že je pripravený ísť ďalej vo svojom živote – zaregistrovať sa pre vyššie vzdelávanie, robiť dobrovoľníka pre národnú civilnú službu, pokračovať v boji proti okupácii.

„Budem robiť dobrovoľníka, aby som viedol ostatných odporcov odvodov s organizáciami ako Ješ Gvul,“ vysvetlil. „Aby som ich podporoval tak, ako druhí podporovali mňa.“ Rodina Natana Blanca, ďalšieho odporcu odvodov, ktorý bol poslaný do väzenia na viac ako 170 dní, podporila Fererovu matku, povedal. „Robili si starosti, že by ma znova poslali do väzenia.“

Pri spätnom pohľade na svoj čas strávený vo väzení Ferera hovorí, že sa necíti, akoby stratil 177 dní svojho života. „Naopak. Bojoval som za moje princípy – nepomáhať s okupáciou. Strana, ktorá stratila, je štát, ktorý ma držal vo väzení 177 dní.“

Pre Fereru bolo dôležité, aby ho z armády neprepustili zo psychologických dôvodov, vysvetľuje. „Tlačili ma a ohrozovali ma – pokúsili sa ma zlomiť. Ale ako plynulo stále viac a viac času, pochopil som, že som silný a mohol by som prežiť.“

Uriel Ferera šiel domov v nedeľu – tentoraz to bolo na dobro a s hlavou vztýčenou.

Preklad: zet, www.protiprudu.org
Zdroj: mag

O ::prop

Pridaj komentár