Domov / Hlavná strana / Polemika / Opýtajte sa eugenika: Veda vs. verejný názor

Opýtajte sa eugenika: Veda vs. verejný názor

twinsZdá sa, že je tu akýsi rozpor medzi vedou na jednej strane a populárnymi názormi na strane druhej. Áno, je tomu presne tak. Diskusia na tému príroda vs. výchova prebieha v dvoch oblastiach – vedeckej a verejnej – ale závery v oboch sférach sú kompletne opačné.

Z vedeckého pohľadu sú egalitárske (rovnostárske) stanoviská, že dedičnosť neovplyvňuje správanie, každý sa rodí presne rovnaký a prostredie všetko determinuje úplne chybné. Zástancovia tohto pohľadu neboli iba udretí, ale doslova ubití ohromným množstvom dôkazov z viacerých štúdií o dvojičkách a adoptovaných deťoch – a to napriek skutočnosti, že „hracie pole“ býva až absurdne nevyvážené v ich prospech. Je ďaleko jednoduchšie získať granty na výskum, ak zastávate egalitársku pozíciu. Vaše články sa následne stretnú s väčším záujmom a chválou a nebudete mať žiaden problém nájsť vydavateľa pre vašu knihu, ktorá dostane pochvalné recenzie a predá sa z nej množstvo kópií. Napriek všetkému boli rovnostári vo vedeckých kruhoch porazení, a to z jasného a jednoduchého dôvodu – ich závery sú mylné a dôkazy proti ich tvrdeniam sú zdrvujúce.

Vo verejnom priestore je však opak pravdou a výchova jasne zvíťazila. Stratégiou rovnostárov bolo napádanie výskumov „hereditalistov“. (Budem výraz hereditalisti dávať do úvodzoviek, keďže od žiadneho hereditalistu som nikdy nepočula, že by veril, že prostredie nie je vôbec dôležité. „Hereditalisti“ sú však ľudia, ktorí majú za to, že dedičnosť vo výraznej miere ovplyvňuje správanie.) Rovnostári používajú ad hominem útoky, portrétujú „hereditalistov“ ako zloduchov, ktorí zúfalo skresľujú svoje dáta, pretože sa chcú cítiť ako „nadradení“ a tiež preto, že zúfalo chcú, aby sa iní ľudia cítili zle. (Ale prosím! Môžete prísť ešte s hlúpejším argumentom?!)

Rovnostári nemajú žiadne dôkazy a dobre to vedia. Pokúšajú sa zmiasť verejnosť tvrdeniami typu: „Nikto to nemôže vedieť na isto.“„To nebolo dokázané.“ Radi hovoria, že dedičnosť a prostredie sú beznádejne prepletené a nikto nedokáže zistiť relatívny vplyv oboch týchto faktorov (zistiť ho možno ľahko – štúdiom identických dvojičiek oddelených od seba.) Táto obskurná stratégia je bezmocná proti celému radu nových výskumov dokazujúcich biologickú koreláciu IQ (napr. s veľkosťou mozgu) – preto ich budú jednoducho ignorovať. Napríklad budú poukazovať na malé chyby v jednej štúdií s dvojičkami uskutočnenej pred 50-timi rokmi za účelom jej diskreditácie, ale zámerne opomenú informovať svojich čitateľov, že množstvo ďalších štúdií viedlo k rovnakým výsledkom. Uvádzajú príklady otázok z IQ testov, ktoré boli vyradené už pred desiatkami rokov tvrdiac, že sú očividne „predpojaté“, akoby len stačilo takéto konštatovanie a nič viac. Ale ide rovnostárom skutočne o pravdu? Položte si otázku: aký výskum uskutočnili Gould, Kagan, Lewontin, Rose, atď.? Odpoveď je: žiaden. (Mal som možnosť čítať knihu Jay Goulda: „Jak neměřit člověka“. Toľko útokov ad hominem, arogancie, výsmechu a urážok som nevidel ani v bulvárnom článku, nie to v „populárno-vedeckej“ knihe – pozn. redakcie)

Medzi bádateľmi na poli IQ bolo po mnoho rokov pomerne známe, že vedúci hlásatelia egalitarizmu nie sú iba pomýlení alebo zle informovaní, oni sú vedome nepoctiví. Zúfalo zavádzajú ľudí len preto, aby akceptovali egalitarizmus za účelom podpory ich vlastnej politickej agendy a ich mediálni spojenci robia presne to isté. ( A pritom zarábajú množstvo peňazí – skutočne musia byť v „psom nebi“.) Brilantní a úprimní vedci ako Jensen, Whitney, Lynn, Rushton, Herrnstein a Murray, ktorí dôsledne konštatujú pravdu, hoci dobre vedia, že je nepopulárna, sú nálepkovaní ako „rasisti“ a „bigoti“, zatiaľ čo rovnostári sa štylizujú do úlohy „tých dobrých“. Spôsob, akým sa snažia pôsobiť ako morálne „nadradení“, zatiaľ čo nehanebne klamú verejnosť, je vyslovene nechutný. (Ak sa chcete dozvedieť kto títo ľudia v skutočnosti sú a prečo robia to čo robia, prečítajte si moju esej o anti-eugenickom hoaxe).

Dobre vieme, že ak človek počúva v rozvodovom konaní iba jednu stranu, tak on/ona budú prezentovať pravdepodobne totálne zaujatý postoj. (Priatelia manželky hovoria, že „manžel je monštrum!“a manželovi priatelia zase hovoria, že „manželka je psychopatka!“) Avšak napriek tomu, že veľakrát sami vieme lepšie, stále inklinujeme veriť tomu, čo nám hovorí jedna strana, pričom to robíme neustále, keďže deň má iba niekoľko hodín a my nemôžeme preniknúť hlbšie do každého jednotlivého problému. Rovnostári a liberálne média v otázkách genetiky a správania veľmi svedomito kontrolujú verejný diskurz – a to už po celé dekády. Iba ich verzia bola prezentovaná verejnosti. Môžeme sa čudovať tomu, že verejnosť akceptuje to, čo jej je nekriticky predkladané? Nie je nikoho vinou, že tomu verí. Ak by som sa nezaoberala štúdiom a výskumom IQ pravdepodobne by som tomu tiež verila.

Ale možno by som si jedného dňa povedala: „ prečo nepočujeme i druhú stranu?“ Mnoho ľudí je neschopných položiť si túto otázku, pretože sa boja toho, že by druhá strana mohla mať pravdu a zistenie, že po celý ten čas žili v lži by následne otriaslo ich psychikou z čoho by sa už nespamätali. Každopádne si predstavte, že by som sa odvážila vstúpiť do zakázaného teritória – a možno si prečítala jednu skutočne dobrú knihu, takú ako „The Bell Curve“ od Herrnsteina a Murraya. Pomyslela by som si: „veď ten náš svet je úplne iný, než som si doposiaľ myslela!“ Nie je to domýšľavá propaganda ako v prípade Gouldovej knihy „Ako nemerať človeka“. Ide o triezve, jasne formulované, zaujímavé, ba až fascinujúce… skrátka vzrušujúce dielo! Kniha je zrozumiteľná, ľahko sa číta a máte z nej pocit… úprimnosti. Je uspokojivejšia ako iná literatúra podobného druhu, po ktorej vám v ústach ostane pachuť ako po cukrovej vate. A pozrite na tie všetky zaujímavé grafy a tabuľky! To bude asi tým, že tu ide naozaj o vedu. A keď by som ju dočítala, tak by som nemala pocit, že som tomu nerozumela. Za to by som však bola plná hnevu voči všetkým tým nečestným podvodníkom, ktorí ma po celé tie roky tak nehanebne klamali.

Autorka: Marian Van Court
Preklad: Aman, www.protiprudu.org

O Roland Edvardsen

7 komentárov

  1. Marian je premýšľavá, dáva si pozor čo píše, lebo by darebákmi z meinstreimu a ich živiteľmi už dávno bola ukrižovaná! Správne ide na vec, takto sa má obhajovať eugenika, ktorá jednoducho funguje, pokiaľ nie je zneužitá na diskreditáciu napríklad v prípade úbermenschov. Hitleriáda bola jasne pripravená na diskreditáciu jedného vedeckého odvetvia-eugeniky, lebo nepasovala do krámu rukovoditeľom svetovej politiky, skrátka GP pri zavádzaní NWO! A aj keď ma zarežete, tak zo svojho názoru nepopustím!!!

  2. Na internete som už čítal kadečo, ale toto je formátovo jeden z „najmúdrejších“ článkov aké som si tu za celé pôsobenie propu mal možnosť prečítať a tým myslím teraz aj starý prop. Nejde o autorku, (tú mám osobne na háku) ale o obsah – ujasňujem to z dôvodu aby som náhodou nebol označený za „typického ničomníka“ používajúceho ad hominem. Je totižto fakt srandovné sledovať ako sa človek dopúšťajúci personálnych útokov na druhých sám stavia do role smutnučkého, zbitého martýra na ktorom sú páchané výlučne iba logické argumentačné omyly, a ako keby sa to jeho vôbec netýkalo. Veď predsa, keď kopem do druhých ja ako obeť, už to nie je ad hominem, „slamenný strašiak“, ani „genetický“ omyl, už je to „pravda“.
    Z článku som sa dozvedel to, aký je Gould vlastne primitív (holt, čo iné čakať od celosvetovo uznávaného biológa a držiteľa niekoľkých renomovaných vedeckých cien za prínos vo vede), že sa „slušným a normálnym vedcom“ krivdí a existuje akási celosvetová konšpirácia vedcov „egalitariánov“ (?) so snahou zdiskreditovať ich, napriek tomu, že sa jedná o ľudí, ktorí kľudne ďalej publikujú a nikto im nesiaha na tituly ani nič podobné (fakt mizerné sprisahanie, to už aj poloretardovaní komunisti boli úspešnejší v odstavovaní ideologických oponentov).
    Dozvedel som sa, že kontroverznú „Bell Curve“ (kniha je samozrejme narozdiel od tej Gouldovej 100% bezchybná pravda – aká to šťastná náhoda) tvoria čisté vedecké poznatky, nie pre ich obsah a validitu, resp. otáznu intepretáciu niektorých faktov, ale preto, lebo sú v nej „zaujímavé grafy a tabuľky“ a tiež preto, lebo je autorke „viac zrozumiteľná, dobre a ľahko sa číta“……tieto kritériá naozaj posúvajú hranice vedeckého poznania do mnou neprebádaných sfér.
    Dozvedel som sa, že dvojičky – eugenická mantra – ktoré sú vychovávané v podobných podmienkach (žiadne nebolo vystavené extrémnemu prostrediu – chudoba, hladovanie, opakované fyzické násilie atď..) majú „na počudovanie“ korelujúce fenotipické vlastnosti a/alebo IQ (títo vedci fakt strčia do vrecka aj Sherlocka Holmsa).
    Dozvedel som sa, že IQ má najnovšie koreláciu s veľkosťou mozgu (to perfektne vysvetľuje prečo sú kravy, slony a veľryby múdrejšie ako ľudia…) a že rozvodové konanie je zaujaté keď počúvate iba jednu stranu. Samozrejme jednostranná zaujatosť sa nedá aplikovať na hereditalistov, ale výlučne iba na „tých druhých“.
    Dozvedel som sa, že vlastne biologickí deterministi (eufemisticky samozvaní hereditaristi) vôbec neexistujú, stačí raz medzi riadkami spomenúť čarovnú formulku – aj prostredie hrá úlohu – no hneď potom pre istotu rýchlo dodať, že úplne miniatúrnu až irelevantnú – to aby ste nestratili publikum „rasových realistov“ a teda všetko sú to výmysly špinavých tzv. „rovnostárov“ (?) ako je J. Gould, ktorí sú rovnostári napriek tomu že vo svojej knihe (tej ktorá je plná ad hominem výsmechov a arogancie – narozdiel od tohto článku) opakovane tvrdil, že gény zohrávajú dôležitú úlohu v jedincových vlastnostiach (kto by to bol do biológa povedal, že?).
    Dozvedel som sa, že rovnostár a zaujatý je vlastne každý vedec ktorý kritizuje, alebo nesúhlasí so závermi pani Marian Van Court a jej ospevovanej osádky.

    Ďakujem pani Mária za odokrytie mi klapiek z očí a ukážku toho ako to má v skutočnej vedeckej ne-ad hominem debate vyzerať.

    • Ospravedlňujem sa, pokiaľ došlo k nedorozumeniu. Tá poznámka o Gouldovi bola moja redakčná poznámka. Je to výhradne môj osobný názor na pána Goulda a na knihu „Jak neměřit člověka“. Mňa teda odradila od všetkého, na čom je meno Gould. Nie kvôli svojim vedeckým záverom (ani si už nespomínam, či tam vôbec nejaké boli – čítal som ju už poriadne dávno), ale kvôli tej pachuti, čo mi zostala na jazyku po jej prečítaní. Iba kvôli tomu si ju aj pamätám. Teda to nie je averzia ani prekladateľa, ani autorky, ale výhradne moja.

    • Aman Againsttime

      Koreláciu medzi IQ a veľkosťou mozgu potvrdilo niekoľko výskumov: http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC2668913/
      Na skutočnosť, že média stoja na strane environmentalistov a prezentujú informácie, ktoré sú skreslené poukazujú viacerí autori: „Přestože se většina vědců zabývajících se výzkumy IQ domnívá, že část rozdílů v IQ mezi bílými Američany a Afroameričany je způsobena alespoň částečně geneticky, analýzou stovek mediálních zpráv se zjistilo, že média převážně prezentují názor menší části vědců, která věří, že rozdíly jsou způsobeny environmentálními faktory.“ ( Snyderman, M. a Rothman, S. (1988): The IQ Controversy, the Media and Publ ic Policy. Transaction Publishers, New Brunswick.)

      Pokiaľ ide o Goulda ,tak napr.T.Grim vo svojej knihe „Poučení z krizového vývoje společenských věd“ k nemu píše: …“většina evolučních biologů „ho berou jako člověka, jehož myšlenky jsou tak zmatené, že sotva stojí za to, aby se jimi někdo zabýval“. O Gouldovi a Lewontinovi dále píše: „Jejich problém je právě v morálce politické korektnosti, která v podstatě tvrdí, že něco je, protože by to tak mělo“.

      Kto vie aká bola situácia v USA v napr. takých 70-tych rokoch, kedy v akademickej sfére dochádzalo k prejavom radikálneho rovnostárskeho šovinizmu a Gould a Lewontin sa sami pripojili k skupine radikálov nazvanej „Veda pre ľud“, ktorá viedla ohováračské anti-kampane voči viacerým vedcom ( najmä renomovaný biológ E.O.Wilson si s nimi užil svoje) si bude dať vedieť autorkin text do ( ešte) lepšieho kontextu.

      • Korelácii sme tu už tuším mali dosť. Fakt pochybujem či vôbec niekto z čitateľov tuší čo tento termín vôbec znamená, napriek jeho častým oháňaním. http://en.wikipedia.org/wiki/Correlation_does_not_imply_causation
        Kvôli nemu sa stále točíme v kruhu a nerozumieme si. Korelácie sú v konečnom dôsledku irelevantné (vysvetľujú toho príčinne veľmi málo), to je to na čo celú dobu narážam. Poslaním vedy je dešifrovať kauzálne spojenie, nie hľadať nekonečný zástup korelácii (ktoré budú takmer vždy aspoň minimálne pozitívne).
        A teraz k veci: Pekný recenzčný článok, nezabudol opomenúť ani encefalizačný kvocient (to aby sa celá teória „väčší = inteligentnejší“ okamžite nezosypala) a taktiež pekný úhybný manéver z vašej strany ako reakcia na to čo som povedal, resp. s čím som to tvrdenie kontrastoval.
        No aj tak, predpokladám, že r = 0,39 (appendix 1 – dôkaz výpočtu http://prntscr.com/4nsedu) a r = 0,20 (appendix 2 – dôkaz výpočtu http://prntscr.com/4nsidq) ma mal akože ohúriť. Bohužaľ ja viem čo tieto čísla znamenajú. Znamenajú slabšiu (podpriemernú) pozitívnu koreláciu. Pre laikov: http://www.dummies.com/how-to/content/how-to-interpret-a-correlation-coefficient-r.html
        To by som vám fakt našiel lepšie cifry pri hľadaní korelácie medzi tým, že lastovičky odlietajú na juh a vodičmi automobilov, ktorí si „dôsledkom toho“ prezúvajú letné pneumatiky na zimné. No aby to nevyznelo príliš negatívne – fakt úprimne kvitujem aspoň tomu, že ste si vybral ako tak objektívny zdroj a necherry pickoval tie najvyššie možné štúdie. Začínam nadobúdať dojem, že vo vás predsa len niečo je.

        2. vec: Ja fakt neviem kto z vedeckého kruhu o ktorom tu dookola v týchto článkoch točíte je „environmentalista“. Naozaj žiadneho seriózneho vedca, ktorý by tvrdil, že gény v týchto otázkach zohrávajú 0 bodov nepoznám. Netvrdil to dokonca ani ten Gould o ktorom je tento článok (inak neviem prečo sa bavíme iba o ňom, keďže Gould reprezentuje kvapku v mori vedeckého konsenzu). Všetko zatiaľ nasvedčuje tomu, že je to vymyslený termín biologickými deterministami a nálepka slúžiaca na démonizáciu „ideologických oponentov“ a ako sa tak pozerám napr. na normana, (trpiaceho vlastnými vyfabulovanými projekciami) tak aj veľmi úspešná.
        Názor neznámeho pána „Té Grima“ a jeho ešte známejšiu a uznávanejšiu knihu XY beriem do úvahy samozrejme. Gould mal samozrejme svoje muchy (paradoxne hlavne v evolúcii) ale nebol pavedcom.

    • Ach jaj, zas ten, čo nesúhlasí s názormi autora, s podstatou, hľadá všetky možné formálne drobnosti či drobné nedostatky štýlu.
      Prečo sa táto schéma stále tak opakuje? 🙂

      Ešte šťastie, že o eugenike nezakazuje hovoriť zákon rovnako, ako o holokauste, to by bolo pre Nithusa všetko jednoduchšie. Zatiaľ o eugenike zakazujú hovoriť hlavne predsudky a zká vôľa – a o tom bol tento článok. Bol o tom, že eugenika nie je téma faktická, vedecká, ale výsostne subjektívne politická. Reakcia Nithusa – rozsiahl a pedantne prepracovaná, ale zameraná nie na fakty, ale na formalizmy – svedčí tiež o tom, že článok má pravdu.

  3. Ja vidim len jedinu ,,KORELACIU, buducnosti ludskej bytosti a cela debata o eugenike je mlatenie slamy. Je to vyvoj cloveka ako ludskej baterky a okolia ktore si vytvara…https://www.youtube.com/watch?v=jINuX_Hort8

Pridaj komentár