Domov / Hlavná strana / Analýza / Od revolúcie k devolúcii – súčasný stav Francúzska

Od revolúcie k devolúcii – súčasný stav Francúzska

Kolónie vracajú úder – pôvod francúzskej imigrácie

Francúzsko bolo od svojho založenia jednou z najväčších mocností na európskom kontinente. Nemecko a Taliansko sa nestali štátmi až do 19. storočia a až v roku 1871 Nemecko naznačilo, že je novou hlavnou mocnosťou. Hoci Napoleon ukázal, že Francúzsko sa dá zastaviť veľkou koalíciou, nezastavilo to francúzske túžby po expanzii. Tak si začalo Francúzsko, rovnako ako iní pred ním, vyrezávať svoju časť sveta. Dobylo väčšinu severozápadnej Afriky, kde sa doteraz hovorí po francúzsky.

Francúzsko malo kolónie aj mimo Afriky. Jeho usadlosti v Amerike však boli odovzdané Spojeným štátom pri kúpe Louisiany. Okrem toho malo Francúzsko malé zastúpenie v Ázii, ktoré sa skončilo vietnamskou vzburou. Koloniálna prítomnosť Francúzska sa nesporne sústreďovala na Afriku.

A nesporne práve stadiaľ pochádzajú francúzski migranti, čo je podobné situácii v Spojenom kráľovstve, kde veľká časť migrantov pochádza z bývalých kolónií ako Pakistan a India. Podporené uvoľnenými pravidlami imigrácie pre ľudí prichádzajúcich z bývalého koloniálneho územia a so znalosťou jazyka, sa masy Afričanov pohli do Francúzska pri hľadaní pohodlnejšieho života.

Demografia Francúzska

Francúzsko má 67 miliónov obyvateľov. Ak využijeme percentuálne podiely uvedené nižšie, znamená to, že existuje menej než 60 miliónov občanov narodených vo Francúzsku, verzus ďalších 8 miliónov cudzincov a narodených v cudzine. Ak pridáme potomkov rodičov, ktorí sú pôvodom imigranti, máme ďalších 6,5 milióna ľudí. To nás privádza k tomu, že 20% občanov Francúzska sú imigranti, alebo sa narodili rodičom-imigrantom. Takže nám zostane asi 53 miliónov z celkového počtu 67 miliónov ľudí, ktorých rodičia sa narodili vo Francúzsku.

Obyvateľstvo Francúzska, 2014

Ak zvážime, že Francúzsko má 9,9 % nezamestnanosť, čo je číslo, ktoré od krachu v roku 2008 nekleslo pod 9 %, tak sa dá len ťažko tvrdiť, že tých 8 miliónov prišlo na to, aby zaplnili voľné pracovné miesta. Toto je ešte viditeľnejšie keď si uvedomíme, že 17 % obyvateľov cudzieho pôvodu je nezamestnaných.

Očakáva sa, že obyvateľstvo Francúzska narastie do roku 2050 na viac než 72 miliónov ľudí. To z neho robí jednu z mála európskych krajín, ktorým sa vôbec očakáva rast. Keďže miera pôrodnosti v celej Európe je pod úrovňou nahradenia 2,1, akýkoľvek rast možno pripísať výlučne na vrub imigrácii. Čo je zaujímavé, Francúzsko má mieru pôrodnosti 1,96. To je najvyššia úroveň v celej Európe, ale ani tá nie je natoľko vysoká, aby sa ňou dal vysvetliť populačný rast. To znamená, že bez imigrácie by sa francúzska populácia zmenšovala veľmi pomaly.

Každý rok sa vo Francúzsku narodí takmer 800 000 detí. V tom sú zarátané aj deti narodené vo Francúzsku rodičom, ktorí sa narodili mimo Francúzska. Populačný rast je zaistený ročným príchodom 200 000 imigrantov do krajiny.

Odkiaľ pochádzajú francúzski imigranti?

Tak ako v každom členskom štáte EÚ, mnohí imigranti pochádzajú z európskych krajín. Portugalci, Taliani, Nemci a Briti, všetci sa usadili vo Francúzsku. Najmä po kríze z roku 2008, po ktorej sa Európania začali presúvať inam pri hľadaní práce. Portugalsko je najväčším dodávateľom imigrantov s odhadovanými 600 000 svojimi občanmi prebývajúcimi vo Francúzsku. Avšak toto nie sú všetci imigranti. Z takmer 6 miliónov imigrantov vo Francúzsku sú len 2 milióny z Európy. Takže zostávajú 4 milióny imigrantov, ktorí sa nenarodili len mimo EÚ, ale aj mimo Európy ako takej. Ako už bolo spomenuté, mnohí z nich pochádzajú z Afriky a/alebo bývalých francúzskych kolónií.

Presné číselné údaje týkajúce sa demografie je ťažké zistiť, keďže francúzske zákony zakazujú vykonávanie prieskumov na základe rasy alebo náboženstva. Nezávislé výskumné organizácie však majú povolené robiť prieskumy a odhady.

  • 85 % sú Francúzi alebo Európania
  • 10 % pochádza zo severnej Afriky alebo Maghrebu
  • 3 % sú zo subsaharskej Afriky
  • 1,5 % je z Ázie

Odhady z roku 2009 uvádzajú trochu nižší údaj o ľuďoch z Maghrebu, tesne nad 5 % celkovej populácie. Severoafričania sú hlavne Alžírčania a Maročania, ktorí tvoria najväčšiu skupinu imigrantov neeurópskeho pôvodu.

Islam vo Francúzsku – kostoly sú nahrádzané mešitami

Nezávislá výskumná organizácia Pew Research odhaduje, že súčasný počet moslimov v krajine je 8,8 % obyvateľstva, čo je najvyššia úroveň v EÚ. To je takmer 6 miliónov moslimov v súčasnom Francúzsku. Odhaduje sa, že moslimovia budú do roku 2050 tvoriť 12,7 až 18 %, v závislosti od scenára s nulovou migráciou po vysokú migráciu. 18 %, ktoré by boli realitou v prípade, že migračné vzory z minulých rokov budú pokračovať, by znamenalo, že v tom roku bude žiť vo Francúzsku 13 miliónov moslimov. To je viac než populácia celého Belgicka.

Tento nárast moslimov vo Francúzsku nevedie len k demografickej zmene v krajine, ale aj ku kultúrnej a náboženskej.

Francúzsko má dlhú históriu. Tá je prepletená s katolíckou vierou. Tá prepletená história má za následok mnoho kostolov po celom Francúzsku. V súčasnosti čakajú mnohé kostoly na zbúranie. Vláda si urobila prepočty a podľa nich je lacnejšie zdemolovať sto rokov staré budovy než ich renovovať. Preto prichádza demolačná guľa.

Momentálne je vo Francúzsku asi 2500 mešít, no výstavba nových mešít vie iba ťažko držať krok s dopytom. Nové mešity sa stavajú s finančnou podporou z Maroka, Saudskej Arábie a Alžírska. Zatiaľ čo kresťanstvo a kostoly upadajú, islam a mešity postupujú vpred. Budúcnosť Francúzska nemôže byť jasnejšia ani viditeľnejšia, keď sledujeme zmenu tvaru miest. Vo Francúzsku budúcnosti, ak budú súčasné trendy pokračovať, to nebudú kostolné zvony, ktoré budú ráno zobúdzať ľudí; budú to zvolávania k modlitbe pochádzajúce z mešity. V takej realite si nebude ťažké predstaviť, že katedrála Notre Dame bude nahradená čo do významu a dôležitosti Veľkou mešitou.

Toto je (prinajmenšom) ironické, keď vezmeme do úvahy, že prepadávajúce armády islamského kalifátu boli porazené v bitke pri Poitiers v roku 732. Francúzsky kráľ Karol Martel porazil moslimov a zastavil islamskú inváziu do Európy. Realisticky, nebyť francúzskeho víťazstva, tak by žiadna sila v Európe nedokázala zastaviť ďalšiu inváziu moslimov. Kalifát mohol zabrať celú Európu, keby v ten deň Karol Martel prehral bitku. Treba povedať, že tento vývoj je dýkou do chrbta predkom Francúzska.

Budúci rast

Keď sa vrátime späť k demografickej situácii, Francúzsko má relatívne vysokú mieru pôrodnosti a každému imigrantovi vstupujúcemu do krajiny sa narodia 4 deti. Vďaka tomu sa Francúzsko zdá na prvý pohľad relatívne zdravé, ale musíme vziať do úvahy, že 20 % Francúzska už pozostáva z imigrantov a ich detí. Navyše, keďže francúzska imigrácia sa diala rýchlym tempom už od konca druhej svetovej vojny a éry dekolonizácie, sú tu imigranti tretej generácie, ktorí sa v štatistikách neobjavujú.

Inými slovami, mnohé z 800 000 detí, ktoré sa narodia, nebude francúzskych. Koľko presne to bude sa nedá povedať. Čo však vieme je, že miera pôrodnosti moslimiek vo Francúzsku je 2,9 verzus 1,9 u nemoslimiek. Ako následok bude veľkosť moslimskej menšiny vo Francúzsku rapídne rásť aj bez imigrácie. Ďalšia imigrácia prispeje k populačnému rastu a imigrácia sa bude diať prevažne z islamských oblastí Afriky. Aj pri nulovej imigrácii sa očakáva, že vo Francúzsku bude v nasledujúcich troch desaťročiach podiel moslimov viac než 12 % obyvateľstva. Ak bude migrácia pokračovať, bude to 18 %. To znamená, že moslimom bude jeden človek z ôsmich až jeden človek z takmer piatich. A ak vezmeme do úvahy celú nebielu populáciu, vrátane nemoslimov, to číslo bude samozrejme ešte vyššie.

Záver

To znamená, že z dlhodobého hľadiska sa bude francúzska populácia pomaly zmenšovať a napokon dosiahne menšinový status, ak budú súčasné trendy pokračovať. Nie je až také dôležité, v ktorom roku sa to presne stane. Je tiež ťažké to presne zistiť, keďže k tejto záležitosti existuje málo dostupných štatistík. Hlavná myšlienka, ktorú tu chcem zdôrazniť, je demografický trend, podľa ktorého sa populácia pôvodných Francúzov pomaly nahrádza.

Toto je situácia a vývoj, ktorý Francúzi nechcú. Už 47 % Francúzov súhlasí s tvrdením „Už tu žije toľko cudzincov, že sa tu viac necítim ako doma.“ Ohromujúcich 75 % tvrdí, že Francúzsko a islam sú nezlučiteľné a 70 % tvrdí, že vo Francúzsku je už priveľa cudzincov.

Takže otázka znie, kedy Francúzi znovu oživia bastilského bojového ducha?

Preklad: zet, www.protiprudu.org
Zdroj: thisiseuropa.net

O ::prop

3 komentáre

  1. Ad: „Zatiaľ čo kresťanstvo a kostoly upadajú, islam a mešity postupujú vpred. Budúcnosť Francúzska nemôže byť jasnejšia ani viditeľnejšia, keď sledujeme zmenu tvaru miest. Vo Francúzsku budúcnosti, ak budú súčasné trendy pokračovať, to nebudú kostolné zvony, ktoré budú ráno zobúdzať ľudí; budú to zvolávania k modlitbe pochádzajúce z mešity. V takej realite si nebude ťažké predstaviť, že katedrála Notre Dame bude nahradená čo do významu a dôležitosti Veľkou mešitou.“ – de ja vu partner Notre Dame sa nazýva Hagia Sofia, takže chlapci, čo chcú zarobiť vo Francúzsku na Francúzsku, šup študovať dejiny Byzancie.

  2. Demografie diktuje, že francouzský problém terorismu bude jen narůstat. A francouzské úřady to chápou. Francie je uprostřed občanské války. Občanská válka je založena na náboženských rozdílech. Jak se rozšiřuje náboženská propast mezi islámskými kolonisty a militantně sekulární francouzskou vládou, násilí se bude zhoršovat. Výsledek války určí, zda bude Francie sekulární republikou nebo islámským státem.
    Držme v občanské válce domorodým francouzům palce.
    http://www.epshark.cz/clanek/154/francouzska-islamska-svetova-valka

  3. Je ‚mind bogling‘ že Hitler to predpovedal už cca. pred 80 rokmi, že „Francúzsko bude prvou africkou krajonou v Európe“.
    Oni potreboval vypovedať vojnu Nemecku a začať s Angliou Druhú svetovú?
    „Jen houšť a vĕtší kvapky“, ako hovoria Češi.

Pridaj komentár