Domov / Hlavná strana / Analýza / Od energetickej vojny po menovú vojnu: americký útok na ruský rubeľ – časť II.

Od energetickej vojny po menovú vojnu: americký útok na ruský rubeľ – časť II.

gun-flag-moneyRuský medveď a čínsky drak

Je jasné, že ruské podnikateľské a obchodné väzby sa presmerovali na Čínsku ľudovú republiku a Východnú Áziu. Pri príležitosti čínsko-ruskej plynovej megadohody tento autor poukázal na to, že to nebol ani tak ruský protiťah voči americkému ekonomickému nátlaku, ako skutočná dlhodobá ruská stratégia, ktorá sa usiluje o zvýšenie obchodu a väzieb s Východnou Áziou. Samotný Vladimír Putin potvrdil toto stanovisko tiež počas už spomenutej tlačovej konferencie z 18. decembra, kde zavrhol – tak ako tento autor – myšlienku, že takzvaný „ruský obrat na Východ“ bol primárne výsledkom krízy na Ukrajine.

Putinovými vlastnými slovami, proces zvyšovania podnikateľských väzieb s Číňanmi a Východnou Áziou „pramení z globálnych ekonomických procesov, pretože Východ – to znamená Ázijsko-pacifický región – vykazuje rýchlejší rast než zvyšok sveta.“ Ak toto nie je dostatočne presvedčivým dôkazom o tom, že na obrate k Východnej Ázii Rusko už pracovalo, potom to Putin kategoricky ozrejmil, keď na tlačovej konferencii z 18. decembra pokračoval v prejave.

V odkaze na čínsko-ruskú plynovú dohodu a ostatné ruské projekty vo Východnej Ázii Putin vysvetlil nasledovné: „Projekty na ktorých pracujeme sme plánovali už dávno, dokonca pred tým, než sa v globálnej alebo ruskej ekonomike objavili najnovšie problémy. Jednoducho uskutočňujeme naše dlhodobé plány.“

Z pohľadu ruského prezidentského poradcu Sergeja Glazjeva vedú USA multispektrálnu vojnu proti Rusku, aby napokon zastavili čínskych partnerov Moskvy. V rozsiahlom rozhovore Glazjev vysvetlil ukrajinskej novinárske Aľone Berezovskej – pracujúcej pre dcérsku spoločnosť Rossija Segodnja zameriavajúcej sa na informácie o Ukrajine – nasledovné body o základoch amerického nepriateľstva voči Rusku: bankrot USA, ich úpadok v konkurencieschopnosti na svetových trhoch a neschopnosť Washingtonu zachrániť svoj finančný systém splatením svojho zahraničného dlhu alebo získaním dostatku investícií na založenie nejakého druhu inovatívneho ekonomického prielomu. To sú dôvody, prečo ide Washington po Ruskej Federácii. Glazjevovými vlastnými slovami, USA chcú „novú svetovú vojnu“. USA potrebujú konflikt a konfrontáciu, inými slovami. To je to, čo kríza na Ukrajine živí v Európe.

Sergej Glazjev znovu zopakoval tie isté body v neskoršom článku z 23. septembra 2014, ktorý napísal pre časopis Rusko v globálnych aférach, ktorý podporuje Ruská rada pre medzinárodné veci – think-tank založený ruským ministerstvom zahraničia a ruským ministerstvom vzdelávania v roku 2010 – a americkým žurnálom Foreign Affairs – čo je časopis, ktorý vydáva Rada pre zahraničné vzťahy v USA. Vo svojom článku Glazjev dodáva, že z vojny proti Rusku, ktorú Washington podnecuje v Európe, môžu mať napokon úžitok Číňania, pretože prebiehajúci boj oslabí USA, Rusko a Európsku Úniu v prospech Číny. Zmyslom vysvetľovania tohto všetkého je pochopiť, že Rusko chce vyvážené strategické partnerstvo s Čínou. Dokonca samotný Glazjev povedal Berezovskej v ich rozhovore, že Rusko chce vzájomne výhodný vzťah s Čínou, v ktorom sa nezníži na úroveň podriadeného Pekingu.

Bez pochýb, USA chcú narušiť strategické partnerstvo medzi Pekingom a Moskvou. Strategické dlhodobé plánovanie Moskvy a čínsko-ruská spolupráca poskytli Ruskej Federácii dôležitý stupeň ekonomickej a strategickej izolácie od ekonomickej vojny vedenej proti ruskej národnej ekonomike. Washington sa však tiež môže pokúsiť nalákať Číňanov na to, aby vytĺkli zo situácie, keď na Rusko ekonomicky útočia, viac než by pravdepodobne mohli získať. V tejto súvislosti môžu byť poklesy cien na trhu s energiou taktiež zamerané na vytvorenie konfliktu medzi Pekingom a Moskvou. Čiastočne by sa manipulácia s trhom energie a poklesy cien mohli zamerať na oslabenie a narušenie čínsko-ruských vzťahov tým, že prehovoria Číňanov na podniknutie krokov, ktoré by poškodili ich vynikajúce väzby s ich ruskými partnermi. Na tento účel môže byť tiež zameraná menová vojna proti ruskému rubľu. Inými slovami, Washington možno dúfa, že Čína bude nenásytná a dostatočne krátkozraká na to, aby sa pokúsila využiť príležitosť poklesu ceny energii pri devalvácii ruského rubľa.

Nech už sú zámery Washingtonu akékoľvek, každý krok, ktorý USA podniknú na ekonomické zasiahnutie Ruska napokon oslabí aj americkú ekonomiku. Je tiež vysoko nepravdepodobné, že si politickí mandaríni v Pekingu nie sú vedomí toho, čo sa USA pokúšajú robiť. Číňania sú si vedomí, že je to napokon Čína a nie Rusko, kto je cieľom Spojených štátov.

Ekonomický terorizmus: Argentínsky scenár verzus scenár úžerníckych úverov?

Spojené štáty vedú plnohodnotnú ekonomickú vojnu proti Ruskej Federácii a jej národnej ekonomike. Napokon, cieľom sú kolektívne všetci Rusi. Ekonomické sankcie nie sú nič viac než ekonomická vojna. Keby nedošlo ku kríze na Ukrajine, pre útok na Rusko by sa našla iná zámienka.

Zástupkyňa štátneho tajomníka USA Victoria Nulandová aj zástupca amerického ministerstva financií Daniel Glaser povedali v máji 2014 Výboru zahraničných vecí Snemovne reprezentantov USA, že konečnými cieľmi amerických ekonomických sankcií proti Rusku je navodiť medzi ruským obyvateľstvom taký biedny a zúfalý stav, že by mohlo napokon od Kremľa požadovať, aby sa vzdal USA a spôsobiť tak „politickú zmenu“. „Politická zmena“ môže znamenať mnoho vecí, ale najpravdepodobnejšie tu z toho vyplýva zmena režimu v Moskve. Fakticky, ani sa nezdá, že by ciele USA boli zamerané na prinútenie ruskej vlády zmeniť jej zahraničnú politiku, ale podnietiť zmenu režimu v Moskve a celkom ochromiť Ruskú Federáciu prostredníctvom podnecovania vnútorného delenia. To preto Rádio Slobodná Európa necháva kolovať mapy rozdeleného Ruska.

Podľa prezidentského poradcu Sergeja Glazjeva sa Washington „pokúša zničiť a oslabiť Rusko, kvôli čomu sa rozdrobí, keďže potrebujú toto územie a chcú nad celým týmto priestorom zaviesť kontrolu.“ „Ponúkli sme spoluprácu od Lisabonu po Vladivostok, zatiaľ čo oni potrebujú kontrolu na udržanie svojho geopolitického vodcovstva, o ktoré súťažia s Čínou,“ vysvetlil, poukazujúc na to, že USA chcú panstvo a nezaujímajú sa o spoluprácu. Narážajúc na názory bývalej vrcholnej americkej diplomatky Madelaine Albrightovej, že Rusko bolo obdarované nespravodlivo veľkým územím a zdrojmi, Putin hovoril na svojej tlačovej konferencii z 18. decembra podobným spôsobom, keď vysvetľoval, ako chcú USA rozdeliť Rusko a kontrolovať bohaté prírodné zdroje na ruskom území.

Niet divu, že v roku 2014 mal rekordný počet ruských občanov negatívne postoje voči vzťahom medzi ich krajinou a Spojenými štátmi. Prieskum vykonaný Ruským centrom na výskum verejnej mienky ukázal, že 39% ruských respondentov považovalo vzťahy s USA za „prevažne zlé“ a 27% za „veľmi zlé“. Podľa tohto má 66% ruských respondentov negatívne názory na vzťahy s Washingtonom. Toto je logický úsudok z názorov celej ruskej populácie. Navyše, toto je najvyšší nárast v negatívnom vnímaní USA od roku 2008, kedy USA podporovali gruzínskeho prezidenta Michaila Saakašviliho vo vojne Tbilisi proti Rusku a odtrhnutej republiky Južné Osetsko; v tom čase ich 40% považovalo za „prevažne zlé“ a 25% Rusov považovalo vzťahy za „veľmi zlé“.

Rusko môže riešiť ekonomickú vojnu, nasmerovanú proti svojej národnej ekonomike a spoločnosti, ako formu „ekonomického terorizmu“. Ak budú ruské banky a finančné inštitúcie oslabené s cieľom privodiť finančný kolaps v Ruskej Federácii, Moskva môže uviesť fiškálne opatrenia, aby pomohla svojim bankám a finančnému sektoru, čo by mohlo vyvolať ekonomické otrasy v Európskej Únii a Severnej Amerike. Hovoriac v hypotetických pojmoch, Rusko má mnoho možností pre finančnú obranu alebo protiútok, ktoré sa dajú porovnať s jeho politikou spálenej zeme proti Západoeurópskym votrelcom počas Napoleonských vojen, Prvej svetovej vojny a Druhej svetovej vojny. Ak sa ruské banky a inštitúcie dostanú do defaultu a nebudú platiť alebo omeškajú platbu za svoje derivátové dlhy a ospravedlnia to ekonomickou vojnou a ekonomickým terorizmom, došlo by ku finančnému šoku a tsunami, ktoré by sa mohli presunúť z Európskej Únie do Severnej Ameriky. Tento scenár má určité paralely s krokmi, ktoré podnikla Argentína, aby sa vyhla úžerníckym úverom.

Menová vojna by sa nakoniec mohla obrátiť proti Washingtonu a Wall Street. Energetická vojna taktiež zmení smer. Kremeľ už dal najavo, že on a koalícia ostatných krajín zbavia USA pazúrov na finančnom trhu vďaka reakcii, ktorá zneutralizuje americké finančné manipulácie a petro-dolár. Slovami Sergeja Glazjeva, Moskva uvažuje o „systémovej a komplexnej“ reakcii „zameranej na odhalenie a ukončenie americkej politickej dominancie a, čo je najdôležitejšie, na oslabenie americkej vojensko-politickej moci, založenej na tlačení dolárov ako globálnej meny.“ Jeho riešenie zahrňuje vytvorenie „koalície morálnych síl obhajujúcich stabilitu – v podstate, globálnu protivojnovú koalíciu s pozitívnym plánom na opätovné usporiadanie medzinárodnej finančnej a ekonomickej architektúry na princípoch vzájomných výhod, férovosti a rešpekte pre národnú suverenitu.“

Prichádzajúce storočie nebude „Americkým storočím“ ako si myslia neokonzervatívci vo Washingtone. Bude to „Eurázijské storočie“. Washington si toho naložil viac ako dokáže zvládnuť, čo môže byť dôvod, prečo americká vláda oznámila koniec jej sankčného režimu proti Kube a prečo sa USA pokúšajú oživiť obchodné vzťahy s Iránom. Napriek tomu je teraz architektúra svetového poriadku po Druhej svetovej vojne alebo po roku 1945 vo svojej smrteľnej posteli a skončila. To je to, čo Kremeľ a Putinov prezidentský a tlačový hovorca Dmitrij Peskov myslia, keď oznámili – ako vyhlásil Peskov stanici Rossija-24 v rozhovore zo 17. decembra 2014 – že rok 2014 nakoniec viedol ku „zmene paradigmy v medzinárodnom systéme.“

Preklad: zet, www.protiprudu.org
Zdroj: Strategic Culture

O ::prop

2 komentáre

  1. Totalna dezinformacia ten clanok. Rusko je kolonizovane banksrami uz hodne dlhu dobu.

    Na světě neexistuje žádná centrální banka, které by nebylo dovoleno podporovat národní ekonomiku. Ruská centrální banka je jedinou výjimkou. Je to specifická zvláštnost ruské centrální banky. Zákon dokonce říká, že banka je pobočkou zahraničních společností v Rusku. Například ruská centrální banka je depozitářem MMF. V zákonu o centrální bance není ani slovo o ruské ekonomice. Avšak obsahuje podrobné pokyny jak se řídit instrukcemi ze zahraničí a provádět je. Zákon byl vytvořen během 90. let. Putin se pokusil jej změnit po r. 2000, ale nevyšlo to. V důsledku toho pracuje centrální banka Ruské federace pro cizí zemi, v souladu s ruskou ústavou. Tento stát uvaluje na Rusko sankce. Ruská centrální banka je povinna realizovat pokyny z USA – Američané si vytyčili za oficiální cíl oslabit ruskou ekonomiku.
    http://zvedavec.org/komentare/2015/01/6284-usa-davaji-pokyn-ruske-centralni-bance-jak-zaskrtit-ruskou-ekonomiku.htm

  2. čerstvé videjko dokumentujúce, že rubľu už pomáhajú aj všetci svätí !!! 🙂
    Mimochodom, vskutku brilantná argumentácia, ešte aj dvorný propagandista Kremľa Kyselev mal pri počúvaní problém udržať si hereckú pózu 🙂

    http://www.facebook.com/video.php?v=707412216042373

Pridaj komentár