Domov / Hlavná strana / Komentáre / Obrana „malicherného“ nacionalizmu

Obrana „malicherného“ nacionalizmu

skotsko-referendum-samostatnost-nezavislostSlová prekladateľa: Výsledok škótskeho referenda je nám síce už známy, napriek tomu nasledujúci článok tým nijako nestráca na svojej aktuálnosti. Greg Johnson opätovne ponúka argumenty v prospech etnonacionalizmu, ktoré majú všeobecnú platnosť. Prajem príjemné čítanie.

Ako píšem, tak škótske referendum o nezávislosti zostáva stále nerozhodné, ale tábor, ktorý hlasoval za NIE vedie. Bez ohľadu na výsledok, Škótsko bude mať väčšiu nezávislosť buď tým, že opustí Spojené kráľovstvo, alebo sa bude tešiť z väčšej autonómie.

Bol som úprimne prekvapený tým, že viacerí bieli nacionalisti a alternatívni pravičiari oponujú škótskej nezávislosti, keďže mne to celé príde ako jednoduchý príklad aplikácie etnonacionalistického princípu, podľa ktorého odlišné národy potrebujú nezávislé domoviny, v ktorých môžu slobodne vyjadriť svoju špecifickú identitu a pretlačiť svoje unikátne túžby a to bez zasahovania druhých.

Keď sú odlišné národy nútené zdieľať rovnaký vládny systém, tak to plodí konflikty, rozhorčenie, ba až násilie. Preto v záujme zachovania mieru a podpory prosperity všetkých národov by mali byť multikultúrne štáty nahradené etnicky homogénnymi etnoštátmi.

V prípade Anglicka a Škótska ide o to, že Škóti podporujú sociálne štedrejší štát ako Angličania. Anglicko tlačí Škótsko napravo a Škótsko zase Anglicko naľavo. Obe krajiny by lepšie uspokojili svoje politické preferencie, ak by sa v pokoji rozišli.

Pokiaľ sa podarí zachrániť bielu rasu, tak musíme mať homogénne biele domoviny. To znamená, že sa budeme musieť rozlúčiť s desiatkami miliónov nebielych. Najlepším spôsobom ako presvedčiť ľudí o základnej spravodlivosti a humanite tohto zdanlivo drastického opatrenia je propagovať etnonacionalizmus pre všetky národy.

To znamená, že keď vidíme prípad, ako sa špecifická skupina ľudí rozhodne rozísť s multietnickým národom – obzvlášť mierovým a humánnym spôsobom – tak by sme mali tomu aplaudovať.

Pretože ak národy, ktoré sú si tak podobné ako Česi a Slováci alebo Škóti a Angličania nemôžu spolu žiť, tak bude pre nás ďaleko ľahšie vyargumentovať potrebu separácie bielych od nebielych, ktorí sú ďaleko odlišnejší. Príklady pokojných a eticky humánnych separácií navyše zmierňujú strach z rasovej vojny a násilných etnických čistiek.

Navyše secesia znepokojuje súčasný anti-belošský establishment a to je samo o sebe dobrá vec. Horšie pre nich, lepšie pre nás.

Škótska nezávislosť by bola dobrá pre Škótsko i Anglicko a celosvetovo pre etnonacionalistický prípad ako taký. A pre biele prežitie to je dobrá vec.

Ak Škótsko zvolí „nie“, tak to môže spomaliť secesiu Škótska (a inde v Európe), ale nestopne ju. V skutočnosti môžu secesisti získať hodnotné lekcie, ktoré im uľahčia uspieť v budúcnosti.

Niektorí bieli nacionalisti ako Jared Taylor nepodporujú škótsku nezávislosť, pretože nesúhlasia s tým, ako s ňou Škóti naložia, keďže volajú po sociálnom štáte škandinávskeho typu. Pochopil by som, že takúto pozíciu zaujme Škót, ale od cudzinca je to prekvapivé, keďže celá pointa škótskej nezávislosti je o tom, že cudzincom sa nemusí páčiť ako si Škóti sami vládnu, pretože by to konečne bola len ich vec. (Taylor má za manželku Škótku, takže Škótsko nie je pre neho úplne cudzie) (neskoršie vložená poznámka od Johnsona, pozn. preklad).

A pokiaľ ide o námietku, že Škótska národná strana chce vstúpiť do EU a importovať si problémy z tretieho sveta: mimo faktu, že ide o vec Škótska, tak:

1. referendum je o škótskej nezávislosti, nie o politike Škótskej národnej strany, ktorá nemusí uspieť.

2. Spojené kráľovstvo ( a teda i Škótsko) už v EU sú a importujú migrantov z tretieho sveta, takže voliť „nie“ garantuje, že takáto politika bude pokračovať i naďalej, zatiaľ čo voľba „áno“ túto garanciu so sebou nenesie.

Znova opakujem – ak sa vám nepáči škótska politika, tak tam nežite. Veď preto je také úžasné mať viaceré odlišné národy.

Ďalší nepodporujú škótsky nacionalizmus, pretože nesúhlasia s jeho motívom. Myslia si, že Škóti sú príliš malicherní, príliš ovplyvnení malichernými problémami a negatívnymi pocitmi k Angličanom.

Ale nie je nič zlé na tom rozhodovať sa o malicherných problémoch. Žiaden štát nie je legitímny ak nereprezentuje záujmy organického národa a demokratické voľby môžu byť dobrým spôsobom ako zaistiť, že záujmy más budú vypočuté, nie ignorované.

A pokiaľ ide o pretláčanie praktických nevyhnutností: je tu hierarchia potrieb. A takú spoločnosť, ktorá sa formálne venuje iba základným biologickým potrebám Sokrates nazýval „mestom svíň“. Ale každý národ potrebuje prosperitu, bezpečnosť a mier predtým, než nasmeruje svoju pozornosť na vyššie hodnoty a vzdialenejšie ciele. V zdravej spoločnosti nie je nevyhnutne konflikt medzi materiálnymi a spirituálnymi hodnotami. Vysoká kultúra si vyžaduje solídny materiálny základ.

Každý národ si potrebuje predtým než bude riešiť ďalšie problémy zabezpečiť svoju suverenitu. Takže tu nie je nevyhnutne žiaden konflikt medzi malým štátnym nacionalizmom a širšími rasovými a globálnymi záujmami. V skutočnosti by Anglicko ako i Škótsko mali viac času a energie pretláčať vyššie ciele, ak by sa nemuseli naťahovať o odlišné smerovanie, zatiaľ čo zdieľajú rovnaký politický systém.

Mnoho Angličanov vníma myšlienku nezávislého Škótska osobne. „Myslia si Škóti, že sú príliš dobrí na to, aby im vládli Angličania?“ Jedno z prekvapivo bežných tvrdení je, že tu vôbec nejde o prejav škótskeho nacionalizmu, ale iba o malicherné odmietanie nadradených Angličanov. Škóti prirodzene považujú takéto postoje za neprijateľné.

Mnoho diskusných fór o škótskej nezávislosti sa zmenilo na zlomyseľné a detinské etnické doberanie sa. Ale urážky a hnev na oboch stranách len posilňujú potrebu separácie. Keď som sa s mojím bratom bil, tak nás mama oddelila a poslala do oddelených izieb, aby sme sa upokojili. Pošlime Angličanov a Škótov do oddelených krajín. Možno sa potom naučia si jeden druhého viac vážiť.

Ďalšou tendenciou v rámci „pravice“ je odmietanie „malicherného“ nacionalizmu tými, ktorí snívajú o novom európskom impériu. Súhlasím s tým, že Európania potrebujú rozvíjať pan-európske povedomie rovnako ako potrebujú určitý druh voľnej politickej federácie. Je to kvôli týmto dvom cieľom:

1. prevencia pred bratrovražednými vojnami medzi bielymi národmi a

2. ochrana našej rasy pred ďalšími rasovými a civilizačnými blokmi ako Afrika, moslimský svet, India a Čína.

Ale pan-európske povedomie nepotrebuje a ani by nemalo byť v konflikte so špecifickými národnými skupinami. Určite by nemalo propagovať a požadovať vytvorenie „homogénneho“ európskeho typu, ktorí vznikol v koloniálnych spoločnostiach ako napr. tej v USA. Prioritou by malo byť to, že všetky európske národy zachovajú svoje kultúrne a subrasové odlišnosti, takže ideológie a inštitúcie, ktoré rozkladajú rozdielne európske identity by mali byť odmietnuté.

Treba sa zamyslieť, či by takáto európska federácia potrebovala niečo viac než vojenský spolok podobný ako je NATO, ktorý by zahŕňal celú Európu, ale vylučoval by USA a Rusko, keďže oba národy majú síce európske korene, ale sú multirasovými kontinentálnymi ríšami ovládanými univerzalistickými, mesianistickými a imperiálnymi ideológiami. Obrana rasy v Európe si vyžaduje spoločnú armádu, spoločnú migračnú politiku a spoločné environmentálne regulácie. Ale naozaj európska federácia vyžaduje centrálny parlament a byrokraciu, aby nám určovali euro-salámu, euro-Santu a euro-menu? Nemohla by menová a hospodárska politika, ako i obchodné bariéry byť určované jednotlivými štátmi? Mali by sme sa tu riadiť princípom subsidiarity, to znamená, že rozhodnutia by mali byť decentralizované tak veľmi, ako to len bude možné.

Hoci predtým, než budeme môcť vytvoriť formu belošského politického zväzku, ktorý však nebude podkopávať suverenitu a identitu našich rozmanitých národov, tak potrebujeme zmeniť všetky nelegitímne, homogenizujúce, multietnické spoločnosti. Len preto, že istá forma voľnej federácie je žiadaná v rasovo prebudenej a očistenej Európe, tak to neznamená, že dnešná Európska únia alebo Spojené kráľovstvo alebo Francúzsko, Španielsko, či Rusko sú dobré – pretože potom by sme museli oponovať katalánskej a baskickej alebo bretónskej a korzickej nezávislosti ako „pohybu zlým smerom“. Rozbíjanie multietnických ríš do etnicky rozdielnych a homogénnych štátov je však cesta správnym smerom.

Kde vidím špecifické národy, ktoré strácajú kontrolu nad svojim osudom, tak chcem aby tam boli i špecifické domoviny. K pan-secesií proti všetkým ríšam musí dôjsť pred vybudovaním nášho pan-európskeho povedomia a federácie, ktorá nebude podkopávať rozdielne identity a suverenitu európskych národov. A takéto secesie sú fenoménom, ktorému by sme mali aplaudovať a podporovať ho, pretože každým úspechom prichádzajú naše sny bližšie k uskutočneniu, vrátane sna o voľnom federatívnom spojení.

Žiaden etnonacionalista nemôže vážne argumentovať tým, že dnešné Spojené štáty, EU, Spojené kráľovstvo alebo Rusko by mali byť zachované pred secesiami, pretože jedného dňa možno budú bieli potrebovať nejaký druh odlišnej federácie. Je celkom prirodzené, že práve takíto jedinci jednoducho skočia na návnadu existujúcim silám, ktoré oponujú legitímnemu národnému sebaurčeniu niektorých európskych národov. „V mene európskeho mieru a bezpečnosti by ste sa mali podriadiť pravidlám Nemcov“ jednoducho nie je dobrý začiatok. Toto nie je koniec „bratrovražedných vojen“, ale začiatok ďalších.

Keď Poliak alebo Čech, či Maďar číta populárnu myšlienku Guillaume Fayea o Eurosibírii, ktorá by sa rozprestierala od Greenlandu po Vladivostok, tak sa prirodzene bude pýtať, ako sa bude odlišovať od ruského žalára národov, z ktorého tieto národy nedávno unikli. Jediným spôsobom ako zmierniť takýto strach, je predložiť akúkoľvek federáciu s právom veta pre „malicherné národy“, čo znamená, že suverenita by ultimátne zostala v rukách rozdielnych európskych národov.

Je prirodzené, normálne a správne pre každý národ najprv zabezpečiť svoju vlastnú suverenitu predtým, než sa bude zaoberať rasovými a globálnymi problémami. To znamená, že európske spojenectvo nebude nikdy dosiahnuté mierovou cestou rozširovaním existujúcich nelegitímnych imperiálnych inštitúcií. Toto je jednoducho slepá ulička. Čo znamená, že veto pre „malicherných“ nacionalistov bude pretavené do zákonnej formy vo vybudovanom federálnom európskom zväzku.

Výhody reálpolitiky alebo geopolitiky môžu byť dosiahnuté iba prostredníctvom prechodného alebo permanentného vzdania sa etnonacionalistických princípov. Ale nikto sa nestará o to, kedy sa bieli nacionalisti rozhodnú zbaviť niektorej z existujúcich síl. Naše hlasy sú jednoducho prehlušené táraním mainstreamu.

Chýbajú nám peniaze, počty, moc a prestíž. Našou jedinou silou je pravdivosť etnonacionalistickej idey. Takže potrebujeme principiálne podporovať etnonacionalizmus kdekoľvek sa vynorí: dnes je to Škótsko, zajtra svet.

Autor: Greg Johnson
Preklad: Aman, www.protiprudu.org

O Roland Edvardsen

Leave a Reply