Domov / Hlavná strana / Komentáre / Obama: Biely muž v čiernej koži

Obama: Biely muž v čiernej koži

Barack ObamaMohlo by sa zdať, že nadpis má rasistický podtón, ale to vôbec nie je zámerom. Aj keď podpora homosexuálnych sobášov, ako to urobil Obama, je absolútne neobvyklá u čiernych mužov, vo vzťahu k nadpisu som mal na mysli omnoho závažnejšie problémy.

Skutočne by bolo ťažké si nevšimnúť, že tento muž tvoril históriu tým, že sa stal prvým čiernym prezidentom krajiny, ktorej obyvateľstvo je prevažne biele. Navyše pravdepodobne najsilnejšej krajiny vôbec.

Dva krát bol mužom roka podľa časopisu Time, laureátom Nobelovej ceny a nositeľom mnohých ďalších ocenení a uznaní. Súdiac podľa jeho úspechov, Obamov vzostup k sláve má zrejme viac čo do činenia s jeho rasou než s čímkoľvek iným. V skutočnosti prijímal ocenenia dávno predtým, než urobil čokoľvek praktické alebo užitočné.

K jeho cti slúži, že rozbil zdanlivo nerozbitnú bariéru a týmto prielomom dal svetu v núdzi veľkú nádej. Jeho slogany „Yes we can“ a „Change we can believe in“ a jeho prejavy sľubujúce globálne zmierenie dávali ľuďom veľkú nádej.

Obzvlášť čierny kontinent očakával tak veľa od „pána“ Obamu. S čiernym prezidentom na čele, Afrika dúfala, že americká angažovanosť v afrických záležitostiach bude väčšia a dôkladnejšia. To však nebol prípad jeho návštevy Kene, otcovej rodnej krajiny. Táto návšteva bola iba súčasťou jeho senátorskej kampane, ktorá mu mala zaistiť hlasy afroameričanov.

Odkedy sa stal prezidentom, pomoc poskytovaná Afrike sa nezmenila. Väčšina pomoci, ktorú dnes Afrika dostáva, bola založená ešte pred tým, ako Obama nastúpil do úradu.

Obama nedal nádej iba Afrike, ale aj ostatným, ktorí trpia útlakom a nespravodlivosťou. Jeho prejav v Káhire, keď ako prvý americký prezident citoval verše z Koránu, urobil z neho postavu, ktorá by mohla priniesť spravodlivosť do situácie v Palestíne.

To sa však nestalo, práve naopak. Situácia je najhoršia za celú históriu a sionisti si robia posmešky z Obamu na regulárnom základe. Naposledy sa tak stalo po bombardovaní Gazy, keď boli schválené tisícky nelegálnych usadlostí, zatiaľ čo Obama volal po zastavení osadníckych aktivít.

Nemýľme sa, Obama je dobrý chlapík. Prinajmenšom sa zdá, že je oddaný svojej manželke a rodine a slzy, ktoré ronil po masakri v New Towne, nám ukazujú obraz skutočne veľmi citlivého muža. Jediný problém je, že slzy roní iba pre americké deti, ktorých rodičia môžu zaňho hlasovať vo voľbách.

Zdá sa, že osud palestínskych detí, ktoré čelia blokáde a dokonca izraelským raketám, sa ho až tak nedotýka. Africké deti, ktorým chýba takmer všetko od potravín, liekov, až po vzdelanie, nevyvolávajú toľko sympatií u pána Obamu, a už vôbec nie sĺz. A ďalší verš v básni. Sýrske deti sú hladné, zakrvavené a čelia tuhej zime na otvorených pláňach. Ale na slzy nemá pán Obama čas, práve je totiž zaneprázdnený posielaním zbraní povstalcom. Takto sa naozaj dá iba ťažko charakterizovať muž mieru.

Prečo muž, ktorého ľudia porovnávali s Gándhím a Mandelom, tak biedne sklamal takmer každého? Prečo muž, ktorého predkovia pretrpeli stáročia útlaku, sa zdá byť tak ľahostajný k neutešenej situácii utláčaných? Dalo sa pochopiť, že biela Amerika a bieli prezidenti majú pochopenie pre sionistov, ale OBAMA!!! Tomu je naozaj ťažké uveriť.

Dôvod je ale jednoduchý. Je totiž slabý. Obamova hlavná slabosť je zároveň jeho najväčšou silou – schopnosť podania nepoškvrnených prejavov. Rozdiel medzi duchom Obamových prejavov a skutkami je takmer neprekonateľný.

Okrem zvýšenia počtu mŕtvych pri útokoch dronov nemá žiadnu nezávislú zahraničnú politiku, o ktorej by mohol hovoriť. Jednoducho pokračuje v tom, čo jeho predchodcovia zanechali. Napríklad v bozkávaní sedacej časti vodcov AIPAC-u (Americko-Izraelský výbor pre verejné záležitosti) rovnako, ako to robili jeho predchodcovia.

Z pohľadu sionistov, ďalších rasistov a nenávistníkov, hrá hru správnym spôsobom. Na druhú stranu, Obama hovoril veľa o Palestínskej otázke a jeho skutky mohli byť ešte horšie než boli Bushove.

Ostatné záležitosti ostávajú poväčšinou bez zmeny, s výnimkou rozdúchavania rozporov voči Kube, Venezuele, Severnej Kórei, Iránu a Rusku, ktoré sú pod jeho vlastnou kontrolou.

Možno malo byť jeho odkazom to, že bol prezidentom počas zavraždenia Usamu bin Ládina, ktorý bol v hre už v dobe, keď Obama ešte vôbec neuvažoval o prezidentskej kandidatúre. Ďalším odkazom, ktorý zanechá, je spomienka naň ako na človeka, ktorý sklamal očakávania celého sveta.

Ak bude vo svojom druhom funkčnom období pokračovať podobným spôsobom, budeme na neho spomínať ako na človeka, ktorý hovoril to, o čom si myslel, že dobre znie a nie to, v čo veril. Toto síce môže znamenať, že je dobrý politik, ale či je aj dobrý človek, to už je iná otázka.

Obama prešiel dlhú cestu od skromných začiatkov v Keni a mal jedinečnú príležitosť priniesť svetu zmeny o ktorých kázal. Bohužiaľ, po štyroch rokoch to vyzerá tak, že ide inou cestou, ako ukazoval.

Zdá sa, že ho najviac zaujíma udržanie status quo. Človek sa pýta, čo by na to povedala jeho stará mama, ktorá zabila kravu na počesť jeho druhého víťazstva. Čo si o ňom myslí a či má vôbec záujem pomôcť jej žiť dôstojnejším životom. Treba sa pýtať, čo si o ňom myslia v jeho rodnej zemi.

Ak by som mu mohol položiť jednu otázku tvárou v tvár, spýtal by som sa ho toto: „Vždy hovoríte to, čomu skutočne veríte, alebo jednoducho hovoríte to, o čom si myslíte, že vám uveria, pán OBAMA?“

Preklad ::prop
Autor: ZM/JR, presstv.ir

O ::prop

2 komentáre

  1. Pred kamerami cituje tie jeho naučené frázy a pritom pácha zlo na inych krajinách hlavne na blizkom východe.Fuj je mi z tohoto človeka zle.

  2. Stačí si zistiť kto financoval jeho predvolebnú kampaň a hneď bude jasné komu slúži…obyčajní Američania to asi nebudú.

Pridaj komentár