Domov / Hlavná strana / Spoločnosť / Nórske beštie: Breivik & Vikernes

Nórske beštie: Breivik & Vikernes

beivik_vikernesOd 90-tych rokov je najznámejším nórskym exportom black metal. Keď počas ranej fázy tejto dekády vrcholil ako fenomén, tak v nadväznosti na to došlo k sérii vrážd a podpálení kostolov, ktoré spáchali členovia black metalovej scény, čo v menej severských krajinách upriamilo pozornosť na Nórsko. Niektorí premýšľali, čo mohlo zapríčiniť, že v takej zdanlivo pokojnej, prekrásnej a riedko osídlenej krajine na okraji Európy si mládež osvojila takéto extrémistické postoje. V knihe Lord of Chaos (Pán chaosu), interpretovali Michael Moynihan a Didrik Søderlind tieto udalosti z jungovskej perspektívy.

Dnes, o 18 rokov neskôr, je Nórsko opäť v povedomí verejnosti, kvôli násilným a vražedným činom spáchaným jedným z jeho občanov. Asi dva roky potom, čo bol Varg Vikerness – hudobník spojený s black metalovou scénou a dobre známy zástanca rasového nacionalizmu, po dlhú dobu považovaný v Nórsku za verejného nepriateľa č.1 – konečne prepustený z väzenia, kde strávil 15 rokov, prišiel Anders Breivik, aby ho zosadil z pomyselného tróna hanby.

Niektorí možno chcú oboch porovnávať, pretože obaja v istom čase vyprovokovali extrémne reakcie svojimi extrémnymi činmi, pretože obaja sa javia ako rasoví nacionalisti a pretože obaja tiež odmietajú status quo spôsobom, ktorý je do istej miery analogický v tom zmysle, že je tu antagonizmus k dvom hnutiam, ktorú sú univerzalistické a egalitárske a ktoré sú – z pohanskej perspektívy – prepojené, tým že jedno z nich je sekulárnou verziou druhého. Vikernes odmieta kresťanstvo, Breivik zase multikulturalizmus a to najmä kvôli islamu. Ako sa dalo očakávať, mená oboch propagonistov sa zvyknú objavovať na internete vedľa seba.

Kým Vikernes je pohan, Breivik je kresťan. Čiže ideologicky majú pre Vikernesa kresťanstvo i multikulturalizmus židovské korene a slúžia židovským záujmom, zatiaľ čo Breivik zostáva uväznený vo vesmíre, ktorého zákony boli formulované hnutiami vzniknutými v blízkovýchodnej mysli.

Niet divu. Vikernessova kritika Breivika má paralely s kľúčovými pripomienkami Kevina MacDonalda. Ten popísal Breivika ako typ podobný Geertovi Wildersovi – kultúrneho konzervatívca, oponujúcemu etnocentrizmu ako stratégii, veľmi priaznivo nakloneného Viedenskej (Rakúskej) škole a spoľahlivo pro-izraelského (Izrael vníma ako štát obsadený militantným islamom) a veľmi nepriateľského k islamu – čiže typ, ktorý je v USA označovaný ako neokonzervatívny. MacDonald ďalej poznamenáva, že Breivik „ignoruje rolu židovských intelektuálnych elít v patologizácii prejavov etnocentrizmu u Európanov od 2. svetovej vojny (obzvlášť Frankfurtskou školou) a ich boj proti vedeckým základom legitimity rasových/etnických záujmov (Boasiánska antropológia).“

Podľa Vikernesa je Breivikova slepota k židovskej úlohe v politickom, kultúrnom a demografickom vývoji v Európe minulého storočia viac ako trochu zvláštna. Zároveň považuje Breivikove činy za opovrhnutiahodné a úplne kontraproduktívne a všíma si jeho postavenie ako slobodomurára (Vikernes rovnako ako i Greg Johnson vidia slobodomurárstvo ako jedno z globalistických židovských chápadiel). Vikernes špekuluje, či Breivik nie je iba nevedomým agentom. Ja osobne nepodporujem tento konšpiratívny výklad.

Napriek tomu, že obe „beštie“ si uvedomujú, že európsky človek a civilizácia sú ohrozené vonkajšími silami, že táto hrozba je značná a že je potrebné zasiahnuť, tak ich označenie nepriateľa sa navzájom vylučuje. Pre Vikernesa sú nepriateľom Židia, pričom kresťanstvo je nimi vytvorená podvratná sila a islam zase imperialistický užitočný idiot v konflikte civilizácií. Pre Breivika je nepriateľom islam, zatiaľ čo Židia a kresťanstvo sú spojenci – a v druhom prípade – i jadro Európy. Breivik nevníma Templárskych rytierov ako Miguel Serrano, čiže ako gnostický ariosofický rád posvätných bojovníkov založený na alchymistických princípoch, ale ako náboženských bojovníkov v geopolitickom konflikte medzi kresťanskou Európou a moslimským Východom. Tiež napriek tomu, že obaja uznávajú biologickú podstatu krízy, pre Vikernesa je problém vo svojej podstate spirituálny, zatiaľ čo Breivikovi sa javí skôr ako geopolitický. Preto má pre hudobníka boj vnútorný ráz, kým pre slobodomurára vonkajší ráz a to sa odráža i v megalomanských aspektoch príbehu druhého menovaného.

Vikernesovo násilie, ktoré išlo nad rámec jeho sporov s Øysteinom Aarsethom, bolo to, čo Jean Baudrillard nazýva „symbolickou výzvou“, ktorá v tomto prípade na seba zobrala podobu útokov proti emblémom alebo základniam kresťanstva v severnej Európe. Avšak podpálené kostoly boli prázdne a kresťanstvo už dlhšie upadajúce, teda jeho jedinou obeťou bol spriaznený hudobník, s ktorým sa osobne poznal a vražda nemala nič spoločné s náboženstvom, ale osobnými a obchodnými záležitosťami. Na druhej strane Breivikovo násilie bola zamerané na masu jednotlivcov, ktorých osobne nepoznal a ktorí tvorili politickú triedu krajanov, ktorých považoval za agentov deštrukcie. Vikernes zaútočil na symboly náboženstva, ale nie na jeho stúpencov, zatiaľ čo Breivik zaútočil na stúpencov náboženstva (kultúrnych marxistov/multikulturalistov/samovražedných humanistov), skôr než na symbol. Je možné, že toto sekulárne náboženstvo nemá očividný, jednoznačný, ikonický symbol, ale rovnako ako pre Usámu bin Ládina predstavovali dvojičky Svetového obchodného centra v New Yorku symbol americkej moci a preto údajne na nich zaútočil, Breivik mohol zaútočiť na symbol islamu napr. nakreslením karikatúr, v ktorých by vyjadril svoj názor na Mohameda. Teraz nie som samozrejme úplne vážny, ale ako sme mohli vidieť pred niekoľkými rokmi, tak tento nenásilný akt umelca v Dánsku reprezentoval mocnú symbolickú výzvu, hoci jej chýbal smer a v konečnom dôsledku nebola tak úspešná. Ale symbolická výzva k islamu môže vyvolať prehnané reakcie medzi moslimami v Európe, čo by mohlo spôsobiť kultúrnym marxistom, multikulturalistom a „samovražedným humanistom“ určité ťažkosti. Avšak predchádzajúce moslimské násilie v Európe nemalo žiaden zásadný vplyv na vládnu politiku s ohľadom na imigráciu a moslimovia sú stále usadení na kontinente. Kultúrni marxisti a multikulturalisti, napriek tomu, že sú nervózni kvôli nestabilným a nepredvídateľným dôsledkom ich spoločenských experimentov, zostávajú u moci.

Podľa mojej mienky bola Vikernesova symbolická výzva v mnohých ohľadoch nezmyselná, ale v iných už ani veľmi nie. Evolucionizmus, scientizmus, ekonomizmus a ich rodič – materializmus dali kresťanstvu svoje tvrdé údery dlho predtým, než prišiel na scénu Vikernes. Takže jeho akt skončil ako mladícka výtržnosť, neskôr idealisticky sfilozofovaná. Napriek tomu to v dlhodobom horizonte vytvorilo kuriozitu a medzi hudobnými fanúšikmi fascináciu black metalom, pretože black metal bol schopný pohnúť s temnými emóciami, zatiaľ čo poskytoval alternatívny tradicionalistický, elitársky, mystický príbeh, ktorý bol príťažlivý uprostred neúspechov sekulárnej modernity, pričom poslúžil ako odrazový mostík pre živú subkultúru, ktorá – hoci sa točí primárne okolo hudby – je prepojená s tradičnou ľudovou kultúrou a pre-existujúcou völkisch ideológiou spojenou zlatou niťou s viacerými súčasnými vyjadreniami anti-liberálneho prúdu. Ba čo viac, sám Vikernes vytvoril dielo trvalej hodnoty – s jeho k tomuto dátumu ôsmimi vydanými albumami – pričom jeho hudba je i naďalej populárna. Prostredníctvom nej, ako aj z povahy prirodzeného záujmu, ktoré u hudobných fanúšikov vyvolávajú identifikáciu a empatiu k jej tvorcovi, tak Vikernes zostáva vplyvným či už priamo alebo nepriamo. Hodnoty a myšlienky zakódované v jeho hudbe a vyjadrené v jeho písaní, dokonca ak to druhé je čítané len do určitého stupňa, či už reálneho alebo predstieraného ironického odstupu, budú z časti alebo úplne absorbované a internacionalizované mnohými, ktorí už vnímali psychologické stavy navodené hudbou. Transformácia je difúzna, postupná, iracionálna, z veľkej časti nevedomá a nemožno ju pripísať len jednému faktoru alebo agentovi. Nepriateľský tábor si je toho dobre vedomý a preto využíva vzdelávací systém, legislatívu a spravodajské i zábavné masmédia, aby potlačili efekt inverznej transformácie.

Naopak, verím, že Breivikovo dedičstvo bude navždy negatívne. Sympatia s obeťami a túžba politického establishmentu demonštrovať ideologickú čistotu v kombinácii s kultúrne protikladnou povahou Breivikovho pohľadu na svet, poslúži ako ospravedlnenie pre:

a) posilnenie zovretia politicky-korektného „stalinizmu“,
b) ďalšie ukážky anti-rasistickej „cnosti“,
c) ďalšie gestá appeasementu a otvorenej náruče smerom k islamu,
d) váhanie u tých, ktorí majú obavy o budúcnosť Európy, či by sa mali identifikovať s rasovo nacionalistickými myšlienkami.

Navyše pochybujem, že Breivik niekoho ovplyvní so svojim 1518 stranovým manifestom (ktorý bude skutočne čítať len hŕstka ľudí) a to najmä pre hlboké a nezmieriteľné rozpory jeho ideológie, podstatné hlúposti a skutočnosť, že jeho ideológia je definovaná negatívnym vnímaním. Ako je evidentné i z jeho videa, je to väčšinou o nepriateľovi, Európa (vnímaná biologicky a geopoliticky) je dôležitá iba do takej miery, ako je ohrozená. V kontraste s tým, Vikernesova ideológia, hoci pôvodne vypracovaná na základe jeho odporu ku kresťanstvu a toho, čo on vníma ako jeho univerzalistické – egalitárske – slabošské hodnoty, dospela do štádia, kedy sa koncentruje na Európu (ktorá je vnímaná biologicky a spirituálne), pričom Židia, islam a kultúrni marxisti sú dôležití len do takej miery ako je ohrozená Európa. Takže Breivik je – ako popisuje sám seba – konzervatívec (neguje nové) a jeho reči o znovuzrodení zahŕňajú návrat, kým Vikernes je tradicionalista (potvrdzuje staré) a jeho slová o znovuzrodení zahŕňajú regeneráciu a obnovu. Afirmácia je vždy príťažlivejšia ako negácia.

V každom prípade, ani jeden nezačne revolúciu. V mojom románe Mister som spomenul Vikernesovo skoršie spojenie s Nórskym pohanským frontom, ktorý sa v mojej dystopiánskej budúcnosti stal aktívnou politickou stranou. Navyše v románe sa Vikernes stal samotárom a hoci to tam nespomínam, tak som si ho predstavoval, ako žije tichý život na farme, stratený v krajine. Breivik, regresívny recyklátor, podvedený a oklamaný na viac ako jednej úrovni, ktorý nevytvoril žiadnu hodnotu, zasial nezmyselnú smrť a prepožičal svoju tvár k diskreditácii jeho veci, ukončí svoje dni vo väzenskej cele, označený ako „pravicový extrémista“, hoci v skutočnosti bol agentom a katalyzátorom involúcie – ak dávate prednosť otrok Demiurga – a metafyzicky prisluhovač alebo nástroj síl temnoty v okultnej vojne. Jeho osobná história nám naznačuje, že možno skončil ako agent síl úpadku, pretože je jeho produktom a teda insiderom na rozdiel od outsidera. Je symbolickým problémom a nie, ako sám veril, jeho riešením.

Vikernesove články a eseje nájdete tu: www.burzum.org. Breivikov 1518 stranový manifest „2083: Európska deklarácia nezávislosti“ si môžete prečítať tu: Counter-Currents

Autor: Alex Kurtagić
Zdroj: Counter-Currents Publishing
Preklad: Aman, www.protiprudu.org

O Roland Edvardsen

4 komentáre

  1. No tak ďalšia sračka. Čím viac si prečítam články tohoto typu, tak tým viac sa utvrdzujem v presvedčení, že hlúposť antisemitov je nekonečná. A obvzlášť tých nacionalistických.

  2. Martin Izidor Zaciatok

Leave a Reply