Domov / Hlavná strana / Analýza / Nesvätá aliancia Jobbiku

Nesvätá aliancia Jobbiku

hun_qurultayi1V nadväznosti na udalosti súvisiace s konferenciou NIP v Budapešti, ktoré ukázali zbabelosť strany Jobbik a jej nedostatok solidarity voči spriazneným identitárom, sme sa rozhodli uverejniť článok od Colina Liddella obsahujúci posudok tejto strany. Článok bol publikovaný minulý rok na stránke „the Occidental Observer.“ (Poznámka na stránke alternative-right.blogspot.com, pozn. preklad.)

Zdá sa, že v dnešných časoch musí byť nenávisť a právo ju používať v mene obrany národa, rasy a kultúry vykompenzovaná nemiestnou láskou. Tu je správa Gábora Vonu – predsedu nacionalistickej strany Jobbik – z jeho nedávnej cesty do Turecka, kde deklaroval svoju „euroázijskú lásku“: „Neprišiel som sem hovoriť o krátkodobom predmete diplomatických a ekonomických vzťahov. To budú za mňa robiť iní. Prišiel som sem pozrieť mojich bratov a sestry, ponúknuť im bratské spojenectvo a priniesť vám dobré správy: Maďari sa zobúdzajú. Našou spoločnou misiou a univerzálnou úlohou turanizmu (pozri tiež maďarský turanizmus) je vybudovať mosty medzi Východom a Západom, medzi moslimami a kresťanmi, aby sme boli schopní spoločne bojovať za lepší svet – ukázať svetu, že kresťania a moslimovia nie sú nepriatelia, ale bratia a sestri. Nikto nemôže dosiahnuť túto misiu efektívnejšie než Maďari a Turci, pretože sme spojení spoločnou krvou.

To posledné, čo potrebujeme, sú európske nacionalistické strany podporujúce ľudí, ktorí sa usilujú o kolonizáciu a zničenie Európy. Netreba zabúdať, že Turecko je nepriateľské ku Grécku a Zlatému úsvitu a podporuje islamistický džihád v Sýrií (spoločne s Izraelom a USA), skrýva čečenských teroristov a usiluje sa o rozšírenie neo-otomanského vplyvu na Balkáne prostredníctvom podporovania etnických čistiek v Kosove. A toto je krajina, s ktorou si chce Jobbik vymieňať francúzske bozky a predstaviť ju svojej „matke“ ako budúcu „nevestu!“

Samozrejme, že „láska“ nie je slovo, ktoré býva asociované s Jobbikom. Kvôli anti-nacionalistickým predsudkom mainstreamových médií je Jobbik najviac známy pre svoju nenávisť k Židom, cigánom a rozmanitých národom, ktoré obklopujú hranice Maďarska.

Nenávisť sama o sebe nemusí byť chybná. Môže byť dobrá alebo zlá, oprávnená alebo neoprávnená, záleží to od okolností. Bez nenávisti, ktorá ničí, nič neprežije. Je celkom možné, že nenávisť Jobbiku môže byť v niektorých, ak nie vo všetkých, prípadoch odôvodnená.

Ale i tak sú tu dva problémy s Vonovým prístupom typu „postavme mosty cez Bospor“.

Prvým problémom je potreba, ako ďalej ukážem, očividne kompenzovať úprimnú a možno i odôvodnenú nenávisť k nepriateľom Maďarska neúprimnou, neprirodzenou a jednoducho nemiestnou láskou k niečomu inému. Za druhé, problémom je i mýtická forma histórie a nacionalizmu, ktorú Jobbik využíva a ktorá nezodpovedá skutočnej histórii a realite.

Podobné vyrovnávanie nenávisti „láskou“ sme videli už predtým. Skupine English Defence League z Británie jednoducho nestačí milovať samých seba a nenávidieť kolonizáciu krajiny islamom, ale cíti potrebu deklarovať svoju nehynúcu lásku k Izraelu a homosexualite v rámci akéhosi „obchodu“. Inšpiráciu pre takúto politiku možno našli u Geerta Wildersa, ktorý sa teší značnému úspechu vďaka „detoxikácii“ jeho anti-islamistického posolstva atmosférou politickej korektnosti.

Takýto postup sa zdá byť navrhnutý tak, aby povedal nasledovné: „Hej, my nie sme len o nenávisti. Vieme byť tiež rovnako milí a citliví.“

Ale čo ak stojí za motiváciou Jobbiku hľadať takýchto spojencov a ich podporu i niečo viac než len táto stratégia? Nedávne deklarácie Vonu sú trochu podozrivé, keďže sa zdá, že reflektujú euroázijskú geopolitiku, s ktorou v súčasnosti experimentuje Kremeľ: Aby sme vytvorili nový hodnotový systém a vybudovali novú stratégiu pre budúcnosť, je veľmi dôležité zdieľať súčasne európske i ázijské pohľady. Európska praktickosť a rozjímavý duch Východu by mali byť zosúladené. Vidím tri národy, ktoré môžu toto zosúladenie uskutočniť: Rusi, Turci a Maďari. Tieto tri národy kvôli ich histórií a osudu uchovali ako európske, tak i ázijské hodnoty. Preto by novú eurázijskú alternatívu mali prezentovať práve tieto tri národy.“

Znie to ako niečo, s čím by prišiel Alexander Dugin a možno tomu aj tak bude. Pripomína nám to, že kedykoľvek uvažujeme o komplexnej geopolitike eurázijských štátov, tak bude vždy nevyhnutné filtrovať závery skrz veľké množstvo historických a geografických znalostí. To vás upozorní na možnosť, že nejaká vec možno bude súvisieť s niečím iným, než bolo pôvodne prezentované. V tomto prípade tu máme skutočnosť, že Rusko malo nedávno niekoľko problémov s Ukrajinou, čo je jedna z krajín, s ktorou má Jobbik dávny spor kvôli územiu, ktoré bolo niekedy obsadené Maďarskom.

Idea maďarskej histórie, ktorú Jobbik propaguje, je extrémne selektívna a prekrútená a preto garantuje vznik problémov. Je tiež dôvodom, prečo Jobbik vyhľadáva takéto neprirodzené aliancie. Vo svojej podstate ide o ideu turanizmu – predstavu, že Maďari sú turkickým národom zo strednej Ázie.

V tejto predstave je trochu pravdy, pričom u Maďarov je súčasťou ich národného príbehu, hoci iba jednou z viacerých. Napriek tomu ide o celkom výraznú a inšpirujúcu súčasť, ktorá vytvára zmysel unikátnosti a hrdosti, zatiaľ čo vysvetľuje nepriateľstvo k susedom. Ale tento príbeh je tiež mimoriadne skresľujúci a bagatelizuje európsky element v maďarskej identite – germánsky, slovanský, dokonca katolícky – ktoré jednoznačne prevažujú nad ázijským elementom.

Určitým spôsobom je Turecko – krajina, s ktorou chce Vona vytvoriť mystickú úniu – rovnako ako Jobbikov „kaganát stepí“ založené na mýte. Turecko, tak ako je dnes vnímané, vzniklo na začiatku 20-tych rokov, kedy svetlovlasý a modrooký Mustafa Kemal získal titul Ataturk (Otec Turkov) vytvorením zjednodušenej idey moderného tureckého národného štátu na troskách mnohojazyčnej ríše, ktorá nemala žiadnu národnú identitu. K tomu aby to dosiahol boli samozrejme nevyhnutné všetky druhy zabudnutí a fabrikácií.

Ale späť k Maďarsku: idea „Veľkého Maďarska“, ku ktorej sa Jobbik hlási, je škodlivá nielen pre realitu Maďarska, ktoré je omnoho európskejšou krajinou než Jobbik pripúšťa, ale tiež poškodzuje Európu – ako koncept, i ako skutočnosť.

Za prvé, táto idea oslabuje kolektívnu európsku identitu s jasnými hranicami a limitmi, zatiaľ čo naznačuje, že Európa môže „europanizovať“ akúkoľvek časť sveta – a toto je v dnešných časoch veľmi nebezpečná idea. Je potrebné zdôrazniť, že europanizácia pôvodných Maďarov, ktorí tvorili pomerne malú skupinu, trvala niekoľko storočí, zahŕňala izoláciu od stepí a vyžiadala si opakovaný rasový admixure s európskymi populáciami.

Tom Sunic pripomína, že poslednú vec, ktorú bieli potrebujú, je pokračovanie v malichernom európskom nacionalizme:

„Táto medzietnická animozita vo východnej Európe … je veľmi zreteľná a často vedie k škaredým koncom. Národná identita poľského nacionalistu, ktorý bude inak súhlasiť skoro vo všetkom s jeho nacionalistickým náprotivkom z Nemecka – ako napr. v kritike globalizácie, v antikomunizme a antiliberalizme – je často sprevádzaná silnými anti-nemeckými pocitmi. Tiež jedna tretina etnických Maďarov – čo predstavuje populáciu počtom presahujúcu 2 milióny – žijúcich na Slovensku, v Srbsku a Rumunsku – väčšinou definuje svoju národnú identitu skrz nevraživosť k národom, s ktorými žijú. Českí nacionalisti málokedy radi diskutujú s ich nemeckými náprotivkami o otázke nútených deportácií 3 miliónov etnických Nemcov z Československa po 2. sv. vojne. Tiež napriek zdanlivému prímeriu medzi Srbmi a Chorvátmi sa tieto dva etnicky podobné, susedné národy identifikujú s dvomi úplne odlišnými historickými príbehmi a dvomi kompletne odlišnými a vzájomne nepriateľskými a exkluzívnymi obetami.“

Popri týchto chybných myšlienkach tu existuje i názor, podľa ktorého je tým najistejším spôsobom ako vychádzať so svetom, ktorý neznáša bielych, prestať sa ako biely identifikovať. Jobbik očividne dúfa, že „maľovaním“ samých seba ako „Turanov“ a Aziatov získa všetky privilégia, ktorými disponujú nebieli – predovšetkým k nim patrí sloboda nenávidieť a byť rasistom. Identifikácia s islamom ponúka rovnaké výhody, obzvlášť ak vyviniete úsilie v kritike anti-moslimských strán, ktoré sú vo zvyšku Európe celkom bežné.

Problémom je však v tom, že Maďari sú príliš bieli a je nepravdepodobné, že im svet umožní pred tým uniknúť. Negatívne prístupy Jobbiku k Židom a cigánom zaistia, bez ohľadu na ich núdzové koketérie s Ruskom a Tureckom, že svet ich bude stále vnímať ako zlých, bielych rasistov.

Myšlienka, že nenávisť musí byť vyvážená minimálne rovnakým množstvom lásky upriamenej na iných, však predsa len niečo do seba má. V tomto prípade by bolo pre Jobbik ďaleko lepšie, rovnako z taktického hľadiska, ako i zo spirituálneho, ak by sa vzdal svojho malicherného, rozvratného nacionalizmu a mýtov o eurázijskej sláve a nahradil ho láskou k svojim susedom v rámci veľkej rodiny európskych národov. A podľa toho potom nasmeroval svoju nenávisť.

Preklad: Aman, www.protiprudu.org
Autor: Colin Liddell

Poznámka redakcie:
Veci treba nazvať pravým menom. Takéto správanie Maďarov sa normálne nazýva šovinizmom. Zdá sa, že ako jedni z mála to odhalili práve nacionalisti, snažiaci sa o jednotu (bielej) Európy.

O Roland Edvardsen

10 komentárov

  1. Noo pokiaľ viem Jobbik je Vaša politická krvná skupina, nie Turecká. Neznášanlivá antisemitská, rusofóbna, egocentricky sústredená na akési národné záujmy, s proticigánskym postojom, atď, atď… Tam nejaké( ne)slove(a)nské vajatanie určite tiež (ne)hrozí. Že Vy máte proti svojím kollégom práve také tvrdé výhrady… Dva zhodné póly sa vždy odpudzujú.

  2. Aman Againsttime

    Váš príspevok mi príde úplne od veci. Očividne ste článok nečítal alebo nepochopil. Článok totiž dobre ukazuje, že výhrady voči Jobbiku nemajú len slovenskí nacionalisti, ale i bieli nacionalisti z iných krajín (autor článku je Američan), pričom rozhodne majú pre ne relevantné dôvody. Okrem toho Jobbik rozhodne nie je rusofóbny ( práve naopak), rovnako ako nie je majorita slovenských nacionalistov rusofóbna, pretože kritika Putina a jeho režimu sa predsa nerovná automaticky rusofóbii (mimochodom medzi slovenskými nacionalistami je v skutočnosti veľa nekritických obdivovateľov Putinového Ruska).

  3. osmoza, nezamieňaj si pojmy Rus – židoboľševik.
    To, čo páchajú pomečiarovskí prďúsi, je skutočná vlastizrada. V 68-om by židoboľševici k nám poslali vojská aj bez pozývacieho listu…

    • Ja si to rozhodne nezamieňam. S tým názorom na prďúsov súhlasím – napísal som to aj vyššie. Až na to, že to nevzťahujem iba na „pomečiarovské“ obdobie. A súhlasím aj s tým, že v 68-om by prišli „oslobodzovacie“ vojská tak či tak. To však Biľaka vôbec nezbavuje jeho viny.

Leave a Reply