Domov / Hlavná strana / Spoločnosť / Nerovnosť – kríza alebo podvod

Nerovnosť – kríza alebo podvod

cina-maoKeď prezident Richard Nixon prišiel v roku 1972 do Pekingu, prezident Mao Ce-Tung – so svojou Marxistickou revolúciou, Veľkým skokom vpred a Veľkou proletárskou kultúrnou revolúciou – dosiahol nebývalej rovnosti.

Až kým neprišiel Pol Pot.

V uliciach Pekingu neboli snáď žiadne súkromné autá. V obchodoch nebolo na pultoch takmer nič. Všetci Číňania vyzerali byť oblečení v rovnakých modrých Maových kabátoch.

Dnes sú v Číne miliardári a milionári, prosperujúce mestá, obrovská, rastúca stredná trieda a, áno, stovky miliónov roľníkov žijúcich z pár dolárov na deň.

Teraz je v Číne omnoho väčšia nerovnosť, ako v roku 1972.

Avšak, nie je dnešná nerovná Čína omnoho lepším miestom pre Číňanov, ako Maova komunistická mravčia kolóna?

Aby sme nezabudli, sloboda je to, čo vytvára nerovnosť.

Aj čiastočne slobodný národ uvoľňuje prirodzené a nadobudnuté schopnosti ľudí, a tí pracovitejší a talentovanejší nevyhnutne vynikajú a stúpajú, pričom zbierajú veľké odmeny. „Nerovnosť… je zakorenená v biologickej povahe človeka,“ povedal James Fenimore Cooper.

Ale pre mnoho ľudí, od zvoleného primátora New Yorku Billa de Blasio, cez prezidenta Baracka Obamu až po pápeža Františka, je príjmová nerovnosť kliatbou, ktorú treba odstrániť, pretože dnešná miera nerovnosti je vraj neznesiteľná.

Skúsme ale najprv skontrolovať meradlo.

Hoci je štvorčlenná rodina s ročným príjmom 23 550 dolárov za rok 2013 kvalifikovaná ako chudobná, ťažko sa z toho dozvieme celý príbeh.

Skúsme brať do úvahy vyrovnávací efekt zvyšujúcej sa dane z príjmu (taká, ktorej výška závisí od vášho príjmu – pozn. prekl.), o ktorej Karol Marx oslnivo písal vo svojom Komunistickom manifeste.

Horné jedno percento amerických platiteľov platí skoro 40% americkej dane z príjmu. Horných 10% platí 70%. Horných 50% platí viac ako 97% dane z príjmu. Chudobní neplatia nič.

Iste, bilióny dolárov ročne odčerpaných z príjmov väčšiny produktívnych Američanov – vo federálnych, štátnych a lokálnych daniach zo mzdy a daní z príjmu – trochu zaplňujú medzeru.

Po druhé, aj keď je 15% amerických rodín považovaných za chudobné, keď ich posudzujeme podľa hotovostného príjmu, neberie sa do úvahy veľký sortiment výhod, ktoré dostávajú.

Deti chudobných sa zadarmo vzdelávajú vo verejných školách, od Head Start po K-12, a potom na univerzite s pomocou Pell grantov. Ich zdravotná starostlivosť je pokrývaná z Medicaid.

Dostávajú stravné lístky na nakŕmenie svojej rodiny. Deti môžu v škole dostať denne dve až tri jedlá zdarma.

Bývanie je im tiež platené alebo dotované. Chudobní dostávajú aj šeky na sociálne zabezpečenie a úvery z pracovného príjmu za pridané peniaze.

Koncom štyridsiatych rokov nemali americké rodiny mrazničky, umývačky riadu, práčky alebo sušiče na vlasy, mikrovlnky, ani klimatizáciu. Pozerali futbalovú súťaž Army-Notre Dame na čierno-bielom 8-palcovom DuMonte.

Dnes má jedna zo štyroch chudobných amerických rodín mrazničku. Skoro polovica má automatickú umývačku riadu. Takmer 60% má počítač. Asi dve z troch chudobných rodín majú práčku a sušič na vlasy. 80% percent má mobilné telefóny. 93% chudobných má mikrovlnku; 96% má farebnú televíziu a 97% má elektrický alebo plynový sporák. Nie sú až takí bedári.

Robert Rector z organizácie The Heritage Foundation, spočítal výšku federálnych a štátnych programov pre chudobné a nízkopríjmové americké rodiny. Cena: 927 miliárd dolárov.

Existuje 79 federálnych programov píše Rector, ktoré poskytujú hotovosť, jedlo, bývanie, zdravotnú starostlivosť, sociálne služby, školenia a cielené vzdelávanie pre chudobných a nízkopríjmových Američanov.

„Ak to prepočítame na hotovosť, výdavky na programy sociálneho zabezpečenia sú viac než dostatočné, aby zdvihli príjem každého nízkopríjmového Američana na 200% federálnej úrovne chudoby – zhruba 44 000 dolárov ročne pre štvorčlennú rodinu.“

Potom sú tu príspevky od cirkví, charít a nadácií.

Kde počas dejín bolo o chudobných postarané lepšie?

Určite nie v USA v päťdesiatych rokoch, alebo počas Depresie. Prečo potom všetky tieto reči o znižovaní rozdielov medzi bohatými a chudobnými?

Dobrá spoločnosť sa o svojich chudobných postará. Ale závisť, že iní majú viac a túžba po veciach úspešnejších ľudí predstavujú dva zo siedmych smrteľných hriechov podľa Baltimorského katechizmu.

Prezident Lyndon Johnson v roku 1965 na Howardovej univerzite vyhlásil, „Neusilujeme sa len… o rovnosť ako právo… ale rovnosť ako fakt, a rovnosť ako výsledok.“

Zatiaľ jediným spôsobom, ako ľudí, ktorí si nie sú rovní po talentovej stránke, urobiť rovnými po stránke odmien, je využiť moc vlády na zvýhodnenie jednej skupiny na úkor druhej.

Alexis de Tocqueville to videl prichádzať: „Jediná potrebná podmienka na úspešnú centralizáciu najvyššej moci v demokratickej komunite, je milovať rovnosť, alebo presvedčiť ľudí, že ju milujete. Tak sa veda despotizmu, ktorá bola kedysi taká komplexná, zjednoduší a zredukuje… na jednoduchý princíp.“

Presvedčte ľudí, že sa usilujete o utopistický cieľ rovnosti všetkých, a potom nebude nič, čo by mohlo obmedziť vašu moc.

Preklad: zet, www.protiprudu.org
Zdroj: Pat Buchanan

O ::prop

8 komentárov

  1. argumenty v článku sú dobré a fakticky správne. Lenže čo potom s tak spamovanou „demokraciou“?

    • „…fakticky spravne argumenty?“ To si robis srandu alebo si…. Pat Buchanam volakedy patril medzi Novinarov. Za vlady zlocineckej rodiny Bushovcov dostal po prstoch a dnes by mu slusny clovek nepodal ruku ani keby sa topil. Po precitani tohoto propagandistickeho clanku by prislo zle aj koze krmenej ostnatym drotom. Ako za zidobolsevizmu (teda aj dnes ze…) – zdoraznime nasledky ktore su pre nas lichotive a nekomentujeme (prekrutime, utajime, ats.) priciny ktore nas usvedcuju zo zlocinov proti ludskosti.

      • Pat Buchanan je republikán – čo hovorí za všetko. Ale stále lepšie ako demokrat. Je faktom, že rád operuje pojmami ako napr. „my židokresťania“ a podobne. Keď človek ignoruje tieto ideologické cancy, veľmi často zistí, že jeho myšlienky majú hĺbku a tento človek má čo povedať. Dnes svet (a ani nikdy predtým) nie je iba biely alebo čierny a s nikým nemôžete súhlasiť na 100 %. Prečítal som si jeho knihu „Zánik Západu“ a môžem povedať, že na mňa silne zapôsobila. Najmä tým, že dokázal otvorene povedať to, čo niektorí iba tušia, ale mnohí ani to. Aj keď s niektorými časťami som samozrejme nesúhlasil. Ale o tom to je. 🙂

  2. hlúposť zredukovaná na jeden úzky pohľad individualizmu.
    už Aristoteles hovorí o nerovnosti a spravodlivosti celkom zaujímavo a aplikovateľne na dnešný svet.
    ale to by sa nepáčilo tým horným 5 – 10%tám, a dolným 10% (cigáni, negri, a ostatná lenivá verbež) ktoré žijú na úkor tých, ktorí vytvárajú hodnoty.

  3. „Dobrá spoločnosť sa o svojich chudobných postará. Ale závisť, že iní majú viac a túžba po veciach úspešnejších ľudí predstavujú dva zo siedmych smrteľných hriechov podľa Baltimorského katechizmu.“

    :))))))))) Ano, hlavne v cirkvi, chudobné ovečky musia byť spokojné s tým čo majú a nesmú ani len pomyslieť na to, ako by im bolo dobre keby mali plat takého kardinála.

    Autor je tiež riadne Buchnutý.

Leave a Reply