Domov / Hlavná strana / Z domova / „Nepríjemné“ výročia

„Nepríjemné“ výročia

slovensky_parlament„Áno; krutý je obraz orwellovskej čižmy, šliapajúcej po tvári ľudstva. Ale ešte krutejšia je špinavá topánka intelektuálov, ktorá sa ocitla na tvári kultúry.“
Gennadij Bondarev (antropozof ruského pôvodu, žijúci vo Švajčiarsku)

Denník Pravda zo dňa 14.marca napísal, že „výročie slovenského vojnového štátu treba pripomínať a vysvetľovať zo všetkých strán. V opačnom prípade si pochody mladíkov v gardistických uniformách získajú 14. marca väčšiu podporu“. Na tom sa vraj zhoduje väčšina slovenských historikov.

Áno; a najradikálnejšie názory majú v tomto ohľade tí „slovenskí historici“, ktorí slovenský pôvod nemajú – i keď sa v našich končinách narodili. Pravda ďalej píše, že historik Stanislav Mičev k tejto veci povedal: „O to viac je dôležité, aby najmä mladí ľudia u nás pochopili, že 14. marec 1939 nebol výsledkom tisícročného úsilia Slovákov o vlastný štát, ale geopolitických snáh Hitlera v strednej Európe.“

Čo nám vlastne chce nahovoriť tento „historik“? Že Slováci ako jediný národ na svete nemali záujem o vytvorenie vlastného nezávislého štátu? Známe sú slová Andreja Hlinku, keď na otázku novinárov, či Slováci túžia po vlastnom štáte, odvetil slovami: „Poznáte na svete národ, ktorý by nechcel mať svoj vlastný štát?“

V čase, keď sa prebúdzala Európa; keď sa na prelome 18. a 19. storočia začali vytvárať prvé európske národné štáty, ten pohyb vtedy poznačil aj slovenskú feudálnu národnosť, ktorá sa kodifikáciou bernolákovskej slovenčiny začala pretvárať v národ. Anton Bernolák a Učené tovarišstvo, Ján Hollý, Ľudovít Štúr a jeho družina, memorandisti, Matica slovenská, Svetozár Hurban Vajanský, Slovenská národná strana, Martinská deklarácia, Andrej Hlinka, Martin Rázus a ľudácka generácia – to sú míľniky na ceste nášho národa, ktorá zákonite vyústila do slovenského národného záujmu získať štátnu nezávislosť.

A nedá sa opomenúť ani význam zahraničnej vetvy tohto boja, ktorý sa najmarkantnejšie prejavil v Spojených štátoch amerických podpísaním Clevelandskej dohody v roku 1916 a Pittsburgskej dohody v roku1918 medzi zástupcami Slovenskej ligy v Amerike a Českého národného združenia. Slovenská strana presadila svoju požiadavku, aby slovenský národ v rámci budúceho česko-slovenského štátu existoval vo svojom vlastnom národnom štátnom útvare.

Martinskou deklaráciou z 30. októbra 1918 sa slovenský národ odtrhol od Uhorska a spojil svoju budúcnosť s národom českým v spoločnom štáte. Prvá Československá republika mala nesporne veľký význam v živote českého i slovenského národa, ale napriek súčasným oslavám masarykovskej demokracie nebol to nejaký ideálny štát po stránke politickej, hospodárskej, ani sociálnej. I keď Slováci v novom štáte zažili aj istý národný rozvoj, vládnuca česká politická garnitúra, stojaca na princípoch politického čechoslovakizmu, ich štátoprávne požiadavky neustále tvrdošijne odmietala. Táto skutočnosť vyvolávala u veľkej časti slovenskej spoločnosti, sústredenej okolo autonomistického bloku, vedeného Andrejom Hlinkom a Martinom Rázusom, sklamanie, ale i radikalizáciu veľkej časti ľudáckeho hnutia, iniciovanú Prof. Dr. Vojtechom Tukom a Alexandrom Machom v presadzovaní slovenského národného programu.

30-te roky minulého storočia boli poznačené neustálym rozmachom idey slovenskej štátnej nezávislosti. V zložitej politickej situácii, ktorú prežívala Československá republika – po takých udalostiach ako diktát Mníchovskej dohody, vyhlásenie autonómie Slovenska, Viedenská arbitráž, Homolov puč a po návšteve Dr. Josefa Tisa u kancelára Nemeckej ríše Adolfa Hitlera – sa slovenský národ dostal pred dilemu buď vyhlásiť samostatný štát alebo znášať dôsledky blížiacich sa udalostí a byť vydaný napospas „svojmu osudu“, čo v skutočnosti značilo rozdelenie slovenského územia medzi Poľsko, Maďarsko a Nemecko. Tým by Slováci prakticky zanikli ako národ. Toto je všeobecne známe, ale treba podotknúť, že výročie vzniku Slovenskej republiky v roku 1939 si musíme pripomínať v úplne inom zmysle, než ako to uviedol denník Pravda zo 14. marca 2007.

I keď Slovenská republika vznikla vo veľmi zložitej dobe, nedá sa v tejto udalosti nevidieť vyvrcholenie národného emancipačného zápasu. Tu sa jasne potvrdilo, že slovenský národ bol už vtedy vyspelým štátotvorným činiteľom. Takisto sa nedá Slovákom pripisovať zrada na vtedajšej Česko-slovenskej republike, ako to v minulosti – a žiaľ i dnes – niekto rád robí. Slováci i napriek všetkým kontroverziám politického života v tom štáte boli vždy pripravení brániť ho a bojovať za jeho nezávislosť a územnú celistvosť i so zbraňou v ruke. To sa ukázalo aj v mobilizáciách v roku 1938.

Keď Dr. Jozef Tiso prišiel na pozvanie Adolfa Hitlera do Berlína, nepôsobil tam ako nejaká bábka, čo prišla k vladárovi „na koberec“, ale ako suverénny, pevný a rozhodný politik, konajúci v súlade s právom svojho štátu, čím sa dostal do pozície váženého partnera v rokovaniach s kancelárom vtedy jednej z najsilnejších svetových mocností. Dr. Tiso vtedy odmietol žiadosť nemeckého ministra zahraničných vecí Joachima von Ribbentropa vyhlásiť z Berlína rozhlasom nezávislosť Slovenska prehlásením, napísaným úradníkmi ríšskeho ministerstva zahraničných vecí. Namiesto toho požiadal Adolfa Hitlera, aby sa mohol telefonicky spojiť s prezidentom Česko-slovenskej republiky Dr. Emilom Háchom a požiadať ho, abypodľa ústavy zvolal Snem slovenskej krajiny. Hitler s tou požiadavkou súhlasil.
Dr. Tiso po návrate na Slovensko na zasadnutí snemu reálne vysvetlil situáciu a ukončil slovami: „Skladám tu pred snem sucho zhrnutý materiál mojej berlínskej návštevy, ktorý ste si tu vypočuli a prosím: uvažujte, rozhodujte.“ Nato predseda snemu Dr. Martin Sokol vyzval poslancov hlasovať, či sú za samostatný slovenský štát alebo nie. Vtedy všetci prítomní povstali z miesta a odhlasovali utvorenie samostatného slovenského štátu. Nato predseda snemu vyhlásil: „Zisťujem, že Slovenský snem ako jediný kompetentný orgán politickej vôle národa sa uzniesol, že je za samostatný slovenský štát.“ Bolo to 14. marca 1939 o 12. hodine, 7. minúte.

V ten deň sa rozozvučali zvony po celom Slovensku. Národ po tisícročí oslavoval obnovenie svojej štátnosti. Slovenský štát vtedy bez výhrady prijali všetci – aj tí politici, ktorí počas predchádzajúceho obdobia stáli na pozíciách čechoslovakizmu.
Samostatný slovenský štát hneď v počiatkoch preukázal svoju akcieschopnosť a odrazil v tzv. „Malej vojne“ ozbrojenú agresiu Maďarska, čím si získal medzinárodný rešpekt. Štátna samostatnosť umožnila rozvoj ducha a umu slovenského človeka, čo sa potom odrazilo v spoločenskom raste a v hospodárskej prosperite. Vznik Slovenskej republiky, to bol veľký prelom v histórii slovenského národa, i keď k nemu došlo vo veľmi ťažkej dobe a to preto, lebo to bolo vyvrcholenie úsilia o vlastnú štátnosť. Jej medzinárodné uznanie raz navždy pochovalo ideu svätoštefanskej koruny a Veľkého Maďarska. Prvá Slovenská republika dala večný základ slovenskej štátnosti, ktorá sa potom opäť obnovila v roku 1993.

Vážení páni historici – vy, ktorí teraz slovenskej verejnosti vnucujete svoje zvrhlé úvahy a znevažujete význam vôle slovenského národa pri vzniku svojho prvého štátu – páchate veľké zlo. Vy nemáte čo hľadať v slovenských vedeckých ústavoch! Nežiadajte, aby si Slováci za prvú Slovenskú republiku sypali popol na hlavu! Vy im zámerne sypete do očí piesok!
Vám nikdy neprekáža, keď sa národným povedomím a vlastenectvom oháňajú druhí. Ale keď ide o Slovensko, vtedy sú objektívne hodnotenia dejinných udalostí zrazu nevítané, ak nezodpovedajú všeobecne nanucovanej línii myslenia.

Ale prečo sa práve Slováci majú vzdať vlastných koreňov a prehodnocovať svoje dejiny tak, aby to vyhovovalo všeobecne prijímanému, „politicky správnemu“ názoru, keď iné etniká to ani nenapadne a vôbec sa to od nich nevyžaduje?! Či ide o židov, moslimov, Maďarov, Albáncov, Aziatov alebo černochov, všetci títo si chránia svoju osobitú kultúru, svoje unikátne dedičstvo – a nik im to nevyčíta. V tom prípade sa to pokladá za prirodzené. Takisto prezidentovi Bushovi nezazlievate, že sa dovoláva patriotizmu v snahe vyburcovať americkú verejnosť do vojny a donútiť ju zmieriť sa s nadmerným vojnovým rozpočtom a ochotne posielať svojich synov bojovať za záujmy tej najbohatšej triedy. Ale keď sa chce malé Slovensko pýšiť svojím národným dedičstvom a pravdivo informovať svoj dorast o predelových dejinných udalostiach, to sa okamžite snažíte zaraziť?!

Vznikom prvej Slovenskej republiky sa praxi potvrdili slová Alexandra Macha: „Mať svoj štát znamená život“.
A nech robíte čo robíte, túto veľkú životnú pravdu sa vám nikdy nepodarí potlačiť.

Autor: Peter V. Záhajský
Z propáckeho archívu 2007

O ::prop

12 komentárov

  1. úžasný článok, ďakujem Vám za jeho vytiahnutie z archívu, veľmi s ami páčila časť, kde autor zdôraznil skutočnosť, že sám dr. Tiso bol za zachovanie česko-slovenskej republiky až dovtedy, kedy už bola situácia neudržateľná.

    ešte raz srdečná vďaka, aj autorovi článku!

  2. Je len otazkou casu kedy budeme oslavovat vznik prvej Slovenskej republiky.
    Hlupaci zmudreju , dufam , mensiny sa musia prisposobit
    nasej kulture , historii a jazyku ,
    a sionisti uz maju celosvetovo namale. Politicky bulvar ako SME a Tyzden
    potrebuju stale nove financne injekcie aby neskrachovali.

  3. Nikdo nemůže Slovákům zazlívat snahu o vlastní stát. Ale tento vcelku objektivně napsaný článek by získal punc vyjímečnosti, kdyby dokázal říct, že pro vznik první Slovenské republiky jste si vybrali zatraceně nevhodnou dobu, nevhodného spojence a navíc jste ji vyhlásili za cenu zrady na bratrském národu, který vám sice možná stál v cestě k větší autonomii, ale nechoval se k vám až zas tak macešsky a umožnil Slovákům se národně rozvíjet (i přes chybnou oficiální ideu čechoslovakismu), pomohl vám vybudovat správu země (který do roku 1918 drželi v rukou výhradně Maďaři) a vlastní, na slovenském jazyku postavené, školství. Až se toto vědomí (očištěné o extrémy servilnosti vůči neslovenským zájmům na straně jedné a vypjatého nacionalismu na straně druhé) stane součástí historické výbavy každého Slováka, bude z vás plně emancipovaný sebevědomý národ, který zná svá vítězství i své prohry a umí si je přiznat. To vše říkám jako člověk, který žije nedaleko společných hranic a na Slovensku tráví spoustu času, protože moje žena je od Banské Bystrice, kde žije i její rodina. A mám to tam strašně rád. Tu boží nádheru vůkol i lidi.

    • Ak by Slovensko malo čakať na „vhodnú dobu“ na osamostatnenie, nikdy by k tomu nedošlo. Prečo prišli počas autonómie na Slovensko české vojská? Prečo boli pozatváraní všetci významní slovenskí politickí činitelia? Vám nehovorí nič Homolov puč? Štát (myslené ČSR) založený od počiatku na klamstve a podvode voči svojmu menšiemu bratovi si nezaslúžil budúcnosť. A tu treba povedať jedno – môžete si hovoriť čo chcete, ale Slovenská republika vznikla zákonnou cestou a NIKTO jej vzniku nemá ani najmenej čo vytknúť. Na rozdiel od Beneša, jeho pomstychtivosti voči Tisovi, jeho mizerných dekrétoch, ktoré narobili toľko zlej krvi, že ani o 100 rokov nebude vyčistená, jeho blahovoľnosti voči komunistom a mnohých a mnohých ďalších zločinoch, ktoré si tento svojvoľný uzurpátor dovolil…

  4. Snažil jsem se o co nejsmířlivější tón, a znova, já jsem ten poslední, kdo by vám vlastní stát upíral, ale hej lidi drazí, svůj první stát jste vytvořili ve spojenectví s HITLEREM, uzurpátorem Evropy, který je odpovědný za smrt miliónů lidí. JInými slovy vaši tehdejší představitelé to blbě odhadli a tisíciletá říše nakonec trvala 12 let. Museli jste rychle v 44. vymyslet SNP, abyste neskončili na straně poražených států. A co se samotného vzniku ČSR týče, je zvláštní, že tady na propu je spousta článků, které pracují s tou verzí dějin, která je běžnému konzumentovi skryta, ale jakmile jde o naše společné dějiny, jako by to přestalo platit a přecházíte na prvoplánové národovectví. A mimochodem, kdybyste si dokázali připustit, že společný stát byl pro Slováky důležitým mezistupněm mezi Horními Uhrami a samostatnou Slovenskou republikou, kdy se úředním jazykem stala po tisíci letech slovenčina (a byly realizovány další prvky národní svébytnosti) byli byste zase o krůček blíže té emancipaci, o které jsem psal v prvním příspěvku. Paradoxně pro Slováky platí víc než pro Čechy, že nebýt ČSR, tak se dnes na Slovensku možná mluví maďarsky (vím, že to neradi slyšíte, ale Maďaři se k vám chovali mnohem hůře než Rakušani k nám). A znova opakuji: Já nejsem váš nepřítel, spíš naopak, jen se tyhle věci snažím hodnotit střízlivě (takže na rozdíl od vás dokážu pochopit, že vedle pozitivních věcí tady bylo pro Slováky, coby „menšieho brata“ i spousta nedobrých jevů), čehož spousta Slováků dodnes není schopna. A mimochodem jen tak na okraj. ČSR vlajka není historicky česká vlajka, jak už mi v podobných diskusích Slováci v neznalosti několikrát předhazovali. Naše původní vlajka byla červenobílá, podobně jako polská, modrý klín byl dodán až se vznikem ČSR. Někteří tvrdí, že ten modrý klín byl vložen za Slovensko, jiné zdroje tvrdí, že se jedná o zednářský symbol, aby bylo jasné, kdo to tu má pevně v rukou. Důvod, proč jsme si tu vlajku po rozpadu ponechali byl, že se s ní Češi, na rozdíl od Slováků, ztotožnili.

    • Herman J. Gal

      Milý Kurt. Ako málo stačilo na to, že zo „zmierlivého človeka “ sa stal znalec dejín a v prvom rade slovenských. Viete, je viac prezentácií dejín a každý národ si ich nejako interpretuje. Problémom Slovákov je ten, že ich dejiny im interpretuje stále niekto iný! Interpretuje, vytvára, koriguje a nariaďuje. Hovorí Vám niečo „Malá vojna“?

      K tej vlajke nemám čo dodaľ. To nie je o ztotožnení. Boli jasné dohody a Vaša verchuška ich nedodržala. Analogicky ako v 1938?

      • Ano Malá vojna byla agrese Maďarů na Slovensko pár dnů po vyhlášení Slovenské republiky. O Maďarech nemusíme hovořit. Jejich velkomaďarské sny a faktické neuznání Versailských dohod jsou až trapné, stejně jako permanentní vyvolávání národnostního napětí všude, kde žije maďarská menšina. V tomto směru stojím plně na straně Slovenska a zcela se shodneme na tom, kdo je za vyvolávání napětí odpovědný. Jen nějak nechápu, jakou to má souvislost s tím co jsem napsal výše a zejména nevidím souvislost s tím, že Slovenská republika vznikla díky spojení s Hitlerem, byť on samozřejmě plánoval rozbití ČSR tak jako tak. Ale to bylo proveditelné tak, jak to proběhlo jen za ochoty slovenské strany na tomto procesu participovat. Neočekávám, že to přijmete. Na Slovensku je i dnes velmi málo lidí ochotných si to připustit. Co se vlajky týče, to co zřejmě dohodl Klaus s Mečiarem u nás narazilo na široký odpor veřejnosti a Klausovi nezbylo než před ním kapitulovat, čili nebylo to vedení, ale národ, který se proti tomu jendoznačně postavil. Jak to média a politici podali vám, je druhá věc.

        • Nechapem, co sa tu ohanate neustale Hitlerom a tym, ze chcel rozbitie CSR. No a co? CSR zasa vzniklo rozbitim Rakusko-Uhorska, ktore chcelo Francuzsko, GB a USA. Povojnove CSR zasa vzniklo z vole Stalina, pricom na Slovensku to chcel malokto. Mily Kurt. Vy uznajte, ze Versailleska zmluva bola voci Nemecku NESPRAVODLIVA a zalozila vsetky dalsie problemy.

          K teme SNP. My sme si ho nevymysleli, SNP bolo na Slovensko importovane vdaka bolsevikovi a jeho najvacsiemu prisluhovacovi z Londyna. Bol to protistatny ozbrojeny puc PROTI LEGITIMNEJ VLADE. Aj dnes by sa za to zrejme ak nie vesalo, ale aspon nejake dozivotie udelovalo. A mimochodom, prave vy mate najmenej co hovorit, povstat tri dni pred koncom vojny a udrzat sa len za pomoci Vlasovcov, to chce naozaj odvahu… 🙂

          S vlajkou si robte co chcete. 🙂

          Mozno sa veci snazite hodnotit veci triezvo, ale zretelne vychadzate z podmnoziny informacii, ktora je ocividne nedostacujuca a tendencna…

          • len pre zaujimavost ceskoslovensko vzniklo na zaklade slobodomurarov-precitajte si historiu –

    • apropo p.kurt co tak ceske dejiny a jeho prezidenti??

  5. The Parallax View

    1. …pro vznik první Slovenské republiky jste si vybrali nevhodnou dobu, nevhodného spojence a navíc jste ji vyhlásili za cenu zrady na bratrském národu, který vám sice možná stál v cestě k větší autonomii…

    Kurt, štáty spravidla zanikajú a vznikajú v pohnutých časoch. Pre jedných je to „zatraceně“ nevhodná doba, pre druhých to môže byť vyústenie stáročného úsilia. Nikto sa nijakej zrady nedopustil. 20 rokov sa HSĽS (a potom autonomistcký blok) snažila len uviesť do praxe Pittsburskú dohodu, ktorú považovala za uholný kameň vzniknutej ČSR. Akým spôsobom sme zradili „bratrský“ národ? Bratku, zabudol si už, že „kudla do zad“ prišla z opačnej svetovej strany? Áno, budovala sa správa krajiny. A budovala sa práve „přes chybnou oficiální ideu čechoslovakismu“. No a to bol ten problém.

    2. …svůj první stát jste vytvořili ve spojenectví s HITLEREM, uzurpátorem Evropy, který je odpovědný za smrt miliónů lidí. JInými slovy vaši tehdejší představitelé to blbě odhadli…

    S Hitlerom vytváral spojenectvo od roku 1933 hocikto a za hocijakým účelom. Otázka otázok však znie: Ako je možné, že po versailleskom ponížení sa pod Hitlerovým vedením stala z Nemecka veľmoc, schopná viesť frontálne vojenské operácie? Ktorí „představitelé to blbě odhadli“? Kto stvoril uzurpátora, „který je odpovědný za smrt miliónů lidí „? V reálnom svete zatiaľ stále platí, že čo je príčinou príčiny nejakého účinku, je zároveň aj príčinou tohto účinku. Raz a navždy: Slováci chceli štát, nie Hitlera! S kým iným mali Slováci uzatvárať spojenectvá????????????????????

    3. Museli jste rychle v 44. vymyslet SNP, abyste neskončili na straně poražených států.

    K SNP platí to, čo napísal osmoza. Obnovená ČSR stála síce hrdinsky po boku víťazného ZSSR, ale pre Slovensko a drvivú väčšinu jeho obyvateľov toto víťazstvo znamenalo katastrofu, z ktorej sa dodnes nespamätalo.

    • pre zaujimavost prazske povstanie za5 min 12 bolo 5 maja 1945 9 maja bolo po vojne -za protektoratu Mahren und Bohmen bol kazdy druhy cech udavacom!

Leave a Reply to vierona Cancel reply