Domov / Spoločný blok / Nepríčetná arogancia

Nepríčetná arogancia

Už sme si od našich pravicových extrémistov – jediných držiteľov pravdy – zvykli na všeličo, ale akcia obskúrnej organizácie  Menej štátu …viac slobody posunula hranice o ďalší a poriadny  kus. Ich snaha cenzurovať verejnoprávnu RTVS ukazuje, že rast ich arogancie je priamo úmerný ich nekonečnej bezvýznamnosti.

Aby sme sa dostali k meritu veci – nedávno verejnoprávna RTVS, resp. jej televízna časť  uviedla na STV 2 dokument známeho amerického dokumentaristu Michaela  Moora – Sicko. Iste, možno vyslovovať výhrady s tvorbou tohto odvážneho amerického filmára. Michael Moore už dlhé roky pôsobí na prostoduchých amerických republikánskych voličov ako červené súkno na býka. O tom, že aj na Slovensku sa  vyskytuje  nespočetné množstvo ich podobne prostoduchých klonov nemožno pochybovať, to však neznamená, že ich hlasu treba dopriať viac sluchu než krčmovým rečiam v piatej cenovej.

Michael Moore si za vyše dvadsať rokov svojej činnosti získal meno hádam najodvážnejšieho filmára – svedomia Ameriky, ktorý bez zábran a s obrovskou odvahou ukazuje odvrátenú tvár svojej vlasti. Svoju filmovú kariéru začal v roku 1987 filmom Roger a ja,  Tento dokument popisoval situáciu v Michaelovom rodnom meste Flint po  zatvorení továrne General Motors. Automobilka dávala prácu 30 000 ľuďom, ktorí sa po jej premiestnení  do lacnejšieho Mexika ocitli na dlažbe. Moore popisuje situáciu v meste, pocity ľudí, zvýšenú kriminalitu. K jeho snahám patrí aj stretnutie s Rogerom Smithom – prezidentom  GM, čo sa mu však napriek veľkej snahe nepodarilo. Veľký úspech mal aj jeho film Masaker na Columbine High School, nazvaný podľa školy na ktorej sa odohral najväčší masaker práve vďaka voľnej držbe zbraní. Moore si kladie otázku, prečo je v USA každoročne strelnými zbraňami zabitých 10 000 ľudí, pričom v Kanade je to len 100 ľudí. Asi najznámejším filmom Michale Moora je Fahrenheit 9/11, v ktorom sa zaoberá príčinami útokov z 11.septembra 2001, pričom tému postihuje v širokom kontexte celého problému. Analyzuje prvý rok pôsobenia prezidenta G.W. Busha od jeho pochybného zvolenia, cez jeho evidentnú neschopnosť viesť krajinu ako je USA až po kontroverznú vojnu s terorizmom.

Už spomenutý film Sicko v plnej ohyzdnej nahote, kriticky a často aj uštipačne ukazuje, v akom stave sa nachádza americké zdravotníctvo a dáva ho do protikladu s kanadským či európskym – britským resp. francúzskym modelom. Iste, Moorovi nemožno  nepriznať istú mieru provokácie. Hyenistický charakter amerického zdravotného systému ilustruje na jeho najobludnejších obetiach.  Najpríkrejšie to vidieť, keď  záchranári z Dvojičiek po niekoľkých rokoch trpia ťažkými zdravotnými ťažkosťami a vláda ich cynicky ponecháva svojmu osudu. Preto sa s obeťami takéhoto systému vydáva na nechvalne  známu väznicu Guantanamo, kde sa pre hrdinov záchranných prác dožaduje aspoň takej miery zdravotnej starostlivosti, aká je poskytovaná údajným teroristom. Keď tam nepochodí, ide s postihnutými na Kubu, kde im kubánska vláda  veľkoryso poskytne zdravotnú starostlivosť na vysokej úrovni.

Práve táto Moorova frčka do nosa vytočila dobiela našich ochrancov „pravicových cností“.    V svojom vyhlásení sa naši pravicoví demagógovia neuspokojujú len s cenzúrou, ale žiadajú, aby „ prípadné pokuty boli zosobnené priamo zodpovedným, ktorí o programe rozhodujú, eventuálne vedeniu, a nie organizácii ako takej“. Je jasné, že nepríjemná pravda pre týchto pravicových ideológov „na pravo od ktorých je len múr a naľavo ta liberálna sviňa Hitler“ pôsobí ako červené súkno na býka. Ich osobné animálne reakcie  nás však nemusia zaujímať. Problém je v tom, že táto podarená čeliadka si za predchádzajúcich pravicových vlád zvykla kádrovať a krágľovať kohokoľvek, kto si dovolil mať iný názor. Je asi najvyšší čas jasne povedať, že časy,  keď extrémisti určovali hranice  spoločenského diskurzu, sú definitívne preč a verím, že sa tak skoro čas ich skazonosného pôsobenia nevráti.

Michael Moore je kvalitný a odvážny filmár.  Natočil a dúfam, že ešte aj natočí mnoho zaujímavých filmov a  že ich uvidím aj na slovenských verejnoprávnych okruhoch. Ak pre nič iné, tak aspoň preto, aby sa tupí obmedzenci znova nestali jedinými držiteľmi pravdy na Slovensku.

autor: Roman Michelko

O oliolijanko

Jeden komentár

  1. Neskutočné!!! Niekto skritizuje kapitalizmus a ako si žijú bohatí na úkor chudobných a treba ho cenzurovať!!! Aký je rozdiel medzi dnešnou pravicou a ľavicou pred 89? Žiadny! Všetko nepohodlné treba cenzurovať lebo to nevyhovuje našej idelógií!!! Veď títo pravičiari to sú totálne dementi, a naviac poslušní idioti ktorí si samí kopú cestu do pekla. O nich písal už aj Lenin. Nechápem ako môže byť niekto taký dement ako tamtí!! 22 Rokov po prevrate je republika rozkradnutá, zničená, vydieraná, chudobná, ale nie – KAPITALIZMUS, a MAME SA DOBRE!!! oháňajú sa smiešnymi ponovembrovými propagandistickými poučkami akože štát je zlý vlastník, štátny podnik nie je ziskový, štátny podnik nereaguje na dopyt, atď. DEMENCIA!!!

Pridaj komentár