Domov / Hlavná strana / Náboženstvo / Nepriateľ ako vzor: Savitri Devi a Pavol z Tarzu

Nepriateľ ako vzor: Savitri Devi a Pavol z Tarzu

nietzscheVo svojom pamflete „Pavol z Tarzu, kresťanstvo a židovstvo“ Savitri Devi argumentuje, že kresťanstvo nie je výtvorom Ježiša Krista, ale sv. Pavla. Savitri sa dokonca pohráva s možnosťou, že Ježiš nikdy neexistoval. A pokiaľ existoval, tak učenie, ktoré sa mu pripisuje v evanjeliách, je učením nepraktického rojka, nie zakladateľa organizovaného náboženstva. Namiesto toho skutočným zakladateľom kresťanstva je svätý Pavol, pôvodne známy ako Šavol z Tarzu. Pavol bol hlboko veriacim ortodoxným Židom a zároveň mužom s kozmopolitnou skúsenosťou a vzdelaním. V snahe udržať si svoju ortodoxnosť, Pavol spočiatku prenasledoval nasledovníkov Ježiša. Potom však došlo k jeho náhlej konverzii na ceste do Damašku.

Savitri argumentuje, že táto konverzia nebola žiadnym zábleskom mystického prebudenia, ale iba šikovným ťahom politického génia. Pavol rozumel svetu gojímov ďaleko lepšie, ako jeho súputníci z Jeruzalema. Vo svetle tohto porozumenia si uvedomil, že kresťanstvo by sa mohlo stať ideálnym nástrojom pre zavedenie spirituálnej a ekonomickej dominancie židovstva nad zvyškom sveta. Kresťanstvo prispieva k židovskej dominancií minimálne dvoma spôsobmi:

– za prvé, dáva špeciálnu, Bohom predurčenú rolu Židom v náboženstve nežidov
– za druhé, kresťanstvo káže o rovnosti všetkých rás a ľudí

To môže prispieť k rasovému miešaniu a k úpadku národného povedomia medzi nežidmi. Avšak pokiaľ si Židia udržia svoje rasové povedomie a solidaritu, tak získajú ešte ďaleko väčšiu výhodu vďaka úpadku, ktorý postihne gójov. Savitrina úvaha o Paulovi je silne ovplyvnená Nietzscheom a jeho „Antikristom“. Rovnako, ako Savitri, i Nietzsche popisuje Ježiša ako nepraktického idealistu a nie ako zakladateľa nového náboženstva. Nietzsche píše, že „Ježiš bol “slobodný duchom“, úplne odlúčený od materiálneho sveta a pevných intelektuálnych predpisov. Jeho učiteľom bol život sám. Ježiš ponúkol nový spôsob života, nie novú vieru… Vykúpenie je spôsob života, kedy človek pociťuje, že je v nebi, zatiaľ čo žije v strede pekla: Kráľovstvo nebeské je stav mysle – nie je to niečo, čo príde na zem alebo po smrti.“ (Nietzsche, Antikrist)

Rovnako, ako Savitri, i Nietzsche považuje Pavla za zakladateľa kresťanstva. Nietzsche opisuje Židov ako „národ s nepoddajnou vitálnou energiou“, ktorý sa však nachádza v nežičlivom prostredí a preto sa uchyľuje k rôznym trikom, pričom za účelom vlastnej sebazáchovy Židia neváhajú nasledovať svoje dekadentné inštinkty – nie však z toho dôvodu, aby nimi boli ovládaní – ale preto aby dekadenciu využili ako nástroj, ktorý im umožní poraziť „svet“. Nietzsche zaraďuje medzi takéto nástroje úpadku i Pavlovo kresťanstvo. Na rozdiel od Savitri si však Nietzsche nemyslí, že Pavlovým jediným, či primárnym motívom bola láska k židovstvu ako takému, ale skôr jeho morbídna nenávisť k fyzickému a spirituálnemu zdraviu, ktoré symbolizovala kultúra Grékov a Rimanov. Podľa neho bol Pavol najväčším zo všetkých apoštolov pomsty – išlo o pomstu slabých a podradných voči vyššiemu druhu humanity – voči prirodzenej aristokracii. Nietzsche píše: „…Pavol, ktorým dospelo ztelesnenie a genialita čandalskej (čandala – najnižšia indická kasta, pozn. preklad) nenávisti k Rímu, k „svetu“, Žid, večný Žid par excellence… Prišiel na to, ako sa dá podnietiť „požiar sveta“ pomocou malého sektárskeho hnutia kresťanov, úplne mimo judaizmu, ako sa dá symbolom „boha na kríži“ všetko zmeniť, všetko čo leží na zemi, všetko tajne povstalecké, celé dedičstvo anarchistických agitácií v ríši, v nesmiernu moc.“

Pavlovými hlavnými zbraňami boli koncepty rovnosti a nesmrteľnosti duše: „Aristokratické zmýšľanie bolo podkopané touto nehanebnou lžou o rovnosti duší. Aby mohol byť schopným zapudiť všetko, čo reprezentuje vzostup a beh života, silu, krásu, sebapotvrdenie na zemi, inštinkt všeobecného odporu, musel tento génius vytvoriť ďalší svet, v ktorom by takáto afirmácia života bola zlom, nehanebnosťou. Toto bola jeho vízia, ktorú mal na ceste do Damašku. Pochopil, že k tomu, aby znehodnotil „svet“ potreboval vieru v nesmrteľnosť, koncept „pekla“, ktorý ovládne dokonca Rím – koncept, s ktorým zabíja život.“ ( Nietzsche, Antikrist)

Dôvod prečo Savitri napísala a publikovala esej o Pavlovi z Tarzu je tak trochu záhadný. Esej bola napísaná za jeden deň a mala len niečo cez 3000 slov. Savitri ju publikovala v roku 1958 ako 8-stranový pamflet a spolu s ním i jej magnum opus „Blesk a slnko“ (432 strán) a monografiu „Pilgrimage“ (354 strán). Pozoruhodným je fakt, že „Pavol z Tarzu“ bol napísaný vo francúzštine. Hoci Savitrina matka bola Angličanka a Savitri sa naučila angličtinu v detskom kočíku, pričom v angličtine bola napísaná väčšina jej kníh, tak francúzština bola jazykom jej vzdelania. Jej prvé tri knihy boli napísané vo francúzštine a na staré kolená sa k francúzskemu jazyku vrátila i v ďalších troch knihách. Avšak medzitým boli všetky jej knihy a eseje publikované v angličtine. Výnimkou bol práve „Pavol z Tarzu“. Okrem toho si Savitri svoj záujem o osobu Pavla udržiavala po mnoho rokov. V jednom nahranom rozhovore z novembra 1978 a taktiež v jednom z jej listov zo 7. júna 1979 srdečne odporúča tri knihy od francúzskeho historika Roberta Ambelaina:

1. Jésus, ou le mortal secret des Templiers (Ježiš a smrteľné tajomstvo templárov).

2. La vie secrete de Saint Paul (Tajný život svätého Pavla).

3. Les Lourds secrets du Golgotha (Ťažké tajomstvo od Golgoty).

Podľa Savitri je v týchto knihách „celá kresťanská legenda odhalená… ako nehanebný hoax“ ( hoax rovnako veľký v prvom storočí ako i v dvadsiatom – Arthur Butz). Savitri referuje, že podľa Ambelaina nebol Ježiš ničím iným než protirímskym buričom. Nebol žiadnym učiteľom náboženstva. Toto je však pomerne odlišný pohľad na vec, než ktorý vyjadrila v „Pavlovi z Tarzu“, kde písala, že Ježiš bol jednoducho iba apolitickým náboženským učiteľom. Avšak obe stanoviská spája idea, že Ježiš nebol zakladateľom organizovaného náboženstva. Ambelain veľmi zapôsobil na Savitri svojím tvrdením, že kresťanstvo bolo výtvorom Pavla. Podľa Ambelaina si Pavol vypožičal postavu buriča Ježiša a pretvoril ju do mýtickej postavy, pričom mu dodal všetky typické atribúty starovekých znovuzrodzujúcich sa bohov ako Mitra, Osiris, Adonis a mnohých ďalších….Adelain píše: „Urobil z neho (z Ježiša) svetovú postavu. A tým, že to urobil, tak pomohol rozšíriť vplyv židovstva na celý svet.“

Prečo bola Savitri tak veľmi fascinovaná Pavlom z Tarzu? Povedal by som, že ho, či už vedome alebo nevedome, považovala za svoj vzor. Po 2. svetovej vojne sa Savitri a jej priatelia vo svojej situácii vzájomne utešovali tým, že sú teraz na tom podobne ako následovníci Ježiša po jeho ukrižovaní. Veci sa zdali byť beznádejnými, avšak odrazu prišiel na scénu Pavol a vytvoril kresťanstvo – náboženstvo, ktoré sa behom troch storočí stalo natoľko silným, že dobylo samotný Rím. V skutočnosti bol Ježiš iba nepraktickým idealistom alebo porazeným politickým lídrom, nie zakladateľom organizovaného náboženstva. Pavol stvoril kresťanstvo, tým že nahradil Ježiša mytologickou postavou a prisúdil mu úlohu hrdinu veľkej kozmickej drámy o páde, pokušení a poslednom súde človeka.A presne to isté urobila i Savitri s ďalším porazeným politickým lídrom – Adolfom Hitlerom. V knihe „Blesk a slnko“ Savitri nahrádza Hitlera mýtickou postavou, ktorú situuje do cyklickej drámy hiduistickej kozmológie a tým mu dáva metafyzický význam.

Hitler bol „mužom proti času“, mužom, ktorý prišiel, aby zničil Temný vek (Kali Yuga) a začal nový Zlatý vek (Satya Yuga). Savitri identifikuje Hitlera ako predposledného avatára boha Višnua – toho, ktorí pripraví cestu pre príchod posledného avatára Kalkiho, ktorý ukončí Kali Yugu. Ak by som to nejako zhrnul, tak moja hypotéza je, že cieľom Savitri (rovnako ako Pavla), bolo vytvoriť nové náboženstvo ako nástroj pre triumf jej myšlienok – náboženstvo, v ktorom je Hitler Kristom a Savitri Devi jeho svätým Pavlom.

autor: R. G. Fowler
zdroj: Counter-Currents Publishing
Preklad: Aman, www.protiprudu.org

Poznámka redakcie:
Pomerne kontroverzný text, ku ktorému mám mnoho výhrad. Prisudzovať jedinému človeku plán na „porážku sveta“ a nadvládu „židovstva“ je, mierne povedané, poriadne prehnané. Ako teória možno zaujímavé, ale nič viac. Navyše, s dielami Savitri treba zaobchádzať veľmi opatrne. Jej mysticizmus až príliš vychádza z viery a nie z faktov. V tomto porceláne je nutné hýbať sa veľmi opatrne, držať sa rozumu a opatrne oddeľovať fakty od domnienok a prianí. Aspoň máme základ na zaujímavú diskusiu.

O Roland Edvardsen

18 komentárov

  1. Aman Againsttime

    Práve som si všimol poznámku redakcie a musím sa k nej vyjadriť. Nemyslím, že je so 100% istotou možné porozumieť tomu, čo sa presne stalo pred 2 tisíckami rokov v Judei. Samozrejme, že archeológia nám môže povedať isté veci, rovnako i staroveké dokumenty – ale vždy nám poskytnú iba povrchné fakty, obrysy, črty daného miesta a času. Ak chceme skutočne pochopiť rané kresťanstvo a dôsledky, ktoré malo pre dnešný svet, tak mnohé medzery musia byť vyplnené analýzou, odhadmi, predpokladmi a niekedy naozaj i vierou, či subjektívnymi pohľadmi.

    Je mi jasné, že pohľady na rané kresťanstvo, ktoré prezentovali Nietzsche a Savitri samozrejme budú pre kresťanov šokujúce a poburujúce. A nielen pre veriacich kresťanov. Väčšina ľudí sa jednoducho celý život stretávala s určitým výkladom a keď je im odrazu prezentované niečo radikálne odlišné, tak často zareagujú silným odmietnutím. Ale v skutočnosti mnohé súčasné poznatky, ktoré o rannom kresťanstve máme sa naozaj zdajú byť v mnohých bodoch celkom priaznivo naklonené pohľadom, ktoré obaja autori prezentovali. Nie je to tak, že by im obom dali úplne 100% za pravdu, ale skôr by sa dalo povedať, že ich analýzy a intrepretácie sú predsa len bližšie k pravde než to čo propagujú kresťanské cirkvi.

    Nedávno som čítal články od jedného veľmi zaujímavého autora – profesora spoločenských vied Dr. Thomasa Daltona (autora napr. takýchto kníh:http://inconvenienthistory.com/columnists/thomas-dalton.php), ktorý veľmi dobre poukazuje na to, že mnohé Nietzscheove tvrdenia o kresťanstve korešpondujú s faktami, ktoré sú už celkom dobre potvrdené, hoci v jeho časoch ešte neboli.(Ak budem mať čas, tak možno sa raz pustím i do prekladov článkov od tohto autora).

    Treba pochopiť, že keď Nietzsche píše o porážke „sveta“, tak to myslí z časti alegoricky – Židia sú v konflikte so zvyškom ostatných.Ak sa človek pozrie dôkladne na židovstvo, tak uvidí, že ja založené na dualite ( my a oni, Žid a gój, Jahve a ostatní bohovia, duch oddelený od hmoty, človek od prírody, atď.)
    Tiež „svetom“ sa v iných kontextoch myslí svet v časoch raného kresťanstva, vtedajší známy svet, ktorý bol ovládaný Rímom, vtedajšie reálie.

    Predovšetkým sa treba dôkladne pozrieť na situáciu v Palestíne – v čase keď bola pod nadvládou Rimanov. Židia boli pomerne rýchlo zahrnutí do Ríše. Už celkom na začiatku bola vláda v Judei k Židom necitlivá a miestami i surová ( treba si tiež položiť otázku prečo u Rimanov vzbudzovali Židia taký odpor). Historické záznamy ukazujú na rozdiel od toho, čo prezentuje NZ, že Pontius Pilát bol mimoriadne surový k Židom a veci sa ešte zhoršili po roku 36.

    Práve nadvláda Rimanov bola rozhodujúcim činiteľom pre vznik kresťanstva. Pričom zrovna Nietzsche bol jedným z prvých učencov, ktorý si všimol tejto skutočnosti (skutočnosti, ktorú dnes potvrdzujú mnohí odborníci) a kladie na ňu dôraz. Ako píše: „Bez rímskych cisárov a rímskej spoločnosti by sa šialenosť kresťanstva nikdy nedostala k moci.“

    Ja si myslím, že každý rozumne uvažujúci človek – odprostený od ideologických predsudkov kresťanstva- musí byť jednoducho podozrivý k Pavlovej konverzii – a nie iba v tom zmysle, že mal mať nadprirodzenú skúsenosť (osvietilo ho a prehovoril k nemu Kristus) a tiež vzhľadom k jeho pôvodu a prostrediu, z ktorého pochádzal. Predovšetkým je čudné, že jeho skoršie epištoly sa objavujú až okolo roku 50, čiže 20 rokov po ukrižovaní a takmer rovnako dlho po jeho konverzii. Čo je ešte podstatnejšie je to, že Pavlova konverzia okolo roku 33 sa zhoduje s počiatkom vyvrcholenia židovsko-rímskej antipatie počas vlády Piláta a tiež k zhoršeniu vzťahov vďaka Caligulovi. Toto nám naznačuje príčinnú súvislosť. Veci sa ešte zhoršili za vlády Claudiusa, ktorý v roku 49 vyhnal všetkých Židov z Ríma – zrovna v čase, kedy začali vznikať prvé epištoly! Čo je ešte zaujímavejšie a veľmi čudné, tak v epištolách chýbajú podrobnosti o Ježišovom živote: nie je tam nič o jeho narodení, skoršom živote, pôsobení, apoštoloch a pod. Buď Pavol o tom nič nevedel alebo sa o to jednoducho nestaral o také triviality.

    Čiže máme tu Pavla – elitného, farizejského Žida, ktorý vidí čo: rastúci útlak jeho národa. Židia v tom čase mali len limitovanú schopnosť bojovať vojensky proti svojim nepriateľom. Za tejto situácie potom Pavol jednoducho vymyslel plán. Židia nemohli Rimanov poraziť vojensky, pretože ich nebolo toľko a boli vojensky slabí, zatiaľ čo Rimania mali ohromne veľkú a silnú armádu. Ale boli tu ešte ohromné masy obyčajných ľudí – chudobných (čandalských) gójov. Ak by sa Pavlovi a spol. podarilo získať tieto masy, tak že by oponovali Rimanom, tak revolúcia by bola možná – alebo aspoň pravdepodobná a nadvláda Rimanov nad Židmi by možno skončila. Lenže problém bol v tom, že bežní gójovia necítili až takú nenávisť k Rimanom ako Židia a hlavne vôbec neinklinovali k tomu bojovať na strane Židov – ak by sa objavil nejaký židovský líder, tak by to k ničomu nebolo, pretože gójovia by nikdy nenasledovali Žida – s jednou jedinou výnimkou – ak by to bol syn samotného Boha.

    A náhle Pavol zomrie – popravený v Ríme, zrovna v čase, kedy začína prvá židovská revolta. Rimania a Židia bojujú 4 roky a v roku 70 dochádza k zničeniu židovského chrámu v Jeruzaleme – a práve to je zlomový okamih kedy to všetko začína. Židia boli porazení, ponížení, plní hnevu a frustrácie. A ťažko nájdete pomstychtivejší národ než sú oni.

    A odrazu asi rok po zničení chrámu sa náhle objavuje Markovo evanjelium…

    Ale som samozrejme rád, že tu je článok uverejnený, keďže má veľký potenciál podnietiť zaujímavú diskusiu. Celkovo vznik raného kresťanstva je veľmi atraktívna téma, ktorá takmer vždy pritiahne pozornosť. 🙂

    • Ty neporozumieš nikdy a ničomu.

      http://www.spiknuti-proti-cirkvi-a-lidstvu.com/

      Pár citátov zo židovského plánu:

      „ Za pomoci viery v Boha by mohol byť ľud vedený svojimi duchovnými pastiermi a mohol by v kľude a skromnosti prosperovať podľa pravidiel ,ktoré zriadil Boh. Preto sme vytvorili slobodomurárstvo ,aby gojimské hovädá netušili jeho ciele. Nalákali sme ich do našich početných loži ,aby sami odvrátili pozornosť od svojich súvercov . Viditeľné slobodomurárstvo je len rúškom k zakrytiu našich cieľov ,ale vlastný pracovný program tejto moci a jej pravé ústredné sídlo zostane navždy utajené. Všetky lože budú sústredené pod jediné vedenie známe len nám .Väčšina ľudí , ktorí vstupujú do tajných spoločností sú dobrodruhovia ,šplhúni a ľudia v celku bez ceny . Gojimovia nerozumejú ničomu ,ani bezprostredným výsledkom. Budú vstupovať do loží buď zo zvedavosti ,alebo z očakávania hmotného prospechu. Túžia po vzrušení ,ktoré im spôsobujú rečnícke úspechy a budeme im preto tlieskať do omrzenia.
      Slobodomurárov likvidujeme tak ,že nás nikto mimo lože nepodozrieva . Ani samé obete sa nedozvedia o svojom odsúdení. Umierajú zdanlivo prirodzenou smrťou ,keď je to potrebné. Pretože to bratia z lože vedia ,netrúfajú si proti tomu vystúpiť. Tak sme u nich vykorenili túžbu aj po najmenšom odpore. Musíme vymazať z rozumu gojimov vieru v Boha a nahradiť ju formulkami a úvahami o hmotných potrebách. Keď sme sa stali neobmedzenými pánmi tlače ,môžeme zmeniť pojmy o cti ,cnosti ,charaktere a posvätnosti rodiny ,ktorá bola doteraz nedotknuteľnou a ktorej zasadíme prvú ranu k jej úplnému zničeniu. Najväčší význam by malo ,keby bola sviatosť manželstva nahradená jednoduchým ,civilným obradom.
      Naši filozofi budú hovoriť o nedostatkoch iných náboženstiev ,ale nikto nebude môcť hovoriť o pravom zmysle nášho náboženstva. My budeme svetu predpisovať koho má ctiť ,komu má dôverovať a koho má zavrhovať.
      Spôsobili sme nešváry náboženské a rasové ,ktoré udržujeme medzi gojimami už po 20 storočí.
      Spomente si na úspech ,aký nám priniesli náuky Dárwinova ,Marxova a Nietcheho. Demoralizujúci vplyv týchto náuk už vidíte. Nevedomý ľud slepo verí nami upravenej vede ,tlačenému slovu a ním hlásaným bludom. (ešte nebola televízia) Ak by na nás nejaký gojimský časopis zaútočil ,zakážeme ho hneď po druhom útoku a zdôvodníme to tým ,že poburuje verejnú mienku. Pripomeňme si francúzku revolúciu ,ktorá bola našim dielom. Od tej doby vodíme davy od sklamania ku sklamaniu ,aby nakoniec uvítali s jásotom despotu zo židovskej krve ,ktorého chystáme svetu. Dnes vám už môžem povedať ,že sa blížime k cieľu. Ešte nám zostáva prejsť krátku cestu a kruh symbolického hada ,symbol to nášho národa sa uzavrie a budú ním všetky štáty zovreté ,ako v okovách. A keď nadíde chvíľa nášho svetového kráľovstva ,davy zmetú každého ,kto by nám stál v ceste.
      Našim úmyslom je ,aby sa všetky národy účastnili kladenia základov tejto budovy ,preto z ich radov musíme získať silných nadháňačov. Je potrebné uštvať celý svet hádkami ,nepriateľstvom, zápasmi, nenávisťou ,hladom a očkovaním chorôb ,takže gojimom zostane len túžba po našej vláde. Keď dosiahneme prevratu ,povieme – všetko bolo zlé ,všetci ste trpeli. My odstránime príčiny vášho utrpenia ,to jest národnosti ,hranice a národné meny. Až bude po prevratoch ,ktoré vzbudíme vo všetkých štátoch súčasne ,všetky vlády budú zosadené ,čo bude asi tak za sto rokov ,potom budeme v osobe nášho panovníka uznávanými pánmi sveta.
      Až budeme my pánmi sveta ,potom nestrpíme žiadne iné náboženstvo okrem nášho . Kráľ izraelský sa potom stane pravým pápežom sveta a pravým patriarchom medzinárodnej cirkve. Pokrok slúži tak, ako každá falošná myšlienka len k zakrytiu pravdy. Verejnú mienku gojimov sme už ovládli natoľko ,že sa skoro všetci pozerajú na svetové udalosti okuliarmi ,ktoré sme im nasadili. Aby sme ovládali verejnú mienku je potrebné uvádzať ju v úžas rozširovaním protichodných názorov ,až v nich gojimovia úplne zablúdia. „

      • Aman Againsttime

        Áno, túto smiešnu stránku dobre poznám, ničím si ma neprekvapil Filip. Ale s tým slobodomurástvom je to predsa len celé zložitejšie a rozhodne nie tak ako to prezentujú radikálne katolícke kruhy. Osvietenstvo s jeho vedeckým porozumením, technologickým progresom, spochybňovaním dogiem a pod. má svoje korene v skorších európskych ezoterických a iniciačných skupinách ako boli napr. Rosikruciáni . Slobodomurárstvo je síce dedičom týchto tradícií, ale to na čo konšpirátori zvyknú zabúdať je, že v 18.storočí sa slobodomurárstvo začalo deliť do 2 frakcií: spirituálno – aristokraticko – konzervatívnej, ktorá je dedičom primordiálnej tradície a proti ktorej nič nemám, skôr naopak a rasovo rovnostárskej – materialisticko-revolučnej frakcie, ktorá v podstate zredukovala okultné a tradicionalistické aspekty slobodomurárstva iba na povrchné pozlátko a zneužila lóže na podvracanie systému. VFR bola ovplyvnená práve touto druhou formou slobodomurárstva.

        • Smiešny si ty ,aj s tvojimi vývodmi:)
          Kecy ,kecy ,kecy ….

          Ale keďže kopeš za tú „správnu “ stranu ,tak ani iné nemôžeš 🙂

          • Aman Againsttime

            Filipko, nedá mi to a musím sem hodiť tento Nietzscheov výrok. On vás vedel vždy tak brilantne popísať: „Práve tým sú Židia najosudnejším národom svetových dejín: následky ich vplyvu učinili ľudstvo do takej miery falošným, že ešte dnes môže kresťan cítiť protižidovsky, bez toho, že by v sebe videl posledný dôsledok židovstva.“

            Ako fakt sorry, ale tá stránka musí byť naozaj každému na smiech – pochopiteľne s výnimkou pomätených židokatolíkov ako si ty. Najviac ma pobavilo, že tam hneď na začiatku odporúčate knihu od Ericha Ludendorffa, o ktorom je známe, že RKC vášnivo neznášal. Asi ste ho posmrtne adoptovali, že? 🙂

            Ale zase človek sa aspoň dozvie nejaké zábavné info ako napr. že nacizmus je tiež produktom Židov. Ešte vtipnejšie to vyznie, keď to tvrdí niekto kto je sám ich produktom. 🙂

    • Posledné storočia pred naším letopočtom sa nazývaju dobou helénizmu. Vznikla pod vplyvom globalízacie spôsobenej rozbitím starých ríš, naposledy teda Alexandrovýmy vojnami a presadením novej vylepšenej technológie písma, umožňujúcej zafixovať detailne ideológiu pre masy. Tá doba bola zmes prúdov povedzme gréckej, čiže árijskej filozofie, ťahajúcej sa až po Indiu, egyptskej tradície-gnózy, ako aj toho, čo ja volám chaldejská theurgia. Tieto spletence viedli medzi sebou konflikt o nadvádu nad myslami národov.
      Tie smery, ktoré tu kľudne nazvime árijsko-gnostické, a ktoré prevládali, boli ohrozením vtedy len formulujúceho sa tzv. judaizmu (prichádzajúceho z dedičstva zničeného Babylonu, to by bolo ale na dlhší popis), ktorý práve ako tak zosmolil svoje starozákonné kmeňové báje a hneď ich aj preložil do vtedajšej reči vzdelania, gréčtiny, aby nimi ovlyvnil ostatné národy. Judaizmus bola síce uzavretá sekta, ale sekta od začiatku až doteraz majúca za cieľ ovplyvňovať aj masy mimo sektu. Bol to a je to zamestnanecký cech kňazov, levítov, mudrlantov a ľudsky povedané, hochštaplerov a odrbávačov ( kto neverí, nech prečíta aspoň niečo zo starého zákona, najlepšie o Jozefovi ale aj čokoľvek iné).Tento judaizmus sa cítil ohrozený inými kultúrami a svetonázormi, tento judaizmus sa bál, že dopadne ako jemu podobné učenia v semitských mezopotamských ríšach, ktoré sa rozpadli do stratena.

      Jedna z verzíí priebehu vzniku kresťanstva je potom takáto:
      V jednej aríjsko-gnostickej sekte kolovali aj vydarené dopisy akéhosi Pavla, ktoré boli v duchu abstraktného učenia, teda proti zámerom dogmatuického judaizmu. Autor bol asi porímštený žid, ktorý v podstate svojich židovských súkmeňovcov ale nielen ich ťahal zo sveta judaizmu do ním poznaného sveta árijsko-gnostickej kultúry.
      Na toto nebezpečenstvo boli zo strany judaistov v princípe dve riešenia. Jedna časť judaizmu nové prúdy radikálne odmietala a uzatvárala sa ešte viac do seba. Druhá časť to robila tak, ako s mnohými predošlými mýtmi – obalila ich do pavučiny svojicj lží, privlastnila si ich a pozmenila podľa svojich predstáv. Boli dorobené falošné Pavlove dopisy, ktoré prikazovali členom arijsko-gnostických siekt byť submisívni voči judaizmu a židom, dopisy, ktoré z abstraktnej božskej osobnosti v srdci každého z nás urobila hrubého materiálneho proroka, a hlavne žida so všetkou židovskou submisivitou, obriezkou, inými primitívnymi rítualmi. Neskôr na tento konštrukt navešali všetky možné zázraky, až tak, že z neho spravili hmotného človeko-boha. Absurdita a degradácia dokonaná.
      Zrejme pre to, že medzi pôvodnými spismi Pavla a novými falzami bolo vela nezrovnalostí, vznikol akýsi mýtus, že Pavol bol najprv proti tomuto židovsko submisívnemu smeru, ale neskôr „pochopil“ a stal sa jeho hlavný zástanca. Z proárijského Pavla sa stal prožidovský Pavol. To vysvetluje zmenu názorov, ako aj to, že predtým Pavol nespomínal žiadneho reálneho Ježiša a podobne (viď expertov na analýzu Pavlových epištol)
      Toto vysvetlenie nepotrebuje žiadnb výnimočné osobnosti diabolského Pavla, ani Jeshuu či iného žida. Je to o kultúrnych trendoch, o konflikte početných siekt a memetických či reálnych vojnávh medzi nimi, o hlbokých ale naivných árijsko-gnostických trendoch, a o mechanicky primitívnych, ale mocensky rafinovaných a cielene podrážajúcich a ničiacich svojich oponentov: židovsko-kresťanských sektách.
      Pôvodné kresťanstvo nezaložili vtedy, na prelome letopočtu, vzniklo vlastne dávno predtým, ale približne vtedy bolo infikované judaizmom a podriadené judaistickým manipulátorom. Ten proces bol uzavretý okolo roku 300, keď sa kresťanstvo stalo vládnym náboženstvom celej Rímskej ríše – jediným, netolerantným, ničiacim a zničiacim celú antickú kultúru, zničiacim všetky ostatné svetonázory – proste celá tá tragédia. A keď už nebolo iných siekt – okrem židovských, ktoré, napodiv, kresťania nezničili, začalo to zdeformované učenie kynožiť vlastné vnútorné odnože – presne, ako napríklad boľševizmus v 20. storočí.

      To je ten príbeh – bez zázrakov a nevysvetliteľných zlomov, jednoducho podľa reálnych historických síl. Samozrejme, nerobí si nárok na univerzálnu a dokonale presnú pravdu, ale v určitom priblížení to tak nejako muselo byť, všetko tomu nasvedčuje.

      Odporúčam aj napríklad:
      http://www.bookdepository.com/Jesus-Mysteries-Timothy-Freke/9780722536773
      a vcelku podobne myslené a určite zaujímavé dielo Jána Kozáka
      https://www.kosmas.cz/knihy/196242/koreny-indoevropske-duchovni-tradice/

      • Aman Againsttime

        Myslím, že tvoja interpretácia má tiež niečo do seba. Ako som písal už vyššie – je tu veľmi veľa prázdnych miest, ktoré potrebujú byť zaplnené a treba byť otvorený rozmanitým interpretáciám, analyzovať a hľadať. Problém, ktorý mám s mnohými historikmi, ktorí sa venujú tomuto obdobiu je ten, že (v dôsledku i celkovej politicko-korektnej atmosféry) inklinujú k tomu prezentovať svoje pohľady viac zo židovskej perspektívy. Napadá ma napr. autor J.D. Tabor, ktorý potvrdzuje mnohé z toho, čo som napísal napr. vo svojom príspevku i ja, ale z jeho knihy Ježišova dynastia cítiť, že chce za každú cenu prezentovať Židov ako tých dobrých a Rimanov ako skôr zlých.
        Každopádne tie knihy, ktoré si tu hodil vyzerajú lákavo. Dík za tip! 🙂

        • Mnohým sa zdá, že sú toto len také teoretické problémy o nepodstatnej minulosti, ale ide o prekonanie mýtov uvádzajúcich národy do naivného omylu. Aby sme zostali pri klasike: väčšina ľudí -a to ešte myslím racionalistov a viacmenej ateistov- je učená a verí tomu, že židovstvo bol malý kmeň, ktorý asi náhodou alebo svojím (ťažkým) osudom bol privedený k rozmýšlaniu o duchovne, na rozdiel od okolitých hrubých národov … a tak to všetko začalo.
          Pritom sa stačí trocha pozrieť do histórie, po dpovrch a hneď vidno, že to tak nie je, že je to práve naopak. Tunajší ľudia už toto prekukli, vedia, že nemáme do činenia so žiadnymi menšinovými dobrákmi. Preto sa na takýchto stránkach stretávame, aby sme zistili presný obraz nebezpečného problému.
          Stále treba zdôrazniť, že sionizmus nie je ani dobrák, ani nejaká menšina, lebo to nie je náhodný výplod malého kmeňa, ale celý tento konflikt je konflikt medzi dvoma veľkými civilizačnými a rasovými blokmi. Názov „židovstvo“ či „sion“ je len súčasný identifikátor, ale za tým nie je jeden malý púštny kmenň, ale celá tá semitská, akkadská, asýrska a chaldejská minulosť, minulosť jednej civilizácie a rasy s krutými vojnamia vládami. A toto je v konfrontácií s vojnami a vládami árijcov, severanov – a prípadne inými civilizačnými blokmi. Preto je v tom toľko energie, preto má náš nepriateľ toľko sily, aj keď sa na povrchu hrá na nepodstatnú menšinu. Tá hra na nevinnú mešinu je len mimikry, ku ktorému sa boli nútení uchýliť po tom, ako sa rozpadla či bola zničená ich rýša, naposledy zvaná asýrska. K tomu dedišstvu sa síce oni (moc) nehlásia, ale tam je zdroj toho knowhow, určite nie u nejakých pastierov na púšti. Nie, to je pastorálny klam, ale ich podstata je v zhnitých mestách mezopotámie, ako ich aj sami znechutene opísali (sodoma a gomora čoby najznámejší príklad)
          Toto väčšina tu prítomných už kedysi pochopila, prekonala svoje politické fixácie, ktorými bola otravovvaná už od detstva a hľadá pravdu o sionizme a jeho zločinoch.

          Z kresťanstvom je to ale podobne – tiež treba prekonať fixácie. Človek samozrejme vidí jeho dobré stránky, aj možnosť spojenca proti sionskemu či islámskemu problému – ale … principiálne je to rovnaký omyl, ako veriť na nevinnosť drobnej židovskej menšiny.

          Snažil som sa preto podať všeobecný pohľad, bez zbytočných nedokázateľných detailov okolo postáv mýtov. Treba si aj uvedomiť, že keď Nietzsche či Savítrí Dévi píšu o Pavlovi či Kristovi, je to u nich určitý druh literárnej činnosti, ako určitá fabulácia, kde sa tie postavy stávajú hrdinami ich nového mýtu. Sú to dobré a poučné práce, ale zas len mýtus. Z dnešného pohľadu také detaily nie sú zaujímavé, nie sú potrebné.

          • sorry za gramatické chyby 🙂

          • Aman Againsttime

            Norman, pokiaľ ide o to, čo si spomenul u Nietzscheho a Savitri, tak niečo podobné som chcel vo svojom prvom príspevku spomenúť i ja, ale v danej chvíli ma nenapadli vhodné slová. U Savitri mnohí robia chybu, keď chcú niektoré jej práce brať doslova – v tomto smere ju vlastne podceňujú ( treba mať na pamäti, že išlo o jednu z najinteligentnejších osobností aké sa kedy priklonili k národnému socializmu, len jej ohromné jazykové schopnosti nasvedčujú tomu, že musela mať veľmi vysoké IQ) . Ona jednoducho stvorila mýtus (a podľa mňa veľmi krásny a inšpirujúci mýtus!) a zároveň veľmi dobre vedela čo robí. Spojil by som to s tým, čo som spomínal pri autoroch ako je Sunic – mám teraz na mysli to, že nechcú propagovať ateizmus, či bezobsažný sekularizmus. Ja sám som bol v istom období celkom zarytým ateistom (fanúšik Dawkinsa) a dodnes si myslím, že ateistickí myslitelia naozaj prichádzajú s mnohými platnými pointami vo vzťahu k náboženstvu. Ale zároveň som vždy pociťoval akýsi spirituálny hlad – túžbu zúčastňovať sa nejakých kolektívnych rituálov, túžbu po transcedencii – toto sú jednoducho jedny z najprirodzenejších túžob človeka a hoci som si vedomý, že evoluční psychológovia ich dokážu vysvetliť ako prirodzené mechanizmy, ktoré sa u človeka vyvinuli v procese evolúcie, tak toto uvedomenie nikdy tento hlad nezmiernilo. Dnes som voči spiritualite ďaleko otvorenejší, i moje pohľady sa viac posunuli smerom k agnosticizmu. Povedal by som, že verím v silnú spriaznenosť človeka s prírodou a je mi sympatické panteistické poňatie Boha. 🙂 Každopádne to, čo som napísal by som chcel spojiť s tým, že je super, ak má človek informácie, ktoré ho robia uvedomelým v otázkach ako sú rasa, politická korektnosť, neomarximus, revizionizmus (2.sv., holokaust…) atď., vie aký je stav a vie ako má na to reagovať. Ale pokiaľ dá svojmu boju i metafyzický význam, tak ho to ešte viac posilní. Zároveň platí, že to čo som už písal – že väčšina ľudí jednoducho potrebuje veriť v niečo transcedentné a Savitri tejto potrebe veľmi dobre rozumela (sama raz napísala, že nevie či bohovia existujú, ale pociťuje silnú túžbu v nich veriť) a i podľa toho orientovala svoje práce – práce, ktoré sú i pre tak skepticky a racionalisticky založeného človeka ako som ja veľmi inšpirujúce. 🙂

          • Veľmi dobre, Aman. Racionalita je základná os, ktorá je jediná spoľahlivá (ak má človek to šťastie, že ju naozaj dokáže aspoň občas skrotiť:). Je úplne racionálne vidieť, že reálny človek je bytosť obmädzená, a je úplne racionálne vidieť, že mysel nemôže prestať, kým nepochopí univerzálie. To je objektívny fakt. Transcendencia nie je naša voľba, je to náš ontologický osud.

            Keďže ale na to nestačíme, väčšina to žiaľ vzdáva aj s racionalitou a necháva sa niesť fantazmagóriou bez kontroly. Aj to je niekedy dobré, veď prví letci tiež nepoznali zákony aerodynymiky, a fungovalo to. Ale zväčša je fantazmagorické tápanie na slepo cesta do pekla. Tak trocha paradoxne fantazírovanie takmer vždy končí strnulými dogmami. Iní zas, keďže dobre nevidia do tmy, odmietajú tam ísť a tvrdia, že existuje len ten už preskúmaný mechanický svet. Tak to ale tiež nie je, len časť sveta je mechanická, podstatná časť je plynulá, fluidná, skladá sa z polí a sietí … ignorovať to je práve vrcholne iracionálne, nevedecké.

            Celé toto je o osobnom myslení, ale v oblasti mysle sa odohráva nielen osobný boj a vývoj, ale aj ten globálny, spoločenský. Podstatný a vlastne jediný základný civilizačný konflikt sa deje v oblasti svetonázorov. Ako keď pavúk do svojej obeti vstrekne chémiu, ktorá ju vnútri rozloží, aby ju mohol vysať, tak kedysi rôzni chaldejci skúšali vstreknúť masám myšlienky, aby obete mohli ovládať ako stáda ovcí. Toto ani nie je metafora, to sa dá brať úplne doslovne. Tento konflikt a boj odvtedy pokračuje, má rôzne zafarbenia, jeho účastníci z oboch strán často sami ani presne nevedia, čo to je, ale je to boj o pochopenie a ovládnutie mysle. Pozitivisti sa snažia zlepšiť vlastnú mysel, negativisti sa snažia zmrzačiť mysle všetkých iných.
            Toto sú tie „magic wars“, ktoré sú za všetkými vojnami a toto je zdroj arogantného postoja určitých kultúr voči ľudstvu.

            Takto tie dve veci súvisia: kto osobne nerozvinie transcendentný postoj, nepochopí globálne spoločenské deje, a naopak, kto sa akosi nevymaní zo spoločenského otroctva sionistickej hypnózy, nemôže dosiahnuť osobný duchovný vývoj. Obe tieto veci sú prepojené, je to vlastne jedna vec s dvoma aspektami, a oba sú nevyhnutné pre osobnú a spoločenskú duševnú rovnováhu, silu, šťastie ….

          • PS. Dawkins je stále super, je to skúška ohňom spalujúca každú blbosť (nie že by som poznal dobre, čo všetko už popísal, ale v princípe je to podla mňa pozitívny prvok). Ak nič iné, jeho zavedenie pojmu „mém“ ho spravilo nesmrtelným. Ale termín „ateizmus“ je dosť otrávená vec, je to podľa mňa vlastne dehonestujúci termín, podobne ako „materializmus“. Ak by ma niekto označil za ateistu, môže to myslieť dehonestujúco, ak by ma niekto označil za pantheistu, to by bola v mojich očiach pochvala:)

  2. Jak se rozvíjí a zanikají rozličné civilizace a mění se jejich vztahy a
    psychologické potřeby, vznikají tím i různé teorie a pohledy na úlohu historických osob, organizací i státních útvarů. Po seznámení se všemi těmito bezesporu pro mysl zajímavými výtvory ducha, by se však člověk měl vrátit k těm nejjednodušším skutečnostem. Tak jako v případě srovnání schopnosti a znalostí různých civilizací, např. i s tou naší, mohou být např. egyptské pyramidy, corpus delicti v případě úlohy Krista a jeho skutečných kvalit bude Turínské plátno.

  3. “zakladateľom kresťanstva je svätý Pavol, pôvodne známy ako Šavol z Tarzu”.
    Pravdepodobne ano, je však nejasné, odkiaľ bral vzor. Predpokladá sa, že to bol Zoroastrianizmus/Mithraizmus. Podobnos je neúrekom.
    Osobne upredňostňujem originálen názvy a mená – teda jeho meno bolo Paul, ktoré si zmenil na Saul z Tarsus (teda žiadny Šavol).

    “že „Ježiš bol “slobodný duchom“, úplne odlúčený od materiálneho sveta a pevných intelektuálnych predpisov. Jeho učiteľom bol život sám. Ježiš ponúkol nový spôsob života, nie novú vieru…”
    Presne tak. Ježiš – je sporné kdo to bol, sle archeológia je na stope, veľmi pravdepodobnej – – nezaložil a ani nemal záujem založiť žiadnu novú vieru.

    “ešte zaujímavejšie a veľmi čudné, tak v epištolách chýbajú podrobnosti o Ježišovom živote: nie je tam nič o jeho narodení, skoršom živote, pôsobení…”.
    “že archeológia nám môže povedať isté veci,”
    Tu sa s veľkou pravdepodobnosťou Savitri Devi nemýlila, keď vyjadrila pochybnosti o exisfenccii nejakého Krista. Biblia spomína Kristov pobyt v Indii, ale vôbec ho nezdôvodňuje, preč tam išiel, čo tam robil a ako dlho tam žil. Zrejme nemá racionálne vysvetlenie, ako v mnohých iných klamstvách. Pravda je však asi trochu iná.
    Archeológovia, tí nezbedníci, čo musia do všetkého šparkať a strkať nos, prichádzajú s “mind blowing” objavmi.
    Človek, z ktorého kresťanstvo urobilo Krista, je syn Kleopatry a G.J.Caesara, ktorého Kleopatra, po zavraždení Caesara, vo veku 13 rokoch, poslala pod ochranou do Indie z obáv, aby na neho, ako legálneho Caerovho nástupcu na trón a miestodržiteľa Egypta, nebol tiež, Caesarovými odporcami spáchany atentát.
    V Indii študoval budhizmus a zdržal sa tam 17 rokov, čo presne vyhovuje jehoo veku, odschodu z Indie.
    Kleopatra potom mala ďalšie 3 deti s Marcom Antoniom, dvich chlapcov – dvojičky a jedno dievča. Toto dievča (a jej dvaja brati-dvojičky, s ktorými sa ich polobrat prichádzajúci z Indie konečne stretol), nebola nikdo iný, ako Maria Magdaléna s ktorou sa potom oženil (incest v tom čase bol bežný a uznávaný). Teda žiadna prostitútka.
    Pre záujemcov: http://www.youtube.com/watch?v=CObE4Cnuw5k

    “v roku 70 dochádza k zničeniu židovského chrámu v Jeruzaleme…”
    Ďalší mýtus. Sani židovskí archeológovia tvrdia, že nič takého ‘úžasného’ ako Šalamúnov chrám, nikdy neexistoval.
    Pri hľadaní nejakých pozostatkov sa nenašla ani jedna tehla! Podoný švindel ako ich 40 ročný ‘exodus’ v púšti a ich Masada.

    “je tu veľmi veľa prázdnych miest, ktoré potrebujú byť zaplnené …”
    Ako pre koho. Ono ich už moc nie je, skôr ide o objasnenie klamstiev a mýlnych teórií a zavádzajúcich štúdií.

    Myslím si, že je omylom si myslieť, že Savitri Devvi videla v Saulovi nejakú duševnú silu a moc, z ktorej by si chcela brať vzor. Jej jediný obdiv patril Hitlerovi a Národnému socializmu. Nesmieme zabúdať, že bola v Indii vydatá za známeho
    indického Národného socialistu. Jej biografia, nedávno sem hodená Amanom, je dosť neúplná.

    Niečo z Nietzscheho:
    “Židia sú najpozoruhodnejší ľudia v ľudskej histórii, pretože kedykoľvek čelili otázke “byŤ alebo nebyť” vždy sa rozhodli, s ich charakteristickou prefíkanosťou “byť za každú cenu: i keď tá. cena bola radikálnym falšovaím humanity, prirodzenosti, reality a vnútorného sveta ako aj vonkajšieho….
    Mimo ich vlastného svedomia, vyvinuli vlastný súhrn ideí v protiklade všetkým prírodným podmienkam života – jedno za druhým vzali náboženstvo, kultúru, morálku, históriu a psychológiu a nenapravidelne
    ich prevrátili v kontradikciu ich prirodzeného významu”.
    Aká pravda!

    Filip,
    ku Vášmu bezduchému, nič nehovoriacemu príspevku, ktorý nemá nič spoločné s článkom len toto, tiež od Nietzsheho:
    “A tí, ktorých videli tancovať, boli považovaní za choromyselných tými, ktorí nepočuli hudbu”.

    Slavek
    “egyptské pyramidy, corpus delicti v případě úlohy Krista a jeho skutečných kvalit bude Turínské plátno”.
    Je mi absolútne nejasné, ako mám tomu, čo ste napísal, rozumieť.
    Egyptské Pyramídy – corpus delicti čoho?
    Opäť, to čo sa všeobecne tvrdí o tzv. Veľkej Pyramíde v Gize (Khufu, grécky Cheops) , vôbec nemóže byť pravda. Na to stačí jednoduchá matematika.

  4. Apoštol Pavol (alias Saul z Tarsusu).

    Pri narodení menom Saul, narodený 5 alebo 10 C.E. v Tarsus, dnes v Turecku.
    • židovska vychova
    • živil sa výrobou stanov
    • rímsky občan

    Podľa vlastného priznania, prenasledovateľ nasledovníkov Krista. Na ceste do Damšku vraj mal zjavenie (spadol z koňa buď horúčavou alebo skôr trpel padúcnicou), kedy mal zjavenie Krista po jeho zmŕtvychvstaní, ktorý ho poveril vedením sveta úplne novým smerom, v mene úplne nového náboženstva – kresťanstva. To ho tak ‘rozcitlivelo’, že sa na mieste stal kresťanom. Toto je príbeh, známy pod menom ‘Pavlovo Obrátenie’ (Pauline Conversion).
    Ale je to pravda?

    Zmenil si meno Saul na Paul (Pavol) a stal sa rímskym občanom.
    A potom sa stal z Paula, rímskeho občana, rímsky agent/špión.

    Je nesporné, že Pavol dal svetu kresťanstvo, ktoré dnes má, napriek tomu, že Krista nikdy nestretol a ani nepoznal. Z tohoto dôvodu nebol a ani nemohol byť žiadnym apoštolom, alebo dokonca sv. Pavlom, čo je jeden z nerspočetných klamstiev kresťanstva. Poznal sa však v Jeruzaleme s Jamesom, Kriistovým bratom.
    Vo svojom novom náboženstve, odrode židovstva, napr. učil, že netreba sa dať obrezať, ani dodržovať košer predpisy a zrušil židovské sviatky.

    Čím viac však študujeme Pavla, tým sa vynára viac a viac otázok.
    Ako je možné, že keď Kristus ustanovil svojho brata Jamesa ( nazývaný James the Just) v pokračovaní jeho nazarénskeho hnutia – teda žiadne hnutie kresťanské – všetky zásluhy sa pripisujú Pavlovi?
    Ako je možné, že v Knihe Aktov (Book of Acts), ktorá je vlastne celou históriou kresťanstva, je zmienka o Pavlovi 150 krát, o Petrovi 55 krát a o Jamesovi 3 krát? Ohľadne tohoto by mal Vatikán podať nejaké vysvetlenie svojim ovečkám.
    Pavol bol rozhodnutý sa stať za každú cenu vedúcim tohoto hnutia – ktoré sa stalo neskoršie kresťanstvom – a preto muselo nutne prísť k potýčke medzi ním a Jamesom. K tomu aj došlo a ako vieme, Pavol zvíťazil.
    James totiž bol hlavným rečníkom na shromaždení, kde davy chtivé mesiáša, boli provokované odporcami, ho napadnúť. Týmto protivníkom/odporcom nebol nikdo iný ako Pavol.

    Autor prof. Robert Eisenman porovnal písomnosti pápeža Klementa, zvané “The Pseudo-Clementtine Writings” s Knihou Aktov (The Book of Acts) 22:20 ‘The Stoning of St. Stephen’ (Ukameňovanie sv. Štefana) a dozvedáme sa, že Pavol bol svedkom pri ukameňovaní Štefana, ktorý sa dodnes považuje za prvého kresťanského mučeníka. Avšak podľa spisov Klementa, ktorý vraj bol prítomný, Pavol niekoho napadol, zhodil ho dolu schodmi, ale to vraj nebol Štefan, ale James.
    Táto epizóda bola takým zahambením pre kresťanstvo a Vatikán, že báchorka o ukameňovaní Štefana (samozrejme židmi, však tam iní neboli len židia a Štefan bol žid), bola doslovne vymyslená a mala slúžiť na zakrytie tohoto činu “otca kresťanstva”, sv. Pavla. Jedným slovom akási náhradná pohádka.
    Celá táto nechutná záležitosť je len jednou z ďalších ukážok klamania miliónov veriacich tzv. “Svätou Stolicou” a jej náboženstvom.

    Jedným z najsilnejších dôkazov, že Pavol bol rímsky agent, podľa historičky Rose Marie Sheldon, je jeho rýchla zmena na ceste do Damašku.
    Jeho ďašie cesty ako agenta viedli do Efezu (terajšie Turecko) kozmopolitné mesto vtedajšieho sveta, kde sa stretával západ s východom a Cesarea (Izrael). Tam v Cesarei vraj bol uväznený, súdený a popravený, čo však zrejme nie je pravda.

    Tu je ukážka slizkého charakteru tohoto “svätca”, vyjadrená ním samým v Efeze:

    • “To the Jews I prettend to be a Jew (pred židmi predstieram že som žid):
    • to those who observe the Jewish law I pretend to be observant:
    (pred tými, ktorí dodržujú židovský zákon predstieram, že tiež dodržiavam):
    • to those who are not observant I say I’m not observant: (tým ktorí nedodržiavajú poviem že ani ja nedodržiavam):
    • to the weak I pretend to be weak: (slabým predstieram že som slabý):
    • I have become all things to all men” (stal som sa všetkým pre všetkých
    ľudí): Corinthians 9:19-25

    Bol to teda rímsky agent, nasadený priamo do stredu hnutia Nazarénov (židovská sekta), sledovať činnosť Krista a jeho učenia, sledovať s kým sa stýka, atď. atď., teda bežné požiadavky od agenta/špióna.
    Keď bol povolaný do Ríma, nebol žalárovaný ako nepriateľ, ale ako agent, býval v cisárskom paláci, a mohol sa voľne pohybovať a stýkať s kým chcel.
    Zrejme bol jednoducho povolaný na svoje veliteľstvo referovať o svojej činnosti špióna.
    Skutočne “svätec”, hodný nasledovania.

  5. Filip
    Čo keby ste ‘blbcom’ tituloval svojo otca, chrapač smelá?

Pridaj komentár