Domov / Hlavná strana / Analýza / Nenávisť zrodená na Sinaji: Assmannov Mojžiš Egyptský

Nenávisť zrodená na Sinaji: Assmannov Mojžiš Egyptský

AssmannKeď som prvýkrát čítal knihu Mojžiš Egyptský od Jana Assmanna v júni 1997, tak išlo o skúsenosť, ktorá zmenila môj život. Mojžiš Egyptský patrí k najvzácnejším akademickým knihám: odvážnym i vzrušujúcim zároveň. (Jan Assmann, Mojžiš Egyptský: Spomienka Egypta v západnom monoteizme, Cambridge: Harvard University Press, 1997)

Hoci je Assmann opatrným, dôsledným, vysoko špecializovaným odborníkom, tak sa pohybuje po celom spektre západného myslenia a dokonca sa dotýka večnosti, aby objasnil obrovskú ranu v histórii Západu: vznik biblického monoteizmu.

Assmann, ktorý je v súčasnosti emeritným profesorom egyptológie na univerzite v Heidelbergu, je považovaný za jedného z popredných egyptológov posledného polstoročia. Neskoro vo svojej kariére, začal Assmann po vydaní knihy Mojžiš Egyptský publikovať sériu kníh zameraných na skúmanie spoločných koreňov a málo známeho spojenia dvoch tradícií, ktoré pretrvali od čias starovekého Egypta až po súčasnosť: biblického monoteizmu a egyptského panteizmu alebo „kozmoteizmu“.

Moderní egyptológovia majú tendenciu neuvažovať o popisoch starovekého Egypta z čias neskorej antiky, renesancie a osvietenstva, pretože neboli založené na porozumení staroegyptského jazyka, ktorý sa stratil v neskorej antike a bol znovu obnovený iba potom, čo Jean – Francois Champollion publikoval svoje dešifrovanie Rosettskej dosky v roku 1822. Podľa tejto opomínanej tradície bolo „ezoterickou“ múdrosťou starovekých Egypťanov poznanie, že za všetkými bohmi a stvoreniami stojí jeden skrytý Boh, ktorý sa manifestuje ako všetka pluralita sveta – či už ide o bohov, smrteľníkov a všetky ostatné bytosti – okupuje svet, ako duša okupuje telo. Boh je teda imanentný v prírode a rovnako je „všetkým a všetko je jedným“ (hen kai pan). Assmann nazýva túto formu panteizmu „kozmoteizmom“ (Nepliesť s kozmoteizmom Williama Pierca, hoci sú tu nejaké vieroučné presahy.

Kozmoteistické myšlienky sa objavujú v diele Hermetický súbor (Corpus Hermeticum) z neskorej antiky, ktoré sa v 15. storočí vrátilo do Európy z Byzancie (spolu so spismi Platóna) a prispelo k rozvoju renesancie. V 17. a 18. storočí bol kozmoteizmus spájaný s panteizmom Barucha Spinozu, rovnako ako i s deizmom a slobodomurárstvom.

Hermetizmus zohral dôležitú úlohu v oslobodení európskej mysle od kresťanstva, keďže sa prezentoval ako egyptská tradícia múdrosti datovaná pred obdobím Mojžiša, poskytujúca referenčný rámec starší ako Biblia. Pre hermetickú tradíciu bolo dôležité, že bola staršou ako Biblia, ale keďže bolo v tom čase jednoducho nemožné odmietnuť kresťanstvo, tak sa verilo, že jeho subsumovaním pod väčšiu tradíciu by bolo možné odvrátiť náboženskú neznášanlivosť a perzekúciu. O toto sa samozrejme pokúsili už starovekí polyteisti, ale neúspešne.

Napriek tomu, že je text Hermetického súboru písaný v gréčtine a latinčine a datuje sa od 2. a 3. storočia n.l., tak Assmann argumentuje, že základné myšlienky tohto diela a spriaznená tradícia staroegyptskej múdrosti sú v skutočnosti konzistentné s originálnymi egyptskými zdrojmi, ktoré sú ďaleko staršie ako Mojžišova doba, čo znamená, že tu existovala neprerušená tradícia, ktorá odovzdala učenie pôvodne egyptskej múdrosti starým Grékom a Rimanom a prostredníctvom nich i modernému svetu. (Pre viac informácií o hermetizme pozri tieto práce: Garth Fowden, The Egyptian Hermes: A Historical Approach to the Late Pagan Mind [Princeton: Princeton University Press, 1993], Frances A. Yates, Giordano Bruno and the Hermetic Tradition [Chicago: University of Chicago Press, 1964], and Florian Ebeling, The Secret History of Hermes Trismegistus: Hermeticism from Ancient to Modern Times [Ithaca, N.Y.: Cornell University Press, 2007].)

Assmann tiež spája biblický monoteizmus založený Mojžišom v polovici 14-teho storočia pred. n.l. s egyptským heretickým faraónom Achnatonom skrz málo známe egyptské a grécko-rímske tradície, ktoré nám poskytujú egyptský uhoľ pohľadu na príbeh exodu. Tieto tradície sú celkom zaujímavé, ale nezakladajú priame spojenie medzi Mojžišom a Achnatonom.

Čo je veľmi zvláštne, tak Assmann len tak mimochodom spomína, ale nevyužíva, dlho známe a celkom signifikantné paralely medzi Achnatonovým „Hymnusom na slnko“ a žalmom 104. Vzhľadom k tomu, že Achnatonov hymnus je najmenej o 500 rokov starší ako žalm 104 a akákoľvek spomienka na Achnatona bola v Egypte krátko po jeho smrti vymazaná, pričom neexistuje evidencia tretieho spoločného zdroja oboch textov, tak odôvodneným záverom je, že tu bola priama tradícia medzi Achnatonom a Bibliou. (Keďže sa zachovali iba dva náboženské texty od Achnatona, tak je možné, že ďalšie biblické texty tiež obsahujú stratené práce heretického faraóna. Assmann poukazuje na ďalší príklad egyptského učeného textu inkorporovaného do Biblie).

Navyše tu nie sú len textové paralely medzi Achnatonovým monoteizmom a biblickou verziou, ale tiež doktrinálne. Oba monoteizmy sú založené na negácii egyptského polyteizmu. Okrem toho sa oba monoteizmy prehlasujú za jediné pravé náboženstvo a odsudzujú ostatné náboženstvá ako falošné. A nakoniec, obom monoteizmom jednoducho nestačí prehlásiť ostatné náboženstvá za falošné. Rozhodnú sa ich tiež zničiť a to zatváraním chrámov, ničením zobrazení a spisov, prenasledovaním veriacich, atď.

Jedným z Assmanových najzaujímavejších konceptov je idea tzv. anti-náboženstva. Argumentuje, že rovnako Achnatonov ako i biblický monoteizmus, vznikli ako anti-náboženstvá k egyptskému polyteizmu. V skutočnosti sa všetky nové náboženstvá alebo reformované hnutia v rámci náboženstva, definujú v opozícii k tomu, čo bolo predtým. Avšak v prípade židovského monoteizmu, si toto anti-náboženstvo adoptovalo formu, ktorú Assmann nazýva „normatívna inverzia“. To znamená, že Židia vytvorili svoj koncept posvätného jednoducho tak, že obrátili a znesvätili všetko čo Egypťania považovali za posvätné. Napríklad Egypťania považovali býka a barana za posvätné zvieratá, ale židovské právo naopak nariaďuje ich obetovanie.

Hoci Assmann nevyvodzuje tento záver, tak jeho argument podporuje myšlienku, že „otrocká revolta morálky“, ktorú Nietzsche videl ako koreň kresťanskej morálky, nás vracia späť k vytvoreniu judaizmu na hore Sinaj. Stručne povedané, judaizmus je rovnakým náboženstvom ako Laveyov satanizmus. Obe sú len anti-náboženstvami, t.j. nenávistnými inverziami, „satanistickými“ paródiami iných náboženstiev a anti-náboženstiev.

Babylonský Talmud (Sabbat 89a) tvrdí, že svoj názov dostal na hore Sinaj, pretože je miestom, z ktorého nenávisť (sin’ah) zostúpila na zem. Toto je pomerne presný opis pôvodného motívu judaizmu, ktorého historické dôsledky pociťujeme do dnešných dní. (Samozrejme Talmud prevrátil túto pravdu, keď ju nahradil starou semitskou historkou, že nenávisť pochádza od gojímov, ktorí žiarlia na Bohom vyvolených). (Pozri kapitolu Cena monoteizmu, s. 21).

Ďalším Assmannovým kľúčovým konceptom je „Mojžišov rozdiel“, ktorý určuje líniu medzi pravým a falošným náboženstvom a ktorý sa vzťahuje k Achnatonovi, tak i k Mojžišovi. Obaja tvrdili, že ich náboženstvá boli jedinými pravými náboženstvami a všetky ostatné sú preto falošné. Ale nestačilo im len prehlásiť ostatné náboženstvá za falošné. Požadovali, aby boli nenávidené, perzekuované a zničené ako konkurencia, paródia, či perverzia jedinej pravej viery. Takže „Mojžišov rozdiel“ – tvrdenie o výlučnej pravde – viedol následne k náboženskej intolerancii a násiliu. (Rozdiel bol pomenovaný po Mojžišovi, pretože na Achnatona sa na viac ako 3000 rokov zabudlo, zatiaľ čo Mojžiš je považovaný za zakladateľa monoteistickej tradície, ktorá je dodnes nažive a neviedla k ničomu dobrému).

Na druhej strane starovekí polyteisti sa necítili byť ohrození inými náboženstvami. Pri konfrontácii s bohmi, mýtmi a rituálmi odlišnými od ich vlastných, nedospeli k záveru, že pravda je len jedna a všetky náboženstvá sú falošné. Namiesto toho dospeli k záveru, že existencia spoločnej božskej reality sa prejavuje v pluralite odlišných podôb. Preto z toho vyvodili záver, že základnou podstatou uctievania duchovnej reality je, že všetky náboženstvá sú rovnaké, a preto sa musí k nim pristupovať s úctou. A keďže odlišnosti medzi božskými menami, zobrazeniami, mýtmi a rituálmi neprekážajú základným funkciám náboženstva, tak nie sú prekážkami pravdy, ale skôr spôsobmi, skrz ktoré rozmanité národy manifestujú svoje duchovno. Takže náboženská diverzita nie je niečo, čo musí byť trpené alebo tolerované, ale naopak vítané.

Staroveký polyteizmus nielenže podporoval náboženskú toleranciu. Prispel tiež k propagácii mieru medzi národmi vo veku neustálych bojov a krviprelievania. Myšlienka univerzálneho božského poriadku slúžila ako základ pre medzinárodné právo a mier medzi národmi. Príslušníci rovnakého národa sa mohli zaviazať k dohodám prísahou na svojich spoločných bohov. Príslušníci odlišných národov mohli uzavrieť zmluvy pretože rozpoznávali, že ich odlišní bohovia predstavovali rovnaký božský poriadok, ktorý bol záväzný pre všetkých. Podľa Assmanna, o myšlienke vzájomnej „preložiteľnosti“ odlišných pantheónov svedčia už mezopotámske tabuľky zachytávajúce korešpondenciu z tretieho tisícročia pred. n.l.

V mojich ďalších textoch sa plánujem zaoberať Assmannovým rozvíjaním tém v Mojžišovi Egyptskom od čias antiky cez 17. a 18. storočie až k Freudovmu Mojžišovi a monoteizmu. Tu by som však chcem diskutovať o Asmannovom význame pre tradicionalizmus a Novú pravicu.

Pohanský kozmoteizmus – predstava, že za všetkou pluralitou odlišných náboženstiev je jediný božský poriadok, ktorý sa manifestuje v rozmanitých formách – je koreňom tradicionalistickej myšlienky „transcedentnej jednoty náboženstiev“. Treba však jasne povedať, že to čo tradicionalisti nazývajú jednotnou tradíciou je pohanský kozmoteizmus, ktorý obdržal svoju najstaršie známu artikuláciu v starovekom Egypte. Popri tom je táto tradícia „večnej filozofie“ pretrvávajúcou mystickou tradíciou, ktorej spoločným jadrom je skúsenosť identity jednotlivca so skrytou jednotou. „Všetko“ je identické s „jedným“, ale len niektorí budú mať skúsenosť s touto identitou.

Dôležité je, aby si tradicionalisti uvedomili, že transcedentná jednota náboženstiev je odmietnutá biblickým monoteizmom, ktorý sám seba definuje ako negáciu polyteizmu a nie dokončenie zámeru spoločného božského poriadku. Polyteisti považujú všetky náboženstvá za pravdivé, zatiaľ čo monoteisti považujú svoje náboženstvo za jedinú pravdu, a všetky ostatné náboženstvá za falošné. Polyteisti radi pripustia, že biblický monoteizmus je tiež pravdivý. Sú ochotní identifikovať biblického boha s ich vlastnými suverénnymi bohmi. Ale tým, že to urobia, musia poprieť pravdivosť jedného zo základných znakov biblického boha : jeho tvrdenie, že je jediným pravým Bohom.

Biblickí monoteisti tiež odmietajú zjednocujúci mysticizmus ako rúhanie. Idea stvorenia ex nihilo znamená, že stvorenia nie sú identické s Bohom, ale ich existencia je závislá na Bohu. Večné mystické učenie tvrdí, že bytie jedného je identické s bytím/bohom ako takým, zatiaľ čo myšlienka stvorenia znamená, že naše vlastné bytie je zároveň našou ničotnosťou – t.j. našou absolútnou závislosťou na transcedentnom a úplne odlišnom Bohu. Stvoriteľská teológia predpokladá metafyzickú priepasť medzi Bohom a stvorením, ktorá nemôže byť prekonaná žiadnym ľudským aktom.

Prečo sa potom polyteisti – od tých z neskorej antiky až po súčasných tradicionalistov – pokúšajú presvedčiť biblických monoteistov, že je tu vyšší náboženský poriadok, ktorý môže zladiť ich protichodné vysvetlenia božského? Hlavným dôvodom je ich túžba poraziť monoteistickú neznášanlivosť a perzekúciu. Toto bolo nevyhnutné v antike, kedy biblickí monoteisti žili pod vládou polyteistického režimu, ktorý sa pokúšal obmedziť ich najhoršie tendencie. Stalo sa to ešte viac nevyhnutným, keď biblickí monoteisti mohli využiť donucovaciu moc štátu k tomu, aby prenasledovali neveriacich a heretikov.

Obmedziť monoteistickú horlivosť v perzekúcii je ušľachtilý motív. Ale nič to nemení na skutočnosti, že je intelektuálne nekoherentné zahŕňať biblický monoteizmus do jednej, primordiálnej, večnej tradície. Táto tradícia je integrálne pohanská, polyteistická a kozmoteistická. Tradicionalizmus môže prijať biblický monoteizmus len ak ho denaturizuje, t.j. poprie jednu z jeho základných čŕt, jeho nárok na exkluzívnu pravdu. Takže podľa biblických štandardov, je každý tradicionalista heretikom. Židovský, kresťanský a moslimský tradicionalizmus sú kontradiktórne pojmy. Assmannove biblické „anti-náboženstvá“ patria popri „anti-tradícii“ a „anti-iniciácii“ k negáciam tradície.

Keď René Guénon žil vo Francúzsku, tak bol katolíkom, keď žil v Egypte, bol moslimom. Ale po celý čas bol tradicionalistom. Guénon bol príliš inteligentný na to, aby prehliadol skutočnosť, že biblický monoteizmus nemôže byť v súlade s tradíciou. Iba naoko slúžil dominantnému náboženstvu politického zriadenia, v ktorom žil, aby sa vyhol intolerancii a perzekúcii.

Našťastie tieto kompromisy intelektuálnej integrity prežili ich užitočnosť. Minimálne v západnom svete tradicionalisti nepotrebujú dlhšie nič predstierať, pretože osvietenstvo – ovládané čiastočne hermetickou tradíciou, ktorá ovplyvnila i slobodomurárstvo – nahradilo biblickú intoleranciu pohanskou tolerantnosťou.

Je na čase, aby sa tradicionalisti vyrovnali s faktom, že nemôžu byť tradicionalistami a zároveň i biblickými monoteistami. Jediná tradícia je, vždy bola, a vždy bude integrálne pohanská. Je na čase, aby tradicionalisti pochopili skutočnosť, že vďaka triumfu osvietenstva už nemusia ďalej predstierať, že sú biblickými monoteistami. Je na čase, aby si tradicionalisti uvedomili, že triumf osvietenstva je z veľkej časti ich vlastným triumfom, rovnako ako bol triumfom hermetického slobodomurárstva.

Je najvyšší čas, aby sa tradicionalisti prestali spájať s nepriateľom pod záštitou nepochopeného tradicionalizmu, t.j. asociovať sa s reakcionárskymi kresťanmi a moslimami, ktorí si želajú anulovanie osvietenstva a návrat k totalitárnej temnote biblickej teokracie. Stúpenci Guénona, ktorí kvôli dvojitému nepochopeniu ezoterizmu konvertovali na islam, zatiaľ čo žili na Západe, potrebujú pochopiť fakt, že slúžia ako vektory biblickej, totalitárnej, proti-náboženskej subverzii v spoločnostiach, kde tradícia dosiahla najväčší úspech v obnove náboženského pluralizmu a tolerancie, ktorá pochádza z jednej tradície. To isté platí pre západných tradicionalistov, ktorí konvertovali k pravosláviu. Dvojnásobnou iróniou takýchto konverzií je, že sú možné iba vďaka náboženskej slobode, ktorou títo tradicionalisti pohŕdajú a že sloboda je jedným z existujúcich politických triumfov tradície, ktorú si chcú ctiť.

Mojžiš Egyptský má významné dôsledky aj pre novopohanov. Za prvé, Assmann dokazuje pretrvanie živej pohanskej tradície múdrosti od čias starovekého Egypta až po súčasnosť. Za druhé, hoci je kozmoteizmus samozrejme transcedentný s Ásatrú, jeho korene sú hlbšie. Je pre-indo-európsky, čo podľa mňa znamená, že je bližší k predstavám európskeho človeka v paleolite. Za tretie, kozmoteizmus ponúka veľmi odlišnú a mimoriadne rafinovanú estetiku a mytológiu: egyptskú, ale tiež grécku a rímsku. (Gréci a Rimania boli indoeurópania, ale ich mytológia a náboženstvo sú primárne pre-indoeurópskeho, mediteránneho pôvodu). Mediteránny kozmoteizmus je v krátkosti alternatívou k pohanstvu Roberta E. Howarda, pohanstvom bez barbarizmu.

A toto všetko je len výsledkom intelektuálne náročnej, objasňujúcej a skutočne oslobodzujúcej Assmannovej práce.

Preklad: Aman, www.protiprudu.org
Autor: Greg Johnson

O Roland Edvardsen

32 komentárov

  1. Takze co s toho vypliva pre nas krestanov 🙂

  2. Poviem to takto!!! Neverím, že najaký Mojžiš bol, neverím na starý židovský zákon, neverím na nový kresťanský zákon, neverím že J. Kristus existoval a bol tým, za čo ho vyhlasuje rímskokatolícka cirkev, neverím rk cirkvi, pripúšťam Boha bez formy a energie, nám nepredstaviteľného charakteru, uznávam možnosť mimozemského stvorenia, pripúšťam, že nič neviem!!! Keď mi niekto predloží rukolapné dôkazy a nie nejaké biblické táraniny a dogmy, potom som ochotný prehodnotiť svoje názory na kresťanskú vieru!!! Starý židovský zákon je porno, incest, násilie a vraždenie vyvoleným národom – nedotknuteľnými a to všetko v mene boha Jehovi!!! Je možné, že je to celé podvrh alebo židovská zlodejina od starších civilizácií!!! Nový kresťanský zákon napísali ľudia po smrti J. Krista!!! Ani jedno ani druhé nenapísal JK!!! Pravda, svetlo, láska, mier!!!

  3. Vynikajúci článok, ďakujem. Plne súhlasím s pointou článku. Náboženský fundamentalizmus, fanatické presvedčenie o exluzívnych právach na pravdu, sú absurdné. Najmä ak sú postavené na takom protirečivom a nekompaktnom elaboráte, akým je Biblia. O jej „božskom“ pôvode a úplnej autenticite ani nehovorím. Exkluzívna pravda náboženských fanatikov (je jedno, či kresťanských, islamských, či iných) je priamou cestou do pekla.
    Takisto je jasné, že kresťanstvo prebralo (zväčša nevedome) obrovský podiel učenia z prastarých náboženských vieroúk, Egyptskej, Babylonskej, samozrejme židovskej (tú priznávajú), ale mitraizmu, či iných.

    • Aman Againsttime

      Som rád, že sa vám článok páčil. Impulzom k jeho prekladu bola u mňa návšteva jednej nacionalisticky a tradicionalisticky orientovanej katolíckej stránky. Napriek tomu, že tradicionalistickí katolíci sú mi sympatickí tým ako často inklinujú k vlastenectvu, tak po prečítaní niektorých článkov, kde nechýbali slovné spojenia ako „satanské osvietenstvo“, „luteránsky blud“(štúrovci boli bludári, že?), či „jediná pravá viera“ som si povedal, že by nebolo na škodu preložiť práve tento článok, ktorý takpovediac ide „ku koreňu problému“. Chcel by som ešte k tomu napísať toto: Osvietenstvo samozrejme malo svoje muchy ( prečítajte si článok od Toma Sunica :Moderné vzdelávanie a deštrukcia kultúry: http://www.protiprudu.org/moderne-vzdelavanie-a-destrukcia-kultury/ ), ale vôbec si nemyslím, že by nacionalisti mali toto obdobie preklínať. Práve v tejto epoche sa predsa zrodil moderný nacionalizmus a s tým ako sa rozvíjala veda, tak sa i začal formovať koncept rasy, tak ako ho poznáme dnes. Povedal by som, že ľudia začali klásť menší dôraz na voluntaristické identity (čiže i na svoju náboženskú identitu) a začali sa viac orientovať na prirodzenú identitu. Ľudia si už prestali rozbíjať hlavy len kvôli viere, tak ako tomu bolo predtým (mám teraz na mysli najmä úplné zbytočné, hlúpe náboženské vojny protestantov a katolíkov, kde sa príslušníci toho istého národa navzájom zabíjali kvôli viere). I vďaka dopadu osvietenstva si mohli naši katolícki a luteránski národovci podať ruky a spolupracovať v prospech národa. Ich národné povedomie jednoducho porazilo monoteistickú neznášanlivosť. Už sme neboli na prvom mieste katolíkmi, luteránmi, či pravoslávnymi, ale Slovákmi. Schválne, pustite si toto video s Halíkom cca od 30-tej minúty a dobre sa zamyslite nad tým, čo hovorí: https://www.youtube.com/watch?v=J2Uw6PTqrEs Ja s ním súhlasím, akurát to čo on vníma ako negatívum, ja považujem za ohromné pozitívum. 🙂

      • Neuveriteľne konfúzny druh myslenia a propadandy.
        Meritórnou argumentaciou nie je problém takýto „článok“ rozporovať temer v každom jeho bode.

        Áno, PROP nie je „protiprúd“ ale osvietenecko-murárska PROPaganda.

        Ďalšie zastavovanie sa tu už je mrhanie časom a stratilo význam.

        • Aman Againsttime

          Samozrejme, že tieto druhy príspevkov sa dali čakať. Ono i to preklínané slobodomurárstvo je ďaleko komplexnejší fenomén, než si bežný ( a zvyčajne mimoriadne nekritický) čitateľ „proti-prúdov“ myslí. Ale ak mám hovoriť sám za seba, tak súhlasím, že my dvaja nie sme na jednej lodi. Vy ste očividne biblický monoteista – odporca modernity ( odporcom ste vtedy akonáhle modernita rozporuje vaše biblické anti-náboženstvo). Ja som na strane slobody, rozumu, vedy a modernity, ktoré definitívne skoncovali s totalitárnou mocou vášho náboženstva. Verím v náboženskú pluralitu a toleranciu ( v prípade každého náboženstva, ktoré mi oplatí toto gesto rovnako). Moderný liberalizmus (mám teraz na mysli liberalizmus v spoločenskom, nie ekonomickom zmysle) môže byť celkom v pohode, ak odmietne kresťanskú antropológiu a axiológiu v prospech pohanskej, t.j.: 1. uzná, že ľudské rasy, pohlavia a jednotlivci sa odlišujú a preto by mali mať i odlišné práva a povinnosti a 2. že hoci je individuálna sloboda super vec, tak by mala vždy ustúpiť všeobecného dobru spoločenstva, pokiaľ sa dostanú do konfliktu. Rovnako som tiež etnonacionalista – som za sebaurčenie národov a nemám záujem o nejakú obnovu „kresťanskej Európy“ a už vôbec nie o obnovu nejakej ruskej multikultúrnej, multirasovej ríše (ako niektorí slovenskí, kresťansko-konzervatívni, samozvaní národniari). Takže myslím, že sme si všetko vyjasnili. Prajem príjemné čítanie článkov na Hájkovom „proti-prúde“:-)

          • Všetkým nevyhovieš.
            Je to proste tak, že každý má svoje presvedčenie a ak nie je dostatočne chápajúci, nedokáže ani pochopiť, čo ten druhý hovorí.
            Myslím, že nie je prekvapivé, ak niekto odíde – skôr je prekvapivé, že tu zostávajú takí „monoteistickí“ dogmatici ako Milan. Je síce jasné, že che evangelizovať, ale aj tak musí vidieť, že striela úplne mimo.

            Článok má na konci jasne naformulovanú a podľa mňa správnu myšlienku.
            Je značne rozťahaný a chaotický, akademický publicistický zlozvyk, Čo je najhoršie, je odvolávanie sa na Assmanna. Tú knihu som nečítal, ale nejaké Assmannove veci hej. Je to tiež kecálek a kecálek a kecálek. Okrem toho je nielen nejak voľne, ale ideologická sionista. Možno je zástanca „kozmoteizmu“, v bežnejších termínoch mystiky, zrejme egyptskej, hermetizmu ale treba si uvedomiť, že spájanie Achnatonovej reformy so židovským „monoteizmom“ je len jeden z typických pokusov židovskej parazitickej kultúry všetko si privlastniť a vydávať za svoje.
            Keď už je jasné, že biblická história o královstve Izraela sú bláboly, snažia sa (nie až tak religiózni) židia vedome či podvedome zafixovať svju „unikátnosť“ na archeologicky ako tak doloženom Achnatonovom svetonízorovom pokuse – napriek tomu, že je egyptský, ktorý tak nenávidia.
            Samozrejme, niečo na tom môže byť – ovšem treba pripomenúť, že Achnatonova žena Nefertity, zobrazovaná a zbožňovaná zarovno s ním, pochádzala z árijskej ríše Mitani a že ak na kulte Atona bolo niečo neobvyklé, je to zrejme prínos jej a jej poradcov čerpajúci z árijských náboženstiev jasnosti a čistoty.

          • Aman Againsttime

            O politickej orientácií Assmanna nič neviem a nechcel by som tu špekulovať o jeho motiváciach. Ale viem, že je pomerne dosť uznávaným odborníkom. Knihu Mojžiš Egyptský som tiež nečítal (nebola ešte preložená do slovenčiny, či češtiny), ale môžem vás ubezpečiť, že autor článku – Greg Johnson (mimochodom v tomto článku sa nezaprie, že má PhD. z filozofie) je zarytý anti-sionista. 🙂 Viem, že Achnatona veľmi uznávala Savitri Devi ( mimochodom Johnsonova veľmi obľúbená autorka), ktorá bola zarytá anti-monoteistka, čo je zaujímavý paradox. Ale súhlasím, že v Achnatovom kulte boli tiež zreteľné prvky indoeurópskych ( árijských) náboženských predstáv, a že je dosť možné, že práve jeho manželka Nefertiti mala na utváraní tohto kultu výrazný vplyv.

          • Len tak na upresnenie:
            Assmann – nenazval by som to „politickou“ orientáciou, ale „kultúrnou“. V jeho dieľach je, myslím, dosť tej typickej tendencie k postaveniu židovstva na kultúrny vyvolený stolec, čo samé o sebe nie je zločin, len pripomínam – veď vieme, v čom žijeme. A vieme, kto dostáva priestor a akademické stoličky a prečo – aby aj takto podsúvali, podsúvali …
            Dobrý úmysel autora článku nespochybňujem – jasný je, myslím, na konci, mne pripadá ako škoda, že je to také dlhé a nejasné.

            Achnaton je vcelku zaujímavá postava, jeden zo Savítrinych Man against time (už sme sa tu o tvojom nicku bavili).
            Ono je to taký postup uvažovania kritickej mysle:
            – židovstvo prirodzene nie je božské ani unikátne, čerpalo z okolia
            preto sa hľadá, odkial prevzalo „monoteizmus“ a nachádza sa Achnaton…
            Ale – „monoteizmus“ nie je sám žiaden unikátny zjav, ba nie je ani nič tak prevratne pozitívne, je to stále len duálne separované vnímanie (ako sa sanží správne vysvetliť aj tento článok). Starozákonný židovský „monoteizmus“, či skôr „henoteizmus“, bola bežná vec, ba skôr primitívnosť aj v časoch jeho vzniku (posledné storočia pnl., nevnziklo to skôr). Tendenciu k pochopenieu Jednoty kozmu – to bolo nielen u Achnatona, ale (zrejme) aj v celom egyptskom mysticizme, len sa nám to kvôli cielenému ničeniu židovských a kresťanských totalitných siekt nezachovalo. Indikujú to len niektoré hermetické spisy (spomínaný Corpus hermeticum). Čiže naviazanie starého židovstva na Achnatona je predsa len trocha umelé, aj keď sa ponúka. Židovstvo nie je také staré – aj keď by bolo rado.

            Je to spletitá téma ťažká na jazyk a porozumenie, ale je to výborná téma, super, že si to preložil ( aby bolo jasné tiež aspoň na konci, čo som chcel povedať:)
            (možno si aj toho Assmanna zoženiem a prečítam, aby som mu azda nekrivdil)

          • Aman Againsttime

            Budem ti tykať Norman, keďže aj ty mi tykáš a viem, že sme si tiež tykali pri našej prvej interakcii tu na prope. Ja som sa rozhodol, že budem radšej (aby sa naozaj náhodou nikto neurazil) vykať, hoci občas na to zabudnem a pri niektorých prispievateľoch tiež cítiť, že pôjde o celkom mladých ľudí ( mimochodom, ja sám patrím k mladšej generácii) , tak im úplne automaticky tiež tykám. 🙂

            Súhlasím, že napísať dnes o niekom, že je uznávaný akademik nemusí mať žiadnu výpovednú hodnotu, pretože veľakrát sme boli svedkami toho, že z uznávaných akademikov, ktorí si dovolili napísať isté knihy, alebo povedať isté slová sa behom chvíle stali „hochštapleri“.

            Každopádne máš pravdu, že Achnaton bol tiež jedným z „mužov proti času“ (popri Juliánovi, Mahátmovi, či Adolfovi). Som celkom zvedavý, či Johnson napíše niekedy nejaký článok, kde by rozobral a porovnal Savitrinho Achnatona s Assmannovým pohľadom na celú záležitosť.
            Podľa mňa je judaizmus unikátny, hoci je jasné, že tá unikátnosť je účelová. Neviem o žiadnom inom náboženstve, ktoré by sa predtým vyvinulo rovnako. Unikátnym sa stal preto, že Židia robili všetko preto, aby boli iní ako ich susedia ( preto obriezka, preto 613 micvot, preto diétne predpisy, preto zákaz modiel- zobrazovania, preto kameňovanie sodomitov, atď). Assmann dobre poukazuje na to, že tu išlo o negáciu polyteizmu a polyteistických predstáv. Biblický Boh kompletne zničil zväzky, ktoré človeka spájali s prírodou a vesmírom a zaviedol dualizmus človeka a prírody (v hebrejskom jazyku dokonca ani neexistuje žiaden výraz pre prírodu!!!) – čo bolo úplne v kontraste so všetkými prirodzenými náboženstvami sveta. Monoteizmus židovského typu je podľa mňa ťažká patológia, niečo veľmi neprirodzené a je dejinnou tragédiou (možno tou najväčšou zo všetkých, ak uvážime aké dopady mala), že vďaka „boľševizmu antiky“ sa mnohé židovské patológie a neurózy dostali do európskeho sveta a mysle.
            Rovnako súhlasím, že článok nie je jednoduchý, myslím, že mnohí ho ani nepochopia, rovnako ako mnohých veriacich kresťanov pekne naštve ( a zrejme viac ako by ich naštval nejaký článok o inkvizícii, či pedofilných kňazov, pretože tu sa naozaj zatína do živého). Skôr ho ocenia „fanšmejkry“, ľudia, ktorých naozaj táto problematike zaujíma – ako ste vy, či ja.
            Ale nemyslím, že je zase až tak nezrozumiteľný. Možno ste nevedeli, čo má autor na mysli pod pojmom tradicionalizmus, a na koho konkrétne naráža, keď píše o tradicionalistoch. Johnson mal na mysli radikálnu tradicionalistickú školu reprezentovanú mysliteľmi ako Evola, Benoist, Stagner alebo napr. i Dugin ( zrovna na Dugina som si spomenul, keď Johnson písal o tradicionalistoch spájajúcich sa s reakcionárskymi moslimami a kresťanmi). Viac o tradicionalizme nájdete tu: http://en.metapedia.org/wiki/Radical_Traditionalism

            A samozrejme ďakujem za pochvalu, ale myslím, že v prvom rade by si mal zaďakovať redakcii propu, keďže ja nerozhodujem o tom, ktoré moje preklady sa tu uverejnia. Je to len na prop-e. 🙂

      • Samozrejme, ďakujem redakcii Propu za uverejnenie, ale i autorovi za článok (niekto to napísať musel 🙂 ).
        Myslím si, že pravé spirituálne poznanie sa skrýva pod príkrovom všetkých oficiálnych náboženstiev a je v podsate rovnaké.
        Osvietenstvo skutočne rozpustilo železnú vládu náboženského absolutizmu ,ktorý nepripustil žiadnu polemiku v duchovných zaležitostiach. Obvinenia, že osvietetnstvo je konšpirácia mocichtivého slobodomurárstva sú dosť pritiahnuté za vlasy. Tiež ilúzie o akejsi svätosti dovtedajšieho mocenského usporiadania a cirkvi.
        Kto pozná ranné dejiny kresťanstva, vie ako sa vytvárala vierouka, ako sa na konciloch „čistila“ od „nepravých“ učení na politickú a mocenskú objednávku. Nezatracujem kresťanstvo, má veľmi silný morálny a duchovný odkaz. Ale nemyslím si, že oficiálne učenie je univerzálne a exkluzívne pravdivé. Ani morálna čistota cirkevných hodnostárov nie je (nikdy nebola) bez poškvrny.

        • Aman Againsttime

          Viac – menej súhlasím s tvojim príspevkom. Tiež som už unavený z toho všetkého slobodomurársko-paranoidného blúznenia a kydania na osvietenstvo. Veci málokedy bývajú čierno – biele a popravde niektorí by najradšej celú túto epochu zredukovali na krvavú VFR. Ale chápem prečo fundamentálne katolícke kruhy potrebujú takto selektívne interpretovať históriu. Sú si dobre vedomí, že osvietenstvo odkrylo mnohé ich lži a výrazne im sťažilo vnucovanie „jedinej pravej viery“ ostatným.
          Samozrejme, že cirkevní hodnostári neboli svätí a mnohí sa chovali úplne v rozpore s tým, čo hlásali. Ale ono sa vždy dá použiť na prešľapy cirkvi zázračná formulka „zlyhal ľudský faktor“ (ako to zvyknú používať i komunistickí apologéti). Kresťanstvo určite obsahuje i pozitívne prvky – napr. že je prorodinné, hoci to sa dá povedať i o množstve iných ideológií (napr. i o islame, či národnom socializme).Navyše netreba zabúdať, že bolo silne ovplyvnené antickou filozofiou ( Platón, Sokrates, stoicizmus…). Hodnoty ako láska, pomoc bližnému, pohostinnosť, solidarita a snaha konať dobro, etika, morálne správanie a pod. dobre poznal i nekresťanský svet – kresťanstvo v tomto smere neprinieslo nič prevratné. Naopak prinieslo do západného sveta celý rad patológií ako napr. náboženskú intoleranciu, koncepty pekla, herézie, či hriechu (ako hovorí i autor tohto článku: „predstava hriechu takmer dokonale paralyzuje schopnosť premýšľať racionálne o morálke“). Ja sám som mal vo svojom živote obdobie kedy som sa pokúšal byť kresťanom- katolíkom, ale jednoducho to nešlo – jednak som sa nevedel preniesť cez mnohé iracionálne dogmy a jednak si myslím, že kresťanský hodnotový systém v skutočnosti nie je kontatibilný s nacionalizmom (čo mnohým kresťanským nacionalistom zrejme bude znieť divne, ale je tomu tak). Keď sa pozrieme na dnešné etnomasochistické a sebevražedné hodnoty, ktoré naša západná spoločnosť tak oslavuje, tak zistíme, že mnohé z nich sú ospravedlňované v termínoch kresťanských doktrín a prístupov. Myslím, že Nietzscheova kritika kresťanstva je v mnohom veľmi pravdivá, a že odkrýva v plnej nahote v čom spočíva jeho problém. Rozhodne nezavrhujem celé kresťanské dejiny ( ani obdobie stredoveku nepovažujem za „temné“, i k tomuto obdobiu sa viažu rôzne mýty). Oceňujem a uznávam celý rád cirkevných osobností a rozhodne neusilujem o zničenie cirkvi ( Načo to robiť? Dejiny nám ukazujú, že cirkev vie byť veľmi flexibilná pokiaľ ide o prispôsobovanie sa vládnucemu režimu). Každopádne mám tendenciu si myslieť, že kresťanstvo skôr oslabuje našu spoločnosť, a že ak by ľudia boli ním menej ovplyvňovaní, tak by boli i menej ochotní správať sa ako ovce a nenechali by po sebe toľko šliapať. 🙂

    • Bibliu napísali ľudia, takže o jej neautenticite nemá ani zmysel pochybovať!!!

  4. Ten clanok je pisany na objednavku ILLUMINATOV . Totalna hlupost a celkom urcite az moc ucelova dezinformacia . Kto dnes tvrdi nasledovne : ,, Poviem to takto!!! Neverím, že najaký Mojžiš bol, neverím na starý židovský zákon, neverím na nový kresťanský zákon, neverím že J. Kristus existoval ,, … JE TOTALNY NEVEDOMEC AZ HLUPAK . Mysli si snad niekto, ze to co sa dnes deje na svete , je nahoda? . Sionizmus , je agresia vedena elitami sveta proti ludom a Bohu samemu. Jezis Kristus bol ukrizovany na hore ,, Sion, .. Preco asi tuto skutocnos cely svet zamlcuje ?… Preco vsedcia politici a nie len oni , ale i veskere predstavenstvo svedskej moci v cirkvach sveta ,/ zjednotene silou zla ,, Jezuitmi a Iluminatmi /.. si chodi pred slubom vernosti , svetovemu sionizmu , trieskat tie ich sproste skorumpovane hlavy , o mur narekov v Jeruzaleme ?..Ved sa trochu zamyslajte !!!. Co chcete viac , existuje snad vedsi symbolizmus moci pozemskej ???… Okrem toho je uz i rada svedectiev i od Zidov samych , ze Jezis bol mesias . Tvrdit opak , je zamerna nepodlozena loz, alebo totalna hlupa neznalost a nevedomost !!!

  5. Nazor ,… ludia ved sa len pozrite pozorne okolo seba na dianie v globale , tak ako je . Je az do oci bijuce ze veskera moc svetska , ci uz politicka , alebo nabozenska , vsetko je to strcene az v hrubom creve svetovemu zidovstvu. Ci uz je to Obama alebo Putin zo svet. politiky alebo papez Frantisek alebo Dajla Lama , vsetci i Ficko tam bol myslim ze uz i ten idiot Kiska bol v Jeruzaleme , trieskat si tu jeho sprostu hlavu o mur narekov. Kto si snad mysli , ze miesto posobenia a ukrizovania Jezisa Krista Jeruzalem , je len nahodne vybrane miesto k nahodnym cermoniam , tak tomu uz niet pomoci . Nechce vidiet , nechce pocut , nechce pochopit aka sila symbolizmu svetovej moci sionizmu sa v tom demonstruje. A vi tu polemizujete o neakom nazore , citate tu doslova stupidne namotavky v clankoch ako tento tuna prezentovany ?…Spusta zahmlievania okolo jasneho problemu. Jednoducho a strucne :,, LUDI PREMOHLO ZLATE TELA v PODOBE MAMONU , v TUZBE PO POZEMSKEJ MOCI a STATKOCH . Dnes uz ani naznakom , to co sa povazuje za nabozenske a duchovne , nedajboze svete , nema s Volou Bozou absolutne nic spolocne. Doslova cely svet je uplne zvrateny. Bude tu teraz v case Sudu Bozieho ako este nebolo .Smrt a zufalstvo zachvati ludi v plnej sile…

  6. Cico Ciciak ,…pocuvaj ty pridrbany idiot , vies uplne hovno, tak drz aspon hubu. Ked nechapes ani len dobu letopoctu Po Kristovi dvetisic rokov smutnej epochy ludstva , za ktoru si vsak celkom urcite moze sama , pretoze Pravdu zo Slova v podobe vtelenia Bozieho Syna Jezisa Krista ,,ZAVRAZDILO,,. Vas, imbecilov ktory si rychlo utvoria nazor po precitani par clankov o cirkevnych perzekuciach , bez hlbsieho zamyslenia , mam najradsej . Za vsetko samozrejme moze podla vas Syn Bozi Jezis Kristus?..Nie su to nahodou tupi ludia co za to mozu ty IDIOT ?… Jezis Kristus nikoho nezavrazdil . To on bol ZAVRAZDENY len za to ze priniesol ludom Pravdu od Boha ,ako maju zit vo Stvoreni .
    Ale takym tupcom ako ty , je to zbytocne i pisat . Sproste a slepe uz zostane blbe az do znicenia …
    Ps. Doporucujem tebe ty tupec , na mna uz nereaguj , nekomentuj ,… lebo ti to ublizi a to viem dobre co pisem .

  7. V prvom rade J.F.Champollion nemal to dešifrovanie až také problematické, nakoľko na Rosette bol ten egyptský text aj v gréčtine. NO BIG DEAL!

    Moja skromná otázka – kdo bol Achnaton?

  8. Amon Againstime, predpokladal som to, samozrejme, ale rád by som vedel, ako meno Achnaton, vzniklo.
    Mimo iné, mám určité predstavy o výbere Vášho ‘nome de plume’ (nicku), Amon. Predpokladám, že je to druhá časť mena Tutabchamon, ktoré je tiež všeobecne nesprávne udávané. Mýlim sa? Ak nie, aj to je trochu inak.
    Moje archívne záanamy hovoria nasledovné:
    Manžel Nefertiti bol Amenhotep IV.
    Aten (tiež Aton, ale potom to môže byť Akhenaton, nie Achnaton), je v pravekej egyptskej mytológii, ‘slnečný disk’ a pôvodne aspekt Ra (tiež Re), ktorý bol slnečným božstvom starého Egypta. Deifikovaný Aten je fokus monolatristického, henoteistického, alebo monoteistického náboženstva, Atenizmu, založeného Amenhotepom IV-tým, ktorý neskoršie prijal meno Akhenaten, uctievaním a uznávaním Atena a vybudoval nové hlavné mesto Amarna. V jeho básni „Great Hymn to the Aten“, Akhenaten uctieva Atena ako stvoriteľa a darcu života. Uctievanie Atena zrušil Horenheb (bývalý general), posledný Faraón 18-tej dynastie v Egypte.

    Podobne je to s menom, všobecne ako Tutanchamon, čo je nesprávne.
    Tutankhamun (alternatívne Tutenkh-, amen, -amon). Je všeobecne nazývaný ako Kráľ Tut. Avšak jeho originálne meno je Tutankhaten a znamená “Žijúca podoba Atena” („Living Image of Aten“).
    Keď sa po smrti svojho otca stal Faraónom,
    vrátil sa k pôvodnému náboženstvu, ktorého božstvo bolo Amun a prijal meno Tutanchamun. Rozhodne teda nie Tutanchamon.

    Niektorí výskumníci veria, že Nefertiti, po smrti jej manžela a pred nástupom Tutanchamuna na trón, vládla po krátku dobu ako Neferneferuaten (zas tu máme Aten).
    Nefertiti, egyptsky Nfr.t-jy.tj, originálne vyslovované približne Nafteta, čo znamená “krásavica prišla”.

  9. Aman sorry, zrejme som splietol Aman s Amonom

Pridaj komentár