Domov / Hlavná strana / Ekonomika / Nedostatok pracovníkov 1: Je to skutočne tak?

Nedostatok pracovníkov 1: Je to skutočne tak?

Slovenskom rezonuje téma nedostatku kvalifikovaných pracovníkov. Firmy hlásia nedostatok odborných zamestnancov. Tvrdia, že nevedia nájsť ľudí a nemá kto pracovať. Je to naozaj tak? Ak áno, tak z akého dôvodu?

Firmy hlásia nedostatok pracovníkov

Situácia s pracovnou silou na Slovensku začína byť alarmujúca. Firmy hlásia akútny nedostatok kvalifikovaných pracovníkov. V minulých rokoch o ponuky prejavovalo záujem výrazne viac ľudí, ako bolo potrebné. Dnes príde málo uchádzačov a preto firmy trpia nedostatkom pracovníkov.

Nedostatok kvalifikovaných ľudí vo výrobnej sfére na Slovensku sa týka najmä rôznych typov inžinierov, technológov, kvalitárov, logistov, nákupcov, remeselníkov, montérov strojov. Chýbajú operátori na CNC stroje, elektrotechniky na údržbu strojov a zariadení, programátori, IT-čkári. Nedostatok je najciteľnejší v automobilovom sektore.

Nedostatok sa týka aj nekvalifikovaných zamestnancov. Firmy hlásia nedostatok pracovníkov typu pokladník, predavač, mäsiar, skladník, kuchár, umývač riadu, pomocný personál v reštaurácií, chemik operátor a pod. Nemáme ani kapacity na prilákanie Slovákov zo zahraničia.

Naozaj existuje nedostatok pracovníkov?

Pravdou je, že obyvateľstva fyzicky ubúda. Rodí sa málo detí, Slováci si nezakladajú rodiny, populácia starne a zároveň sme svedkami najväčšieho vysťahovalectva v moderných slovenských dejinách. Ročne podľa oficiálnych štatistík zo Slovenska odíde 13 000 ľudí do zahraničia, čo je jedno okresné mesto. Podľa oficiálnych štatistík, upozorňujem. Realita bude ešte horšia.

Na druhej strane sa musíme pýtať: Prečo dochádza k masovému vysťahovalectvu? Prečo máme vysokú nezamestnanosť, zažívame masové vysťahovalectvo ale súčasne v hospodárstve chýbajú ľudia? Prečo si ľudia nezakladajú rodiny? Prečo väčšina mladých Slovákov uprednostňuje zahraničných zamestnávateľov pre domácimi?

Skutočný dôvod nedostatku pracovníkov: šialene nízke mzdy

Je to vinou neúmerne nízkych platov. Skutočný dôvod nedostatku pracovníkov sú nízke mzdy.

Slovenské platy sú nepochybne nízke – toto je problém číslo jeden. A potom dlho nič a až potom iné dôvody. Máme ceny takmer ako v Nemecku a platy na úrovni nemeckého vreckového. Zarábame 3-4x menej pri rovnakých cenách. Z bežného slovenského platu sa nedá viesť dôstojný život a založiť si rodinu je takmer morbídnosť.

Na Slovensku už nie je dostatok pracovných otrokov ochotných pracovať celý mesiac dvanástky, víkend-nevíkend, sviatok-nesviatok, pracovný stres a na výplatnej páske ledva 500 euro aj so stravnými lístkami. Zamestnanci sú, len odmietajú otročiť za pár eur.

To tie šialene nízke platy spôsobujú nechuť pracovať, masové vysťahovalectvo a nezakladanie rodín.

Firmy nemôžu byť prekvapené, že nevedia nájsť ľudí. Posúďme situáciu objektívne. Platia 600 – 700 € v hrubom, majú nepriateľské pracovné podmienky, poskytujú nulovú perspektívu na zlepšenie. Konkurencia – západní zamestnávatelia – platí 3-4x viac, vytvára vyhovujúce pracovné podmienky a perspektíva na zlepšenie pomerov je vysoká. V každom bode, ktorý je pre zamestnancov dôležitý je konkurencia v jednoznačnej výhode.

Môžu sa sťažovať koľko chcú, ale významný podiel zodpovednosti je na ich strane. Ide tu o neochotu adekvátne zaplatiť zamestnanca. Je rok 2017 a nároky na život sú také, aké sú – európske. Vyžiť u nás za 550 € v čistom je veľmi ťažké. Ešte ťažšie je prežiť zo 400 € v čistom, hoci je mnoho takých, ktorí majú takúto mzdu.

Istý diskutujúci trafil do čierneho: „Predavačka v trafike. Odpracovaných 160-180 hodín. 260 – 280 € čistého. No nezober to.“ A potom, že nie sú ľudia.

Výlevy hnevu a nenávisti zamestnávatelia chŕlia aj voči mladým ľuďom. Vraj sú leniví, nechce sa im, majú vysoké požiadavky a pod.

Do istej miery to je pravda. Čo však ponúka slovenský pracovný trh? Ponúka hlavne ťažkú manuálnu prácu, šialene nízke mzdy, nepriateľské pracovné podmienky, vysoké životné náklady a nulovú perspektívu na zlepšenie situácie.

Mladí ľudia odchádzajú preč za prácou, lebo tu nedostanú na výplatu nič. Kto bude pracovať za smiešnych 2,50 eur na hodinu? Nebudú robiť od rána do večera aby zarobili aspoň 800 – 900 € mesačne, lebo ináč by zarobili 500 €. Mladí na to kašlú. Radšej pôjdu do zahraničia, kde je taká ista práca ohodnotená niekoľkonásobne lepšie.

Na Slovensku 10 hodín za pásom, správajú sa k človeku ako ku špine a zarobia 400 – 500 €. Človek zaplatí nájom, jedlo, mobil a ostane mu 30€. V Nemecku za 8 hodín za pásom bez stresu zarobia 1600 € mesačne.

Základným problémom nie je nedostatok pracovnej sily. Základným problémom slovenských firiem je nedostatok ľudí, čo sa nechajú zotročovať. Ľudia chcú pracovať, ale nie za almužnu.

Firmy vidia iné príčiny

Podnikatelia ale ako príčiny nedostatku pracovnej sily uvádzajú slabšie ročníky, nižšiu kvalitu zamestnancov a nízky počet kvalifikovaných zamestnancov. A tieto okrajové dôvody média prezentujú ako hlavné príčiny nedostatku kvalifikovaných pracovníkov.

Vyriešenie týchto príčin neodstráni nedostatok pracovníkov, pretože aj keby sa rodilo viac detí a školstvo produkovalo masy vzdelaných a kvalifikovaných študentov všetci by odišli pracovať do zahraničia.

Dlho som nerozumel, prečo sa nízke ohodnotenie neuvádza ako hlavný dôvod nedostatku. Firmy tým nič nezískajú. Jednoducho som si myslel, že podnikatelia trpia akýmsi zvláštnym sebaklamom. Až mi to jedného dňa došlo…

Podnikatelia rozmýšľajú tak, že platy na Slovensku nie sú nikdy príliš nízke a nemali by sa zvyšovať nikdy. Ani ich nenapadne, že pracovným zvieratám občas musia niečo prihodiť.

Súvisiace články: Amatérizmus a demencia slovenských podnikateľov

Autor: Michal, www.protiprudu.org

O ::prop

18 komentárov

  1. Ešte skôr než zo všetkého obviníme podnikateľov treba si pozrieť na výplatnej páske pomer medzi celkovou cenou práce a čistou mzdou. Tj. Koľko z toho čo zamestnanec zarobí si vyberie najväčší výpalník, štát. Na 1000 € v čistom, musíte odviesť (zamestnanec aj zamestnávateľ) cca 810 € !!! Plus naviac zo všetkého čo kúpime za ten čistý plat odvádzame 20% DPH, ako dodatočnú daň. Plus nespočet štátom vynútených služieb a regulácií na strane zamestnávateľa a aj spotrebiteľa. Ak toto nevidíme ako problém a za všetko môžu „zlí“ zamestnávatelia tak je to chyba.

    • Samozrejme, že štát je jednou z príčin nízkych platov. Ale nie hlavnou. Najväčším problémom je spôsob podnikania a napríklad neochota platiť ľudí. Zamestnanci sú vždy na poslednom mieste – už takmer 30 rokov. A dnes už nie sú zamestnanci. A vy sa divíte?

      Ja pochybujem o tom, že taký priemerný slovenský podnikateľ by čo i len uvažoval o zvýšení platov aj keby sme mali nízke odvody a dane. Na Slovensku sa neuvažuje tak, že ľudia sú cenné zdroje, ktoré si treba vážiť, bojovať o ne. Či nebodaj to bolo za Dzurindovej pravicovej vlády ináč? Alebo práve to bolo obdobie, kedy sme najviac počúvali, že za dverami je ďalších desať ochotných pracovať za menej?

      Lebo ak to nebolo za pravicovej vlády ináč, tak potom je tvrdenie o nižších odvodoch a daniach iba hlúpou výhovorkou.

      Áno, v štáte je veľký problém. Avšak ak sa nezmení spôsob podnikania a podnikateľská kultúra, na Slovensku nebude dobre nikdy. Ani keby štát fungoval, ako má.

      • Odvody a dane nie sú výhovorka, je to realita. Bol som na strane aj zamestnávateľa ako konateľ spoločnosti. Je veľmi veľa firiem čo bojujú o prežitie a jednoducho si nemôžu dovoliť zdvíhať mzdy. Treba skúsiť prevádzkovať vlastnú firmu a posúdiť to z tej strany, čo to znamená niekoho zamestnať a aké povinnosti a náklady s tým súvisia.

        • Zníženie odvodov má istý kladný vplyv na platy, avšak nejaké komplexné riešenie to nie je. Efekt by bol taký, že kvalifikovaný pracovník – nejaký programátor – by nad takým zvýšením ani nos neohrnul. Vieme, že by to tak bolo lebo sa to stalo. Mali sme pravicové dzurindové vlády a neskôr pravicovú radičovej vládu. A bolo to vtedy iné? Nie, veru nebolo. Moje tvrdenie teda je podložené realitou a životnou skúsenosťou desaťtisícov Slovákov.

          Za pravicových, protrhových a protiregulačných vlád sa diala rovnaká mizéria ako dnes, to len niektorí vymetenci spomínajú dvojnásobné platy. 😀 😀 Akurát v tej dobe ešte bolo koho zdierať, ľudia ešte neboli masovo v zahraničí.

          K ostatným komentárom sa rád vyjadrím zajtra/pozajtra… nemám počítač a mám problémy s netom.

    • Musím súhlasiť s Michalom, pretože moje skúsenosti podporujú jeho názor. Uvediem názorne, o čo ide. Stýkam sa s mnohými obyčajnými ľuďmi. Nie tými Matovičovými, ale skutočnými. Mnoho z nich pracuje u súkromníkov – ale ako živnostníci. Inak by ich neprijal. A taký súkromník im za celodennú drinu na píle – často 10 aj 12 hodín denne, sem tam aj sobota – hodí 600 – 700 Eur. Neplatí za nich žiadne odvody, žiadne nemocenské, proste nič, všetko si musia odvádzať z toho, čo im zaplatí „na faktúru“. A aj tak im dá len minimum. Ani ho nenapadne dať im povedzme 1000 Eur. Veď prečo aj? Kde je tu teraz ten výpalnícky štát? Kde sú dobrí zamestnávatelia? Odrazu miznú ako dym vo vetre… Samozrejme netvrdím, že sa to týka všetkých podnikateľov. Takéto prípady, ako som uviedol, ale nie sú žiadnou výnimkou, skôr ako to ja vidím okolo seba, prevažujú.

      • Rovnako názor len zo strany zamestnanca, bez skúsenosti s prevádzkovaním biznisu v Slovenských podmienkach. Pri mzde, rovnako ako aj pri ostatných službách a tovaroch platí dynamika trhu, dopyt-ponuka. Zamestnávateľ chce zaplatiť čo najmenej a zamestnanec zase čo najviac a pri tom samozrejme, čo najmenej sa narobiť. Je to normálne, prirodzenosť človeka. Ale nakoniec sa stretnú pri mzde ktorá vyhovuje obom. Aj keď pri tom obaja frflú. Vo firme kde robím zamestnávame robotníkov od 400 € v čistom po 1000 € v čistom. Rozdiel je v ich schopnosti ponúknuť dostatočnú zručnosť a špecializáciu. Keď sa porovnávame s Nemeckom, tak treba pripomenúť že v Nemecku je podstatne vyšší podiel profesií s vysokou pridanou hodnotou a pri nich sa platovo „zvezú“ aj menej kvalifikované profesie, kdežto u nás (na Slovensku celkovo) prevažuje práca vo mzde-operátorské činnosti s minimálnou prid. hodn. Je to aj výsledok našich vlád keď za 28 rokov po revolúcii nedokázali vytvoriť podmienky, aby trh vytvoril kvalitnejšie pracovné miesta. Skúste si založiť sro a zamestnávať pracovníkov a pochopíte čo to obnáša. Regulácia na reguláciu, poplatky, pokuty, odvody, dane.. a zase nové regulácie a sankcie. Ďalšia vec, Nemecké školstvo pripravuje učňov a študentov na priemyselné práce s vysokou pridanou hodnotou. Naše socializované školstvo platí školám, ktoré dávajú učňom a študentom výučné listy a diplomy z ničotnosti. Schopný a kvalifikovaný robotník na obsluhu špecializovaných zariadení, alebo CNC, alebo sústruh, horizontka, resp. iné opracovanie kovov, môže v našich podmienkach zarábať 1000 € a viac v čistom. No ale keď väčšina chce študovať sociálne vedy, kulturológiu, personalistiku, management, sociológiu… ťažko čakať uplatnenie. Slovensko po revolúcii zlyhalo vo vytvorení podmienok na tvorbu pracovných miest kde sa tvoria hodnoty, ale skôr uvoľnilo manufaktúrnikom zamestnať masy v operátorských činnostiach. Zodpovednosť vlád.

  2. ak by si bol furman,do záprahu potrebuješ pár koní, choval by si 4 a po 8 hod. ich striedal v záprahu a 2 nechal sa pásť na lúke,alebo choval 2 robil na nich 16 hod. denne,prv ich zodral a potom kúpil nové?
    ľudia sú pre elity len ľudské zdroje! staré kone idú na salámy, ľudia na orgány tutogenu.
    a super elity len vyberajú dane, ani nemusia chovať tie 2 kone. kvalita života koní nezaujíma ani furmana, ani super elitu. dôchodky nebudú.
    divá zver je síce hubená,ale niekde sú aj rezervácie a tam je aj prikrmovaná. síce málo, ale je. a nepracuje. vid.luník.

  3. Podnikatelia rozmýšľajú tak, že platy na Slovensku nie sú nikdy príliš nízke a nemali by sa zvyšovať nikdy. Ani ich nenapadne, že pracovným zvieratám občas musia niečo prihodiť. //// Skvelé zhrnutie. A výborný článok 🙂

    • Článok je jednostranný a pôsobí trochu ako marxistická agitka o zlých zamestnávateľoch a nič o príspevku vlády a veľkého štátu. Ako som uviedol vyššie, dynamika dopytu a ponuky determinuje výšku mzdy a nie arbitrážne rozhodnutie zamestnávateľa. Keby to bolo len na ňom, tak zákon zamestnávateľa viaže iba k minimálnej mzde, tak prečo by mal dávať viac. A predsa väčšina ľudí zarába nad minimálnu mzdu. Ostatné dôvody sú uvedené vyššie v odpovedi.

      • No ako marxistická agitka ťažko. 🙂 Vôbec nepochybujem, že štát má v súčasnej nelichotivej situácii prsty poriadne hlboko. Zvaľovať ale všetko iba na štát je veľmi povrchné. Mnoho podnikateľov je naočkovaných neustálym opakovaním „zákonov voľného trhu“. Mnohí z nich si to vykladajú „ak sa ti nepáči plat, pred bránou už čakajú desiati na tvoje miesto“. A to nie je správne. Je to vydieranie a zneužívanie situácie. Každý, a teda aj robotník, musí mať právo na slušné živobytie a slušné jednanie. Zasa na druhú stranu robotník musí odvádzať aj primeraný výkon, aby si svoj plat zaslúžil. Avšak aký výkon môže zamestnávateľ očakávať za 400 Eur v hrubom?

        V tomto neustálom konflikte sú dve strany – zamestnávateľ a zamestnanec. Obe strany musia pochopiť, že niečo sa dá dosiahnuť iba vzájomnou spoluprácou, nie bojom. Ten boj – to je marxizmus. Spolupráca oboch strán je niečo úplne iné – a to je to, za čo sa prihováram. Ja som si istý, že patrične ohodnotený zamestnanec si dobre rozmyslí, či bude flákať svoju dobre platenú prácu a riskovať výpoveď. Keď však dostane minimálnu mzdu, ozaj mu to je jedno.

        Zasa aby som neváľal všetku vinu iba na zamestnávateľov. Bohužiaľ socializmus u nás vychoval mnoho ľudí, ktorí vidia iba svoje práva a povinnosti pohodlne ignorujú. To je ale záležitosťou toho-ktorého človeka a je na podnikateľovi, akých ľudí si vyberie. Nanešťastie sa často stretávam s trendom radšej zamestnať namiesto jedného skúseného a kvalitného zamestnanca mladého a teda aj lacného človeka. A keď sa trocha otrká a chcel by viac, zasa dôjde k výmene.

        • Prop, veľmi si vážim Tvoju stránku. Ale trocha sa mi zdá, že si tiež ovplyvnený komunistickým pohľadom na zamestnávanie ľudí. Uvedom si, že ja, ako podnikateľ mám obrovský problém prežiť na trhu vďaka tomuto štátu – DPH, dane, odvody… a som rád, keď si vôbec môžem dovoliť zamestnanca. Nie sú zlí podnikatelia, tiež sa snažia prežiť – nevravím o ľuďoch, ktorí dostávajú štátne zákazky. Veľmi rád by som zaplatil zamestnanca, hlavne preto, že rozumie a chce pracovať, ale dane, sociálne a zdravotné poistenie ničí akúkoľvek snahu. Alebo mám zdierať zákazníkov, aby som mohol zaplatiť zamestnanca a ukojiť štát?

          • Môžete mi povedať, v čom je môj pohľad „komunistický“? Skúste si ešte raz prečítať môj predošlý príspevok a zistíte, že sa mýlite.

        • Dovolím si ešte ja odpovedať na mne neadresovanú otázku, ale tiež dodať, že tak ako som na túto stránku prišiel aj som z nej odišiel, lebo toto vôbec nie je proti prúdu, ako som očakával z názvu stránky. Teraz k veci. Toto ste sa pýtali. „Môžete mi povedať, v čom je môj pohľad „komunistický“? Asi takto.. vyššie ste uviedli okrem iného, „Každý, a teda aj robotník, musí mať právo na slušné živobytie …“ .. to je samozrejme morálna pravda.. ale čo tým chcete povedať? Ako, kto mu to právo má zabezpečiť podľa vás? On, ten robotník, má právo, samozrejme. No nie je povinnosť zamestnávateľa mu zabezpečovať žiadne živobytie ani nič iné. Ten zamestnávateľ má to isté právo a rovnakú rodinu na živenie, plus značné riziko vedenia podniku. On (zamestnávateľ) mu nemá čo zabezpečovať. Slobodne sa rozhoduje každý jeden z nich, či podniká, alebo ponúka svoju prácu podnikateľovi a pritom sa stretnú na vzájomne výhodných podmienkach. Keď si založím podnik, nemám žiadnu povinnosť za iných ľudí, iba im ponúknem odplatu za ich výkon a buď to berieš alebo nie. To je všetko. Pri tom musím zabezpečiť štátom uzákonené predpisy, zákony, ktorých nie je málo. V tomto Vašom myslení je zrejmá komunistická ideológia.

          • Uviedol som „KAŽDÝ a teda aj robotník“, a ako je teda snáď samozrejmé, aj podnikateľ.

            Viete, komunistická ideológia tvrdí, že buržoázia je zlo, ktoré treba vykoreniť (teda zlikvidovať akýmikoľvek prostriedkami). Ja tvrdím, že ako robotník, tak podnikateľ (alebo v komunistickej terminológii buržuj) sú si rovnocenní – pokiaľ svoju prácu vykonávajú poctivo. Jeden potrebuje druhého.

            Komunistická ideológia hovorí o neustálom triednom boji (proletariát verzus buržoázia), ja hovorím o spolupráci robotníkov a podnikateľov.

            Toto sú predsa základné kamene komunistickej ideológie, ktoré popieram, a ktoré by ste mal poznať, pokiaľ sa idete oháňať tvrdeniami, že „môj pohľad je komunistický“. Je to presne naopak.

            Na druhú stranu sa mne zdá váš pohľad trocha elitársky. Ak niekto povie, že zamestnávateľ nemá povinnosť zamestnancovi zabezpečiť živobytie (teda plat) a ani nič iné, tak je to morálne odporné. Ešte aj otrokom v Ríme mal majiteľ povinnosť zabezpečiť primeranú opateru.

            Vy tvrdíte, že podnikateľ nesie riziko podnikania, robotník zasa nesie riziko, že pracuje na dlh a výplatu dostať vôbec nemusí. Obzvlášť pri podnikateľoch typu „tu máš minimálku, buď to berieš, alebo nie.“ (pretože za bránou čaká desať ďalších na tvoje miesto) Je to vydieranie. Rovnako ako považujem za vydieranie podnikateľov odborové zväzy.

            Pokiaľ robotník a podnikateľ nepochopia, že je v ich vlastnom záujme vzájomné blaho oboch strán, dovtedy sa nikam nepohneme. Čo prospieva všetkým, prospieva aj jednotlivcovi. A presne tieto tvrdenia sú „proti prúdu.“ Sú proti liberálnemu socializmu, proti komunizmu, proti voľnému trhu (v zmysle „môžem si robiť čo chcem“), proti všetkým trendom, ktoré sú dnes „in“. A preto tento web naozaj nebude pre vás.

  4. Mna by len zaujimalo preco aj zahranicne firmy na Slovensku Citroen, Huyndaia ci Volkswagen neplatia aspon 2/3 s toho co platia vo svojich materskych krajinach? Preco aj oni poskytuju rovnako nizske platy ako slovensky zamestnavatelia?

  5. S takými slabými aparátčikmi ako je súčastný minister školstva nemáme šancu dohnať západné firmy a elity aj napriek ich morálnemu poklesu. Dodnes naši oligarchovia a ani takzvané naše „elity“ nepochopili načo sú univerzity a vysoké školy. Vysoké školy chrlia diplomovaných ľudí, ale ministerstvo hospodárstva vie zohnať robotu zväčša pre stredoškolákov. Absurdistan spočíva v tom, že jednak namiesto kvalitných stredoškolákov produkujeme ausšusových vysokoškolákov, zrejme pre potreby oranžovej revolúcie a nedokážeme sem ani importovať Ukrajincov alebo Srbov a na druhej strane sa snažíme držať v EU aj keď na to jednoznačne nemáme ani inteligenčne ani povahovo. Vo vláde sedia ľudia, čo organizačne zvládajú vedenie fabriky, ale o know-how na ktorom je fabrika založená vedia málo a o jeho tvorbe takmer ňič.

  6. Ľudia v štáte sú taký silní, ako je štát v ktorom žijú a naopak. „Štát“ zlyhal v mnohých smeroch a dôsledkom širokej škály kontraproduktívnych zmien po prevrate je enormné daňové zaťaženie, disproporcia vo vzdelávacom systéme, fatálna orientácia slovenskej ekonomiky na autopriemysel, rozpadnuté poľnohospodárstvo a živočíšna výroba, atď. apod. Čo sa tu však nespomenulo je zanedbaná výchova k zodpovednosti mladých ľudí k svojej krajine. A to nemám vôbec namysli tých „zodpovedných“ čo sa nechávajú financovať mimovládkami a pretŕčajú svoje premúdrelé tváre, kde sa len dá. Aby som bol konkrétny, pred dvadsiatimi rokmi som na pohovore uspel z pomedzi 50tich uchádzačov a pracoval som za pomerne smiešne peniaze, ktoré ma ledva uživili. Dôvody boli jednoduché. Nemal som rodinu, „bojoval“ som sám za seba, chcel som získať prvé pracovné skúsenosti a uchytiť sa, ale hlavne vyrástol som v rodine, kde sa žiadny povaľač netoleroval a zamestnanie bol predpoklad toho, že si ma ľudia budú vážiť a rešpektovať. Vzhľadom k tomu, že som si založil rodinu a nadobudol pracovné skúsenosti, som si trúfol žiadať adekvátnejšie ohodnotenie a keď som ho nedostal, hľadal som tam, kde mi ho ponúkli. Momentálne som v opačnej pozícii, síce nie som zamestnávateľ, ale som nadriadený a mám rozhodujúci podiel na tom, koho môj zamestnávateľ zamestná. Takže vidím oba uhly pohľadu. Prvý je ten, že zamestnávateľ hľadá kvalifikovaného, skúseného a loajálneho zamestnanca so 100%nou dochádzkou, ktorý aj za minimálku „drží hubu a krok“. A ten druhý je taký, že uchádzač o zamestnanie hľadá zamestnávateľa, ktorí nežiada kvalifikáciu, skúsenosti, ponúkne školenia, certifikáty a pracovné cesty do zahraničia, 13 a 14 plat, valorizáciu každé tri mesiace, príspevky na cestovanie, rekreáciu a kultúru, najlepšie detské tábory, vianočné kolekcie a darčekový balíček na narodeniny. Mzdu zámerne nakomentujem, pretože pri rôznych číslach, s ktorými som sa vo vyplnených dotazníkoch stretol, sú aj najabsurdnejšie predstavy reálne. Kto to vidí rovnako a môže, odchádza do zahraničia. Aj keď už dávno neplatí, že sú tam 4 x lepšie podmienky a mzdy. Na druhej strane si treba uvedomiť, že státisíce kvalifikovaných Slovákov v aktívnom veku platí dane v zahraničí. Keby tu bolo výhodné podnikateľské prostredie, vrátili by sa domov a ak by mzdy nastavili zaujímavo, bez problémov by získali aj zaujímavých zamestnancov. Tvorba miezd je úzko spojená s kvalitou podnikateľského prostredia, čiže daňovým a legislatívnym zaťažením, vzdelávacím procesom, populačnou krivkou a úverovou politikou. Ale opäť opakujem, že dôležitým faktorom vždy bola a zostane výchova v rodine, kde dieťa treba viesť k zodpovednosti nie len za seba, ale aj za krajinu. Zodpovedný človek musí prejaviť nespokojnosť s vedením štátu aj ináč, ako len frfľaním v krčme, potom sa môže začať proces zániku demokratúry, ktorej finálnym produktom môže byť len homogénna masa bezcieľne blúdiacich bodiek a čiarok…

Pridaj komentár