Domov / Hlavná strana / Komentáre / Nechceme NATO na Slovensku!

Nechceme NATO na Slovensku!

1. januára 1993 sme oslavovali vznik samostatnej Slovenskej republiku. Nestihol prejsť ani jeden rok samostatnosti a prezident Michal Kováč prejavil záujem o vstup Slovenska do NATO. V roku 1997 sa dokonca konalo referendum o vstupe do NATO za minimálnej účasti necelých 10 %. Podľa logiky LGBT aktivistov z posledného referenda o rodine, svojou neúčasťou vlastne občania vyjadrili neochotu k vstupu do NATO. Politici nebrali ohľad na mienku občanov a neustále sa snažili nájsť si cestičku, ako sa do severoatlantického paktu dostať. Každá jedna vláda zrádzala občanov a naťahovala ruky k NATO. 15. apríla 2003 podpísal vtedajší prezident Rudolf Schuster prístupovú listinu k Severoatlantickej zmluve. Slovensko sa týmto aktom definitívne stalo plnoprávnym členom NATO. Pasca sklapla.

Armáda Slovenskej republiky sa v podstate rozpadla. Základná vojenská služba bola zrušená, niekoľko profesionálnych jednotiek, ktoré nám zostalo, dokáže horko-ťažko ubrániť vlastné kasárne. Máme špecialistov na vojenské profesie, ktoré sú dobré v špecifických podmienkach. V skutočnosti nám špičkoví odborníci na protichemickú obranu, ženijné práce alebo prieskumníci pri leteckom, tankovom či pechotnom útoku na Slovensko veľmi nepomôžu. Chemické zbrane boli použité naposledy v Európe počas I. Svetovej vojny. Po týchto skúsenostiach si ich nedovolil použiť ani Churchill, Stalin, či Hitler. Profesia špecializovaných protichemických jednotiek je využiteľná iba na Strednom Východe, ako Afganistan, Irak, Sýria a podobne. Prečo má Slovensko práve takéto jednotky, vie snáď iba velenie NATO. Obranyschopnosť Slovenska je v troskách. Veď aj načo vlastná obranyschopnosť – NATO nám „pomôže“ a Slovensko zachráni.

Slovenskom prebiehajú stále silnejúce protesty proti členstvu v NATO. Celkom oprávnene – málokto zo Slovákov si to želal po skúsenostiach s Varšavskou zmluvou. Je ale neodškriepiteľné, že dnes je Slovensko, čo sa týka obranyschopnosti, úplne bezzubé. Mali by sme problémy, ak by na nás zaútočila pápežská švajčiarska garda, nie to štát s regulárnou armádou. Argumenty, že dnes na nás predsa nikto nebude útočiť, sú veľmi ľahkovážne. Situácia sa môže zmeniť zo dňa na deň – viď udalosti na Ukrajine.

Preto by sme sa mali vážne zamyslieť – čo bude ďalej, keď vystúpime z NATO? Priznajme si na rovinu. Dnes nie sme na to pripravení. Bolo by to to druhé najhoršie, čo by sme dnes mohli urobiť. Horším by bolo iba to, ak by sme si pozvali na Slovensko inú armádu, ktorá by nás mala „brániť“. Nakoľko je súčasný stav spôsobený nezodpovednými politikmi a nakoľko cieleným rozkladom z NATO je otázkou. Je to však aj naša vina, že sme sa neozývali voči úpadku armády SR.

Ako teda z toho von? Pokiaľ to skutočne niekto myslí vážne s vystúpením z NATO, musí si byť vedomý, že bez vlastnej bojaschopnej armády to nie je možné. Preto by malo byť prvým krokom znovuzavedenie povinnej základnej vojenskej služby minimálne v dĺžke pol roka a to bez akejkoľvek výnimky – vrátane „výhrady svedomia“. Zavedenie povinnej brannej výchovy do škôl. Pravidelné cvičenia vojakov v zálohe. Transformácia armády pre špecifické podmienky boja na Slovensku. Horské, mobilné jednotky. Silná a hlavne mobilná protivzdušná obrana. Prostriedky osobného boja s obrnenou technikou. Prezbrojenie na slovenskú výzbroj a ukončenie závislosti na dodávkach zbraní a munície zo zahraničia. Nemá význam budovať tankové a letecké armády, skôr pechotné jednotky s čo najvyššou mobilitou a výcvikom pre boj v horách. Samozrejmosťou by mala byť výchova ku vlastenectvu a národnej pospolitosti. Vojak musí vedieť za čo bojuje. Nie za záujmy cudzích mocností a za peniaze, ale za za svoju rodinu, za svoju vlasť, za dedičstvo svojich predkov.

Toto nie je záležitosť okamžitá. Je jednoduchšie niečo rozbiť, ako vybudovať. Nedá sa čakať, že hneď po zavedení uvedených opatrení začnú z kasární vychádzať vojaci schopní boja a armáda bude plne bojaschopná. Aj ak by sme začali ihneď, je to záležitosť prinajmenšom niekoľkých rokov. Pokiaľ teda niekto príde s ľúbivými vyhláseniami o vystúpení z NATO a pritom nebude požadovať nič iné, je to iba obyčajný populista, ktorému v skutočnosti vyhovuje stav taký, ako je. Takíto ľudia sú ešte nebezpečnejší, ako rozbíjači slovenského národa, ktorí aspoň priamo povedia, že dnešným brancom by sa báli dať zbraň do ruky, pretože by boli nebezpečnejší pre vlastných ako pre nepriateľa. Vlastne tým priznali, že ich práca bola úspešne zavŕšená.

Autor: Andrij Stryj, www.protiprudu.org

O Andrij Stryj

andrij.stryj@protiprudu.org

39 komentárov

  1. maršal Žukov

    Andrij, skús rozviesť scenár čo by teoreticky nasledovalo po vystúpení SR z NATO. Alebo sa mám pokúsiť ja?

  2. maršal Žukov

    Alebo z druhého konca: ako sa budú páni z NATO nečinne pozerať na budovanie silnej sebavedomej nezávislej Slovenskej armády počas nášho členstva v NATO?
    Buď nevieš, čo hovoríš, alebo úmyselne zavádzaš a odvádzaš ľudí zo správnej cesty

  3. maršal Žukov

    Ai, zde leží zem ta, před okem mým selzy ronícím,
    někdy kolébka, nyní národu mého rakev.
    Stoj noho! posvátná místa jsou, kamkoli kráčíš,
    k obloze, Tatry synu, vznes se, vyvýše pohled.
    Neb raději k velikému přichyl tomu tam se dubisku,
    jenž vzdoruje zhoubným až dosaváde časům.
    Však času ten horší je člověk, jenž berlu železnou
    v těchto krajích na tvou, Slávie, šíji chopil.
    Horší nežli divé války, hromu, ohně divější,
    zaslepenec na své když zlobu plémě kydá.

  4. a za co by som mal bojovat? za slovensko? xD v pripade utoku na slovensko sa hlasim ako diverzant.

  5. Áno, dobre ste popísali nutnosť predefinovať pre Slovensko obrannú doktrínu. A cielene nevytvárať armádu, ktorá by bola schopná bojovej činnosti ďaleko mimo územia SR.
    Som však skeptický k efektívnosti všeobecnej brannej povinnosti. Aj za socializmu, keď som to zažil, to bolo veľmi neefektívne.
    Aj s ohľadom na skúsenosti z posledného roka z Ukrajiny si myslím, že efektívnejšia a akcieschopnejšia by bola obrana organizovaná na dobrovoľnej báze ako domobrana, s minimálnymi celoštátnymi odbornými a špecializovanými jednotkami.
    Hlavným cieľom armády by nemala byť schopnosť odolať akémukoľvek nepriateľovi a akémukoľvek útoku. To pri veľkosti Slovenska nie je možné. Cieľom by balo byť to, aby straty prípadného útočníka (cena za víťazstvo) mnohonásobne prevyšovali jeho potenciálne zisky v prípade víťazstva.
    Áno, museli by sme byť všetci fyzicky zdatnejší, smelší a museli by sme ovládať nejakú vojenskú techniku, museli by sme prestať riešiť nepodstatné blbosti. A práve preto si myslím, že by sme mohli mať všetci o niečo kvalitnejší život.

  6. maršal Žukov

    A este jedna vec, vzhľadom na veľkosť SR je nevyhnutne jasne dať najavo Rusom, ze sme na ich strane. Na to čakajú – myslím obyčajní Rusi – Putin ma rozbehnutú stále účinnejšiu kontrapropagandu, preto som relatívne kľudný v otázke, či sa Slovenskí vojaci zapoja do bratovrazednej vojny za globálneho parazita

    • Christian Freeman

      „A este jedna vec, vzhľadom na veľkosť SR je nevyhnutne jasne dať najavo Rusom, ze sme na ich strane.“

      za take cosi by mal byt povraz.

  7. NATO je zločinecká organizácia a členstvom v nej sme spoluvinníkmi týchto zločinov !!!

  8. Autor článku zrejme nevie čo chce. Tvrdiť, že teraz by bolo nevhodné vystúpiť z NATO. A kedy by podľa neho bolo vhodné? Keď bude naša „armáda“ prezbrojená za drahé peniaze americkými starými vrakmi? Viď Glváčové helikoptéry čo poznajú ešte Aizenhauera. Načo sú nám vôbec prepravné lietadlá? Kam s nimi chceme lietať? Do Afganistanu alebo do Sýrie za židoamerické záujmy? Teraz alebo nikdy! Neskoršie už bude neskoro. Príkladom prezbrojenia by malo byť Švajčiarsko. Keď môžu existovať iné neutrálne štáty, prečo nie Slovensko? Lenže, keď nás naši politici upísali diablovi, ten nás tak ľahko nepustí. Odvolávať sa na článok 5 zmluvy NATO o našej ochrane a pomoci v prípade napadnutia je nanajvýš smiešne. Ako sa hovorí, diabol je ukrytý v detailoch. V niekrorom z nasledujúcich článkov sa hovorí (to už nikto nespomína), že formu a spôsob pomoci si zvolí pomáhajúca krajina sama. (Tu je ukrytý ten diabol). To znamená, že ak sa nám rozhodnú Američania pomôcť a zhodia nám sem z lietadla vrece sóje, paragraf zmluvy bude naplnený! Skvelá predstava! Ďalší Mníchov na obzore ako vyšitý.

    • Ty: A kedy by podľa neho bolo vhodné (vystupit z NATO)?
      Autor: Ked bude bojaschopna armada.

      Ty: Keď bude naša “armáda” prezbrojená za drahé peniaze americkými starými vrakmi?
      Autor: Prezbrojenie na slovenskú výzbroj a ukončenie závislosti na dodávkach zbraní a munície zo zahraničia.

      Ty: Načo sú nám vôbec prepravné lietadlá? Kam s nimi chceme lietať?
      Autor: Nemá význam budovať tankové a letecké armády.

      K neutralite. Neutralita sa len tak nevyhlasuje, ako si myslis, ze dnes vynesie vlada rozhodnutie a od zajtra sme neutralni. To vyzaduje zaruky od mocnosti, ze neutralitu uznavaju a budu ochotne ta branit, ak ta niekto napadne.

      • Pre madaneklam
        Za prvé: Bojaschopná armáda nebude nikdy, niet peňazí a keby aj bola, mala by šancu? Sme maličkí, ale to neznamená, že musíme sklopiť uši a o nezávislosť sa nepokúšať aj bez vojny.

        Za druhé: Pechotné zbrane by sme si vedeli vyrobiť aj sami, ale letectvo aspoň minimálne, bez ktorého by sme sa neobišli. Prenajímať je hlúposť, treba vypísať tender a som si istý, že by ho vyhrali ruské lietadlá.

        Za tretie: Aj tanky treba, ale hlavne protitankové zbrane a protilietadlové zbrane. Na otvorený boj nemáme ale s partizánskou vojnou by sme vedeli uspieť.

        K neutralite: Podľa tvojej logiky by sme neutralitu nemohli vyhlásiť nikdy. Alebo naznačuješ, že by sme mohli byť humanitárne zbombardovaní? To je tá západná demokracia a ľudské práva ktorými sa oháňajú? Ďakujem pekne. V roku 1968, keď nás navštívili bratské armády v časopise Roháč vyšiel kreslený vtip ako Jano hovorí Mare: Mara, buď ma budeš ľúbiť alebo dostaneš po hube! Veľmi výstižné a hlavne teraz vysoko aktuálne. Z mocností by nás uznalo prvé Rusko, potom Čína aj India by sa pridala. Takže by sme neboli celkom osamotení. Nehovorím, že by nás bránili vojensky ale diplomaticky určite. Ak by bolo treba vojensky, bol by to neklamný dôkaz o takzvanej západnej slobode a práva rozhodovať sami o sebe.
        V minulosti nás práve západné mocnosti zradili a ty si myslíš, že by teraz nás išli brániť? To si tak naivný?

  9. Pre Navajamm mýliš sa priateľu skúsenosti z Ukrajiny nie sú smero datne. Na Ukrajine sa nepoužívajú vysoko špecializovane presne zbrane aj keď nás o tom chce západ presviedčať. Každá domobrana potrebuje špecializovaný útvar. Nemusí byť na národnej úrovni, ale potrebuje ho. Domobrana na Dombase by nemala šancu ak by USA dalo Ukrajinskej armáde vysoko presne rakyty a ďalšie zbraňové systémy. Presne by to bolo naopak ak by Rusko dodalo domobrane vysoko presne zbrane tak Domobrana je dnes minimálne v Kyjeve. Preto potrebuješ v domobrane útvary ktoré sa dokážu vysporiadať z hrozbou presných a ničivých zbraňových systémov. Takýchto ľudí nevyškolíš za týždeň. Inač nevšimli ste si jednu vec NATO to je USA nepotrebuje silne národné armády. V krajinách bývalého východného bloku sú národné armády v troskách. Všimnite si aké vojska sú dislokovane v Estónsku v Nemecku Taliansku či v Británii sú to Amici a ty potrebujú eliminovať pravdepodobnosť útoku domácich na ich základne v zahraničí. Osobne si myslím že nedá sa vystúpiť z NATO tak ako sa nedá odisť z mafie vždy ťa nezničia je to len otázka času. Bez zahraničnej podpory Slovensko bohužiaľ z NATO nemôže odisť. Existuje alternatíva a to že z NATO by vystúpili minimálne 5 krajín aby USA nebolo schopne reagovať.

    • Pri porovnávaní skúseností z Ukrajiny sa treba pozrieť na to, ako sa obidve armády chovajú v obrane a ako sú akcieschopné. Ukrajinská armáda je organizovaná podobným postsocialistickým modelom ako by bola naša. Opolčenci sú dobrovoľníci. Technické vybavenie týchto armád bolo doteraz približne vyrovnané. Opolčenci však boli spravidla oveľa efektívnejší tým, že svoje ciele dosahovali účinnejšie, s menšími stratami a menšími vedľajšími škodami. Ich organizačná úroveň a bojová morálka boli tiež väčšinou na vyššej úrovni. Ukrajinci navyše (podľa mnohých svedectiev) používali uzáverové trestné jednotky s okamžitou streľbou na ustupujúcich alebo vzdávajúcich sa vojakov. Takéto prostriedky sú v demokratickej občianskej armáde neprijateľné. Vojenské rozkazy sa nesmú vydávať a plniť za takúto cenu.

  10. Dobroslav Dobrotka

    V podstate správny a výstižný príspevok, avšak čo rozumieť pod slovami, že „samozrejmosťou by mala byť výchova ku vlastenectvu a národnej pospolitosti“ a „vojak musí vedieť za čo bojuje, nie za záujmy cudzích mocností a za peniaze, ale za svoju rodinu, za svoju vlasť, za dedičstvo svojich predkov“ alebo „toto nie je záležitosť okamžitá, je jednoduchšie niečo rozbiť, ako vybudovať“? Hádam si autor nemyslí, že by som bol išiel pred 20 – 30 rokmi brániť našu komunistickú pseudovlasť, naše priateľstvo so Sovietskym zväzom na večné časy a prihlúpe a zdegenerované komunistické kádre? A rozbitím komunistickej armády sme snáď o niečo prišli? A rozbitá a rozpustená bola práve táto armáda.

  11. Nechceme NATO na Slovensku? Však ho tu máme, sme v ňom až po uši, a diabol za oceánom nám nedovolí z neho vystúpiť.
    Autor hovorí o budovaní mobilných horských jednotiek, v súčasnosti je to holý nezmysel, bez vlastného najmodernejšieho letectva by boli mobilné horské jednotky vymazané za moment nepriateľským letectvom.
    Sme maličký a slabučký, treba pracovať potichu na prechode z područia diabla, k strane s normálnym rozumom.

  12. Pre Tíwaza o osmozu – ak ste tak slepí a tupí, škoda času vám vysvetľovať ktorá je strana s normálnym rozumom.

    • Sranda ako tu skoro všetci všetko vedia ale nič nepovedia. A my obyčajní smrteľníci tu potom musíme takto trpnúť. Možnože by aj ten svet bol o trošku krajší keby sa s nami niekto podelil o tajomstvá poznania. Nikto si na nás nevie nájsť čas… fňuk 🙁

      • Nemusíš tŕpnúť, nikto to po tebe nechce, stačí keď investuješ trošku času a energie, pomocou ktorej budeš odhaľovať tajomstvá poznania.

  13. Vystúpiť z NATO je nanajvýš problematické. Samozrejme, že to nebude jednoduché a ani sa to nestane zo dňa na deň, ale zotrvať v takejto organizácii je pre mňa neakceptovateľné. Ak máte rovnaký názor, tak môžete podpísať petíciu, za vystúpenie z NATO alebo vyhlásenie referenda na túto tému. Petičný hárok je dostupný v aktuálnom čísle Zem a vek alebo si ho môžete vytlačiť zo stránky http://www.humanisti.sk/view.php?cisloclanku=2015020012

  14. Zase sme u toho. Zanlosť histórie. Nikoho však nemožno viniť, ste mladí a nikdo vám nepovedal.
    Začnime teda zárukami;
    • Anglicko sa zaručlo Poľsku pomocou. Vieme dobre, ako im pomohli. Namyslené Poľsko bolo vybavené za 4 týždne.
    • Prvý Slovenský štát mal snahu byť neutrálny. Neprešlo to, z mne dodnes neznámych príčin. Ale nie sme hlupáci. Vedeli sme, že nie sme ako Švajčiarsko, stredisko centrálnych židovských bánk. A potom – bolo treba nechať otvorenú cestu pre nemecké armády proti Poľsku a Rusku!
    • Útok na Poľsko (z dôvodov vraždenia Nemcov v Poľsku na podnet Anglie), bol nevyhnutne Angliou potrebný, vohnať Nemecko do vojny. Povedal nám to jasne anglický vojnový zločinec Halifax:
    “that we were forced into war as of a special triumph of British statesmanship”. (z reči A.Hitlera, Reichstag 4-ho mája 1941):
    Neslýchané.
    • Dodržiavanie vlastnej neutyrality štátmi ako Belgia, Dánsko, Holandsko, ako aj Nórsko, je exemplárne.
    • Belgia bola planá anglického “Expeditionary Force”, teda vojska. Stačí nahliadnuť do histórie a zistiť si, čo sa stalo v belgickom Dunkirku 10-ho mája 1940, po totálnej porážke Francie. Hitlerova ohľaduplnosť a skušnosť, ukázať Anglii že s ňou nechce žiadnu vojnu, dovolila Churchilovi vysťahovať z Dunkirku 320,000 vojakov! Samozrejme, na svojich spojencov, Francúzov sa pekne, po anglicky, vysrali a nechali ich zajať Nemcami. Oni boli jediní, ktorí ešte bezradne pobehovali po ulciach Dunkirku s rukami hore, keď tam Nemci vošli. S obrovskou stratou materiálu. Nebyť tohot strašného omylu, Anglia tam už mala po vojne.
    • V Nórsku Nemci predbehli angličanov o 24 hodín, nakoľko vedeli, že Angličania sa tam chystajú vtrhnúť pod zámienkou, že idú pomôcť Fínom proti Rusom! Dôvod však bol, obsadiť prístavy Narvik, Trondheim a Stavanger, odkiaľ sa plavili lode so železnou švédskou rudou do Nemecka.
    • Dánsko a Holandsko otvorene napomáhalo Anglii.
    Tak je to so zárukami “ochrany” a “neutralittu”.

    Slovenský štát bol tiež medzinrodne uznaný mnohými štátmi – vieme všetci, čo sa stalo.

    • Čo len potvrdzuje môj názor na neutralitu – je to nezmysel, hodný iba na zaslepenie tínedžrov odtrhnutých od reality. Neutralita je platná iba dovtedy, kým ju mocnosti sú ochotné dodržiavať. Fantazírovanie o neutralite Slovenska je choré.

      • Pre madaneklam
        Ja neklamem, zato tí čo sú proti neutralite Slovenska nepriamo ale aj priamo ako ty zastávajú názor, že musíme niekomu patriť, ktorý nás bude zotročovať (alebo snáď ochraňovat? cha, chá) a hnať do dobyvačných vojen štátov „západnej demokracie“ na čele s USA. Ak nesmieme byť nezávislí, tak o čom to všetko vlastne je? Ja už dávno viem, že je to klam a propaganda na dosiahnutie svetovlády. Kto to ešte nepochopil je hlupák alebo dobre zaplatený idiot. Z NATO treba vystúpiť čím skor, tým lepšie a mali by tak urobiť viaceré štáty a potom by sa ukázalo o čom je Americká demokracia.

        • Pletieš hrušky a jabĺčka. Ja nie som proti neutralite Slovenska. Ale vidím to reálne – ak chceš neutralitu MUSÍŠ niekam patriť, musíš liezť niekomu do zadku (je jedno ktorej veľmoci – USA, Rusku, Číne), aby garantoval tvoju neutralitu. Najlepšie ak ju bude garantovať viacero veľmocí. A toto neschvaľujem. A ak by sme aj získali neutralitu (opakujem – neutralita sa nevyhlasuje, tá sa získava zárukami mocných), aj tak sa na ňu nemôžeme spoliehať, Sitra to napísal presne. Preto je nutné mať armádu schopnú boja. Švédsko alebo Švajčiarsko sú neutrálne, ale armádu majú poriadnu. Prečo asi?

          Trvalo neutrálny štát sa vyhlasuje za krajinu, ktorá sa nechce ani v budúcnosti pridať k žiadnej z v konflite stojacich strán. Problém spočíva v tom, že takýto „opatrný štát“ nemôže svoju neutralitu vyhlásiť jednostranne. V takom prípade by bola jeho neutralita iba na papieri, pretože ju nikto negarantuje. Jednostranné vyhlásenie neutrality nemá prakticky žiadny účinok. Naopak, štáty, ktoré neutralitu iného štátu uznali, sú povinné ju rešpektovať.

          Napríklad, v druhej polovici 90. rokov sa Slovenská národná strana a jej vtedajší predseda Ján Slota usilovali o to, aby Ruská federácia a USA dali sľub, že budú garantovať neutralitu Slovenskej republiky. Zatiaľ čo Rusko túto ponuku neodmietlo, USA takú garanciu neutrality ústami vtedajšieho veľvyslanca USA v SR Ralpha Johnsona odmietli. Štát, ktorý oficiálne uznáva neutralitu iného štátu, je totiž povinný chrániť územnú nedotknuteľnosť a nezávislosť neutrála. Inými slovami: susedná krajina vyhlási, že v prípade akéhokoľvek konfliktu medzi ďalšími susedmi sa nepridá na žiadnu stranu. Vyhlási trvalú neutralitu. Od susedov však súčasne žiada, aby mu takúto neutralitu zaručili a prišli ho chrániť, ak na neho niekto zaútočí. Neutralitu môže účinne garantovať len silný, stabilný štát, ktorý prípadného protivníka odstraší.

          Už to chápeš? Preto považujem akési „vyhlásenie neutrality“ za nezmysel, pokiaľ nebudeme mať armádu, ktorá sa dokáže udržať aspoň tri dni.

          • V podstate s tebou súhlasím, až na časť, že neutrálny štát musí byť niekým zachránený.
            1) ak všetci uznávajú štát ako neutrálny, nemajú naňho čo útočiť
            2) to, že niekto garantuje neutralitu štátu dnes, neznamená, že to tak bude na večné veky. Neutrálny štát musí byť schopný zvládnuť niektoré situácie sám. Myslím, že aj o tom je neutralita, takže áno, silná armáda určite nie je na škodu.

          • Neutralitu nemusí niekto „garantovať“. Práve naopak. Neutralita môže byť vynútená ako v prípade Rakúska po prehre v 1. sv. vojne.
            Taká garancia zo strany veľmoci znamená vlastne prísľub spojenectva v prípade napadnutia. Tak to vnímalo aj Nemecko voči Belgicku počas 1. sv. vojny, keď nerešpektovalo jeho „neutralitu“. Keby Belgicko bolo oficiálne spojencom Francúzska a Británie, nezmenilo by sa na chovaní Nemecka vôbec nič.
            Na príklade Švajčiarska je vidieť, že krajina práve musí deklarovať rozhodnú neutrálnu pozíciu, získať si vierohodnosť u ostatných krajín a prijať príslušné medzinárodné záväzky. Švajčiarsku to trvalo takmer 200 rokov. Takže – je to beh na dlhú trať a je to ťažšie ako prejsť z jedného nepriateľského tábora do druhého (viď naše dejiny – niekoľkokrát).

          • Pre madaneklam
            Kde ja pletriem hrušky s jablčkami? To ty mi tu stále podsúvaš silnejších psov…
            Ak niekto chce byť neutrálny a vychádzať dobre s každým, každý by mu mal dať pokoj aj bez akejsi „garancie“. Charakterné štáty by to mali dodržovať a nepliesť sa nikomu do čoho ich nič nie je. Lenže ak ten silnejší a naviac bezcharakterný pes chce …, tak všetky garancie a zmluvy sú aj tak na prd. A votom to je.

      • Jednostranná deklarária neutrality vôbec nie je bezvýznamná. Od r. 2007 je takto neutrálne Srbsko a od 2010 Ukrajina. Tá neutrálny postoj tiež zakotvila v ústave a jej neutralitu mali „garantovať“ jadrové veľmoci Budapeštianskym protokolom. Práve toto vrhá trochu viac svetla na to, čo sa deje na Ukrajine. Po vyhlásení neutrality (aj jednostrannom) totiž neprichádza do úvahy rozmiesnenie cudzích vojsk (NATO) na území príslušnej krajiny. Neutralitu Ukrajiny bolo možné zrušiť len stavom, keď ju „napadol agresor“ a požiadala NATO o pomoc.
        Rusku vyhovovalo, že Ukrajina chce byť neutrálna a bolo by „na hlavu“, aby z vlastnej iniciatívy poskytlo NATO takúto zámienku.

        • Opäť len potvrdzuješ môj názor, že neutralita nemá žiaden význam a je len zdrapom papiera v rukách mocných, s ktorým si utrú zadok v momente, keď im to bude vyhovovať.

          • Madaneklam, nie si ty náhodou osmoza? Ten má presne také názory ako ty. A takými je ťažko bojovať, ak naviac sú dobre platení.
            Je pravda, že silnejší pes si s každou zmluvou alebo garanciou vytrie zadok, ale to neznamená, že musíme patriť iba jednému psovi. Ten nás totiž vždy do niečoho aktívne zatiahne. V prípade neutrality máme aspoň šancu, že to tak nebude. Ak vojnový konflikt sa cez našu krajinu preženie, tomu sa neubránime, ale aspoň nebude priamy dôvod ničiť našu krajinu a obyvateľstvo. Ty už konečne pochop o čo tu ide a ak nechceš byť neutrálny a chceš patriť silnejšiemu psovi zo západu, neviem čo tu ešte robíš a prečo si ešte nevzal flintu a nie si na Ukrajine v Kolomojského súkromnej armáde alebo v americkej Blackwooter-Academi.

        • Každá zmluva je len zdrap papiera, ak ho obidve strany nemienia dodržiavať. A darebácke štáty (napr. Hitlerovo Nemecko) nezastaví nič.
          Momentálne účasť Slovenska vo vojenských paktoch podľa reálnych skúseností z minulosti (teda nie hypoteticky) – znižovala obranyschopnosť krajiny. Členstvo vo Varšavskej zmluve bolo zámienkou a ospravedlnením okupácie v 68-mom a naša armáda bola dlhodobo vybavená a cvičená na útok, nie obranu. Po tom, čo sme vstúpili do NATO, sa naša armáda špecializuje a cvičí na to, aby sa mohla zúčastňovať zahraničných misií. Obrana (a napríklad aj civilná) sa dlhodobo zanedbáva.
          Naši „veľkí spojenci“ nikdy nemali záujem na tom, aby sme boli schopní sami sa brániť. Ich „garancie“ sú čisto hypotetické a podliehajú momentálnej politickej vôli. S tým máme tiež svoje skúsenosti z minulosti.
          Neutralita je len krok do neznáma a bude si vyžadovať veľa úsilia. V žiadnom prípade však neznamená pre Slovensko vyššie riziko, možno ani vyššie náklady.

  15. SITRA výborne, škoda že nás je tak málo čo toto vie.
    Vystúpenie z NATO je presne ako vystúpenie z mafiánskej skupiny, následky by boli strašné.

    • Bohužiaľ je to smutné ze aj na SVK bude jedna základná NATO a smutnejšie je to že ešte aj naši vojenský policajti ich budú strazit.
      Základná bude v byvalich vojenských kasárňach vo VajnorochVU-3853 aVU-1734 cca sa tam zmestí až 2500 vojakov

  16. Len strucne: NATO (North atlantic terrorist organization) je skutocna teroristicka statna organizacia pod vedenim zlocincov z USSA. Treba z nej velmi rychlo vystupit, ak nechceme, aby nas historia raz za napomahanie zlocinov odsudila. Neutralita je skutocne vychodisko zo situacie. Neutralita by znamenala predlzenie neutralnej zony od Svajciarska cez Rakusko, Slovensko az po ukrajinske hranice. Okrem toho v Europe su aj dalsie neutralne staty, ktore si vedia svoju neutralitu postrazit. Napriklad Svedsko. Tam nebola vojna ani cez II. sv. vojnu. Treba si uvedomit, ze v Europe vojna nehrozi a nema ziadneho nepriatela. V sucasnosti je zjavna agresia USSA na Ukrajine (medialna, stvave kampane, platene americke sukromne vojenske jednotky, investica do prevratu na Ukrajine vo vyske 5. mld. dolarov a pod.) USA sa snazia Europu zatiahnut cez NATO do vojny proti Rusku. Ich politika je nebezpecna. Preto neutralita Slovenska ma obrovsky vyznam pre Slovensko.

  17. Valdimír7,
    podívajte sa zpät na tému “Bremeno Hitler”, pripísal som dodatok k Vášmu príspevku o udalosti medzi Hitlerom a Dargesom v Rastemburgu v júli 1944.

Pridaj komentár