Domov / Hlavná strana / Iný pohľad / Naša planéta nie je krehká

Naša planéta nie je krehká

Zákerná progresívna indoktrinácia od škôlky po vysokú školu.

Kongresmanka Alexandria Ocasio-Cortez tvrdí, že „svet o 12 rokov skončí, ak nevyriešime klimatické zmeny.“ Ľudia na Medzivládnej konferencii klimatických zmenách súhlasia a tvrdia, že na odvrátenie jedných z najničivejších vplyvov zmeny klímy musí svet znížiť uhlíkové emisie o 45 percent do roku 2030 a úplne sa zbaviť uhlíka do roku 2050.

Takéto strašidelné varovania nie sú novinkou. V roku 1970 profesor biológie na Harvardskej univerzite George Wald, laureát Nobelovej ceny, predpovedal, „Civilizácia behom 15 až 30 rokov skončí, pokiaľ ihneď niečo nepodnikne proti problémom, ktorým ľudstvo čelí.“ Taktiež v roku 1970, Paul Ehrlich, biológ na Stanfordskej univerzite, v článku pre magazín The Progressive predpovedal, „Úmrtnosť bude stúpať, pokiaľ počas nasledujúcich desiatich rokov nezomrie od hladu ročne aspoň 100-200 miliónov ľudí.“ Rok predtým varoval, „Keby som bol hazardér, stavil by som sa aj o peniaze, že Anglicko nebude v roku 2000 existovať.“ Napriek takým nezmyselným predpovediam Ehrlich získal nie menej než 16 ocenení, vrátane Crafoordovej ceny za rok 1990, najvyššieho ocenenia Kráľovskej švédskej akadémie vied.

Ľavičiari neustále hlásajú nezmysly ako „Svet, v ktorom žijeme, je krásny, ale krehký.“ „Tretia skala od slnka je krehkou oázou.“ „Pamätajte, že Zem treba zachraňovať každý jeden deň.“ Tieto a mnohé iné vyjadrenia, spolu s apokalyptickými predpoveďami, sú pre environmentalistov typické. Čo je ešte horšie, touto indoktrináciou s krehkou zemou kŕmia mladých ľudí od škôlky po vysokú školu. Preto mnohí mileniáli podporujú kongresmanku Ocasio-Cortez.

Preskúmajme len zopár kataklizmatických udalostí, ktoré prekračujú všetku ničivú silu ľudstva a potom si položme otázku, ako naša údajne krehká planéta mohla prežiť. Erupcia sopky Krakatoa v roku 1883 v súčasnej Indonézii mala silu 200 megaton TNT. To je ekvivalent 13 300 15-kilotonových atómových bômb aké zničili Hirošimu cez Druhú svetovú vojnu. Predtým, v roku 1815, došlo k erupcii sopky Tambora, najväčšej známej sopečnej erupcii. Vychrlila do atmosféry toľko popola, že rok 1816 bol známy ako „rok bez leta“. Viedla k neúrode a úmrtiu dobytka na severnej pologuli, čím spôsobila najhorší hladomor 19. storočia. Erupcia Krakatoi v roku 535 nášho letopočtu mala takú silu, že zahalila väčšinu svetla a tepla zo slnka na 18 mesiacov a údajne spôsobila temnovek. Geofyzici odhadujú, že len tri sopečné erupcie – v Indonézii (1883), na Aljaške (1912) a na Islande (1947) – vychrlili do atmosféry viac oxidu uhličitého a oxidu siričitého, než všetka ľudská aktivita za celé naše dejiny.

Naša takzvaná krehká planéta prežila aj iné katastrofické udalosti, ako povodne v Číne v roku 1887, ktoré si vyžiadali odhadom 1 až 2 milióny životov, po ktorých tam v roku 1931 došlo k ďalším povodniam, ktoré si vyžiadali 1 až 4 milióny životov. A čo vplyv zemetrasení na našu krehkú zem? Zemetrasenie v čílskom meste Valdivia v roku 1960 malo silu 9,5 stupňa Richterovej stupnice. Malo silu zodpovedajúcu 1000 atómovým bombám odpáleným zároveň. Smrtiace zemetrasenie z roku 1556 v čínskej provincii Šen-si zničilo oblasť veľkú 1346 štvorcových kilometrov.

Naša takzvaná krehká planéta čelí hrôzam aj z vesmíru. Pred dvomi miliardami rokov dopadol na zem asteroid, ktorý vytvoril kráter v Južnej Afrike, ktorý má priemer 300 km. V Ontáriu sa nachádza Sudbury Basin, ktorý vznikol po dopade meteoritu pred 1,8 miliardami rokov. So svojou dĺžkou 62 km, šírkou 30 km a hĺbkou 14,5 km je druhou najväčšou štruktúrou vytvorenou dopadom na zem. Kráter v zálive Cheasepeake vo Virgínii je o trochu menší, asi 85 km široký. Potom je tu slávny ale drobný meteoritický kráter v Arizone, ktorý je široký asi 1,5 km.

Moja otázka znie: Ktorú z týchto prírodných síl by mohlo ľudstvo duplikovať? Napríklad, mohlo by sa ľudstvo aspoň priblížiť k duplikovaniu znečisťujúcich efektov sopečnej erupcie Tambori z roku 1815? Je arogantné myslieť si, že ľudstvo môže spôsobiť významné parametrické zmeny na zemi alebo že sa môže vyrovnať ničivým silám prírody. Naša planéta nie je krehká.

Environmentalisti sa príležitostne prerieknu a odhalia svoju skutočnú agendu. Barry Commoner povedal, „Kapitalizmus je pre zem nepriateľom číslo jedna.“ Profesor Leo Marx z univerzity Amherst povedal, „Z ekologických dôvodov nemožno o argumentoch v prospech svetovlády diskutovať.“

Preklad: zet, www.protiprudu.org
Zdroj: Walter Williams

Poznámka redakcie:
Samozrejme, planétu si treba napriek tomu šetriť a starať sa o ňu ako o svoj širší domov. A ani doma si nehádžete odpadky pod stôl – aspoň dúfam… 🙂

O ::prop

7 komentárov

  1. Alexandria Ocasio-Cortez nie je republikánka. V roku 2018 bola za Demokratickú stranu zvolená do Snemovne reprezentantov. Je členkou strany Demokratických socialistov Ameriky a počas kampane bola podporovaná progresívnymi jedinci a organizáciami.

  2. Planéta vydrží, ale život na nej nemusí. Aspoň nie v takej forme, ako dnes poznáme. A mnohí ľudia sa boja najmä o prežitie homo sapiens – to je totiž naozaj dosť krehké.
    To, že príroda dosť vydrží, dobre indikuje Černobyl. To je dobrý príklad. Ale ľudia neprežijú.
    Čiže v podstate s článkom súhlasím – „nebojte sa, nič sa nestane, iba zdochnete aj s celou vašou rodinnou líniou“ – to treba ľuďom vysvetliť, aby sa nebáli 🙂

  3. Zvaľovať vinu za zmeny klímy na CO2 je nezmysel, ono to je zrejme naopak ako nám „vedci“ tvrdia. Je známe a potvrdené, že v teplej vode sa rozpustí menej plynov, čiže keď sa oteplia oceány zvýšenou činnosťou Slnka, tak z nich plyny vrátane CO2 unikajú a to môže byť príčina nárastu CO2 v atmosfére.
    Okrem toho CO2 je životne dôležitý pre rastliny, jeho zvýšený obsah vo vzduchu je pre ne ako výdatné hnojivo.
    A ešte si treba uvedomiť, že „skleníkové plyny“ a medzi nimi aj CO2 nás chránia pred nástupom novej doby ľadovej.
    Najviac škodí odlesňovanie a následný rozpad humusu a strata schopnosti pevniny zadržiavať vodu.

Pridaj komentár