Domov / Hlavná strana / Zahraničie / Najväčšia americká bieda: mediálne presstitútky

Najväčšia americká bieda: mediálne presstitútky

StatueOfLibertyKeď Gerald Celente označil americké médiá ako „presstitútky“, nemýlil sa. Americké tlačové a televízne médiá (vrátane národných verejných rádií – NPR) sú len prostitútky Washingtonu a korporácií. Hlásenie skutočných a pravdivých správ je ich poslednou starosťou. Presstitútky sú Ministerstvom propagandy a krytia. To platí o všetkých západných médiách, kolekcii prostitútok v štýle kúp-a-zaplať.

Vyzerá to, že každým dňom som svedkom desiatok príkladov. Vezmime si napríklad 31. máj. Presstitútky uvádzajú, že americký minister zahraničia John Kerry, spolu s jeho nemeckým náprotivkom, pracujú na tom, aby Rusko presvedčili, že ich krajina má byť súčasťou „mierového spoločenstva“ v Sýrii tým, že prestane dodávať sýrskej vláde zbrane, aj keď ich krajina bola napadnutá. Kerry a Izraelčania hlavne nechcú, aby Rusko doručilo do Sýrie protilietadlový raketový systém S-300.

To bol zmysel správ presstitútok. Presstitútky vôbec nespomenuli, že invázia Al-Kaidy a pridružených radikálnych moslimov do Sýrie bola zostavená a vybavená Washingtonom prostredníctvom svojich splnomocnencov v regióne, ako sú Saudská arábia a ropné emiráty. Američania, ktorí sú dostatočne hlúpi na to, aby sa spoliehali na mediálne presstitútky, nevedia, že to nie sú Sýrčania, ktorí chcú zvrhnúť svoju vládu, ale Washington, Izrael a radikálni islamisti, ktorí protestujú proti sekulárnej, nekonfrontačnej vláde v Sýrii.

Niekto by si myslel, že americké médiá by mohlo zaujímať, prečo Washington uprednostňuje vládu Al-Kaidy v Sýrii, namiesto nekonfrontačnej sekulárnej vlády. Ale toto je otázka mimo limitov amerických médií.

Izrael, na rozdiel od Washingtonu, ktorý sa doteraz schováva za svojich splnomocnencov, otvorene pácha vojnové zločiny tak, ako sú definované v Norimberskom procese s nacistami, zahájením nevyprovokovanej vojenskej agresie proti Sýrii.

Pri správach o Kerryho tlaku na Putina sa presstitútky zabudli zmieniť, že Washingtonom podporovaný pokus o zvrhnutie sýrskej vlády sa dostal do problémov, čo vyústilo v žiadosť prezidenta Obamu na Pentagon o zaistenie bezletovej zóny, čo s ohľadom na Líbyjský precedens znamená letecké útoky USA alebo NATO na sýrske vládne sily. S ohľadom na to, že S-300 sú obrannou zbraňou, Obamov plán vyslať západné a Izraelské letecké sily k útokom na sýrsku armádu je ten skutočný dôvod, prečo Kerry tlačí na Rusko, aby nesplnilo svoj záväzok na dodávku systémov S-300 do Sýrie, ktoré by mohli zraziť z oblohy lietadlá USA, NATO a Izraela.

Tí, ktorí verili, že Kerry ako prezident by sa správal inak, musia byť sklamaní z toho, aký predajný vojnový štváč to je. V Amerike je marketing všetkým, pravda nie je ničím.

putin-obama

Skutočným príbehom je, že Washington sa snaží presvedčiť Putina, aby sa zmieril so snahou Washingtonu o zvrhnutie sýrskej vlády, aby tak Rusko mohlo byť vypudené z jeho jedinej námornej základne v Stredozemnom mori a urobiť z neho Washingtonské more, Washington Mare Nostrum. Americké presstitútky kladú všetko bremeno na Rusko za to, že nepomáha Washingtonu zvrhnúť sýrsku vládu, aby si Washington zaknihoval ďalšie víťazstvo a začal pochod za ďalším v Iráne.

William Hague, ktorý pracuje, so súhlasom Washingtonu, ako britský minister zahraničia ku hanbe voľakedy hrdého národa, to vyhlásil jasne, keď povedal: „Chceme riešenie bez Asada. Neakceptujeme Asadovo zotrvanie.“ To je úžasné pokrytectvo, pretože sýrska vláda viac rešpektuje ľudské práva než Washington či Londýn.

Kým sa Kerry snaží kormidlovať Putina, hovorca Bieleho domu povedal, že bezprostrednou prioritou pre Obamovu administratívu je odstavenie Asada od moci. Takže pre USA a Veľkú Britániu „mier“ znamená zvrhnutie sýrskej vlády silou.

Prečo neprotestuje OSN? Odpoveďou je, že krajiny a ich zástupcovia v OSN boli kúpené Washingtonom. Peniaze hovoria. Integrita a spravodlivosť nie. Integrita a spravodlivosť sú chudobným príbuzným. OSN patrí do ríše zla. Washington ju vlastní. Americké impérium má peniaze. To platí pre titulky a pre rozpočet, ktorý umožňuje potešenia delegátom OSN v New Yorku.

V dnešnom svete je integrita bezcenná, ale peniaze majú hodnotu. Washington má peniaze, pretože pokiaľ je dolár svetovou rezervnou menou, možno ho tlačiť v dostatočnom množstve na nákup vlády každej krajiny, vrátane tej našej. Po jednom roku z úradu má Tony Blair cenu 35 miliónov dolárov. Pozrite sa na úžasné bohatstvo Clintona. Podľa tlačovej správy na svadbu svojej dcéry Chelsea minul 3,2 milióna dolárov.

Hague povedal, že Británia a Francúzsko „sa snaží ukončiť zákaz vyzbrojovania sýrskych rebelov.“ Hague nevysvetlil, ako boli sýrski rebeli vyzbrojení, keď platilo zbrojné embargo. Ale Hague nám povedal, kto sú invázne sily – „Sýrska národná koalícia“, ktorá sa skladá zo Saudskej Arábie, Spojených arabských emirátov, Kataru, Egyptu (zatiaľ americkej bábke), Spojených štátov, Veľkej Británie, Francúzska, Turecka, Nemecka a Talianska. Je zrejmé, že hovoriť o „sýrskom povstaní“ je čistý nezmysel. Sýria je konfrontovaná s pokusom o zvrhnutie svojej vlády zo strany USA a ich bábkových štátov. Kerry sa snaží presvedčiť Putina, aby nechal Washington zvrhnúť vládu v Sýrii.

americans-train-syrian-rebels

Ako by toho nebolo dosť, 31. mája som počúval Dionne a Davida Brooks v diskusii o stave Obamovho prezidentovania na národnom verejnom rádiu. Obaja chránili „nášho prezidenta.“ Žiaden sa neodvážil povedať: „prezident vojensko-bezpečnostného komplexu,“ „prezidenta Wall Street,“ „prezidenta izraelskej lobby,“ „prezidenta Monsanto,“ „prezidenta ťaženia a rozbíjania.“ Obama je „náš prezident.“

Brooks a Dionne sa zhodli, že médiá sa zbavili problému Benghází a že prenasledovanie IRS členov Tea Party bolo pod kontrolou médií a nebolo hrozbou pre Obamu. David Brooks priznal, že boli ignorované ekonomické problémy a neprišli žiadne nové myšlienky. Avšak, do očí bijúca skutočnosť, že za Obamu sú USA v ústavnej kríze, dobre popísanej Dr. Francisom Boylom, profesorom medzinárodného práva na univerzite v Illinois, nebolo týmito vedátormi, ktorí definujú „správne“ myšlienky, v rádiu spomenuté.

Exekutíva v dnešnej Amerike v explicitnom rozpore s americkou ústavou zadrží na neurčitú dobu, alebo priamo zavraždí, hociktorého občana USA, obvineného bez dôkazov nezodpovedným členom exekutívy. Stačí aby bol ľubovoľným spôsobom spojený so širokým, ale nedefinovaným, termínom „terorizmus“. Exekutíva jasne porušuje americkú ústavu a americké zákonné normy proti mučeniu a špehovaniu občanov bez zatykača. Kongres nedokáže obviniť prezidenta z jeho zjavných zločinov a federálna justícia im to umožňuje.

Prezident Nixon bol nútený opustiť svoj úrad, pretože klamal o tom, kedy sa dozvedel o vlámaní, za ktoré nebol zodpovedný. Prezident Clinton bol obvinený Snemovňou reprezentantov za klamstvo o sexuálnej afére v Bielom dome s Monikou Lewinskou.

Prezident George W. Bush zatiahol Ameriku do vojen na základe zjavných lží a rovnako tak aj prezident Obama. Obaja sú vinní z vojnových zločinov a takmer každého možného porušenia ústavného a medzinárodného práva. Napriek tomu sa žiadna mediálna presstitútka neodváži spomenúť žalobu a Biely dom za to nikdy nezaplatí.

Niet pochýb o tom, že prezidenti v 21. storočí, ich právnici, Ministerstvo spravodlivosti (sic), CIA a operatívci porušili zákon za zákonom a nenesú za to žiadnu zodpovednosť. Pre presstitútky to nie je problém. „Zákony, Ústava? Nepotrebujeme žiadne smradľavé zákony či Ústavu.“

Pre presstitútky, tieto diablove štetky, sú dôležité Obamove stabilné čísla z prieskumov verejnej mienky, tínejdžerky zatknuté za bitku pri slávnostnej promócii, zväčšenie náskoku Billa Gatesa pred Carlosom Slimom v rebríčku najbohatších ľudí sveta, 14 milónové dievča: Beyoncé.

Ústavná kríza? Čo to je? Už si videl nohy Beyoncé? Počul si, o koľko dnes narástol dolár?

Presstitútky neskúmajú žiadnu dôležitú otázku. Nehovoria o 9/11. Mlčia o hromadení moci v exekutíve. Nespomínajú zánik Listiny práv. Nič o bombovom útoku v Bostone. A nič o nekonečných a nevysvetliteľných vojnách proti moslimom, ktorí nenapadli USA.

Abdul-Baki Todashev, FBI death

Sága Bostonského maratónu naberá nové úrovne absurdity vďaka agentovi FBI v súvislosti s vraždou Ibrahima Todaševa, na ktorého bol vyvinutý tlak, aby sa priznal k viacerým súvisiacim trestným činom. Presstitútky najprv oznámili, že Todašev bol ozbrojený. Najprv to bola pištoľ, potom nôž a potom ako presstitútky náležite rozšírili nepravdivé informácie, ktoré boli pre bezstarostných američanov dostatočné na vysvetlenie Todaševovej vraždy, FBI priznala, že obeť bola neozbrojená.

Popri tom všetkom, bol strelený sedem krát, raz zo zadnej strany hlavy. Jeho otec chce vedieť, prečo FBI zavraždila jeho syna, ale presstitútkam je to jedno. Nečakajte žiadnu odpoveď z americkej tlače a televíznych médií, alebo z NPR , organizácie, ktorá predstiera, že je „poslucháčskou stanicou“, ale je financovaná z príspevkov korporácií.

Todaševova vražda je gestapácka spravodlivosť. Kde je rozdiel? Guľka do tyla. A v Amerike žiaria svetlá na kopcoch, písmo slobody a demokracie je nesené do sveta vojensko-bezpečnostnými komplexami na hlavniach pušiek a raketách Hellfire, odpaľovaných z bezpilotných lietadiel. A neúprosná propaganda v školách, na univerzitách a v médiách pokračuje.

Washington sa určite učil od Mao Ce-Tunga a Pol Pota. Zabíjajte ich kým sa nepodrobia.

Ale o tom nebudete nikdy počuť od presstitútok.

Autor: Paul Craig Roberts

Preklad: ::prop, www.protiprudu.org
Zdroj: Paul Craig Roberts

O ::prop

3 komentáre

  1. Dobre napísané, výborná analýza skutočných pomerov, nie mediálneho zobrazenia tejto reality…

  2. Monika Lewinská je aškenázska Židovka a dcéra rabína. V roku 1998, jej agenti Mossadu nasadili odposluch na telefón, aby mohli nahrávať vo Watergate telefónny sex medzi ňou a prezidentom Billom Clintonom. Neskôr začal Mossad vydieral prezidenta zverejnením týchto nahrávok, ak nebude robiť to čo chcú.
    Prezident Clinton následne podpísal podľa skupiny PNAC prijatie zákona HR 4655, Iracký oslobodenecký akt, ktorý podporil úsilie o zmenu režimu v Iraku.
    V roku 1990 skupina PNAC ( prisluhovač Mossadu ) dodala falošný príbeh televíznej stanice ABC o tzv. Saddámových zbraniach hromadného ničenie. Výsledkom bola vojna s Irakom, po ktorej tak túžil Izrael!

  3. J. Assange dal do ruky novinarom a celemu svetu zverejnenim diplomatickych depesi a dalsich tajnych informacii na wikileaks material na kazdodenne spravodajstvo. Ziadne noviny depese nezverejnuju, samozrejme s vynimkou zopar inf. tykajucich sa Kremlu. Radsej preberaju ten odpad z Reuters a Assoc. Press.

Pridaj komentár