Domov / Hlavná strana / Multikulturalizmus / Na obranu predsudkov

Na obranu predsudkov

Pred niekoľkými rokmi mi priateľ povedal podobenstvo o druhu hominidov, ktorí neprežili, hoci mohli vládnuť Zemi. Títo hominidi považovali každého tvora za úplne jedinečného. Keď vyskočil tiger z temnoty a jedného z nich odsúdil k tragickému osudu, nebolo to pre nich dôvodom, aby zovšeobecňovali tigrov ako skupinu. Takže keď začal druhý tiger obchádzať v tieňoch na pokraji ohňa, nesúdili ho na základe chovania prvého tigra. V skutočnosti, ak sa aj vrátil prvý tiger, neposudzovali by ho na základe jeho chovania v minulosti, pretože vtedy bolo vtedy a teraz je teraz: dva unikátne, jedinečné momenty v čase.

Aj keď tigre nie sú vždy ľudožrúti, a ľudožrúti nemajú vždy hlad, tie úbohé tvory aj tak vymreli, pretože ich problémy sa neobmedzovali iba na tigrov. Nedokázali sa poučiť zo žiadnej skúsenosti. Boli jednoducho príliš hlúpi na to, aby prežili.

Prežitie, ako môžete vidieť, vyžaduje schopnosť učiť sa z minulých skúseností, takže je možné predvídať a dokonca ovládať tie budúce. K tomu je však nutné uznať, že nie sú iba jednotlivé tvory, ale aj skupiny tvorov. Jednotlivec patrí k tomu istému druhu, ktorý zdieľa tie isté vlastnosti. A od tej chvíle, ako tak urobíme, môžeme usudzovať, že ak bol tiger nebezpečný raz, bude zrejme nebezpečný aj nabudúce. A ak je nebezpečný jeden tiger, je pravdepodobné, že ostatné tigre budú tiež nebezpečné. Takže ak je niekto z nás zabitý tigrom, môžeme prijať primerané opatrenia, aby sa to neopakovalo.

Vyvodzovanie záverov o druhoch, založených na jednotlivcoch, sa nazýva indukčné zovšeobecňovanie. Vďaka indukcii môžeme odvodiť, že všetci členovia druhu sú „ako ten“, s ktorým sme mali skúsenosť. Z týchto fialových bobúľ mi bolo dnes zle, tak mi z nich bude pravdepodobne zle aj zajtra, pretože ich vlastnosti sa cez noc pravdepodobne nezmenia. A pretože ste rovnakého druhu ako ja, môže byť zle aj vám. A pretože fialové bobule na tomto kríku sú rovnaké ako na druhom, bude nám z nich asi zle taktiež. Mäso tohto zvieraťa mi chutilo, tak bude asi chutiť aj vám, pretože sme rovnakého druhu. A ďalšie zvieratá toho istého druhu nám tiež asi budú chutiť, lebo majú rovnaké vlastnosti.

Avšak indukcia nás tiež učí, že vlastnosti majú sklon ukladať sa do zvonovitej krivky s veľkým množstvom typických prípadov v strede, a malým množstvom netypických prípadov na každom konci. Z typických fialových bobúľ nám bude zle, ale na každom kríku môže byť niekoľko, ktoré nebudú mať žiaden negatívny vplyv, a iné, ktoré sú vyložene jedovaté. Teda indukčné zovšeobecňovanie znamená „nie vždy, ale obvykle.“ Vo všeobecnej terminológii môžeme povedať: „Nie všetky X sú také.“ Ale väčšina X taká je.

Induktívna úvaha je teda pravdepodobnostná. Vždy je možnosť, že sa nejedná o typickú inštanciu druhu. Ale to nie je veľmi pravdepodobné, pretože „netypické“ je už z definície vzácne. Okrem toho, ako získavame stále viac skúseností, stáva sa menej pravdepodobným, že stretneme výnimku a naše zovšeobecňovanie druhu pevnie. Dokonca dokážeme vycítiť čo je typické pre výnimky.

Aj keď sa to v bežnom jazyku nepoužíva, môžeme odkazovať na dobre zavedené indukčné zovšeobecňovanie ako na „stereotyp“, ktorý pochádza z gréckeho stereo (στερεός) „ustálený“, alebo „pevný“ a gréckeho typos (τύπος), alebo „typ“.

Indukčné zovšeobecňovanie nielenže nám umožní poučiť sa z minulých skúseností, čo by mohla byť iba teoretická výhoda. Indukcia má tiež významný praktický vplyv, pretože nám umožňuje predvídať budúce skúsenosti založené na tých minulých. To umožňuje, aby sme konali účelne, dokonca zasahovali do smerovania udalostí a riadili prírodné javy.

Ďalším slovom na predvídanie budúcich skúseností je ich pred-súdenie. Iné slovo pre pred-súdenie je predsudok. Niektoré predsudky môžu byť úplne nepodložené a iracionálne – napríklad predsudky zakorenené v zlých indukčných zovšeobecneniach, poverách, alebo duševných chorobách – a jednanie podľa nich môže viesť ku katastrofe. Ale dobre podložené indukčné zovšeobecňovanie (stereotyp) je základom odôvodnených predsudkov, ktoré môžu byť veľmi výhodné, napríklad nám pomáhajú rozlišovať medzi nebezpečnými a miernymi zvieratami, medzi jedovatými a jedlými hubami, atď.

Indukcia vďaka tomu, že nám dáva schopnosť predvídať budúce udalosti, je základom praktického myslenia, ktoré je hlavným prostriedkom na prežitie ľudstva. Indukcia je tiež základom vedy a techniky, ktorá nám umožňuje hlbšie pochopiť prírodu, a tak predvídať a lepšie ju kontrolovať. Indukcia je teda základom prebiehajúceho dobýjania prírody, ktoré nazývame modernizáciou a pokrokom.

Stereotypy a opodstatnené predsudky môžu byť triumfom induktívneho uvažovania a základov zdravého rozumu, vedy, technológie a pokroku. Ale dnes, keď príde na posudzovanie ľudskej bytosti, dozvedáme sa, že stereotypy a predsudky sú zlé, a že každý jednotlivec by mal byť posudzovaný podľa svojho správania a nie na základe minulých skutkov svojej skupiny. Dozvedáme sa, že je nespravodlivé posudzovať jednotlivcov na základe ich príslušenstva v skupine.

Tento postoj je druhom perverzného individualizmu. Ja sám som zástancom Aristotelského individualizmu. Myslím si, že zmyslom života je dotiahnutie našich individuálnych schopností do dokonalosti. Pokiaľ ide o politiku, dobre usporiadaná spoločnosť by mala podporovať individuálnu sebarealizáciu a zdokonaľovanie, pokiaľ to nie je proti dobru celej spoločnosti.

Perverzný individualizmus však odmietam, pretože nemá nič spoločné s individuálnym sebazlepšovaním. V skutočnosti robí z hlúposti morálny imperatív, pretože útočí na indukčné zovšeobecňovanie ako také, ktoré je základom zdravého rozumu, vedy, technológie a moderného sveta. Perverzný individualizmus vyžaduje, aby sme sa správali ako hypotetickí hominidi uvedení vyššie, ktorí boli jednoducho príliš hlúpi na to, aby prežili.

Falošný individualizmus je v skutočnosti aplikovaná forma nominalizmu, čo je teória, že na svete neexistujú žiadne prirodzené druhy, len jednotlivci, a všetky koncepty druhov sú len spoločenské konvencie alebo „konštrukcie“. Podľa falošného individualizmu spravodlivosť vyžaduje, aby sme ignorovali všetky skupiny – s výnimkou akéhosi „ľudstva“ – a súdili každého jednotlivca samostatne, bez akýchkoľvek predsudkov na základe jeho členstva v akejkoľvek vykonštruovanej kategórii, ako je napríklad rasa. Nominalizmus je však metafyzicky nesprávny. Máme skutočné prírodné druhy. Jednotliví členovia týchto druhov zdieľajú spoločné rysy, ktoré nám umožňujú robiť pravdepodobnostné predpovede o nich na základe toho, čo vieme o ich druhu.

Individualista by však mohol reagovať, že aj keď nominalizmus je metafyzicky falošný a existujú prirodzené druhy, mali by sme stále dať bokom naše opodstatnené stereotypy a predsudky, a súdiť každého a každú ľudskú bytosť ako jednotlivca. V skutočnosti máme posudzovať každého jednotlivca ako výnimku, aj keď väčšina z nich výnimkou nie je. Prečo? Pretože podľa všetkého má každý jedinec nekonečnú hodnotu, takže vyjadrenie spravodlivosti je absolútnym dobrom a páchanie bezprávia je absolútnym zlom. Musíme sa chovať, akoby bol nominalizmus pravdivý, pretože existuje mizivá možnosť, že by sme boli nespravodliví voči cudzincovi.

Táto pozícia je moralistická absurdita, pretože jednoducho nemôže byť realizovaná. Na tejto planéte existuje sedem miliárd ľudí. Je nemožné zaobchádzať s každým a všetkými, ako so zvláštnou snehovou vločkou. Ak by sme to skúsili aj s obmedzeným počtom ľudí, ktorých stretávame v bežnom živote, spotrebovalo by to všetok váš čas potrebný pre vaše vlastné ciele, teda pre skutočný život. Pretože zmyslom života je sabarealizácia, a čas, ktorý máme k dispozícii, je krátky, nemôžeme sa jednoducho zaoberať tým, aby sme každého spoznali.

Jedným zo spôsobov, ako civilizácia napreduje, je že nám dáva možnosť stretnúť sa s omnoho väčším počtom ľudí, než ich dokážeme spoznať ako jednotlivcov. Napríklad trhová ekonomika umožňuje jednotlivcom komunikovať s miliónmi ďalších po celom svete cez obrovské, symbolické, anonymné médium, ktoré – aspoň teoreticky – umožňuje všetkým účastníkom ich individuálnu sebarealizáciu.

Psychológovia zistili, že ľudská myseľ sa dokáže vysporiadať s okolo 150 priamymi osobnými vzťahmi, čo znamená, že ak by sme mali konať s ľuďmi iba ako s jednotlivcami, civilizácia by sa musela vrátiť k zložitosti loveckej spoločnosti, alebo vidieckej dediny.

Opodstatnené stereotypy a predsudky umožňujú vytváranie veľmi komplexných spoločností tým, že vieme jediným pohľadom posúdiť jedinca a rozhodnúť sa, či k nemu pôjdeme s otvorenou náručou, alebo sa mu radšej vyhneme. Vzhľadom k tomu, že prirodzené druhy sú početne obmedzené, človek si vytvára vlastné druhy viditeľne odlíšené – rečou, oblečením, uniformou – ktoré nám umožňujú orientovať sa v zložitých sociálnych situáciách na prvý pohľad. Napríklad černoch oblečený v odeve hulváta z geta signalizuje nebezpečenstvo, zatiaľ čo černoch v policajnej uniforme signalizuje dôveryhodnosť.

Navyše, ak sú stereotypy zlé, prečo idú ľudia do krajnosti aby sa stali stereotypmi? Všetci chceme nájsť rovnako zmýšľajúcich ľudí a obliekanie sa určitým spôsobom je jedným z prostriedkov ako ukázať, do ktorej skupiny patríme. Hipster, metalista, obchodník, žena s kariérou, štetka, proletár, gay, čierny kriminálnik, atď. Čierni robia veľké problémy a ich obliekanie sa do drahých šiat s výzorom kriminálnikov signalizuje, že sú nebezpeční, alebo takými aspoň túžia byť. Prečo si bieli liberáli myslia, že je neúctivé brať ich signalizáciu vážne?

Myšlienka, že by sme sa vždy mali správať k ostatným ako k jednotlivcom tiež oslabuje jeden z najväčších darov modernity: súkromie. Je módne smútiť nad neosobným a sprostredkovaným charakterom modernej spoločnosti, ale v menšom meradle, v tesnejšej spoločnosti, každý vie všetko o každom. Tak môže byť oslobodzujúce žiť v spoločnosti, v ktorej vás väčšina pozná iba zbežne a podľa peňazí, ktoré utratíte. Pred rokmi mi môj študent povedal, že vyrastal v malom mestečku v Georgii plnom zvedavých, kritických baptistov. Len ťažko sa mohol dočkať, až sa presťahuje do Atlanty, „kde som mohol hrešiť.“

Za akých podmienok chceme byť súdení ako zvláštne snehové vločky? Všetci chceme spravodlivé zaobchádzanie, keď sa uchádzame o prácu, alebo sme súdení za svoje skutky. Ale aj vtedy sa budeme snažiť viac skryť ako odhaliť. Navyše vieme, že zamestnávatelia často prihliadajú len na najpovrchnejšie kritériá – jednoducho preto, že nemajú čas ísť viac do hĺbky. Ale dúfame, že sa dočkáme spravodlivosti aspoň od trestných súdov. Mimo toho, keď nie je nič dôležitého v stávke, stačí nám orientovať sa predsudkami a stereotypmi, teda hrať na pravdepodobnosť s ostatnými a prijímať, že iní robia tak isto s nami.

Keďže nikto nemôže súdiť každého vždy ako jednotlivca, dá rozum, že ľudia vyťahujú tento imperatív, keď ho chcú použiť ako zbraň proti iným. Univerzalisti z ľavice aj pravice túto zbraň obvykle nasadzujú proti akejkoľvek forme rasizmu, nacionalizmu, tribalizmu, alebo antipatie voči rôznym náboženským skupinám, alebo sexuálnym deviantom. Samozrejme, ak trocha pichnete do týchto univerzalistov, zistíte, že sú plní pokrivených a emočne zaťažených stereotypov a predsudkov voči svojim oponentom.

„Nie všetky X sú také,“ hovoria univerzalisti, čo znamená, že je smrteľný hriech, ak neoceníte jedinečnosť každej osobitnej snehovej vločky. A pretože členstvo v skupine nikdy nemôže byť základom pre vylúčenie niekoho z našej spoločnosti, nemôže existovať žiadna rasovo a etnicky homogénna spoločnosť, a my nemôžeme podporovať žiadne normy sociálneho a sexuálneho správania. Tak je perverzný individualizmus iba nástroj, ktorý nám znemožňuje odolávať etnickému vykoreneniu a sociálnej dekadencii. Aký druh ľudí káže (ale nepraktikuje) „slepotu“ k rase, národnosti, náboženstvu a sexuálnej identite ako morálny imperatív? Samozrejme ľudia, ktorí sú k ničomu.

Ak navrhnete diskrimináciu pedofilov, bude vám povedané, že nie všetci obťažujú deti a vy nemôžete robiť nič proti nim, kým neboli chytení pri čine. Ak navrhnete diskrimináciu černochov alebo mesticov, pretože sú náchylní k trestnej činnosti, dostane sa vám odpovede, že nie všetci sú takíto a nemôžete proti nim nič robiť, až kým skutočne nespáchajú zločin. Ak navrhnete diskrimináciu moslimov z dôvodu, že ich náboženstvo prikazuje klamať, znásilňovať, terorizovať, vraždiť, zotročovať a zvrhávať všetky vlády, bude vám povedané, že nie všetci moslimovia sú takíto a nemôžete urobiť nič proti nim, až kým nespáchajú trestný čin. Ak navrhnete diskrimináciu Židov, pretože sú nepriateľskou elitou pracujúcou na skorumpovaní našich politikov a kultúry a na zničení našej rasy propagovaním bielej viny, miešaním rás a riadenou imigráciou, bude vám povedané, že nie sú všetci takíto, a bol by to kolektivizmus, ak by sme s nimi zaobchádzali jednoducho ako s nepriateľskou skupinou. Musíme jednať so všetkými členmi problémových skupín, ako keby boli nevinní až kým sa nepreukáže opak. Je nemorálne žiadať, aby sa sami pokúsili oddeliť od problémových skupín. Namiesto toho im musíme dať príležitosť, ktorá zvýši šancu nám uškodiť. A to znamená – žiadne obmedzenia, žiadne normy.

Títo perverzní individualisti nám môžu dokonca skúsiť argumentovať, že vojaci útočiacej armády nás nechcú všetci zabiť, takže by bolo nespravodlivé, ak by sme ich zabili my len preto, že nesú proti nám zbrane. Ale v tejto chvíli by už bolo jasne vidieť, čo sú zač a boli by postavení k múru. Samozrejme, už by mohlo byť príliš neskoro.

Som nacionalista, pretože som presvedčený, že rasová, etnická a náboženská rozmanitosť v rámci toho istého politického systému nie je silnou, ale slabou stránkou. Je to konštantný zdroj tlejúceho napätia, ktoré sa často rozhorí do nenávisti a násilia. Tak je najlepšou zárukou mieru a harmónie vytvorenie samostatnej vlasti pre všetky národy. Zdravá spoločnosť vyžaduje tiež normy týkajúce sa sexuality, manželstva a výchovy detí. Teda spoločnosť musí praktikovať diskrimináciu. Musíme rozlišovať medzi tým, kto je náš a kto nie. A v rámci našej skupiny musíme rozlišovať medzi normálnym a abnormálnym, optimálnym a neoptimálnym, rešpektujúcim zákony a zločincom.

Môžeme slobodne priznať, že existujú dobrí černosi, moslimovia a Židia. Len ich jednoducho nie je dosť podľa našej chuti. Ale ak aj by tieto skupiny boli rovnaké alebo lepšie ako my – a oni sú lepší v niektorých smeroch – nie sú to jednoducho my, a my chceme vytvoriť spoločnosť pre nás a pre naše potomstvo. My nevytvárame tím pre športový zápas alebo súťaž v hláskovaní náborom výnimiek z veľkého rozsahu odlišných skupín. Usilujeme o vytvorenie homogénnej komunity s plným rozsahom priemerných aj výnimiek, teda organickú bielu komunitu, ktorá je jednej krvi a jednej kultúry, ale rôznorodých schopností, názorov a záujmov, takže všetci naši ľudia si nájdu doma svoje miesto.

Preklad: ::prop, www.protiprudu.org
Zdroj: Greg Johnson

O ::prop

32 komentárov

  1. Výborná téma, výborný článok.

    Sú (len) dva základné logické spôsoby myslenie: dedukcia a indukcia. Kto indukciu odmieta, oberá sa o polovičku schopnosti myslieť, ba viac, stáva sa z neho dement.
    A to práve robí zo seba oficiálna západná ideológia, ako to článok vysvetluje.

    Nie je to treba ani moc dokazovať, kto to nechápe, nemôže byť kompletný. Podstatné je to, že treba jednoducho verejne zavrhnúť tie falošné dogmy o „zlom zovšeobecňovaní“. Treba verejne vyhlasovať a PRESADIT, že bez konceptov a kategórii je všetko len chaos a úpadok, doslovne smrť.

    • Vymývanie mozgov je v plnom prúde. Stavím sa, že 99 % ľudí by presadzovanie diskriminácie a predsudkov odsúdilo – jednoducho preto, že sa nikdy nezamysleli nad dôsledkami falošného rovnostárstva. Predsa – keď o tom píšu v novinách a hovoria v televízii, tak to jednoducho musí byť pravda. Inak, tento text považujem aj ja za veľmi dobrý, nie vždy sa podarí nájsť niečo rovnako poučné a zamyslenia hodné. Aj tak ďakujem za pochválenie výberu.

  2. len dve drobnosti jazykové, aj to som si nie istý:
    nehovorí sa tomu oficiálne „zvonová“ krivka?
    a nepoužíva sa výhradne „konštrukt“, nie „konštrukcia“?

    • No v tom si nie som istý ani ja. Matematickú analýzu som študoval už veľmi dávno. Tiež som mal pochybnosti o „indukčnom“ a „induktívnom“. Ale podstata je dúfam jasná aj tak.

  3. Celkom slušný článok (teda hlavne začiatok), nakopne to ľudí spustiť mozgové závity bez ohľadu na „názorový tábor“. S článkom mám len pár problémov.

    Problém indukčnej generalizácie, ak ju vôbec chcete aplikovať v sociálnom kontexte, je štatistika a tá žiaľ nezodpovedá vyššie napísanému. Tak napr. moslimov je na svete odhadom skoro 2 miliardy. Myslíte si, že títo ľudia (<miliarda) pravidelne vraždí, znásilňuje a terorizuje? V Európe by už dávno nezostal kameň na kameni ak by tomu tak naozaj bolo. Ak sa pozrieme na dáta, tak zistíme, že realita je presne opačná a väčšina veriacich moslimov je v skutočnosti mierumilovná a teda indukčne by sme mali dôjsť k presne opačnému záveru než aký sa tu autor snaží predostrieť. Ak to nedodržíme, tak by sa to dalo aplikovať na doslova hocikoho, komu sa to uráči – napríklad aj na bielych nacionalistov, ktorí by "induktívne" mohli byť tiež rôzne označovaní..

    Druhá vec ktorá bola bludne interpretovaná je princíp zovšeobecňovania bobúľ. Akonáhle disponujeme empirickým dôkazom o existencii opaku ako je pôvodná vlastnosť triedy X tak sa logicky nemôže jednať o indukčné prehlásenie. Inými slovami, nie všetky labute sú biele ak nájdem jednu čiernu, ale to už sa dostávame ku koreňu problému a tou je znova vzorka alias štatistika na ktorej je vykonávané pozorovanie. Aj vďaka tomu má veta "Černoch oblečený v odeve hulváta z geta signalizuje nebezpečenstvo, zatiaľ čo černoch v policajnej uniforme signalizuje dôveryhodnosť." zmysel, no nemá čo dočinenia s rasou ale spoločenským "statusom". Človek z geta alebo socky budú vždy evokovať nebezpečenstvo bez ohľadu na etnicitu.
    Zatvárať, pardón diskriminovať všetkých černochov, Židov a spol. len na základe toho ako sa kto narodí, lebo indukcia je hádam najlepšia demonštrácia toho k akým chorým záverom sa dá dospieť po fanatickej intepretácii inak prirodzeného myšlienkového procesu. Chcelo by to trocha upraviť modus operandi a menej narábať s premisami o aplikovaní kolektívnej viny spojenú s dedičným hriechom (chápem kresťanstvo). Hlavne čo mi tam chýba je snaha pochopiť kauzálny faktor problematiky, (v našom prípade dysfunkčného správania skupín – teda ak som správne pochopil hlavnú niť článku) ten sa deje napriek tomu, že k niečomu úspešne indukčne dospejeme.

    Ad 3. Zaznela tu modernizácia a veda ako základ modernej spoločnosti. Súhlasím, no základným pilierom vedy a vedeckej metódy je žiaľ aj princíp falzifikácie, ktoré po úspešnom prezentovaní pôvodné generalizačné výroky ruší. Nevšimol som si, že by bola vyššie príklady uplatnená. Hm..

    Mimochodom vážne pochybujem o existencii "skoro vládnucich hominidov", ktorí by sa správali takto laxne k očividným predátorom (určite by sa nedostali evolučne až tak ďaleko ak by tomu tak naozaj bolo). Úvodný príklad považujem za vysoko nepravdepodobný, už len z holého faktu, že prirodzený strach z predátorov pri zvieratách nie je založený na vlastných osobných skúsenostiach ale je daná geneticky, ergo k žiadnej indukcii nedochádza – nemá kedy. Ale ako snahu o manipuláciu to priprodzene beriem za milý pokus.

    Propákom prajem všetko dobré v novom roku, napriek tomu že sa tu už de facto s nikým nezhodnem.

    • Prosím Vás, pán Nithus:
      Toto, čo ste tu napísal, to ste myslel vážne, alebo je to silvestrovský fór?
      Ja sa pýtam úplne vážne.
      A úplne vážne sa pýtam aj druhú ptázku:
      Navštevujete doktora? Alkohol?
      Nemuste odpovedať nám, odpovedzte sám sebe.

      • Napísal som to vážne.
        Doktora momentálne bohužiaľ navštevujem, lebo som cez sviatky dostal faryngitídu (bakteriálna infekcia hltana) a ešte stále beriem lieky. Alkohol nenavštevujem.
        Sám sebe odpovedať nemienim, keďže netrpím schizofréniou, ani samomluvou.

        Môžem ja vážnu otázku?
        Už si niekedy vo svojom obmedzenom živote viedol diskusiu neosobne, či je táto neuróza permanentná?

        • Oh, permanentne sa pozerám za oponu a nereagujem na povrchné klišé. Vždy to (nielen) mne ušetrí kopu šasu a zbytočnej diskusie, ako aj v tomto prípade. Považujem osobný rozhovor za ovela lepšiu cestu dopátrať sa príčin daného prejavu.
          To, že som neurotik a že môj život je obmedzený nepovažujem za urážku, ak ste to tak myslel. Určitý stupeň neurózy je u ľudí bežnejší ako faryngitída a popiera to iba ťažký neurotik, a to, že moje možnosti sú obmedzené, je mi tiež jasné. U vás je to nejako naopak?

    • Aman Againsttime

      Vyjadrím sa (zatiaľ) iba k moslimom (tí ma najviac zaujali, keďže si použil tradičný „slniečkársky“ argument). Samozrejme, že väčšina moslimov nevraždí a neznásilňuje – to si všetci dobre uvedomujeme, ale:

      Za prvé, uvedené negatíva sa u nich vyskytujú častejšie než u príslušníkov iných náboženských skupín: http://www.jihadwatch.org/2015/11/research-islam-really-is-the-worlds-most-violent-religion

      Za druhé, autor článku v skutočnosti nepíše, že väčšina moslimov vraždí, znásilňuje, zvrháva neislamské vlády a pod.. Konkrétne píše o tom, že im to prikazuje ich náboženstvo. Čiže tu nejde len o to koľko z nich vraždí, terorizuje, atď, ale i o to koľko z nich sympatizuje s radikálmi, resp. zastáva extrémistické postoje (https://www.youtube.com/watch?v=cjvPj7WAX7A), či lepšie povedané, berie Korán poctivo. No a štatistiky ohľadne postojov moslimov bývajú zvyčajne veľmi zlé. A nemusíme hneď zachádzať len do najväčších extrémov ako je napr. podpora ISIS-u, bombových útokov, trestu smrti za odpadlíctvo a pod. I tzv. umiernení moslimovia, ktorí napr. odsudzujú bombové útoky a pod, väčšinou zastávajú v istých oblastiach také ultrakonzervatívne či primitívne postoje, že naši katolibanci pôsobia oproti nim ako slabý odvar (ohľadne napr. práv žien, sekularizmu, lgbt, ateistov – tu chcem zdôrazniť, že mnohí moslimovia dokážu do istej miery tolerovať kresťanov a židov, ale ateizmus je pre nich častokrát niečo nepredstaviteľné. Ateista v ich očiach nemôže byť morálny človek – alebo napr. i takej evolučnej teórie: https://www.youtube.com/watch?v=LbQv-YSA_rI).

      Jednoducho islam a jeho spoločnosti sú ohromným bezpečnostným RIZIKOM – potencionálny spúščasť konfliktov. Presvedčili sme sa o tom už xkrát a ešte sa i veľakrát presvedčíme. Takže áno, vzhľadom k frekvencii násilia a rozmanitých patológií (incest, pedofília, znásilňovanie žien, mužov, detí, ženská obriezka, týranie zvierat, a pod.), ktoré sa vyskytujú v moslimských spoločnostiach, ako i neustálych nepokojov a konfliktov, ktoré táto chorá ideológia vyvoláva po celom svete, považujem za racionálne a pre nás rozhodne bezpečnejšie (áno, beriem ohľad v prvom rade na NAŠE záujmy) hodiť ich všetkých do jedného vreca a brániť sa proti všetkým moslimským imigrantom: vôbec ich sem nepúštať a postaviť islam mimo zákon (nie, to vôbec nie je žiaden „extrémistický“ nápad. Ak môže byť v tzv. demokratickom systéme postavený mimo zákon nacizmus, pretože predstavuje hrozbu pre liberálnu demokraciu, potom prečo nie islam? Veď ani nacisti nie sú homogénna skupina a určite nájdeme medzi nimi veľa mierumilovných a neškodných ľudí a napriek tomu ich diskriminujeme 🙂 ). Čiže žiadne mešity, žiadne minarety, žiadne moslimské školy, žiadne nikáby, burky a podobné kraviny, žiadna verejná propagácia. A ak niekto bude chcieť konvertovať, tak kľudne môže – ale bude deportovaný do ummy.

      • Ak medzi novodobé slniečkarské argumenty patrí suché konštatovanie faktu, tak to ma mrzí, nevedel som v akých intenciách sa tu rozmýšľa.

        Vieš Aman, to, že sa niekto identifikuje ako moslim ešte nutne neznamená, že sa „riadi Koránom“. Viem vyznie to čudne, no úprimne, nie všetci ľudia sú.. ako by som to nazval… „študentami“ svojich ideológii/názorového prúdu tak ako napr. my dvaja. Týka sa to hlavne „mainstreamových“ prúdov. Islam je pre nich čisto kultúrnou záležitosťou. Detto v prípade iných náboženstiev (aj judaizmu). Ľudské ego a jeho potreba sa začleňovať je zapeklitá vec a ešte nutne nič nehovorí o človeku. Pravda asi by sa dalo súhlasiť, že má ozaj veľa moslimov pre nás už primitívne postoje, no tupý názor neznamená agresivitu, právo na blbosť má každý.

        S tým postavením nacizmu mimo zákon si to celkom vystihol. Nemal by byť trestným činom a sloboda prejavu by sa mala uplatňovať aj tu (po vzore „zdegenerovanej USA“ kde nacizmus trestný nie je) a každý jedinec súdený samostatne, podľa vlastných skutkov. Logicky aj sympatizanti národného socializmu, ktorých som ja osobne nikdy za „hrozbu“ nepovažoval (za hrozbu považujem imperializmus, nie konkrétne ideológie, ktoré slúžili ako jeho barličky).

        Bezpečnostné rizikom je aj to, keď prechádzaš po prechode pre chodcov alebo každý deň nastupuješ do auta. Koľko ľudí ročne umrie na terorizmus a koľko ľudí ročne umrie na cestách? Zakážeme teda cestnú dopravu lebo to ničí ľudské životy? Jednoducho keď chce naša spoločnosť humanizmus s liberálnymi hodnotami (i.e. akceptácia islamu), musí počítať s potencionálnymi rizikami ktoré to prináša, tak ako ľudia, ktorí si spravia vodičský preukaz a vyrazia so svojím autíčkom na cestu.

        • Aman Againsttime

          Nithus, tvoje konštatovanie ohľadne moslimov je síce fakt, ktorý však slniečkári zneužívajú k tomu, aby ospravedlňovali moslimskú imigráciu. Ide o zlý náhľad na danú problematiku: veď žiadna spoločnosť nepozostáva z väčšiny, ktorá by vraždila a znásilňovala, pretože by sa kompletne zrútila. My sa musíme pozrieť na charakter ich spoločnosti ako celok a porovnať ho s našou spoločnosťou. Áno, ľudia ako jednotlivci si bývajú skôr podobní, ale ľudské spoločnosti sa výrazne odlišujú.

          Hodiť všetkých moslimov do jedného vreca je pre nás predovšetkým veľmi PRAKTICKÉ, pretože riešiť čo je dôsledok islamu a čo je iba prevzatá kultúrna zvyklosť alebo analyzovať stupeň oddanosti islamu u každého jednotlivého moslima je príliš komplikované, prakticky nemožné.

          A porovnávať islamskú hrozbu s rizikom dopravnej nehody je miešanie hrušiek s jablkami. Jazda autom je jednoducho technologická nevyhnutnosť – nemôžeme sa vrátiť späť v čase: zakázať jazdiť autom je za súčasných podmienok prakticky nemožné, ale zákaz islamu a moslimskej imigrácie realizovateľný je (napr. nedávno bol islam zakázaný v Angole). Navyše, keď sa pozrieme na pravidlá, ktoré sa týkajú vedenia vozidla tak zistíme, že tu tiež dochádza k diskriminácii – či už na základe veku alebo zdravotného stavu (http://auto.sme.sk/c/5619538/vela-chorob-vam-moze-zrusit-vodicak.html).

          Prečo? Pretože isté skupiny sú jednoducho náchylnejšie spôsobiť dopravnú nehodu. Rovnako by sa dali uviesť i mnohé iné príklady. Napr. väčšina mužských homosexuálov nie je HIV- pozitívnych napriek tomu majú v mnohých štátoch (i demokratických) zakázané darovať krv. Opäť tu ide o príklad toho kedy diskriminujeme istú skupinu nie preto, že by väčšina z nich bola taká, ale preto, že daný jav (v tomto prípade HIV) sa u nej vyskytuje vo zvýšenej miere.

          Tvoje prirovnanie je nezmyselné i v tom, že v prípade jazdy autom sa človek predsa môže slobodne rozhodnúť, či doň nasadne alebo bude šoférovať (poznám zopár ľudí, ktorí majú vodičák, ale nejazdia, pretože necítia, že sú dobrými vodičmi a boja sa).

          Neviem či naša spoločnosť, resp. ľudia na Slovensku chce/chcú zrovna humanizmus s liberálnymi hodnotami, ale za to viem, že väčšina ľudí tu islam rozhodne nechce (osobne nepoznám človeka, ktorý by mal na islam pozitívny náhľad). Možno by sa niektorí i divili, koľko ľudí napr. z právnej sféry (ktorí dobre vnímajú dvojitý meter, ktorý som spomenul v prípade zákazu nacizmu),v ktorej sa pohybujem, by islam radi zakázali. Predovšetkým treba mať na pamäti, že podobne ako komunizmus nie je len ekonomická teória, tak ani islam nie je len náboženstvo, ale ide o politický systém. A práve preto, že liberálny humanizmus obhajuje sekularizmus, slobodu vyznania a nediskrimináciu inovercov, tak by mal stáť v opozícii voči islamu, ktorý ich popiera.

          Veď v konečnom dôsledku kto by mal opovrhovať islamom viac než liberálny humanista, že? O to absurdnejšie vyznie, že sa ho zastávajú práve slniečkári podporujúci napr. feminizmus či LGBT práva.

          Navyše bezpečnostné riziko nie je vôbec jediným dôvodom prečo by sme mohli islam zakázať. Islam by kľudne mohol byť tým najmierumilovnejším náboženstvom (čo samozrejme vôbec nie je) a človek by stále mohol argumentovať, že ho tu nechceme, pretože si chceme udržať našu kultúrnu či náboženskú identitu, ktorú islam – ako misionárske náboženstvo, ktoré má za cieľ skonvertovať celý svet – ohrozuje. Islam je jednoducho príliš kultúrne cudzí a antagonistický voči mnohým našim hodnotám.

          • Porovnanie s dopravnými nehodami malo za účel jednoducho demonštrovať prítomnosť bezpečnostného rizika, ktoré človek podstupuje dobrovoľne ak sa už k niečomu rozhodne.
            Ak sa teda Európa (nehovorím teraz o Slovákoch) rozhodla, že islam tu bude tolerovať nakoľko je to vierovyznanie a my tu máme slobodu v týchto veciach, tak tam vzniká prirodzene priestor pre bezpečnostné riziko, ktoré budú predstavovať fanatici tejto relígie. Nehovorím teda o účelovosti ani o možnosti realizovať zákaz, hovorím o potencionálnych dôsledkoch ktoré nasledujú po uskutočnení nejakého rozhodnutia, ergo môj argument nebol vôbec mimo, len bol nepochopený.

            Neviem o akých liberálnych humanistoch je reč, asi takí naozaj existujú a je ich dosť… no ja zároveň poznám kvantá ľudí, ktorí islam neznášajú a otvorene sa vyjadrujú proti nemu. Stačí si vygoogliť Hitchensa, ktorý reprezentuje podstatnú časť tejto skupiny.
            Momentálne je môj názor na islam trochu podobný. Je to riziko, ktoré náš západný svet pomohol zradikalizovať (vražda Mohammada Mosaddegha, podpora CIA Al-al qaedy, alžírska vojna a celkovo imperialistické režimy v regiónoch atď..).
            Netreba však zabúdať, že islam, tak ako všetky ideológie sú podmienené sociálnou dynamikou a môže sa jeho tvár opäť zmeniť. Nebolo tomu až tak dávno, kedy bolo garde otočené a bol to islamský svet, ktorý bol ten „racionálny“. Znlaci by dokonca mohli vypichnúť skutočnosť, že v moslimskom svete existovali silné školy podporujúce racionalitu a hodnotami boli dokonca identické s hodnotami našimi. Napr. Mu’tazila https://en.wikipedia.org/wiki/Mu%CA%BFtazila
            školy ktoré upadli po nástupe Al-ghazáliho. V alternatívnej histórii mohlo kľudne dôjsť k spirituálnemu nástupu hellenistických škôl v islame a nie v osvietenskej Európe.
            http://www.boreme.com/posting.php?id=29907
            Tento stav by sa teda dal teoreticky stále vrátiť a tým by sa hodnotovo stal islam rovnocenný našej kultúre.

          • Aman Againsttime

            Príbeh o tzv. islamskom zlatom veku je z veľkej časti mýtom, resp. je chybne interpretovaný. Islamský svet nebol vyspelejší vďaka islamu, ale NAPRIEK islamu – a nakoniec ho islam dostal tam, kde ho mať i chcel. S Konvičkou sa síce v mnohom nezhodnem, ale myslím, že to v tomto texte vysvetľuje veľmi pekne: http://martinkonvicka.blog.idnes.cz/c/481430/islamska-kultura-byla-v-ranem-stredoveku-na-velmi-vysoke-urovni-materialni-i-duchovni.html

          • Prirodzene má v mnohom autor pravdu (v mnohom nie – napr. je mýtus, že sa islam šíril výlučne mečom či zastrašovaním), no neubránim sa dojmu, že tlačil až príliš na pílu a naozaj dôležité vecné otázky takticky preskočil (prínos islamských učencov v oblasti matematiky, medicíny a astronómie a to dokonca aj po údajnom zlatom veku).
            Aspoň, že tú Mu’tazilu spomenul v jednej vete. Veď na čo 200 rokov (podľa autora – krátka epizóda zlatého veku) zbytočne analyzovať…

            Inak to by ma zaujímalo ako môže taká banda vymletých idiotov vytvoriť jedno z najväčších, najdlhších a najstabilnejších impérií na svete a dokonca dobiť vyspelé impériá cudzie (Byzanciu). Celkom zaujímavý paradox.
            Dávam však za pravdu podstatnú pointu, ktorá zaznela v článku niekoľkokrát a ktorú nepopieram – islam si v tomto období mnohé „požičal“ z iných, okolitých kultúr, to je hádam bez debaty. Toto je však prirodzené antickej a stredovekej expanzii vo všeobecnosti ak sa nemýlim.

          • Aman Againsttime

            Samozrejme, že sa islam nešíril vždy len mečom a zastrašovaním (napríklad vo svojej úplne najranejšej fáze – v tzv. mekkánskom období). Veď i dnes, vo veku ľahkého prístupu k informáciám, sa nájde kopec blbcov a zúfalých existencií, ktoré úprimne uveria hocakej sprostosti – nech už je to jehovizmus, islam, scientológia alebo S-A védy . To však islam nijako neospravedlňuje.

            A neviem aké dôležité otázky mal Konvička preskočiť. O prínose „islamských“ učencov predsa píše. Prečo som dal slovo islamských do úvodzoviek? Nuž, v ranom období moslimskej nadvlády reálne konvertovalo na islam (v tom zmysle, že by túto vieru brali vážne) len zopár ľudí (o tom píše napr. sociológ Toby Huff, ktorý sa venuje otázke rozvíjania vedy v rôznych civilizáciách: https://en.wikipedia.org/wiki/Toby_Huff) . A i v neskorších obdobiach išlo v prípade rôznych učencov o buričské, heretické typy (ktoré očividne nebrali islam vážne) prenasledované islamskou ortodoxiou (navyše koľkí z týchto učencov malo arabský/semitský pôvod? Väčšina z nich sa rekrutovala z indoeurópskej elity/inteligencie).
            Rovnako autor analyzuje i spomínaných 200 rokov – píše, že tu nešlo o islamské, ale protoislamské obdobie, kedy sa islam na dobytých územiach konsolidoval.

            A ako mohla banda vymletých idiotov dobyť také rozsiahle územia? Jednak v tom čase to neboli až takí idioti akými sú dnes. Pôvodne bývali Arabi o niečo svetlejší, ale postupne, v priebehu generácií, stmavli kvôli plodeniu potomkov so subsaharskými otrokyňami, ktoré si dovážali z Afriky (afrických otrokov mužského pohlavia však kastrovali). Islam bol vektorom rasového miešania (genetické štúdie ukazujú, že príchod islamu na Blízky východ so sebou priniesol admixure génov – nielen z rôznych častí islamského sveta – ale tiež už zo spomínanej sub-saharskej Afriky skrz obchod s otrokmi. Viď tu: http://journals.plos.org/plosgenetics/article?id=10.1371/journal.pgen.1003316) a taktiež dysgeniku v podobe podpory incestu. I to boli jedny z faktorov, ktoré prispeli k postupnému úpadku moslimských spoločností (priemerné IQ v moslimskom svete je dnes 83).

            Navyše Konvička predsa v článku píše o tom, že Perzia a Byzancia boli v danom čase vyčerpané vzájomnými bojmi, a preto bolo pre Arabov ľahšie ich dobyť. Rovnako tiež spomína ich krutosť, bezohľadnosť a nerešpektovanie pravidiel.

            To, že i stredoveká Európa vykradla veľa z antiky (holt, antika je proste základ) je tiež jasné. Otázka, ktorú treba vyriešiť je, prečo európske spoločnosti boli schopné s antikou ďalej pracovať, rozvíjať ju a prísť k takému progresu, k akému došli, zatiaľ čo moslimské spoločnosti postupne upadli.

            K napísanému ešte pridám odkaz na tento Konvičkov článoček o historikovi H. Pirennovi, ktorý zastával názor, že práve islam stál za zničením post-antickej civilizácie v stredomorí a následným úpadkom v Európe: http://martinkonvicka.blog.idnes.cz/c/426442/Islamofob-dne-Henri-Pirenne.html

          • Islam, ako každá ideológia podlieha socioevolučnej dynamike. Preto je úplne prirodzené, že sa menila počas rokov, hoc aj radikálne. Tvrdiť, že niečo nie je islam ale (storočia trvajúci) „konsolidujúci protoislam“ je sémantický kotrmelec a zavádzanie. Stále sa bavíme o islame.
            Inak ani súčasný národný socializmus už nie je identická ideológia čo pred 80 rokmi. Kto sa v tom však vŕta? Nikto. Maximálne sa dnes dopĺňa predpona „neo“, nikto však základ slova nespochybňuje.
            Skrátim to: faktom naďalej zostáva, že v islamskom svete vznikli a pod islamom existovali školy a myšlienkové prúdy, ktoré boli založené na neoplatonizme, aristotelizme a racionálnom bádaní, z toho sa proste nevykecáte pokiaľ nechcete popierať historické skutočnosti (na druhú stranu, nebude to prvá téma), tieto školy následným sfanatizovaním toho istého náboženstva zanikli, to však nevyvracia ich existenciu.

            Úpadok dôsledkom dysgeniky ako jediného faktoru mi pripadá vysoko nepravdepodobný, ale budiž, vidím, že pre teba má veľmi dôležitý význam, kto má aký kožný pigment, napriek tomu že všetci ľudia sú pôvodom z Afriky. Zvláštne len, že IQ bielych v Amerike miešaním zostáva nemenné a dokonca černošské rastie (v priemere o nejakých 20 bodov – citujem tvoje vlastné tézy), zatiaľčo miešanie v stredoveku malo za následok úpadok vyspelého Arabského IQ a zároveň nebadáme žiaden vplyv na rast černošského. Hm.. ďalší zvláštny paradox.
            Pýtaš sa koľko % malo semitský pôvod. Neviem, priznám sa nedával som si v minulosti námahu študovať etnicitu stredovekých moslimských učencov (nakoľko je to pre môj mozog irelevantný údaj), no čo som si v rýchlosti stihol prefutrovať angl. wiki tak by som povedal, že ich bolo cca 80% (https://en.wikipedia.org/wiki/List_of_Muslim_scientists).

            To, že človek, ktorý sa živí štúdiom hmyzu spomína boje Byzancie s Perziou je síce pekné, no boje týchto dvoch trvali max do polovice 7meho storočia a Konštantínopol bol dobytý v storočí 15. kedy už Perzia ani neexistovala.
            Úpadok post-antickej civilizácie malo hlavne za následok rozpoltenie Rímskej ríše na de facto západnú a východnú a tá sa udiala storočia predtým než islam vôbec začal existovať. Západná časť mala proste smolu a v 5. storočí impérium zaniká a s ním aj zvyšky helenistického dedičstva, ktoré bolo nahradené kresťanským tmárstvom pre mocenské účely. To akým spôsobom európske spoločnosti pracovali s antikou počas stredoveku, dokým na dvere nezačala klopať renesancia a potom osvietenstvo by ma teda veľmi zaujímalo.

          • Aman Againsttime

            Neviem o tom, že by tu niekto spochybňoval existenciu racionalistických škôl, ktorým islam dovolil existovať, keďže v tom čase nemal ešte ustálenú podobu.

            Rovnako som nepísal, že dysgenika bola jediným faktorom, ktorý prispel k úpadku v moslimských spoločnostiach (jasne som napísal, že bola jedným z mnohých). To, že sa moslimské spoločnosti vyznačujú silným inbrídingom je však pomerne dosť známy fakt:

            http://www.dcclothesline.com/2015/07/18/half-of-worlds-muslims-are-inbred-due-to-generations-of-incest/

            http://islammonitor.org/index.php?option=com_content&view=article&id=3921:incest-in-islam&catid=294:social-practices-interactions&Itemid=61

            http://www.rightsidenews.com/life-and-science/culture-wars/muslim-inbreeding-impacts-on-intelligence-sanity-health-and-society/

            Bieli v USA majú len veľmi málo černošských génov (menej ako 1%), pretože kritéria pre to, kto je belochom a kto je černochom tam boli v minulosti veľmi prísne, zatiaľ čo rozmanití černošskí miešanci (mulati, kreoli) sa prakticky vždy identifikujú ako čierni a bývajú preto často zahrnutí do rôznych prieskumov ako černosi.

            A rasové rozdiely v IQ v Spojených štátoch sa pravdepodobne nezmenšujú. Je tu zopár dát, ktoré naznačujú, že sa tomu tak deje u detí. Ale väčšina z dát s najväčším rozsahom vzoriek (http://emilkirkegaard.dk/en/wp-content/uploads/The%20totality%20of%20available%20evidence%20shows%20the%20race%20IQ%20gap%20still%20remains.pdf), vrátane SAT testovania (http://www.jbhe.com/features/49_college_admissions-test.html) naznačujú, že rozdiel medzi bielym a čiernym IQ je stabilný, alebo sa dokonca ešte viac prehĺbil.

            Pokiaľ ide o moslimských učencov, tak ďakujem za odkaz na wiki, ktorá potvrdila moje tvrdenie (skontroloval som si väčšinu z nich). Väčšina z nich nemala arabský pôvod (a už vôbec nie 80% ako to tvrdíš). Väčšina z nich bola Peržanmi. No a Peržania nie sú semiti, ale indo-európania – takže moje tvrdenie, že väčšina z nich mala indo-európsky pôvod je pravda. Relatívne dosť z nich tiež pochádzala i z dnešného Turecka – ale opäť, Turci nie sú Arabi/Semiti (http://www.counter-currents.com/2011/03/the-racial-makeup-of-the-turks/) + zopár z nich malo i kurdský a berberský pôvod.

            Tiež si očividne nečítal odkaz na historika Pirenneho, ktorý spochybňuje tézu, že malo dôjsť k nejakému hroznému úpadku po rozpoltení RR. A to, že európske spoločnosti pracovali s antikou je dobre známy fakt. Hovorí ti niečo karolínska renesancia, otonská renesancia alebo renesancia 12.storočia?: https://en.wikipedia.org/wiki/Renaissance_of_the_12th_century

            A pokiaľ ide o európsky stredovek, vždy ma zarazí koľko ľudí dodnes verí rôznym pochybným mýtom: http://listverse.com/2009/01/07/top-10-myths-about-the-middle-ages/

            Každopádne viac o dôsledkoch islamu pre post-klasickú Európu nám povie Bill Warner: https://www.youtube.com/watch?v=SO5_QQVYlpA

            A to, že sa Konvička živí biológiou ho vôbec nijako nediskvalifikuje. Vlastne tu dobre vysvetľuje, prečo práve biológ dokáže lepšie pochopiť islam než orientalista: http://martinkonvicka.blog.idnes.cz/c/358102/Proc-biolog-ci-ekolog-pochopi-islam-snaze-nez-orientalista.html

  4. Ak by hypotéza s inbídingom fungovala, tak to by islanďania museli byť jeden z najblbších národov súčasnosti http://www.drcate.com/icelands-genetic-secrets/
    Krajina už má aj appku, aby si tam človek náhodou nezašukal so sesternicou http://www.usatoday.com/story/tech/2013/04/18/new-app-helps-icelanders-avoid-accidental-incest/2093649/. Pritom si vedie celkom dobre po stránke IQ okrem iných.
    Každopádne ma neprestáva fascinovať prečo sa bavíme o inceste pri téme učencov stredovekého islamu.

    Spravil som si teda prieskum daných etnicít, nech sa tu zbytočne nehádame a výsledok je nasledovný: http://prntscr.com/9njt5t. Použitá metodológia bola nasledovná – ak sa explicitne spomínala etnicita, pridal som ju tam. Ak bola otázna, nepridal som ju nikomu. Ak sa spomínalo miesto narodenia pridal som ju geograficky k danej etnicite ak sa explicitne netvrdil opak (napr. Ibn Zuhr, ktorý bol Arab aj keď sa narodil v Seville). Dôvod prečo sa ti zdalo že je tam tak veľa Peržanov bolo preto, lebo si pozeral astronómov, naviac veľa Peržanov sa opakovalo v podkategóriách (rátali sa stále za 1 človeka logicky), zatiaľčo unikátnych Arabov bolo veľa pod kategóriou matematiky.
    Kľudne si tieto čísla sám verifikuj a uprav ak sa ti nepáči, alebo sa ti zdá že som si niečo upravoval (nemám dôvod, zaujímalo ma to úprimne). Vec ktorá je problematická je fakt, že pri mnohých sa etnicita proste určiť nedala alebo je to skreslená ich miestom narodenia (napr. podľa vašich vlastných téz by mali byť ľudia narodení v Al-Andalus priradení Arabom, kvôli predkom, keďže domáce obyvateľstvo boli „second classs citizen“ pravdepodobne bez prístupu k vzdelaniu ale nechal som ich pod Indo-európanmi, nech máš radosť).

    A áno slovo renesancia mi je známa, možno preto som ju vyslovene spomenul v predchádzajúcom príspevku. A že sa renesancia na lokálnej úrovni vyskytovala, resp. v pozdnom stredoveku, tiež nie je pre mňa novinkou. Drvivá väčšina európskeho stredoveku je však tmárska a založená prioritne na náboženských bludoch, než na ráciu, to krátkodobé snahy Karolovcov a iných veľmi nezachraňujú (pohanskí Sasi si pochvaľujú Karolovu renesančnú osvetu dodnes). Inak super link, vety:
    „After the collapse of the Western Roman Empire, Western Europe had entered the Middle Ages with great difficulties. Apart from depopulation and other factors, most classical scientific treatises of classical antiquity, written in Greek, had become unavailable… this scenario changed during the renaissance of the 12th century. The increased contact with the Islamic world in Muslim-dominated Spain and Sicily, the Crusades, the Reconquista,“ hovorí za všetko.

    To, že považuješ Konvičku za akéhosi znalca je dané akurát tým, že tvrdí niečo s čím vnútorne súhlasíš, tento človek nedisponuje exemplárnymi vedomosťami v problematike, skôr badám tvrdé znaky tzv. cherry pickingu (výber jedného historika, oproti majorite ktorá tento názor nezastáva a pod..).
    Ale na confirmation bias som si tu už zvykol, to je sprievodný jav každého ideológa. (https://en.wikipedia.org/wiki/Confirmation_bias)

    • Aman Againsttime

      1. Nithus, ďakujem za prihratie na smeč s Islanďanmi. V skutočnosti to však nijako nevyvracia moju hypotézu. Uniká ti totiž jedna vec: nie je inbríding ako inbríding. Áno, populácia Islandu je veľmi homogénna – ale je tomu tak preto, že ide o malú populáciu. Avšak Islanďania vo zvýšenej miere nepraktikovali a nepraktikujú manželstvá 1. a 2. bratrancov a sesterníc tak ako je tomu v moslimských spoločnostiach (veď aj v tvojom článku sa spomínajú až 3 – stupňoví. a 4-stupňoví bratranci). Islandská spoločnosť nie je klanovitá či tribalistická, tak ako je tomu v prípade moslimských spoločností.

      Rozdiel je dobre vysvetlený napr. tu (https://hbdchick.wordpress.com/2013/09/07/national-individualism-collectivism-scores/#comment-33643):

      “It’s not about the total population. Its about whether or not the total population is sub-divided into thousands of mini populations who marry their own close cousins.”

      This got me thinking. Technically, this should make sense. We often use a metric of inbreeding, especially looking at it from genetic perspective, that a “small” population, like say that of Iceland, should be very inbred, since a degree of cousin marriage was unavoidable.

      But, I think that that might be looking at it the wrong way. If we think of inbreeding the way you would, that is, actually marrying cousins, it would produce an effect markedly different from one resulting from isolation or small population.

      Sure, the Icelandic are all closely related to each other, and thanks to centuries of isolation, more closely related to each other than they are to anyone in the world – but there are no Icelandic clans. They are all one big family, so to speak. By contrast, in a clannish society, where they have been marrying cousins, the individual is more related to his/her family more than he/she is to others in their group, even if their group is generally more related to each other than they are to the outside.
      Indeed, because of the degree of genetic diversity in recently admixed population, this probably might be more acute in such groups than in one that is generally homogenous.

      Now, this might mean that IBD is a bad way of measuring inbreeding, because you compare at least two random individuals in a population, who might not be related to each other more so than two random individuals in a non-inbreeding population.
      ROH might be a better method, because then you get to see how little their particular family tree branches.

      This could explain, BTW, at least certain paradoxes, like say Finland or Japan. While not technically outbred, they are both genetically isolated: the nation is one big clan. I think we really do need to get our hands on some ROH data to flesh this out.“

      Pre ešte lepšie porozumenie toho prečo nemôžeme porovnávať Island s Blízkym východom by som odporučil prečítať si tento text i následnú diskusiu: https://jaymans.wordpress.com/2013/09/07/how-inbred-are-europeans/

      A prečo sa bavíme o inceste pri moslimských učencoch? Nuž preto, lebo sa snažíme prísť na to, prečo v moslimských spoločnostiach došlo k takému úpadku a prečo dnes nie sú schopné vyrovnať sa Západu. Keď si porovnáš severské/ severozápadné európske spoločnosti s blízkovýchodnými, tak je jasné, že prvé menované sú viac individualistické, menej skorumpované a viac dôverčivé, zatiaľ čo na Blízkom východe vládne tribalizmus a nepotizmus. Keď sa pozrieš na inštitúcie moslimských spoločností, tak zistíš, že sú to de facto gigantické etnické mafie. Je tam veľa tribalistických skupín a štát v takejto spoločnosti je len veľká etnická mafia (vláda diktátorovej rodiny či kmeňa/nábož. skupiny – viď Assadova Sýria, Husainov Irak či Kadáfiho Líbya). A hypotéza operujúca s inbrídingom by mohla (čiastočne) ponúknuť vysvetlenie pre konečný pád Zlatého veku islamu.

      „ In Mesopotamia and Persia, after things settled down from the Muslim conquest, the people there, already fairly sophisticated, were able to benefit from the new technologies and ideas that were able to flow through the Caliphate. For a time, this led to the intellectual and scientific revolution that they experienced. However as the generations passed, having adopted the Arab method of inbreeding, social order became less corporate and more tribal. Women began to lose their status, and quite likely the average IQ of the population declined thanks to inbreeding depression, and perhaps to poorer reproductive success of the intelligentsia in favor of tribal tough guys „
      Viac tu: https://jaymans.wordpress.com/2012/04/28/an-hbd-summary-of-the-foundations-of-modern-civilization/

      Rovnako to vysvetľuje i fakt prečo nebolo možné v moslimských spoločnostiach zaviesť liberálnu demokraciu (a kapitalizmus), prečo takéto pokusy dopadli vždy katastrofálne. V týchto klanovitých spoločnostiach Afriky a BV môže, jednoducho povedané, vládnuť buď iba sekulárny diktátor (v tom lepšom prípade), alebo islam.

      2. Ďakujem tiež za detailný prieskum etnicity, ktorá vyvrátila tvoj prehnaný predpoklad, že 80% z nich mali byť Arabi (žeby reakcia typu, „čo si to ten „neinformovaný zadubený rasista“ vôbec dovolil naznačiť, že indoeurópske etnické skupiny mohli mať navrch oproti arabským?“ 🙂 ). Stále však platí, že Peržania tvoria z jednotlivých etník väčšinu a a bez výrazného perzského prínosu by Zlatý vek nebol Zlatým vekom.

      Chcel som však k tomu ešte dodať, že je problematické priradiť všetkých tých, ktorí sa narodili v Turecku alebo sú označení ako Turci medzi Aziatov:

      „Genetická analýza tureckého národa, robená L.L Cavallim Sforzom potvrdila, že moderní obyvatelia Turecka sú hlavne potomkovia pôvodného mediteránskeho starovekého obyvateľstva. Turkický-ázijský pôvod bol objavený len u 10% Turkov, ktorí pochádzajú hlavne z východného a stredného Turecka a líšia sa od väčšinového obyvateľstva mongoloidnými črtami tváre.“
      Zdroj: https://sk.wikipedia.org/wiki/Turci_(Anat%C3%B3lia)

      Navyše treba zohľadniť i to aké početné boli tie-ktoré etnické skupiny. Každopádne som úprimne rád, že si sa s tým potrápil. Oceňujem to.

      3. Veta „drvivá väčšina stredoveku je tmárska“ mi príde ako vystrihnutá z nejakého osvietenského pamfletu (btw, za osvietenstvo som inak vďačný – aby nedošlo k nejakému omylu – hoci i ono si vytvorilo svoje vlastné mýty a predsudky). Predovšetkým neplatí, že išlo o DRVIVÚ väčšinu – to je prehnané tvrdenie – pretože návrat k antike a prudký rozvoj začína už v 12.storočí: http://armariummagnus.blogspot.sk/2013/01/stephen-greenblatt-swerve-how-world.html

      A kedy vlastne stredovek končí? Poznám i historikov, ktorí majú za to, že končí až Francúzskou revolúciou. 🙂

      A s tým raným stredovekom to predsa len nebolo až také zlé, ako by to mnohí radi prezentovali: http://www.science.dennikn.sk/clanky-a-rozhovory/spolocnost-a-kultura/dejiny/5810-historicka-stereotypy-su-rovnake-stovky-rokov-aj-my-raz-budeme-ti-spinavi-a-zaostali

      4. A pokiaľ ide o Konvičku, tak ako som už písal – mám voči nemu mnohé výhrady, ale zrovna texty, ktoré som tu od neho zdieľal mi prišli ako dobre napísaný protipól k tomu, čo zvyknú tvrdiť islamskí apologéti (veď ty sám si uznal, že je v jeho texte o islame mnoho pravdy). Ale súhlasím, že sa dopúšťa cherry pickingu- holt, chlapík má svoju agendu. Z môjho pohľadu Konvičkov problém spočíva najmä v jeho predstave, že problém moslimských spoločností spočíva len a len v islame samotnom – ignorujúc kultúrne a etnické/rasové faktory. On má názorovo celkom blízko k liberálnym tzv. novým ateistom (Harris, Dawkins, Dennet, a pod.), ktorí však tiež majú svoje muchy, ktoré ,imho, pekne zhrnul Reza Aslan v tomto rozhovore (http://nymag.com/scienceofus/2014/10/reza-aslan-on-what-the-new-atheists-get-wrong.html#):

      „I think the principle fallacy of not just to the so-called New Atheists, but I think of a lot of critics of religion, is that they believe that people derive their values, their morals, from their religion. That, as every scholar of religion in the world will tell you, is false. People don’t derive their values from their religion — they bring their values to their religion. „

      Ono, títo ľudia majú často akúsi naivnú predstavu, že ak sa krajiny Afriky a Blízkeho východu vzdajú islamu, tak sa z nich odrazu stanú mierumilovní, otvorení, tolerantní či úspešní Západniari.

      Čiže otázka, ktorú treba vyriešiť je: sú moslimské spoločnosti zaostalé a agresívne, pretože islam je zaostalý a agresívny, alebo naopak – islam je taký, lebo ľudia, ktorí ho vyznávajú sú zaostalejší a agresívnejší?

      Osobne mi je v tomto smere o niečo bližší pohľad orientalistu a konvertitu na islam Petra Pelikána (ktorý i žil v islamských krajinách): https://www.stream.cz/islam-v-cr/10007941-zakladni-pojmy-tradice-a-myty

      Ale zároveň si myslím, že je predsa len pre nás praktickejšie vnímať islam ako jednotný blok (a zároveň je tiež priechodnejšie dnes hovoriť o náboženstve než o rase/etnicite) a odmietať imigráciu zo všetkých moslimských krajín (viď dôvody, ktoré som spomínal už vyššie).

      A súhlasím s tebou, že som ideológ. Kto nie je? Prakticky každý z nás má nejaký systém hodnôt a svetonázor, ktorý si len ďalej bude racionalizovať. Ty si sa rozhodol, že budeš ten „racionálny“ a „liberálny“, ale to ti stále nebráni dopúšťať sa tu mnohých predsudkov. Ja som si zase zvykol na to, že je to často sprievodný jav ľudí, ktorí deklarujú samých seba a svoj svetonázor za „racionálnych“ :-).
      https://en.wikipedia.org/wiki/Na%C3%AFve_realism_(psychology)

      • Prepáč, ale inbíring pre vysvetlenie pádu neberiem, ak aj zohrával nejakú úlohu tak veľmi malú, na tie zdroje sa pozriem potom ak sa nenahneváš, teraz na to nemám čas, venujem sa niečomu úplne inému (mám rozčítanú esej o princípe populácie). Môj tip prečo zlatý vek skončil je viac „mainstreamový“, hlavne mu prispela náboženská dogmatizácia moslimskej spoločnosti, spolu s vypálením Bagdádu. Ľudia nemusia byť obeťami incestných praktík na to, aby sa zradikalizovali a opustili maják rozumu, na to existujú omnoho elegantnejšie vysvetlenia.

        Čo sa týka mojich 80%. Povedal som, že nemám ani potuchy aké je etnické rozpoloženie, spolu s tým, že som sa o to nezaujímal, len letmé preklikanie u mňa vzbudilo „obrazný“ dojem, že semitov bolo 80% (holt mal som smolu, že som vychytal zrovna toľko Arabov). Po detailnejšej analýze už som zistil, že to tak nie je a je ich fakt len 35%. Osobne som predsa nikde nenamietal, že Indo-európania nemôžu byť väčšinou, i keď podľa mňa je to zastúpenie (29 oproti 20) de facto vyrovnané. Vo vesmíre bolo zrejme viac čo bádať než v matematike 😉
        Turkov som priraďoval k Ázii kvoli jazykkovej vetve, nie genetickej, ak chceš riešiť haploskupiny (neviem síce ako, keďže vzorky učencov nemáme), tak to by mohlo zamiešať karty možno aj v tvoj neprospech. Napr. http://www.eupedia.com/europe/Haplogroup_J1_Y-DNA.shtml#J1-P58

        „J1… is by far the most widespread subclade of J1. It is a typically Semitic haplogroup, making up most of the population of the Arabian peninsula.“

        „the Iranian royal family who ruled over Persia from 1785 to 1925, belonged to haplogroup J1.“

        Ale inak nemáš zač, poďakovanie som nečakal. A inak, čo sa týka tvojho komentu v zátvorke, tak si nemyslím že si zadubený rasista (ak už nejaký rasista, tak študovaný). Korelácia medzi rasizmom a múdrosťou/IQ sa nenašli, preto si to myslieť ani nemôžem, keďže som človek ktorý sa riadi vedeckými poznatkami.

        Ok, keď teda nebol raný stredovek taký tmársky, ale išlo sa veselo ďalej ako keby sa nič nestalo, tak by ma teda zaujímalo vymenovanie tých nesčetných technologických a vedeckých objavov kresťanských učencov v tomto období. Hlavne keď si ich dáme do kontrastu s antickým Gréckom (bola by to určite veľmi zaujímavá komparácia.). Zaujímavý je aj kresťanský prínos v podobe pálenia kníh https://en.wikipedia.org/wiki/Book_burning#Christian_burnings. Ako všetci dobre vieme, pálenie literatúry je základom rozumného uvažovania, kvôli tomu aby sa mysliteľovi otvorili póry na tvári a on sa mohol celkovo uvoľniť nad ohníčkom predtým než ide vedecky zisťovať ako svet okolo neho funguje.

        Toť pravda, že mal v niečom pravdu aj Konvička, ale to, že sa v niečom trafíš a zvyšok si reinterpretuješ po svojom z blata hlinu nespraví. Problém prečo toľko inteligentných ľudí sa na problematiku nedíva skrz genetiku je ten, že si podprahovo, prirodzene uvedomuje akú dôežitú úlohu zohráva(lo) prostredie v týchto veciach. Nie každý je biologický determinista ako ty Aman, to neznamená, že je liberálne nakazený, znamená to akurát, že nemá tvoju vierou ovplyvnenú optiku a díva sa na svet „viacfaktorovo“ (pretože tak to vždy bolo, nič nemá jednu príčinu).
        Čo sa týka mňa osobne, tak nemám o sebe takú mienku, už vôbec toho, že som liberál (len neuplatňujem kolektívnu vinu, preto ten rozdiel v názoroch, ale to už sa tu spomínalo), tak by som sa s vami rozprával úplne iným tónom a drbal vás v každej druhej vete, že ako si dovoľujete byť rasistami, alebo sympatizantmi národného socializmu, kdežto ja v týchto prípadoch riešim niečo úplne iné než morálnu rovinu. No a to či „som objektívny“ tiež v skutočnosti neriešim, nakoľko je to opäť rovina osobná a tým pádom pre mňa irelevantná. To čo riešim sú verifikovateľné fakty a sila dôkazu, teda tým, čím sa riadi klasická vedecká metóda. Vyjadrujem sa k zaujatosti akurát vtedy, ak mám pocit, že nebola správne aplikovaná (čo je síce subjektívny proces, ale smeruje k objektivizmu). Ak by som sa z celého spektra ideológii mal k niečomu hlásiť, bol by to úprimný skepticizmus https://en.wikipedia.org/wiki/Skepticism.

        • Nechcem sa vám miešať do zaujímavej diskusie, ale zaujala ma jedna formulácia: „kresťanský prínos v podobe pálenia kníh…“ Toto obdobie je predsa dávno za nami, avšak „islamský prínos v podobe rozbíjania kultúrnych pamiatok spodobujúcich živé tvory“ je práve dnes veľmi úspešný. Ani nebudem spomínať, že všetci dobre vieme, ako rozbíjanie sôch je základom rozumného uvažovania…

          Myslím, že som celkom jasne vysvetlil, že si nemá čo islám s kresťanstvom vyčítať. Avšak na rozdiel od islamu kresťanstvo úplne neskostnatelo. Čím vôbec netvrdím, že kresťanstvo je pre ľudstvo niečo lepšie. Len sa lepšie prispôsobilo súčasnej dobe a tie najhoršie excesy z neho vymizli.

          • No však práve, ja islam predsa neobhajujem, už vôbec jeho ikonokalzmické bludy, naopak dobre si uvedomujem čo sa s ním stalo a akú tvár má dogmatizmus. V tomto si je islam s kresťanstvom viac než len podobné, je to jedna sánka tej istej mince len geograficky oddelená.
            Najhoršie excesy síce z kresťanstva zmizli, ale boli vykúpené krvou (najviac hádam v 30 ročnej vojne). Dúfam, že proces transformácie sa udeje aj v islamskom svete, len sa obávam, že krv kvôli tomu potečie aj tam (ak už teda arabskú jar nepovažujeme za počiatok ohto procesu).

        • Aman Againsttime

          Na tie zdroje, čo som ti hodil sa určite pozri. Je to samozrejme iba hypotéza, o ktorej netvrdím, že musí byť zaručene pravdivá. Každopádne pôsobí celkom prijateľne. Naozaj by ma zaujímal i názor ostatných, nech sa mi rozšíria obzory . A nemyslím si, že by niekto tvrdil, že inbríding bol JEDINÁ príčina úpadku. Ja od začiatku píšem, že tých príčin bolo pravdepodobne viacero (vrátane tebou spomenutej dogmatizácie , ktorú vôbec nepopieram. Ono to totiž vôbec nemusí byť v konflikte. Naopak, bolo by zaujímavé vedieť, ako tu kultúra a ideológia interagovali s génmi: s tým ako populácia geneticky upadala skrz inbríding a menil sa rasový/etnický profil danej oblasti, čím sa znižovala i priemerná inteligencia, tak sa zároveň viac a viac presadzoval dogmatický výklad).

          Pokiaľ ide o etnicitu učencov je zaujímavé, že letmé preklikanie u mňa zase vzbudilo dojem, že väčšinu tvorili Peržania, čo sa vlastne následne i potvrdilo. A to, že si Turkov priraďoval podľa jazykovej skupiny mi bolo samozrejme jasné – preto som chcel upozorniť na to, že takýto prístup by mohol byť problematický, keďže jazyk a etnicita sa nemusia zhodovať.

          Skutočnosť, že semitská haploskupina je dnes najrozšírenejšia na arabskom polostrove ešte neznamená, že tomu tak muselo byť i v období Zlatého veku, event. že mala v tomto období také zastúpenie aké má dnes. Chceš snáď tvrdiť, že rasový/etnický profil na Blízkom východe a v sev. Afrike je rovnaký aký bol v období Zlatého veku? Populácia sa zaiste behom storočí geneticky zmenila.

          A argumentovať tu semitskou haploskupinou iránskej kráľovskej rodiny, ktorá vládla v daných rokoch vlastne nijako neodporuje téze, že sa zmenil genetický profil obyvateľstva Iránu (a iných oblastí BV) vrátane jeho vyšších vrstiev.

          Navyše bavíme sa o období Zlatého veku (obdobie od 8.st. do 13. st), nie o neskorších obdobiach, kedy už islamský svet ťahal za kratší koniec (a kedy už etnický či genetický charakter populácie mohol byť odlišný).

          K stredoveku. Ja netvrdím, že raný stredovek či stredovek obecne nebol tmársky. Áno, bol – kvôli kresťanstvu. Čo tvrdím je však to, že nebol až tak hrozne zaostalý v porovnaní s islamským svetom, ako sa neustále prízvukuje, hoci nemám problém uznať, že isté obdobie ťahal za kratší koniec (každopádne pokiaľ ide o technologické objavy, na ktoré sa pýtaš, tak tu je menší zoznam:http://listverse.com/2007/09/22/top-10-inventions-of-the-middle-ages/) a že sa k tomuto obdobiu viaže kopec mýtov a predsudkov.
          Po 12.storočí však mala Európa omnoho viac signifikantných vedcov a mysliteľov ako moslimský svet. Navyše prejavy tmárstva a intolerancie by si našiel i v islamskom svete v období Zlatého veku (a o neskorších obdobiach radšej ani nehovorím), kde tiež dochádzalo k páleniu kníh (napr. vypálenie knižnice v indickej Nalande ) a prenasledovaniu heretikov.

          Pokiaľ ide o Konvičku tak som mal skôr napísať, že sa snaží verejne prezentovať, že problém je len v samotnom islame – ako špecifickej ideológii, aby bol viac akceptovaný mainstreamom a vyhol sa obvineniam z rasizmu (v skutočnosti viem od ľudí, ktorí s ním komunikujú – a s ktorými následne komunikujem i ja – že pokiaľ ide o rasovú otázku, tak ako biológ je celkom realista – tak ako množstvo iných inteligentných a vzdelaných ľudí, ktorí však kvôli konformite a strachu pred obvineniami z rasizmu nebudú o tomto diskutovať alebo dokonca budú rasové odlišnosti v IQ či iných vlastnostiach popierať. Každopádne občas i z neho vypadne, čo si naozaj myslí – viď tento rozhovor, kde rezolútne odmietol imigráciu z čiernej Afriky – bez ohľadu na náboženstvo: https://www.youtube.com/watch?v=kXWNLqMv0No (debata s ním začína od 2:00 hod.).

          Pokiaľ ide o biologický determinizmus, tak ide len o ďalší z rady slamených panákov určitých ideologických skupín (viď napr. liberálni kreacionisti, ako ich raz prof. Rushton výstižne nazval), ktoré by radi odradili ľudí od myšlienky, že gény môžu zohrať podstatnú rolu v skupinových odlišnostiach (a radi by tiež odradili od skúmania týchto skupinových odlišností – napr. medzi rasami a etnikami), ako i v ľudskej histórii (lebo by to vraj mohlo viesť k rasizmúúúúú).

          Avšak iba minimum ľudí bude tvrdiť, že prostredie nezohráva žiadnu úlohu (hoci isté vlastnosti sú dedičné na 100%), takže by ma naozaj zaujímalo kto konkrétne má byť tým biologickým deterministom (ak sa teda bavíme o odborníkoch, nie o nejakých „jednoduchších“ rasistoch či náckoch, kde nepopieram, že sa nejakí biologickí deterministi môžu nájsť). Z vedeckých autorít, ktoré som mal možnosť si preštudovať, som ešte na žiadneho biologického deterministu nenarazil. Za to som narazil na dosť takých, ktorí majú za to, že genetika zohráva príliš podstatnú rolu na to, aby sme ju kompletne vylúčili z debaty a nepozerali sa na isté problémy (trebárs i vzostup a pád niektorých civilizácií) i skrz ňu.
          https://jaymans.wordpress.com/2012/12/31/all-human-behavioral-traits-are-heritable/

          A neviem kde si prišiel na to, že uplatňujem kolektívnu vinu? Akurát odmietam liberálne tézu, že sa musíme pozerať len a len na jednotlivca a ignorovať skupiny a skupinové odlišnosti (a nezohladnovať to napr. i vo verejnej politike). Keď už pre nič iné, tak už i len preto, že takýto postoj je úplne iracionálny a kontraproduktívny i pre individualistu: http://www.protiprudu.org/vyvratenie-libertarianizmu/

          • S Konvičkom by som sa veľmi neoháňal. Len plní proizraelskú agendu. Nechce v českých zemiach islam, rovnako ako ho nechce Izrael u seba. Veľký podporovateľ NATO, samotné hnutie Islam v České republice nechceme je hrubo protieurópske a proizraelské. Samotný Konvička je prívržencom „medzirasového sexu“ a odporúča Čechom genetické premiešanie s cigánmi ako „najlepšiu cestu k vzájomnému porozumeniu.“

            http://nassmer.blogspot.cz/2015/07/iniciativa-islam-v-cr-nechceme-slouzi.html

          • Vážený ::prop,

            Môžete zvážiť spojenie dvoch mojich príspevkov dolu, a zverejniť ich tu ako članok pod názvom
            Apolónsky kvocient ?

          • Aman Againsttime

            Mne to nemusíte písať. Ja viem aký účel plnia rôzne tieto anti-islamské hnutia či ligy, ktoré nemajú problém s prístupom do mainstreamových médií.
            Konvička mi osobne príde ako úprimne zanietený prípad, ktorý budí zmiešané dojmy (v niečom má pravdu, v niečom kecá hrozné blbosti). Ten článok o premiešavaní s cigánmi poznám (tu ho máte:http://martinkonvicka.blog.idnes.cz/c/355122/Miluju-Romky.html . Ale tiež viem, že v jednej diskusii na FB tvrdil, že malo ísť o humor a netreba ho brať vážne… 🙂

            Chcem však povedať, že nevidím problém v tom využiť i argumenty protistrany v prípade, že sú v náš prospech – viď toto jeho zamyslenie:

            „Jinakost není jen romantika. V průměru fakt budou méně inteligentní, zejména jim moc nejde abstraktní uvažování – i když pomocí příkladu jsem jedné vysvětlil i exponenciální počet. A neplánují budoucnost. Netroufám si hádat, zda to je vrozené nebo kulturní.“

          • Ja vidím problém vo využívaní argumentov druhej strany. Nie preto, že by sme nemohli využívať ich argumentáciu, ale preto, že túto argumentáciu kradnú nám a zneužívajú ju na svoje vlastné ciele. Vlastne naše argumenty pokrivia a používajú ich v konečnom dôsledku proti nám. My im predsa nemôžeme visieť na ústach a na každý povedzme desiaty výrok povedať „Toto bolo dobré.“ To už rovno môžeme argumentovať niektorými výrokmi Fica, Beňovej, Mihályho či Havrana – veď aj oni občas povedia niečo, s čím sa dá súhlasiť. Ale okrem toho, že ich citujeme a robíme im tak úplne zbytočnú reklamu, je to argumentácia sledujúca úplne iné ciele, ako sú tie naše. V dnešnej dobe je to veľmi nebezpečné – najmä pre nezorientovaných ľudí.

          • Aman Againsttime

            Počkajte, Mihály niekedy povedal pravdu? 😀

            Ale vážne. Súhlasím, že nám kradnú argumenty, a preto treba na ne poukázať a potom dodať, že „presne to isté sme už hovorili pred rokmi a dnes sa toho chytá každý druhý mediálny pajác“.

            A pokiaľ ide o Konvičku, tak asi som mohol poukázať i na argumenty serióznejších znalcov na Zlatý vek islamu než je guru pochybného proti-islamského hnutia, ale v prvej chvíli ma napadol práve jeho text, ktorý mi stále príde ako dobré zhrnutie danej problematiky (a navyše zvyknem uprednostniť text v slovenčine či v češtine pred angličtinou – kvôli ostatným čitateľom).

          • Máme dosť vlastných zdrojov, ktoré môžeme citovať. Považujem za nesprávne používanie argumentov vyslovených nejakými duševnými poťapancami. Oni tiež pri svojej argumentácii nehovoria „veď to povedal Evola, Rosenberg, Duke, Johnson a my to hovoríme tiež…“ Proste ja to zo svojho uhla pohľadu vidím ako problém, ktorý dokáže na ich stranu pretiahnuť mnoho ľudí.

  5. Vývoj v Európe dnes je pre mna veľmi dobrou ilustráciu aj potvrdením mojej teórie, že jedinou premennou, ktora naozaj rozhoduje o osude jednotlivcov, národov aj civilizácie je AQ- apolónsky kvocient.

    Apolónsky kvocient vyjadruje mieru do akej sa jednotlivec fyzicky, duchovne, morálne, mentálne, intelektuálne a urovnou vedomia priblíži k apolonskemu ideálu, k úrovni Apolóna.. Ak ustanovime pre potreby diskusie, že AQ Apolona je 100, potom naozaj len odhadom môžeme povedat, že najlepsi smrtelnici (Pytagoras, Goethe, Nietzsche…) dosiahli AQ niekde na úrovni 45.

    Priemerne AQ národov v čase, ked budovali civilizaciu a užívali vrchol svojho civilizacneho rozvoja, sa pohyboval v hodnote okolo 15. Zdoraznujem: Priemer.

    Aj ked sa žiadne oficiálne prieskumy v tejto oblasti nikdy nerobili, každý rozhladeny človek si môže urobit vlastny odhad, ake priemerne AQ je dnes v Nemecku, Švajčiarsku alebo Japonsku na jednej strane, a v Malawi, Somálsku a Egypte, na strane druhej.

    Je absolútne nemožné, aby ste pozdvihli hospodársku, sociálnu a politickú úroveň akéhokoľvek spoločenstva bez toho, aby ste radikálne zmenili priemerne AQ jeho členov.

    To je dôvod, prečo neexistuje jediny príklad v histórii, kedy by revolúcia bola zlepšia udel más. Preto tí, ktorí vedú ľudské bytosti do revolúcii, sú pri tom najlepšom pomyleni snilkovia; väčšinou však podvodníci, avanturisti, karieristi, agenti temnych síl a zločinci.
    Mozete z večera do rana zmeniť zákony, zavraždit tisíce, znehodnotit všetky úspory obyvateľstva, pozatvarat opozíciu, skonfiskovat všetok majetok, požičať si miliardy od MMF alebo Svetovej banky, ale nemôžete zvýšiť priemerne AQ. Presne o tyzden po revolúcii ho znovu stretnete na ulici.
    Velmi dobrým príkladom toho, že priemerne AQ je rozhodujúcim faktorom pre vývoj spoločenstiev, sú udalosti posledného štvrťstorocia vo východnej Európe.
    Teoria AQ nám pomôže nielen predvídať a chápať aj další vývoj v Európe, v USA, v Rusku, alebo na Slovensku, ale v spätnom pohľade aj lepšie pochopiť príčinné súvislosti vzostupu a pádu civilizácií.

  6. Ako dodatok k predchádzajúcemu ešte pripomínam, že veľmi veľa z toho, čo sa za posledných približne 140 rokov stalo v našom svete, bolo súčasťou systematickeho úsilia znížiť priemerne AQ vo väčšine oblasti, kde take zníženie bolo potrebne v zaujme konsolidácie moci Vládcov. Procesom buď zameraného vyvrazdenia elity alebo presadenia potrebných dysgenickych opatreni, alebo oboch naraz, prešla v spomínanom obdobi väčšina veľkých národov a spoločenstiev nášho sveta: Nemci, Rusi, Číňania, Francuzi, Briti aj Američania.

    Opatrenia, o ktorých hovorím sú tieto: podpora multikulturalizmu a zámerne sťahovanie ľudí z krajín tretieho sveta do árijskych krajín, feminizmus, rozklad rodiny podporovanim a propagáciu tzv. alternatívnych životných štýlov, podpora duchovne prazdneho „umenia“ a celkový morálny rozklad spoločnosti so zámerom šíriť beznadej, duchovnú prazdnotu, apatiu, zmierenie sa s vecami. To v kombinácii s hedonizmom, honbou za lacnou zábavou, nezodpovednostou, závislostou na štáte a absenciou tvoriveho prístupu k vlastnému životu.

    Nastrojmi znižovania AQ sú neomarxistické učenia o cloveku a spolocnosti pochádzajúce z dielne Frankfurtskej školy, učenia, ktore dnes ovladaju spoločenské vedy, politické a spoločenské dianie všade, kde na tom Vládcom naozaj záleží. Neomarxizmus totálne ovládol politické procesy, akademiu, „vzdelávanie“ aj „umenie“. Paradoxne je, že dnes má marxizmus oveľa silnejšie pozície v Britanii alebo v USA, ako v Rusku alebo v Číne.

    Opat pripominam, že vo svojom dôsledku nejde len o historicky, ale aj kozmicky proces: ide v konečnom rátaní o zastavenie ďalšej evolúcie možno jediného inteligentneho života v našom vesmíre.

    Predpokladam dokonca, že aj Vladcovia sú len nástrojom, a ani im nie je dane vidiet cely obraz a poznať účel.

    • Je mi ľúto, ale nespojím to. Dôvody sú nasledovné:
      – časť textu už vyšla na Normanovom nadhlad.com
      – je tam mnoho gramatických chýb a nemám čas ani chuť to opravovať

      Pokiaľ chcete zverejniť text, napíšte ho, pošlite mailom a ak bude mať hlavu a pätu, nebude žiaden problém so zverejnením – pokiaľ už nevyšiel inde. To si potom ešte obvykle premyslím.

Napísať odpoveď pre Nithus Zrušiť odpoveď