Domov / Hlavná strana / Juri Lina: V znamení Škorpióna / Mýty týkajúce sa falošných komunistov a údajných kresťanov

Mýty týkajúce sa falošných komunistov a údajných kresťanov

lina-under_sign_scorpionNa jeseň roku 1989 sa vo švédskej televízii preberali zločiny rumunského diktátora Nicolae Ceausescu proti rumunskému ľudu a maďarskej menšine. V štúdiu sa nachádzal Jorn Svensson, funkcionár komunistickej strany (VPK), ktorý tvrdil, že východoeurópski komunisti nie sú pravými nasledovateľmi robotníckej ideológie, pretože sa od marxistickej doktríny odchýlili.

Odvtedy sa verejnosť postupne dozvedala stále viac o zločinoch východoeurópskych komunistov. Z tohto dôvodu sa ich sympatizanti na Západe snažili symbolicky od nich dištancovať, aby neohrozili svoje vlastné šance v budúcnosti. Pokladali sa, prirodzene, za pravých komunistov, napriek svojej predošlej plnej podpore boľševikov na Východe. To predstavovalo tak vážny problém, že sa teraz snažia tvrdiť, že prejavy týchto sympatií boli obrovským omylom. Niektoré zo západných komunistických strán sa začali maskovať, aby svoje pravé princípy skryli, ako napríklad švédska Ľavicová Strana – Komunisti, ktorá sa premenovala jednoducho na Ľavicovú Stranu.

Francúzski komunisti požadovali odstúpenie svojho vodcu, Georgesa Marchaisa, kvôli svojmu výletu k Čiernemu moru na pozvanie Ceaucesca. Marchais sa snažil zachrániť lacným trikom: tvrdil, že sa od komunistického režimu v Rumunsku dištancoval rok predtým, keď v televíznom vysielaní uviedol, že vláda v Bukurešti nemá so socializmom nič spoločné. 28. decembra 1989 vyjadril v novinách l’Humanite svoju nádej, že v Rumunsku môže začať budovanie skutočného socializmu.

300 miliónov obetí komunizmu zjavne istým naivným ľuďom nestačí, aby si zlo marxistického učenia uvedomili. Neexistuje jediná úprimná osoba, ktorá by akceptovala podobný názor na zlo nemeckých národných socialistov, menovite ľútosť nad tým, že ich vodcovia boli náhodou zločincami, ktorí sa odklonili od “pravej a dobročinnej doktríny”, napriek faktu, že obetí nacistického režimu bolo oveľa menej než tých, ktorí zahynuli v krajinách, kde moc prevzali komunisti.

Milovan Djilas, jeden z najznámejších kritikov komunizmu, v interview pre nemecký magazín Der Spiegel (taktiež publikované v švédskom denníku Svenska Dagbladet, 13. apríla 1983) vyjadril svoju vieru v to, že idea komunizmu sa vyvinula z kultúry Západu, z judaizmu, utopickej filozofie, z kresťanstva a stredovekých siekt.

Medzi komunistickým systémom a mocenskou štruktúrou kresťanskej cirkvi skutočne nachádzame niektoré podobné črty, predovšetkým ohľadom ideológie a netolerantného postoja. Pár kresťanov (nie veľa) môže restrospektívne odsúdiť cirkevných otcov za ich kruté násilné činy a za položenie základov systému náboženského totalitarizmu v Európe. Niektorí kresťania nazývali týchto zločinných cirkevných otcov a ďalších barbarských laických členov “údajnými” kresťanmi.

Zároveň ale tvrdia, že učenie nie je vo svojej podstate zlé, že problém spočíva u oviec, ktoré sa odklonili od cesty pravého učenia. Je úplne nemožné, aby takáto doktrína bola bez omylu. Budhisti neviedli žiadne náboženské vojny a ani svojich disidentov nemučili. Ani – na rozdiel od kresťanov a komunistov – svoje učenie nikomu násilne nevnucovali. Kresťania a komunisti boli voči svojim disidentom obzvlášť netolerantní.

Cirkev i marxizmus vznikli s myšlienkou otroctva. Obe učenia sa rozdelili na odlišné frakcie, a obe si taktiež nárokovali monopol na pravdu. Vývoj dejín 20. storočia a veda dokázali, že tieto doktríny sú v podstate nesprávne a ich dogmy znemožnili. Sovietológovia odhalili nepríjemné fakty o marxizme, mnoho kresťanských ideí padlo s výskumom v kvantovej fyzike. (Paul Davies, „God and the New Physics“, 1983).

Aj zbežný pohľad na Novú Zmluvu, o ktorej sa tvrdí, že je svätá, odhaľuje, že jej tvrdenia nie sú podporené žiadnymi dôkazmi. Napríklad opis Heroda Veľkého je úplne mimo, neexistuje žiaden dôkaz, že by niekedy masové vraždenie detí nariadil.

V porovnaní s inými vyzerá ako benevolentný kráľ. Historické dôkazy ukazujú, že počas veľkého hladomoru v Judei, 24 rokov pred kresťanskou érou, nakúpil potraviny v Egypte z vládnych i vlastných peňazí, previezol ich flotilou a vo svojom kráľovstve rozdal. “Jeho štedrosť sa ukázala ako okázalá”, hovorí historik Michael Grant („Herod the Great“, New York, 1967, Londýn, 1971).

Keď severná (a „chudobnejšia” polovica Švédska na konci 19. storočia trpela hladomorom, biskup v Harnosande odmietol rozdať zásoby medzi ľud, aby nezískali predstavu, že majú nárok na niečo zdarma; bolo lepšie, aby kongregácia zomrela hladom. (Dagens Nyheter, 24th December 1989.)

Komunisti sú neslávne známi vytváraním masového hladomoru konfiškáciou celej úrody roľníkov. Pôdu roľníkov znárodnili, aby ich spravili závislými od štátu. Kresťania a komunisti konfiškovali pôdu a majetky svojich najnebezpečnejších “nepriateľov”.

Rímsky cisár Gaius Julius Caesar (100-44 pred Kristom) konal opak – sám kupoval pôdu a dával ju svojim vojakom, aby neboli na štáte závislí.

V 20. rokoch 20. storočia sovietski ideológovia vyzdvihovali ako príklad “komunistický štát” založený Johannesom Bockelsonom v Münsteri v roku 1534. Skupina fanatických anabaptistov vedených Johannesom Bockelsonom uchvátila 23. februára 1534 moc vo westfálskom Münsteri, kde vyhlásili Münsterskú komunitu, taktiež zvanú “Nový Jeruzalem”. Táto komunita sa stala centrom extrémnej nemilosrdnosti.

Tri dni po uchopení moci Jan Matthijs, prvý vodca komunity, vyhnal všetkých, ktorí neboli pripravení akceptovať ich názory.

Neskôr vedenie prešlo na pokrsteného Žida, Johanna Leidena, ktorý sa prehlásil za kráľa Nového Sionu (Münster), a mestská rada bola nahradená radou dvanástich apoštolov. Títo konfiškovali majetok cirkvi a tých, ktorí utiekli. Zakázali obchod, zaviedli nútenú pracovnú povinnosť a zrušili peniaze. Všetko malo byť spoločné – ľuďom bolo dovolené iba vlastníctvo svojich pracovných nástrojov – celá produkcia bola komunitou skonfiškovaná a zavedená bola polygamia. Táto komunita sa mala stať “tisícročnou vládou mieru” (Miléniom).

Zlo vládlo v Münsteri 16 mesiacov, než 25. júna 1535 dorazili biskupské jednotky a popravili všetkých vedúcich členov komunity. Z anabaptistickej ideológie neskôr vzišli baptisti a mennoniti. Anabaptisti sa taktiež podieľali na povstaniach roľníkov a podnecovali chudobných k vzburám v niekoľkých mestách v Nemecku a Holandsku.

Sovietskym propagandistom najviac imponoval politický teror, ktorý bol základom taktiky anabaptistov. Josif Stalin i Felix Džeržinskij mali byť vysvätení za kňazov, a mali poruke rôzne príklady. V 30. rokoch 20. storočia Stalin začal oficiálne porovnávať komunistickú stranu s Teutónskymi rytiermi meča (Fratres Militiae Christi) z 13. storočia.

V období 1524-25 sa v strednom Nemecku za pomoci nespokojných roľníkov snažil prevziať moc táborský náboženský fanatik Thomas Muntzer. Ten veril, že reformy Martina Luthera sú nedostatočné a chcel zrušiť súkromné vlastníctvo a zvrhnúť aristokraciu.

Môžeme nájsť opisy podobných udalostí z ešte skoršej éry. Bratia apoštolov, vedení fanatickým otcom Dolcinom, prevzali na počiatku 14. storočia moc v severotalianskom meste Vercelli. Spravodlivá bola pre nich iba chudoba a tak povraždili v meste všetkých majetných občanov.
Teroristický režim Bratov apoštolov trval tri roky, od roku 1304 do 1307. Nedosiahli žiadnu formu spoločenskej rovnosti.

Korene komunizmu sa dajú taktiež nájsť v diele “Vladár”, napísaného Niccolom Machiavellim (1469-1527), ktorý bol tajomníkom Rady Desiatich vo Florentskej republike. Kniha prezentuje techniky cynickej manipulácie a podvodov na podporu neobmedzenej diktatúry. Vydaná bola po jeho smrti, v roku 1532.

Existuje sovietsky vtip: “Kresťania výhody chudoby iba hlásali, komunisti ich nanucovali.”

Podobnosti medzi dejinami komunizmu a kresťanstva sú občas šokujúce. Boľševickí vodcovia sa neostýchali zabiť deväť nevinných, ak desiata obeť mala byť ich skutočným oponentom.

V roku 1208 okupovali francúzske mesto Beziers križiaci, a ich vodca, pokrstený Žid Arnold Amalric, vydal rozkaz typický pre danú dobu: “Zabite všetkých, Boh svojich rozozná!”

Keď v lete 1918 šéf Čeky (politickej polície), Felix Dzeržinskij, oznámil Leninovi popravu 500 intelektuálov (vedcov a osobností kultúry), Lenin sa dostal do vytrženia.

Keď sa pápež Gregor XIII dozvedel o zavraždení 60 tisíc Hugenotov ako heretikov počas 24.-26. augusta 1572, bol podobne potešený a nariadil veľký sviatok spolu s bohoslužbou, a dokonca nechal vyraziť aj špeciálnu medailu na pripomenutie si masakru. Táto informácia pochádza z Buchwaldovej knihy “The History of the Church”

V roku 1198 cirkev zriadila komisiu na prenasledovanie a súdenie heretikov. Tá sa neskôr vyvinula v Svätú Inkvizíciu. V roku 1483 bol Najvyšším Inkvizítorom Kastílie a Aragonu menovaný Marrano (pokrstený Žid) Tomas Torquemada (1420-1498). V roku 1492 vyhnal všetkých Židov, ktorí odmietli stať sa Marranos.

Torquemada pracoval intenzívne 18 rokov a pálil ľudí na hranici. Uvádza sa, že osobne popravil mnoho detí. Symbolické šúpoľové bábiky boli pálené namiesto tých, ktorí boli odsúdení v neprítomnosti.

Mnohí boli doživotne uväznení a Torquemada poslal tisícky ďalších na galeje. Teror cirkvi v Španielsku však bol podstatne menší než vo zvyšku Európy. Profesori Henry Kamen (Barcelona) a Stephen Haliczer (Illinois) učinili dôležité revízie informácií týkajúcich sa rozsahu správy spravodlivosti zo strany Inkvizície.

Podľa profesora José Alvarez-Junca z Univerzity v Tuft, Inkvizícia popravila počas 350 rokov maximálne 5000 Španielov, kým v ďalších kresťanských krajinách bolo na hraniciach upálených minimálne 150 tisíc obetí (“čarodejnice”). Dochádza k záveru, že historici šírili o Inkvizícii nadsadené informácie a dokonca mýty.

Tento Najvyšší Inkvizítor učinil z mučenia účinný nástroj: niektoré časti tela boli pálené, cez iné boli zatĺkané klince, ďalšie obete boli pálené zaživa. Na zabezpečenie svojho majetku obvinil iných Marranos z falošnej vernosti voči kresťanstvu. Španielske financie v tom čase ovládal ďalší Marrano Isaac Abrabael.

V decembri 1917 bola v Petrohrade založená zvláštna komisia na zapodievanie sa kontrarevolucionármi. Táto organizácia sa v sovietskom Rusku nazývala Čeka a bola obzvlášť neslávne známou pod svojimi nasledujúcimi skratkami – OGPU, NKVD a nakoniec KGB.

Inkvizícia podporovala deti, aby udávali svojich “kacírskych” rodičov a manželské páry, aby sa udávali navzájom. Každý informátor dostal 4 strieborné marky. Sovietski úradníci podporovali podobný typ zrady.
Existuje ešte oveľa viac podobných čŕt medzi inštitúciami boľševikov, rímsko-katolíckou cirkvou a slobodomurármi. Vysokí cirkevní hodnostári mali svojich vyslancov s listami, oprávňujúcimi konať im v mene svojich pánov. Podobní úradníci boli využívaní v spojení s tzv. Francúzskou revolúciou a taktiež zo strany boľševikov.

Špióni využívaní cirkvou a Inkvizíciou boli nazývaní Kristovým vojskom (milíciou), silové zložky a prieskumné orgány komunistických diktátorov boli nazývané Ľudovými milíciami. Sovietsky systém mal hierarchiu rád – sovietov, ako sa nazývali, z ktorých iba ten najdôležitejší – Najvyšší Soviet, mal právo udeliť milosť – systém pripomínajúci judaistický kahal.

Komunisti i kresťania voči svojim oponentom konali barbarsky. Po dosiahnutí rieky Carnascio 23. marca 1307, križiaci uväznili vodcu Bratov apoštolov, otca Dolcina, potom, ako zničili jeho tisícčlennú armádu. Dolcino bol strašne mučený a 1. júna 1307 popravený. Po celý deň putoval vo voze po uliciach Vercelli, kúsky jeho tela boli trhané rozžeravenými kliešťami. Zjavne sa zatriasol, keď mu odtrhli nos, ale zostával po celý čas ticho…
Lenin a Stalin preukazovali pri likvidácii svojich oponentov podobný sadizmus.

Kresťania i komunisti vedome zamestnávali zločincov. V roku 1095, pápež Urban II. prepustil vrahov, zlodejov a ďalších zločincov, aby sa mohli v roku 1096 zúčastniť krížovej výpravy. Na svojej ceste Európou títo zločinci rabovali všetko, čo mohli. (Mikhail Sheinman, „Paavstlus“ / „Pápežstvo“, Tallinn, 1963, s. 32.) Boľševický vodca Leon Trockij prepustil zločincov, aby terorizovali spoločnosť. Mao Ce-Tung spravil to isté.

Korene náboženstva marxizmu sa nachádzajú v kresťanstve. Ako uviedol Bertrand Russell:

Jahveh = dialektický marxizmus
Mesiáš = Marx
Vyvolení = proletariát
Cirkev = komunistická strana
Druhý príchod Krista = revolúcia
Peklo = potrestanie kapitalistov
Milénium tisícročnej vlády pokoja = komunizmus

Boľševici mali svojich vlastných desať prikázaní a – podobne ako cirkev – taktiež znevažovali svojich oponentov.

Totalitarizmus cirkvi náleží do minulosti, ale ak by mala cirkev ešte niekedy získať svoju niekdajšiu moc, jej krutosti by sa pravdepodobne opakovali. Jezuitský historik Luigi Ciccutini v roku 1950 vyjadril názor, že cirkev má Bohom dané právo súdiť a intervenovať v akejkoľvek záležitosti. Tvrdil, že cirkev mala právo upáliť Filippa Giordana Bruna na hranici vo februári 1600.

Podobné nebezpečenstvo nám hrozí, ak by mali znovu zosilnieť komunisti (s podporou finančných elít). Po všetkých ich zločinoch by sme ich pekné slogany mali ignorovať.

Človek môže charakterizovať kresťanstvo a komunizmus ako extrémne antikultúrne ideológie, prenasledujúce vedúce osobnosti kultúry. Obe obmedzovali slobodný rozvoj vedy. Kvôli reakčnej povahe cirkvi neboli dodnes akceptované mnohé pravdy – vedecké, náboženské či ezoterické.

Jeden z najhorších zločinov kresťanstva bolo podpaľačstvo, nariadené patriarchom Theophilom, ktoré viedlo k úplnému zničeniu najväčšej knižnice staroveku v chráme Serapis v Alexandrii v roku 391. Koreňom tohto zločinu bola nenávisť a netolerantnosť cirkvi voči poznaniu pochádzajúcemu z klasickej pohanskej grécko-rímskej kultúry. Ďalším príkladom je zavraždenie filozofky a matematičky Hypatie v Alexandrii v roku 415.

Knihy pálili a osobnosti kultúry prenasledovali aj komunisti. Dokonca zakázali aj profesiu dirigenta, pretože “orchestre môžu hrať skvelo aj bez dirigentov”. Neskôr, vidiac, že ich orchestre nedokážu hrať bez svojich vedúcich, komunisti museli svoj prístup zmeniť.

Pápež Lev X. (1513-1521) veril, že je dobré a správne využívať “nádhernú bájku o Ježišovi Kristovi, ktorá nám poskytla toľko výhod”, stojac nad slávnostným stolom s pohárom v ruke. (Henry T. Laurency, „Livskunskap Fyra“, Skovde, 1995, s. 179)

Moses Hess, jeden z najdôležitejších zakladateľov komunistickej ideológie, veril, že komunizmus je dokonalou lžou na šírenie deštrukcie. (Moses Hess, „Correspondence“ / „Briefwechsel“, The Hague, 1959.)

Je poľutovaniahodné, že ideológie, ktorých fundamentálnym princípom je netolerantnosť, morálny vývoj stále obmedzujú. Dvaja švédski biskupi, Gottfrid Billing vo Vasteras v roku 1888 a Bo Giertz v Gothenburgu v roku 1950, verili, že je lepšie rozbiť hlavu dieťaťa kameňom, než ho nepokrstiť (Henry T. Laurency, „Livskunskap Fyra“, Skovde, 1995, s. 185). Dodnes sa medzi sebou terorizujú a vraždia protestanti a katolíci v Severnom Írsku.

Ku koncu svojej vlády pod vedením Michaila Gorbačova, komunistickí vodcovia v Rusku boli pripravení požiadať o pomoc pri zachovaní svojej moci ruskú pravoslávnu cirkev. No čo je stvorené násilím nemôže dlho prežiť.

Napriek faktu, že nikomu nebolo dovolené opustiť sovietsku komunistickú stranu bez pomsty, strana skolabovala, keď túto kriminálnu ustanovizeň začali v roku 1990 opúšťať tisíce ľudí. V auguste 1991 po pokuse komunistickej strany zvrátiť Gorbačovove reformy, ruský prezident Boris Jeľcin postavil komunistickú stranu mimo zákon, podobne ako bola mimo zákon po 2. svetovej vojne postavená národno-socialistická (nacistická) strana. Sám život ich donútil zapudiť svoj primitívny a nereálny dialektický materializmus ako neomylnú dogmu, zanechať svoju “svätú” knihu “Kapitál” a “prorokov” – Lenina, Maa a ďalších masových vrahov. Títo uctievači násilia stále majú svoju “posvätnú svätyňu” – Leninovo mauzóleum – no skôr či neskôr zistia, že ich Mesiáš, Marx, je rovnako mŕtvy ako jeho -izmus.

Najproblematickejšia a najnáročnejšia otázka stále pretrváva – budeme schopní si uvedomiť nové stelesnenie tohto zla?

Kniha „V znamení Škorpióna“
Kapitola 1: „Mýty týkajúce sa falošných komunistov a údajných kresťanov“

Pokračovanie…

Ďalšia časť >>>
Obsah

Preklad pre ::prop, christianfreeman

O ::prop

5 komentárov

  1. Ty kokos! To je ale antikomúnistická-protikatolícka tapeta! A ešte na pokračovanie! Tentoraz budem fak protivný ako Bumbrlíček. Autor tejto propagandistickej omáčky je zjavne Budhista. Niekde tam medzi tými jeho nazvime to – faktami je priateľské pohladenie pre jeho milovaného ideologického smeru. Nuž ktosi povedal že „každá líška svoj chvost chváli“, akurát nedopovedal že „ten cudzí chvost zas špiní“. Aby som sa neznížil na jeho úroveň, neuvediem tu nič z podobných „faktov“ ako sú jeho, od Čínskych komúnistov na adresu jeho svätosti Dalajlámu a na Budhizmus s jeho históriou až po súčasnosť celkove. Kto hľadá nájde aj sám. Porovnanie komúnizmu s kresťanstvom, fašizmom to sedí. No ak by chcel byť objektívny, a stáť na nezávislej pôde mimo všetkých ideológií, potom by mal svoju tapetu doplniť s porovnaním aj s inými ideológiami, vrátane demokratizmu. Milón sem-milión tam. Autor píše o počtu 300milónoch obetí. Iný propagandista nebol až taký skúpy a pričítal komúnistom 500milónov. Každopádne to stačí na hlavnú priečku pred fašizmom, na zápis do Guinesovej knihe rekordov. Autor tu samozrejme zdvorilo zamlčuje zločiny demokratizmu, a aj keď sú neni zhromaždené všetky zločiny naších vzorných učiteľov demokratizmu v ich kolóniách, pre tých ktorí chcú si utvoriť nestranný nadhľad nad vzájomným prekáraním sa medzi jednotlivými propagandistami, to stačí aby si vytvorili svoj úsudok. Je napríklad otázne či vôbec bude niekto niečo vedieť napríklad takom Veľkom Bengálskom „golodomore“ O ňom nás usilovne za socializmu imformovali naopak zase komúnisti.

    • Dovolim si tvrdit, ze autor urcite budhista nie je… 🙂

    • clanok je nazretim do doby zakladania krestanstva – Slovansku historiu a kulturu tiez potlacali zapadni krestania -dnes vobec nevieme kde a kedy sa to stalo kniznice vypalene lenze dezinformacie o Slovanskom narode su este aj dnes –

      • Slovanský národ neexistuje, ani nikdy neexistoval – tak ako neexistoval germánsky ani latinský národ – ak používať pojmy, tak potom presne – aj tá „slovanská vzájomnosť“ sa prejavila vo vzájomnom vraždení srbov a chorvátov, srbov a slovincov, rusov a poliakov – na ukážku stačí aj toto…..

  2. Slovanský národ neexistuje, ani nikdy neexistoval – tak ako neexistoval germánsky ani latinský národ – ak používať pojmy, tak potom presne – aj tá „slovanská vzájomnosť“ sa prejavila vo vzájomnom vraždení srbov a chorvátov, srbov a slovincov, rusov a poliakov – na ukážku stačí aj toto……

Pridaj komentár