Domov / Hlavná strana / Čítanie / Mýtus o nemeckej podlosti: Život v Nemecku pod vládou Hitlera 3

Mýtus o nemeckej podlosti: Život v Nemecku pod vládou Hitlera 3

Noc dlhých nožov

V prvých rokoch Tretej Ríše bola najväčšou hrozbou pre Hitlera SA – obrovská a mocná organizácia vo vnútri nacistickej strany. Mala okolo 3,5 milióna členov a viedol ju náčelník štábu Ernst Röhm. [Divízia SA (Sturmabteilung), doslova úderné / útočné oddiely, pôvodne fungovala ako polovojenské krídlo nacistickej strany (NSDAP). Boli známi aj ako „hnedé košele“ – pozn. prekl.] Hitler do veľkej miery vďačil SA za svoj úspech, ale teraz, keď bol pri moci, sa veci zmenili. Ak mal Hitler úspešne realizovať svoje programy, potreboval podporu priemyselníkov a vojenských veliteľov. Nemecký generálny štáb nenávidel a pohŕdal SA. Priemyselníci, ktorí financovali Hitlera, taktiež cítili odpor voči SA a videli ich ako nebezpečnú bandu chuligánov. Röhm situáciu ešte zhoršil neuváženou poznámkou, že nemeckú armádu absorbuje do SA pod jeho velením. SA bola v tom čase oveľa väčšia ako armáda. Tým si ešte viac znepriatelil generálny štáb.

Niektorí vedúci predstavitelia SA, vrátane Röhma, sa netajilo svojimi socialistickými a antikapitalistickými postojmi, ktoré neschvaľoval Hitler, priemyselníci, ani armáda. Hnedé košele SA neboli príliš populárne ani medzi priemernými obyvateľmi Nemecka vďaka ich násilnickému, gangsterskému správaniu. Röhm nešetril kritickými a posmešnými poznámkami aj osobne na Hitlera. Röhm začal byť vnímaný ako „neriadená strela“, na ktorého vernosť sa už nedalo spoliehať a dokonca by mohol byť hrozbou pre Hitlerovu pozíciu. Generál von Bloomberg a prezident Paul von Hindenburg radili Hitlerovi, že s Röhmom a SA musí niečo urobiť, inak ho už nebudú môcť ďalej podporovať. Priemyselníci mu hovorili to isté. Hermann Göring, ako aj Heinrich Himmler už varovali Hitlera pred možným prevratom Röhmovej SA proti nemu. Hitler sa konečne rozhodol, že proti Röhmovi a SA musí začať konať.

Hitler nariadil všetkým veliteľom SA účasť na stretnutí v hoteli Hanselbauer v meste Wiesse. O čom sa malo na stretnutí jednať nebolo povedané. Medzitým Göring a Himmler zostavili zoznam politických nepriateľov v SA, ktorých bolo potrebné eliminovať. Dňa 29. júna 1934 prišiel Hitler sprevádzaný SS do Wiesse, a osobne zatkol Röhma. Počas ďalších 24 hodín bolo zatknutých ďalších 200 vysokých dôstojníkov SA na ceste do Wiesse.

Obr 13.7: Hotel Hanselbauer v meste Bad Wiesse, v ktorom bol zatknutý Röhm

Niekoľko dôstojníkov bolo zastrelených ihneď po zatknutí, ale ďalší boli vzatí do väzby na ďalšie posúdenie. Hitler osobne mal Röhma rád a rozhodol sa mu odpustiť s ohľadom na jeho služby nacistickému hnutiu. Göring a Himmler sa proti tomu postavili a varovali Hitlera, že robí nebezpečnú chybu. Hitler sa konečne odhodlal a rozhodol, že Röhm musí zomrieť. Trval však na tom, že musí dostať možnosť spáchať samovraždu. Keď Röhm odmietol, zastrelili ho dvaja príslušníci SS.

Obr 13.8: Ernst Röhm, veliteľ SA

Oficiálne bolo popravených 77 „nespoľahlivých“ vrátane Röhma a skončila všetka opozícia proti Hitlerovi a národným socialistom. Neoficiálne odhady počtu popravených sú však oveľa vyššie. Hitler po popravách mal prejav, v ktorom svoje činy vysvetlil nemeckému ľudu.

„V tejto hodine som zodpovedal za osud nemeckého ľudu a tak som sa stal najvyšším sudcom nemeckého národa. Dal som rozkaz zastreliť vodcov tejto zrady.“

Noc dlhých nožov bola prelomovým bodom bodom nacistického režimu. Po nej sa Hitler stal najvyšším, nespochybniteľným vládcom Nemecka.

Článok v londýnskom denníku Daily Mail bol plný chvály na Hitlerove skutky:

„Herr Adolf Hitler, nemecký kancelár, zachránil svoju krajinu. Rýchlo a nemilosrdne zbavil Nemecko mužov, ktorí sa stali nebezpečenstvom pre jednotu nemeckého národa a poriadok. S bleskovou rýchlosťou ich odstránil z vysokých úradov, zatkol a popravil.

Mená mužov, ktorí boli zastrelení na jeho rozkaz, sú už známe. Hitlerova láska k Nemecku triumfovala nad súkromným priateľstvom a vernosťou k druhom, ktorí s ním stáli bok po boku v boji za budúcnosť Nemecka.“ Daily Mail, Londýn, 2. júla 1934

Za veliteľa SA namiesto Röhma bol vymenovaný Viktor Lutze. Pod jeho velením SA postupne strácala svoju silu a moc zároveň s tým, ako stúpala na dominantné pozície SS pod velením Himmlera.

Obr 13.9: Veliteľ štábu SA Viktor Lutze (28. december 1890 – 2. máj 1943) bol veliteľom SA, ktorý nastúpil po Ernstovi Röhmovi. Zomrel na následky zranení po dopravnej nehode. Štátny pohreb sa konal 7. mája 1943 v Berlíne

Prezident von Hindenburg zomrel 2. augusta 1934 a Hitler prevzal funkciu prezidenta. Zároveň sa stal najvyšším veliteľom armády. Hitler sa potom začal nazývať „Führer“ alebo Vodca.

Dňa 19. augusta 1934 sa uskutočnili voľby nazvané „plebiscit“, v ktorých nemecký národ mohol vyjadriť buď súhlas alebo nesúhlas s Hitlerom a jeho režimom. Približne 95 % zaregistrovaných voličov prišlo k voľbám a 90 % hlasovalo za Hitlera. Voľby boli pod medzinárodným dohľadom a podľa všetkých hodnotení šlo o spravodlivé a slobodné voľby bez akéhokoľvek zastrašovania voličov. Hitler mal teraz ohromnú podporu voličov.

Výročný zjazd nacistov v Norimbergu 1934

V septembri 1934, len dva týždne po plebiscite, sa konal v Norimbergu každoročný zjazd NSDAP, na ktorom sa čítalo veľké prehlásenie Vodcu:

„Nemecká forma života je difinitívne stanovená na nasledujúcich tisíc rokov. Vek nervozity z 19. storočia sa s nami ukončil. Nasledujúcich tisíc rokov nebude v Nemecku žiadna revolúcia.“

Židovský americký novinár William L. Shirer („Vo vnútri Tretej Ríše“) sa zjazdu zúčastnil aby zistil, o čom vlastne je tá nacistická pompa a lesk. Napísal:

„Začínam chápať niektoré dôvody Hitlerovho ohromujúceho úspechu. Podľa vzoru rímsko katolíckej cirkvi znovu zavádza poméznosť, farebnosť a mysticizmus do jednotvárneho života Nemcov 20. storočia. Dnes ráno bolo otvorené zhromaždenie … bola to viac ako nádherná show; mala niečo z mystiky a náboženského zápalu Veľkej noci alebo Vianočnej omše vo veľkej gotickej katedrále. Hala bola morom pestrofarebných vlajok. Aj príchod Hitlera bol dramatický. Hudba prestala hrať. V hale zmĺklo viac ako 30 tisíc ľudí. Potom hudba spustila Badenweilerov pochod, … Hitler sa objavil v zadnej časti auditória a nasledovali ho jeho verní – Göring, Goebbels, Hess, Himmler a ďalší. Pomaly kráčal uličkou v strede a 30 tisíc rúk sa zdvihlo na pozdrav.“

Podľa Shirera bola atmosféra v hale taká opojná, že:

„Každé slovo, ktoré Hitler vyslovil, sa zdalo byť inšpirovaným zhora.“

Obr 13.10: Nacistický zjazd v Norimbergu v roku 1934, počas ktorého Hitler vyhlásil „tisícročnú Ríšu“

Hitler vo svojom prejave pred Norimberským zjazdom očistil hnedé košele SA od podozrení zo spolupáchateľstva z udalostí predchádzajúcich krvavému kúpeľu (noc dlhých nožov) a uznal ich neochvejnú vernosť k nemu a strane. Tejto udalosti sa zúčastnilo 50 tisíc vybraných hnedých košieľ, ktoré na toto vyjadrenie reagovali zborovým „Sieg Heil.“ Už neboli žiadne otázky o vernosti SA.

Norimberské zjazdy sa konali každoročne v septembri až do roku 1938, kedy boli pozastavené. Cieľom zhromaždení bolo ukázať svetu nemecký národný štát v jednom šíku s vodcom a ideológiou. Oživili aj národnú hrdosť nemeckého ľudu. Hitler dal nemeckej filmovej herečke a režisérke Leni Riefenstahl za úlohu vytvorenie dokumentu o zjazde v Norimbergu v roku 1934.

Obr 13.11: Hromadné cvičenie na Norimberskom zjazde počas „Dňa spoločenstva.“ Hitler a národní socialisti podporovali súdržnosť, disciplínu, zdravie a sviežosť u nemeckého národa.

Leni Riefenstahl si získala meno v nemeckom filmovom priemysle svojimi úlohami v sérii takzvaných horských filmov, ktoré režíroval Arnold Franck. V týchto filmoch predstavovala prototyp schopnej, zdravej nemeckej dievčiny so správnym árijským vzhľadom. Tento žáner začal byť zanedlho spájaný s nacionalistickými ambíciami vznikajúcej nacistickej strany. V roku 1932 napísala, režírovala a hrala vo vlastnom horskom filme „Modré svetlo.“

Obr 13.12: Hitler a Leni Riefenstahl v Norimbergu

Napriek nedostatku skúseností bol Riefenstahlovej film svojimi vizuálnymi efektami mimoriadne pôsobivý. V belosti snehu a silnom germánskom duchu hrdinky bolo Modré svetlo oslavou ducha a vitality árijského národa, témy, ktorá bola ústrednou myšlienkou nacistickej ideológie.

Nebola to náhoda, že si Hitler vybral Riefenstahlovú ako režisérku série dokumentárnych filmov, ktoré by ukázali národný socializmus v priaznivom svetle. Prvým a najvplyvnejším z týchto filmov bol „Triumf vôle“, ktorý bol natočený na pamiatku zjazdu v Norimbergu 1934. Tento film bol označovaný ako najoslňujúcejší a najúspešnejší propagandistický film, ktorý sa kedy nakrútil.

Hitler oživuje nemeckú ekonomiku

Vo veľmi krátkom čase Hitler pripravil to, čo bolo pravdepodobne najväčším hospodárskym obratom v histórii. Ľudia sa dostali z biedy do plnej zamestnanosti a začali tak prosperovať, že obyčajní robotníci mohli chodiť na zahraničné dovolenky, ktoré platila Nemecká pracovná fronta, vládna robotnícka organizácia. Nemecko sa dostalo z beznádejného bankrotu do masívneho obnovovania a dokonca rozširovania svojej infraštruktúry. Prvý diaľničný systém na svete „Autobahn“ bol žiarivým príkladom. Ďalším bola masová výroba Volkswagenu, ľudového auta. Generál Eisenhower bol nemeckým systémom Autobahn tak ohromený, že keď sa neskôr stal prezidentom, inicioval stavbu diaľničného systému aj v Amerike – priamo replikoval nemecký Autobahn. Hitler taktiež presadzoval politiku „autarkie“, teda národnej sebestačnosti. To znamenalo, že Nemecko obmedzovalo zahraničný dovoz a vyrábalo vlastný spotrebný tovar, pokiaľ to bolo možné. Hitler transformoval Nemecko zo zdanlivo nevratnej hlbokej depresie do najvitálnejšej európskej ekonomiky.

Obr 13.13: Začína hromadná výroba Volkswagenu (ľudového auta)

Hitlerova vláda znížila nezamestnanosť zo 6 014 000 v januári 1933 (keď sa Hitler stal kancelárom) na menej ako 338 000 v septembri 1936. Zároveň sa radikálne zvýšila aj mzda. Nemecký obchod prosperoval, deficity miest a provincií takmer zmizli. V rozpore s oficiálnou historiografiou boli výdavky na zbrojenie až do tejto doby nepodstatné a nehrali takmer žiadnu úlohu pri hospodárskej obnove Nemecka. To prišlo až neskôr.

Nezamestnanosť bola odstránená ako prvá, predovšetkým vďaka zvýšeniu vládnych výdavkov na verejné práce. Základná infraštruktúra Nemecka, ako napríklad železnice, cesty a verejné stavby sa zlepšila a rozšírila. Okrem toho existovala nepriama podpora vlády pre súkromné pracovné projekty. Zároveň sa výrazne znížili dane, aby vznikla motivácia pre zamestnanie ďalších pracovníkov. Výsledkom bol nárast miezd v národnom hospodárstve, následne sa zvýšili spotrebiteľské výdavky, čo samo o sebe viedlo k nárastu pracovných miest. Hitlerova politika „autarkie“ (národnej sebestačnosti) mala za následok vytvorenie „blahobyt vytvárajúcich“ pracovných miest vo výrobe, ktoré boli potrebné na udržanie dlhodobého hospodárskeho rastu. V roku 1936 došlo k nedostatku pracovnej sily, najmä v stavebníctve a hutníctve.

Obr 13.14: Charles Lindbergh v Nemecku na kontrole letectva

V tom čase cestoval po Nemecku Charles Lindbergh spolu s manželkou Anne Morrow Lindbergh. Vo svojej knihe „Autobiografia hodnôt“ (Autobiography of Values) Charles Lindbergh napísal:

„Organizovaná životná sila Nemecka bolo to, čo ma najviac ohromilo: neustála aktivita ľudí a presvedčivé diktátorské smerovanie k budovaniu nových tovární, letísk a výskumných laboratórií…“

Jeho manželka vyvodila podobné závery.

„… nikdy vo svojom živote som nevidela takéto vedomé nasmerovanie úsilia. Je vzrušujúce vidieť, ako sa prejavuje v energii, hrdosti a morálke ľudí – najmä mladých ľudí,“ napísala v „Kvet a žihľava“ (The Flower and the Nettle.)

Preklad: ::prop, www.protiprudu.org
Zdroj: Benton L. Bradberry: The Myth of German Villainy

Obsah

Ak sa vám kniha páči, môžete podporiť preklad finančným príspevkom. Podrobnosti

O ::prop

20 komentárov

  1. Autor knihy, B.L.Bradberry vôbec neobjasňuje v jeho knihe podrobnosti celej aféry Röhm a spol. Možno nechce opakovať to, čo už podrobne napísal historik D.Irving v jeho knihe “The War Path – Hitler’s Germany 1933-1939”.
    Nebezpečím pre Hitlerov program nebola SA, ako taká, bol to puč zvrhnúť Hitlera, pripravovaný Röhmom a jeho prevážne homosexuálnymi spoločníkmi.
    Podívajme sa, čo o tom pše D.Irving:

    Vie sa, že jediný krát, v septembri 1939, mal Hitler súkromný rozhovor o tom, čo vedel o Röhmových ‘machináciách’ a v tom čase pravdepodobne viac racionalizoval, než vzpomínal:
    “Už od roku 1933 mi bolo jasné že ‘showdown’ bol nevyhnutný, že to bol on, alebo ja. Vedel som o všetkých zločinoch, ktoré napáchal tento muž a jeho gang. Nemohol som sa ho dotknúť, aby som neriskoval všetko, čo som dotedy dosiahol. Vedel som o jeho vlastizrádnych rozhovoroch s Francúzmi (veľvyslanec François-Poncet), zachytených FA (Forschungsamt -nemecká výzvedná služba)”.

    Krvavé čistky v SA 30-ho júna 1934 stavajú historika pred určité ťažkosti. Dnes je nemožné prehlásiť s istotou, pokiaľ bol za tým Hitler, a pokiaľ bol nechtiac navedený armádou a SS, činných v blízkej a ‘hriešnej’ aliamcii…

    Určité fakty sú jasné. SA plánovali nahradiť (zvrhnúť) niekedy v budúcnosti Hitlerovu vládu.
    Noví ministri už boli Röhmom vymenovaní – on sám ako minister vojny, Schleicher ako kancelár a riaditeľ továrne Messerschmitt Theo Croneiss, minister letectva.
    Fritsch nariadil veliteľstvám armády zozbierať usvedčujúci material na Röhma. Blomberg ukázal Hitlerovi rozkaz, podpísaný Röhmom 23-ho mája pre SA, hromadiť a ukazovať sa so zbraňami, kde môžu, za účelom “dať SA svaly” v jej potýčke s Wehrmachtom.
    Hitler bol presvedčený. Svojmu Kabinetu povedal: “Toto skompletizovalo evidenciu o velezrade”.

    Zanedlho agenti poukázali na SA skupinu Berlín-Brandenburg, ktorá pod vedením notoricky známeho Karl Ernsta, ilegálne hromadila zbrane pre “operáciu koncom júna”
    Croneiss taktiež ‘vymenil záprah’ a priznal Göringovi celú konšpiráciu. Göring veril v jeho vinu a povedal to Hitlerovi. Hitler – ako Göring neskoršie povedal – mu položil ruky na ramená a povedal: “Göring, nemýlite sa”.

    Hitler priletel do Mníchova 30-ho júna, kde ho vítali armádni dôstojníci.
    Strhol výložky z generálaov SA Schneidhubera a Schmida a nechal ich odviesť do Stadelheim väzenia, kde sa neskoršie stretli s Röhmom a s plným autobusovým nákladom iných SA výtečníkov, ktorých Hitler osobne – a nie bez osobného rizika – vyhnal von z hotela Hanselbauer (Bad Wiessee), prichytených uprostred odporných homosexuálnych orgií. (Röhm bol známy homosexual, ako aj mnoho ľudí okolo neho, o čom Hitler dobre vedel).
    “Títo ľudia by boli zruinovali celú SA, musel som to zastaviť “, povedal neskoršie Hitler. “Scény, počas nášho záťahu vo Wiessee boli škandalózne a hanebné, omnoho odpornejšie, než by som si vôbec kedy nohol myslieť, že sú možné”.

    Hitlerov pobočník Wilhelm Brückner popisuje v privátnej korešpondencii, ako Htler ‘vyvetral’ svoje roztrpčenie na Himmlera, keď sa tento objavil s konečným zoznamom obetí – 82. V neskorších mesiacoch, Viktor Lutze (veliteľ SA po Röhmovi) prezradil, že – Führer pôvodne dal na zoznam len siedmych; Röhmovi ponúkol sebevraždu, ale keď tento odmietol túto “ponuku”, dal ho tiež zastreliť.
    Denník Martina Bormana uvádza 30-ho júna 1934 sedem mien; “Röhmovo sprisahanie odhalené: Schneidhuber, Count Spreti, Heines, Hayn, Schmid, Heydebreck, Ernst, všetci zastrelení”.
    Ale napriek Hitleroým inštrukciám, zo siedmych sa stalo sedemnásť a potom osemdesiat-dva.
    “Hitler bol teda v zahambujúcej situácii, potvrdiť nakoniec popravu osemdesiat-dvoch”, sťažoval sa Lutze.
    Lutze hodil vinu výlučne na Himmlera a Göringa.

    Hitler nariadil poskytnúť štátne penzie pozostalým zabitých v “Noci dlhých nožov”, ako sa 30 jún 1934 stal pod týmto menom známym.

    • SA narúšala program strany, vyzvihovala nepodstatné veci, nedokázaka „otočiť koleso dejín“ bola slabá

      • Môžete konkrétnejšie? Takto všeobecne sa to dá povedať takmer o každom.

        • Spor medzi SS a SA, ako naplnenie cieľov strany, tak nato sa javila lepšia SS. A ciele NSDAP myslím, že poznáte, tak ako ciele nacionálneho socializmu, SS nerobila nijaký kompromis v otázkach rasy, ich postoj k jednoznačnej politike nacionalizmu, teda javila sa zodpovednejšia k naplneniu programu. Proste vedenie SS a ich „idea“ bolo pre Hitlera TOP.

          • No tak to asi poznáme každý niečo iné. Ale ja som sa pýtal na konkrétnejšie detaily. Teda, ak píšete, že SA „narúšala program strany“ (zrejme NSDAP), chcel som vedieť ktoré konkrétne body máte na mysli a skutky, ktorými ich narúšala.

            A len tak mimochodom – príslušníci SA boli obvykle aj členmi NSDAP, dokonca v neskoršej dobe boli z nich vytvorené aj oddiely Waffen SS. Podávate to tak, ako keby členstvo v SA bolo niečo úplne samostatné, úplne mimo NSDAP. Samozrejme že SA bol v podstate len útvar v organizačnej schéme NSDAP. Takže už z podstaty veci muselo SA sledovať program strany. Iná vec je, aké ciele sledovali poniektoré osoby vo vedení SA.

            A ešte jedna pripomienka. Jednotky SS neboli ani zďaleka taká konzervatívne v otázkach rasy, ako to predkladáte – veľmi podobne, ako mediálny hlavný prúd. O otázkach rasy sa v SS intenzívne diskutovalo a veľakrát sa z SS ozývali hlasy, ktoré protestovali proti radikálnym ustanoveniam Úradu pre rasovú politiku (dokonca tieto hlasy podporil aj Himmler). Veď sa ani nie je čo diviť – jednotky SS pochádzali z obyvateľov celej Európy, dokonca aj Ázie. Preto práve medzi SS bola rasová a etnická tolerancia omnoho väčšia, ako je nám to dnes predkladané.

          • však samozrejme nie všetci, že prešli aj do SS z SA, bola taká možnosť. ….. A ja že ste nacionálny socialista, a to je cesta bez kompromisu, že všetko čo k národu sa nepripája, teda nemože pripojiť, či už z rasovej alebo politickej úrovne, sa vylučuje. – Takto sa to presne koncipovalo v SS. Tak toto ja nemám z vlastnej hlavy, alebo knižky, ale od ľudí ktorí vtedy boli vo funkciách. hm, a čo sa týka SA tak Hitler mal pocit, že sa ona sama štiepi, že je nestabilná. Že tým naruší program. atd…. Ja neberiem veci z kníh historikov, ale od ľudí z tej doby. Vravel, k pričineniu k národu sa nemá ísť kompromisom. Dohoda nemožná. NSDAP by nikdy nešla na kompromis napr. s inou ako národnou alternatívou. .. no knihy čitate, ale ja to viem od človeka z tej doby, od funkcionára ku ktorému Tiso chodieval na obedy Nedele. Nebudem uprednostňovať nejakých historikov, či už takých alebo takých, pred osobnou skúsenosťou s človekom z vysokej funkcie z tej doby.

        • SA nebola za priamu likvidáciu nepriateľov ríše, SS jednoznačne ano. Dalo sa jej v týchto otázkach doverovať, zo strany vedenia.

  2. pozrite, a čo sa týka tej židovskej otázky tak o tom viem toľko, že na začiatku im povedali aby odišli, asi tak. A pracovné tábory? Áno boli, aj s tým nápisom Práca atd… lebo židia sa venovali kadejakým intelektuálnym veciam, potom obchodu-kšeftu atd… len manuálna práca im „smrdela“ tak ich posielali na práce do táborov. Že aby ich naučili fyzicky pracovať. – toto viem od človeka z tej doby. Potom zriadili likvidačno-pracovné tábory, keďže židov nikto nechcel. Tak sa podujali ich vyhladiť. Lebo ich brali ako prekážku k národnému rozvoju spoločnosti.

    • Aj napriek tomu, čo ste napísal vyššie, vám odporúčam prečítať si sem tam aj nejakú knihu. Čím viac, tým lepšie. Keď už pre nič iné, tak aby ste si porovnal vyjadrenia vášho známeho. Tzv. „oral history“ je síce dnes populárna, ale z hľadiska faktov stojí – s prepáčením – za hovno.

      • ale no, nestojí za hovno, skor za hovno stojí história ktorá je poplatná dobe, ktorá chce niečo prikrášlovať alebo nejako obhajovať že my nič my muzikanti, .. píšem vám na rovinu, jednoduché veci, … že likvidovali židov ? áno, lebo ich brali ako tých ktorí rozkladajú národ, ktorí sa nevedia zúčasniť na dianí národa, a ani nemožu, keďže neboli nemcami, napr. lebo uznávali parlament a nacionálny socializmus uznáva snem s jednou stranou, nie bordel ala demokracia. . to sú fakty toto čo vám píšem .. kníh mám naozaj dosť, aj z tej doby, … kaleidoskopy z roku 1920 a ako v tých časoch už za prvej republiky hodnotil autor po voľbách židovskú stranu a komunistickú, ale aj sns. Nabuduće niekdey vám niečo z toho napíšem. teda odpíšem, tiež info ktoré ste nevedeli

        • „História poplatná dobe nestojí za nič…“ pekné vyjadrenie. Len veľká škoda, že práve z tej poplatnej histórie opakujete dookola tie isté klamstvá. 🙂

          • ja uznávam to, že je to dosť všeobecné to čo som napísal SD vs. SS, viac neviem, … napísal som presne to čo som počul. …. Proste Hitler – žiadny kompromis, žiadne odvrávanie, jedna strana ,jeden národ, to čo tam nepatrí a chce robiť politiku je škodca, takže išlo to von z kruhu. A nemyslím, že som napísal klamstvá, „stranícke spory“ sú skoro vždy a niečo podobné bolo SD vs. SS.

          • No o tom ani najmenej nepochybujem, že spory a najmä stranícke vždy a všade boli. Ale keď si to uvedomíme, musíme sa pýtať – neboli tieto spory aj v iných oblastiach? Napríklad v rasovej politike? A veru tam tieto spory aj boli, dokonca dosť intenzívne. Dokonca sám Hitler nerád vyťahoval rasové otázky, pretože mal pocit, že táto téma rozdeľuje (a nespája) Nemecko. Hitler uzatváral viac kompromisov, ako sa vám dnes zdá. Dnes je prezentovaný ako tyran, ktorý mal jediné a konečné slovo nad každým a nad všetkým. To však nie je pravda. Mal mnoho poradcov, nechal si radiť, počúval druhých. Snažil sa spojiť nemecký národ a to sa nezaobišlo bez veľkých kompromisov. A aj práve noc dlhých nožov bola takýmto kompromisom. Ak si nechcel znepriateliť veľkopodnikateľov, musel niečo urobiť s Rohmom. Inak, tu sa to nepíše, ale Rohm bol veľmi radikálny socialista. Netajil sa s tým, že chce zoštátňovať fabriky, banky. Toto proste Hitler nemohol a nechcel akceptovať. Napriek tomu, že národný socializmus vždy bol ľavicového zamerania. Nie ako sa dnes klamlivo označuje za „pravicovú“ ideológiu.

          • myslím že si nerozumieme, ja tu píšem o idei nacionálneho socializmu, ten robí veci v duchu národa, Všetko sa podriaďuje duchu národa, tam niet kompromisu, a to nieje tyranské, to je silne národné a taký bol A.Hitler. Pre národ to nieje tyranské, pre národ je to oslobodzujúce. A tí ostatní čo k národu nepatria nech idú preč! ..veď na začiatku židom povedali aby odišli – toto sa do riti nikde nespomína u demokratov, to mi povedali ľudia zo slovenského štátu ktorí vtedy žili, aby židia odišli preč. Len žid je hrdý, a nikto ho nechcel. Tu nebolo pre nich kompromisu to bola jediná cesta, buď odísť alebo do pracovného tábora „pracovať“ – drieť, v nemeckom aj likvidovať, cigáni to isté. Takto ako píšem som to myslel. Tá podstata nemá kompromis. Hitler bojoval celý život proti americko-anglickému vplyvu ktorý považoval za židovský a tak isto proti boľševizmu. …. tam to bolo tak v ZSSR, že na začiatku mal so Stalinom zmluvu, Nemecko posielalo do ZSSR odborníkov, vojenských poradcov atd… a to iba preto, aby Stalin videl, že lepší je Národný socializmu ako ten zemliankársky bolševizmus . Tam sa pokúsili nemci takouto cestou zmeniť systém, zmeniť ho zvnútra /presne tak to robia aj iné štáty napr. amerika, vid. ich podpora dizidentov za CSSR/ To je akoby povedali odídi od boľševizmu. Hitler tomu veril že zmení ZSSR najprv takto, ale nestalo sa, tak tam to išiel zmeniť vojnou. Nešiel proti Rusom ako národu, ale proti tomu boľševizmu. Ved Ukrajina- ako národ vtedy Hitlera vítala. A keď takúto jednoduchú vec nechápete škoda rečí. Takto uvažujú štátnici v jadre veci, jedného som mal v rodine, vysokopostaveného. A z inakadial viem o tom období.

  3. pripadáte mi niekedy skor ako „národní slniečkári“ ako národní socialisti 🙂 národný socializmus je boj, boj za národnú vec v každom ohlade.

    • Neviem síce, koho tým myslíte, ale nemýľte sa. To, že mňa konkrétne zaujíma obdobie národného socializmu ešte neznamená, že som jeho bezvýhradným zástancom. Z tohto obdobia sa treba poučit a nie ho slepo napodobňovať. To nikdy fungovať nebude.

      • tak a teraz kecáte, poučte sa, a buďte ako LSNS, a uvažujte, že bez Kremľa tu zmeny – proslovanského charakteru neuskutočníte, a nie do nich pindať do Kremľa, že podporuje protiukraninskú chuntu, že sú „postkomunisti“

        • protiukrajinskú – protikyjevskú chuntu – tak som myslel

        • Na jednu stranu mi tu vysvetľujete „ideály národného socializmu podľa Roba“ a na druhú stranu tu obhajujete neoboľševický kremeľský panslavizmus. Rozhodnite sa. Na dvoch stoličkách sa sedieť nedá.

          Za seba môžem povedať rovno – ĽSNS tu žiadnu „proslovanskú“ zmenu k lepšiemu nepriniesla a ani neprinesie. A ak sa o to bude snažiť, postavím sa ostro proti tomu. Červený mor sme tu mali dosť dlho a ja urobím všetko čo je v mojich silách, aby sa už nevrátil. A ak má Kotleba v sebe čo len trocha charakteru, nebude trvať dlho a tú červenú špinu z ĽSNS rýchlo vykope. O čom však dosť pochybujem, pretože voličské hlasy… Na tom končí jeho charakter.

          Tu máte materiály z posledného „všeslovanského zjazdu“. Ak ani po ich prečítaní nepochopíte, koľká bije, tak vám asi niet pomoci…

          http://manipulatori.cz/rusko-zeme-zaslibena-dokumenty-xii-vseslovanskeho-sjezdu/

          Pár úryvkov:
          „V důsledku vítězství ve druhé světové válce prastarý sen o sjednocení Slovanů nabyl reálných rysů. Byly vytvořeny organizace Varšavské smlouvy, Rada vzájemné hospodářské pomoci, které přispěly k politické, ekonomické a kulturní integraci slovanských národů.“

          „Nezbytná je ochrana památníků a hřbitovů sovětských a dalších slovanských vojáků, kteří rozhodujícím způsobem přispěli k vítězství nad fašismem a zachránili slovanské a další národy Evropy a světa před zničením, kteří jim přinesli svobodu.“

          „Úkolem veškerého Slovanstva je úsilí o sjednocení Ruska, Běloruska a Ukrajiny. Budou tak spojeny východoslovanské společnosti, které k sobě navzájem patří, a Západ bude zbaven možnosti využívat Ukrajinu proti Rusku.“

          „z důvodu ozbrojeného převratu v Kyjevě v únoru 2014 – takzvané „revoluce důstojnosti“ se moci chopily ultrapravicové síly, které na celém území bývalé Ukrajiny šíří nacistický režim, jehož projevem je intolerance a zjevná agrese vůči lidem jiných národností a náboženství.“

          atď, atď…

          • “Ja neberiem veci z kníh historikov, ale od ľudí z tej doby”.

            “….človekom z vysokej funkcie z tej doby….”

            “…na začiatku im povedali aby odišli….”

            “ Potom zriadili likvidačno-pracovné tábory……. Tak sa podujali ich vyhladiť.”

            …neviem váš vek, ale zaujímal by ma vek tých ľudí, od ktorých ste sa dozvedel tieto “veci”….tí musia byť dobre cez sto a okrem toho to museli byť ľudia z “vysokých pozícií” na Slovensku (nemyslím že poznáte nemeckých); prečo si myslíte, že boli “odborníci” na nemecké záležitosti?
            Keď vám poviem, že manžel mojej tety bol miestnym veliteľom SA uveríte mi?
            Keď vám poviem, že som poznal mládenca z miestnej nemeckej rodiny, ktorý bol “guard”v Auschwitzi-Oawienčin (jeho meno už môžem prezradiť – Dernesch – boli dvaja bratia a ten druhý bol ako nemecký vojak na ruskom fronte), uveríte mi? A je to Pravda! Ale na tom ani nezáleží, či veríte, alebo nie. Áno, hovoril, že to tam nie je “letný tabor”, ale o žiadnom “vyhladzovaní’ ktoré spomínate nevedel.

            Že židom radili aby odišli,- a mnoho urobili pre tých, ktorí odišli, tí si mohli vziať celé svoje msjetky a financie), je pravda, ide tu len o to, že kedy si myslíte vy, bol ten “začiatok” ?
            Predpokladám že neviete (od tých vašich informátorov z vysokých pozícií) že medzi rokmi 1933 a 1937, teda dlho po nástupe Hitlera k moci, imigrovalo do Nemecka 10,000 židov. V roku 1937 z 1,200 židov, do Nemecka imigrovaných, 97 ich prišlo z Palestíny!
            A sme u toho: o akom “vyhladzovaní’ – vaše “likvidačno-pracovné” tábory – píšete? Vedel by ste napísať akým spôsobom a kde ich vyhladzovali?
            Oni ich nevyhladzovali, lebo ich potrebovali na poľné práce, pracovať na poliach, kde pestovali rastlnu Kok Sagis – viete čo to je?

            Ono tá cesta do “koncentračných táborov” nebola pre každého žida rovnaká. Vaši informori vám to nemohli povedať, lebo to sú tzv “privileged informations”, ktoré sa ani v žiadnych učebniciach dejepisu nedozviete.
            Vôbec sa nedozviete, ako holandskí príbuzní rozvetvenej židovskej rodiny bankárov Warburg, cestovali v marci 1941, pod ochranou 14 príslušníkov SS, nie v “dobytčákoch”, ale v “Pullmanoch” cez obsadené Francúzsko, neobsadené Francúzsko, Španielsko a Portugalsko do prístavu, , kde nasadli na loď do USA, majúc už víza, vybavené pre nich ich Warburg prbuznými v USA.

            A toto asi tiež neviete. To sa tiež nepíše, ani neučí v dejepise:
            “V prvý deň Druhej svetovej vojny, loď Jeho Výsosti “Lorna” vystrelila na ‘pokulhávajúcu’ preplnenú loď “Tiger Hill”, ako sa blížila ku brehom Palestíny s 1417-timi židovskými uprchlíkmi. Prví ľudia zabití Britmi v Druhej svetovej vojne teda neboli Nemci, ale židovskí uprchlíci z Nemecka”.

            Máte však aj v niečom pravdu. Hitler žiadal od nemeckého národa práva diktátora na štyri roky a dostal ho. Preto všetko riadil, ako uznal sám za vhodné a o výsledkoch niet pochýb. Videl ich celý svet. Preto ja osobne pevne verím v “Leadership princíp” a nie v nejakú aj tak neexistujúcu “demokraciu.
            Povedal to už dávno Sokrates:
            “Vláda jedného muža, ale múdreho muža”.

            * * *
            Tie úryvky, z toho “všeslovanského zjazdu”, môžu skutočne vzísť len z primitívnych ‘slovanských’ hláv, aké sa tam zišli. Ako vidieť, Ukrajina im “sere” (prepáčte) na nejakú ich “slovanskú jednotu a podobne Poľsko, ktoré nebude nikdy priateľom Ruska.
            To by ste si musel prečítať niečo o tom, č0 robila ruská NKVD vo vých. Poľsku, keď tam vtrhli 16 dní po Wehrmachte (17 sept. 1939). Sovietsky Zväz si totiž vôbec nepovažoval za povinnosť dodržať mierovú zmluvu uzavretú 25. júla 1932 (neskoršie 5. mája 1934 podpísaním Protokolu o predĺžení do 31. decembra 1945).

Pridaj komentár