Domov / Hlavná strana / Čítanie / Mýtus o nemeckej podlosti: Život v Nemecku pod vládou Hitlera 3

Mýtus o nemeckej podlosti: Život v Nemecku pod vládou Hitlera 3

Noc dlhých nožov

V prvých rokoch Tretej Ríše bola najväčšou hrozbou pre Hitlera SA – obrovská a mocná organizácia vo vnútri nacistickej strany. Mala okolo 3,5 milióna členov a viedol ju náčelník štábu Ernst Röhm. [Divízia SA (Sturmabteilung), doslova úderné / útočné oddiely, pôvodne fungovala ako polovojenské krídlo nacistickej strany (NSDAP). Boli známi aj ako „hnedé košele“ – pozn. prekl.] Hitler do veľkej miery vďačil SA za svoj úspech, ale teraz, keď bol pri moci, sa veci zmenili. Ak mal Hitler úspešne realizovať svoje programy, potreboval podporu priemyselníkov a vojenských veliteľov. Nemecký generálny štáb nenávidel a pohŕdal SA. Priemyselníci, ktorí financovali Hitlera, taktiež cítili odpor voči SA a videli ich ako nebezpečnú bandu chuligánov. Röhm situáciu ešte zhoršil neuváženou poznámkou, že nemeckú armádu absorbuje do SA pod jeho velením. SA bola v tom čase oveľa väčšia ako armáda. Tým si ešte viac znepriatelil generálny štáb.

Niektorí vedúci predstavitelia SA, vrátane Röhma, sa netajilo svojimi socialistickými a antikapitalistickými postojmi, ktoré neschvaľoval Hitler, priemyselníci, ani armáda. Hnedé košele SA neboli príliš populárne ani medzi priemernými obyvateľmi Nemecka vďaka ich násilnickému, gangsterskému správaniu. Röhm nešetril kritickými a posmešnými poznámkami aj osobne na Hitlera. Röhm začal byť vnímaný ako „neriadená strela“, na ktorého vernosť sa už nedalo spoliehať a dokonca by mohol byť hrozbou pre Hitlerovu pozíciu. Generál von Bloomberg a prezident Paul von Hindenburg radili Hitlerovi, že s Röhmom a SA musí niečo urobiť, inak ho už nebudú môcť ďalej podporovať. Priemyselníci mu hovorili to isté. Hermann Göring, ako aj Heinrich Himmler už varovali Hitlera pred možným prevratom Röhmovej SA proti nemu. Hitler sa konečne rozhodol, že proti Röhmovi a SA musí začať konať.

Hitler nariadil všetkým veliteľom SA účasť na stretnutí v hoteli Hanselbauer v meste Wiesse. O čom sa malo na stretnutí jednať nebolo povedané. Medzitým Göring a Himmler zostavili zoznam politických nepriateľov v SA, ktorých bolo potrebné eliminovať. Dňa 29. júna 1934 prišiel Hitler sprevádzaný SS do Wiesse, a osobne zatkol Röhma. Počas ďalších 24 hodín bolo zatknutých ďalších 200 vysokých dôstojníkov SA na ceste do Wiesse.

Obr 13.7: Hotel Hanselbauer v meste Bad Wiesse, v ktorom bol zatknutý Röhm

Niekoľko dôstojníkov bolo zastrelených ihneď po zatknutí, ale ďalší boli vzatí do väzby na ďalšie posúdenie. Hitler osobne mal Röhma rád a rozhodol sa mu odpustiť s ohľadom na jeho služby nacistickému hnutiu. Göring a Himmler sa proti tomu postavili a varovali Hitlera, že robí nebezpečnú chybu. Hitler sa konečne odhodlal a rozhodol, že Röhm musí zomrieť. Trval však na tom, že musí dostať možnosť spáchať samovraždu. Keď Röhm odmietol, zastrelili ho dvaja príslušníci SS.

Obr 13.8: Ernst Röhm, veliteľ SA

Oficiálne bolo popravených 77 „nespoľahlivých“ vrátane Röhma a skončila všetka opozícia proti Hitlerovi a národným socialistom. Neoficiálne odhady počtu popravených sú však oveľa vyššie. Hitler po popravách mal prejav, v ktorom svoje činy vysvetlil nemeckému ľudu.

„V tejto hodine som zodpovedal za osud nemeckého ľudu a tak som sa stal najvyšším sudcom nemeckého národa. Dal som rozkaz zastreliť vodcov tejto zrady.“

Noc dlhých nožov bola prelomovým bodom bodom nacistického režimu. Po nej sa Hitler stal najvyšším, nespochybniteľným vládcom Nemecka.

Článok v londýnskom denníku Daily Mail bol plný chvály na Hitlerove skutky:

„Herr Adolf Hitler, nemecký kancelár, zachránil svoju krajinu. Rýchlo a nemilosrdne zbavil Nemecko mužov, ktorí sa stali nebezpečenstvom pre jednotu nemeckého národa a poriadok. S bleskovou rýchlosťou ich odstránil z vysokých úradov, zatkol a popravil.

Mená mužov, ktorí boli zastrelení na jeho rozkaz, sú už známe. Hitlerova láska k Nemecku triumfovala nad súkromným priateľstvom a vernosťou k druhom, ktorí s ním stáli bok po boku v boji za budúcnosť Nemecka.“ Daily Mail, Londýn, 2. júla 1934

Za veliteľa SA namiesto Röhma bol vymenovaný Viktor Lutze. Pod jeho velením SA postupne strácala svoju silu a moc zároveň s tým, ako stúpala na dominantné pozície SS pod velením Himmlera.

Obr 13.9: Veliteľ štábu SA Viktor Lutze (28. december 1890 – 2. máj 1943) bol veliteľom SA, ktorý nastúpil po Ernstovi Röhmovi. Zomrel na následky zranení po dopravnej nehode. Štátny pohreb sa konal 7. mája 1943 v Berlíne

Prezident von Hindenburg zomrel 2. augusta 1934 a Hitler prevzal funkciu prezidenta. Zároveň sa stal najvyšším veliteľom armády. Hitler sa potom začal nazývať „Führer“ alebo Vodca.

Dňa 19. augusta 1934 sa uskutočnili voľby nazvané „plebiscit“, v ktorých nemecký národ mohol vyjadriť buď súhlas alebo nesúhlas s Hitlerom a jeho režimom. Približne 95 % zaregistrovaných voličov prišlo k voľbám a 90 % hlasovalo za Hitlera. Voľby boli pod medzinárodným dohľadom a podľa všetkých hodnotení šlo o spravodlivé a slobodné voľby bez akéhokoľvek zastrašovania voličov. Hitler mal teraz ohromnú podporu voličov.

Výročný zjazd nacistov v Norimbergu 1934

V septembri 1934, len dva týždne po plebiscite, sa konal v Norimbergu každoročný zjazd NSDAP, na ktorom sa čítalo veľké prehlásenie Vodcu:

„Nemecká forma života je difinitívne stanovená na nasledujúcich tisíc rokov. Vek nervozity z 19. storočia sa s nami ukončil. Nasledujúcich tisíc rokov nebude v Nemecku žiadna revolúcia.“

Židovský americký novinár William L. Shirer („Vo vnútri Tretej Ríše“) sa zjazdu zúčastnil aby zistil, o čom vlastne je tá nacistická pompa a lesk. Napísal:

„Začínam chápať niektoré dôvody Hitlerovho ohromujúceho úspechu. Podľa vzoru rímsko katolíckej cirkvi znovu zavádza poméznosť, farebnosť a mysticizmus do jednotvárneho života Nemcov 20. storočia. Dnes ráno bolo otvorené zhromaždenie … bola to viac ako nádherná show; mala niečo z mystiky a náboženského zápalu Veľkej noci alebo Vianočnej omše vo veľkej gotickej katedrále. Hala bola morom pestrofarebných vlajok. Aj príchod Hitlera bol dramatický. Hudba prestala hrať. V hale zmĺklo viac ako 30 tisíc ľudí. Potom hudba spustila Badenweilerov pochod, … Hitler sa objavil v zadnej časti auditória a nasledovali ho jeho verní – Göring, Goebbels, Hess, Himmler a ďalší. Pomaly kráčal uličkou v strede a 30 tisíc rúk sa zdvihlo na pozdrav.“

Podľa Shirera bola atmosféra v hale taká opojná, že:

„Každé slovo, ktoré Hitler vyslovil, sa zdalo byť inšpirovaným zhora.“

Obr 13.10: Nacistický zjazd v Norimbergu v roku 1934, počas ktorého Hitler vyhlásil „tisícročnú Ríšu“

Hitler vo svojom prejave pred Norimberským zjazdom očistil hnedé košele SA od podozrení zo spolupáchateľstva z udalostí predchádzajúcich krvavému kúpeľu (noc dlhých nožov) a uznal ich neochvejnú vernosť k nemu a strane. Tejto udalosti sa zúčastnilo 50 tisíc vybraných hnedých košieľ, ktoré na toto vyjadrenie reagovali zborovým „Sieg Heil.“ Už neboli žiadne otázky o vernosti SA.

Norimberské zjazdy sa konali každoročne v septembri až do roku 1938, kedy boli pozastavené. Cieľom zhromaždení bolo ukázať svetu nemecký národný štát v jednom šíku s vodcom a ideológiou. Oživili aj národnú hrdosť nemeckého ľudu. Hitler dal nemeckej filmovej herečke a režisérke Leni Riefenstahl za úlohu vytvorenie dokumentu o zjazde v Norimbergu v roku 1934.

Obr 13.11: Hromadné cvičenie na Norimberskom zjazde počas „Dňa spoločenstva.“ Hitler a národní socialisti podporovali súdržnosť, disciplínu, zdravie a sviežosť u nemeckého národa.

Leni Riefenstahl si získala meno v nemeckom filmovom priemysle svojimi úlohami v sérii takzvaných horských filmov, ktoré režíroval Arnold Franck. V týchto filmoch predstavovala prototyp schopnej, zdravej nemeckej dievčiny so správnym árijským vzhľadom. Tento žáner začal byť zanedlho spájaný s nacionalistickými ambíciami vznikajúcej nacistickej strany. V roku 1932 napísala, režírovala a hrala vo vlastnom horskom filme „Modré svetlo.“

Obr 13.12: Hitler a Leni Riefenstahl v Norimbergu

Napriek nedostatku skúseností bol Riefenstahlovej film svojimi vizuálnymi efektami mimoriadne pôsobivý. V belosti snehu a silnom germánskom duchu hrdinky bolo Modré svetlo oslavou ducha a vitality árijského národa, témy, ktorá bola ústrednou myšlienkou nacistickej ideológie.

Nebola to náhoda, že si Hitler vybral Riefenstahlovú ako režisérku série dokumentárnych filmov, ktoré by ukázali národný socializmus v priaznivom svetle. Prvým a najvplyvnejším z týchto filmov bol „Triumf vôle“, ktorý bol natočený na pamiatku zjazdu v Norimbergu 1934. Tento film bol označovaný ako najoslňujúcejší a najúspešnejší propagandistický film, ktorý sa kedy nakrútil.

Hitler oživuje nemeckú ekonomiku

Vo veľmi krátkom čase Hitler pripravil to, čo bolo pravdepodobne najväčším hospodárskym obratom v histórii. Ľudia sa dostali z biedy do plnej zamestnanosti a začali tak prosperovať, že obyčajní robotníci mohli chodiť na zahraničné dovolenky, ktoré platila Nemecká pracovná fronta, vládna robotnícka organizácia. Nemecko sa dostalo z beznádejného bankrotu do masívneho obnovovania a dokonca rozširovania svojej infraštruktúry. Prvý diaľničný systém na svete „Autobahn“ bol žiarivým príkladom. Ďalším bola masová výroba Volkswagenu, ľudového auta. Generál Eisenhower bol nemeckým systémom Autobahn tak ohromený, že keď sa neskôr stal prezidentom, inicioval stavbu diaľničného systému aj v Amerike – priamo replikoval nemecký Autobahn. Hitler taktiež presadzoval politiku „autarkie“, teda národnej sebestačnosti. To znamenalo, že Nemecko obmedzovalo zahraničný dovoz a vyrábalo vlastný spotrebný tovar, pokiaľ to bolo možné. Hitler transformoval Nemecko zo zdanlivo nevratnej hlbokej depresie do najvitálnejšej európskej ekonomiky.

Obr 13.13: Začína hromadná výroba Volkswagenu (ľudového auta)

Hitlerova vláda znížila nezamestnanosť zo 6 014 000 v januári 1933 (keď sa Hitler stal kancelárom) na menej ako 338 000 v septembri 1936. Zároveň sa radikálne zvýšila aj mzda. Nemecký obchod prosperoval, deficity miest a provincií takmer zmizli. V rozpore s oficiálnou historiografiou boli výdavky na zbrojenie až do tejto doby nepodstatné a nehrali takmer žiadnu úlohu pri hospodárskej obnove Nemecka. To prišlo až neskôr.

Nezamestnanosť bola odstránená ako prvá, predovšetkým vďaka zvýšeniu vládnych výdavkov na verejné práce. Základná infraštruktúra Nemecka, ako napríklad železnice, cesty a verejné stavby sa zlepšila a rozšírila. Okrem toho existovala nepriama podpora vlády pre súkromné pracovné projekty. Zároveň sa výrazne znížili dane, aby vznikla motivácia pre zamestnanie ďalších pracovníkov. Výsledkom bol nárast miezd v národnom hospodárstve, následne sa zvýšili spotrebiteľské výdavky, čo samo o sebe viedlo k nárastu pracovných miest. Hitlerova politika „autarkie“ (národnej sebestačnosti) mala za následok vytvorenie „blahobyt vytvárajúcich“ pracovných miest vo výrobe, ktoré boli potrebné na udržanie dlhodobého hospodárskeho rastu. V roku 1936 došlo k nedostatku pracovnej sily, najmä v stavebníctve a hutníctve.

Obr 13.14: Charles Lindbergh v Nemecku na kontrole letectva

V tom čase cestoval po Nemecku Charles Lindbergh spolu s manželkou Anne Morrow Lindbergh. Vo svojej knihe „Autobiografia hodnôt“ (Autobiography of Values) Charles Lindbergh napísal:

„Organizovaná životná sila Nemecka bolo to, čo ma najviac ohromilo: neustála aktivita ľudí a presvedčivé diktátorské smerovanie k budovaniu nových tovární, letísk a výskumných laboratórií…“

Jeho manželka vyvodila podobné závery.

„… nikdy vo svojom živote som nevidela takéto vedomé nasmerovanie úsilia. Je vzrušujúce vidieť, ako sa prejavuje v energii, hrdosti a morálke ľudí – najmä mladých ľudí,“ napísala v „Kvet a žihľava“ (The Flower and the Nettle.)

Preklad: ::prop, www.protiprudu.org
Zdroj: Benton L. Bradberry: The Myth of German Villainy

Obsah

Ak sa vám kniha páči, môžete podporiť preklad finančným príspevkom. Podrobnosti

O ::prop

Jeden komentár

  1. Autor knihy, B.L.Bradberry vôbec neobjasňuje v jeho knihe podrobnosti celej aféry Röhm a spol. Možno nechce opakovať to, čo už podrobne napísal historik D.Irving v jeho knihe “The War Path – Hitler’s Germany 1933-1939”.
    Nebezpečím pre Hitlerov program nebola SA, ako taká, bol to puč zvrhnúť Hitlera, pripravovaný Röhmom a jeho prevážne homosexuálnymi spoločníkmi.
    Podívajme sa, čo o tom pše D.Irving:

    Vie sa, že jediný krát, v septembri 1939, mal Hitler súkromný rozhovor o tom, čo vedel o Röhmových ‘machináciách’ a v tom čase pravdepodobne viac racionalizoval, než vzpomínal:
    “Už od roku 1933 mi bolo jasné že ‘showdown’ bol nevyhnutný, že to bol on, alebo ja. Vedel som o všetkých zločinoch, ktoré napáchal tento muž a jeho gang. Nemohol som sa ho dotknúť, aby som neriskoval všetko, čo som dotedy dosiahol. Vedel som o jeho vlastizrádnych rozhovoroch s Francúzmi (veľvyslanec François-Poncet), zachytených FA (Forschungsamt -nemecká výzvedná služba)”.

    Krvavé čistky v SA 30-ho júna 1934 stavajú historika pred určité ťažkosti. Dnes je nemožné prehlásiť s istotou, pokiaľ bol za tým Hitler, a pokiaľ bol nechtiac navedený armádou a SS, činných v blízkej a ‘hriešnej’ aliamcii…

    Určité fakty sú jasné. SA plánovali nahradiť (zvrhnúť) niekedy v budúcnosti Hitlerovu vládu.
    Noví ministri už boli Röhmom vymenovaní – on sám ako minister vojny, Schleicher ako kancelár a riaditeľ továrne Messerschmitt Theo Croneiss, minister letectva.
    Fritsch nariadil veliteľstvám armády zozbierať usvedčujúci material na Röhma. Blomberg ukázal Hitlerovi rozkaz, podpísaný Röhmom 23-ho mája pre SA, hromadiť a ukazovať sa so zbraňami, kde môžu, za účelom “dať SA svaly” v jej potýčke s Wehrmachtom.
    Hitler bol presvedčený. Svojmu Kabinetu povedal: “Toto skompletizovalo evidenciu o velezrade”.

    Zanedlho agenti poukázali na SA skupinu Berlín-Brandenburg, ktorá pod vedením notoricky známeho Karl Ernsta, ilegálne hromadila zbrane pre “operáciu koncom júna”
    Croneiss taktiež ‘vymenil záprah’ a priznal Göringovi celú konšpiráciu. Göring veril v jeho vinu a povedal to Hitlerovi. Hitler – ako Göring neskoršie povedal – mu položil ruky na ramená a povedal: “Göring, nemýlite sa”.

    Hitler priletel do Mníchova 30-ho júna, kde ho vítali armádni dôstojníci.
    Strhol výložky z generálaov SA Schneidhubera a Schmida a nechal ich odviesť do Stadelheim väzenia, kde sa neskoršie stretli s Röhmom a s plným autobusovým nákladom iných SA výtečníkov, ktorých Hitler osobne – a nie bez osobného rizika – vyhnal von z hotela Hanselbauer (Bad Wiessee), prichytených uprostred odporných homosexuálnych orgií. (Röhm bol známy homosexual, ako aj mnoho ľudí okolo neho, o čom Hitler dobre vedel).
    “Títo ľudia by boli zruinovali celú SA, musel som to zastaviť “, povedal neskoršie Hitler. “Scény, počas nášho záťahu vo Wiessee boli škandalózne a hanebné, omnoho odpornejšie, než by som si vôbec kedy nohol myslieť, že sú možné”.

    Hitlerov pobočník Wilhelm Brückner popisuje v privátnej korešpondencii, ako Htler ‘vyvetral’ svoje roztrpčenie na Himmlera, keď sa tento objavil s konečným zoznamom obetí – 82. V neskorších mesiacoch, Viktor Lutze (veliteľ SA po Röhmovi) prezradil, že – Führer pôvodne dal na zoznam len siedmych; Röhmovi ponúkol sebevraždu, ale keď tento odmietol túto “ponuku”, dal ho tiež zastreliť.
    Denník Martina Bormana uvádza 30-ho júna 1934 sedem mien; “Röhmovo sprisahanie odhalené: Schneidhuber, Count Spreti, Heines, Hayn, Schmid, Heydebreck, Ernst, všetci zastrelení”.
    Ale napriek Hitleroým inštrukciám, zo siedmych sa stalo sedemnásť a potom osemdesiat-dva.
    “Hitler bol teda v zahambujúcej situácii, potvrdiť nakoniec popravu osemdesiat-dvoch”, sťažoval sa Lutze.
    Lutze hodil vinu výlučne na Himmlera a Göringa.

    Hitler nariadil poskytnúť štátne penzie pozostalým zabitých v “Noci dlhých nožov”, ako sa 30 jún 1934 stal pod týmto menom známym.

Pridaj komentár