Domov / Hlavná strana / Čítanie / Mýtus o nemeckej podlosti: Židia vo Výmarskom Nemecku

Mýtus o nemeckej podlosti: Židia vo Výmarskom Nemecku

V roku 1848 sa Európou prehnala revolučná vlna. Po jej skončení bolo zrušených mnoho tradičných obmedzení na Židov. Nemecko bolo k Židom obzvlášť štedré a dalo im rovnaké práva, ako iným občanom. So zrušením všetkých obmedzení začali Židia v Nemecku rýchlo prosperovať. Pri rastúcom blahobyte, ktorý nasledoval po zjednotení Nemecka do jediného štátu v roku 1871, Židia prosperovali v ďaleko väčšej miere než ostatní Nemci. Ich pozoruhodná schopnosť spolupracovať, pokiaľ išlo o prospech Židov na úkor hostiteľského nežidovského obyvateľstva, im poskytol silnú konkurenčnú výhodu. Cisár Wilhelm ich z veľkej časti držal mimo vlády, takže pod vládou Kaisera nezískali žiadnu významnú politickú moc. To sa zmenilo s príchodom Výmarskej republiky, ktorá vznikla po Prvej svetovej vojne a cisárovej abdikácii, keď bolo zrušené obmedzenie brániace zastávať Židom miesta v štátnej správe.

V tej dobe začali prúdiť do Nemecka Židia z východnej Európy. Bol to následok nepokojov v tomto regióne – vojnou, ruskou revolúciou a ruskou občianskou vojnou. Veľký počet ľudí sa chcel odsťahovať z nebezpečných oblastí a prejsť do Nemecka cez Východné Prusko, ktoré hraničilo s Ruskom.

Na čele nemeckej imigrácie a naturalizácie v ranom období Výmarskej republiky stál Žid (Herr Badt), ktorý pri prisťahovaní dával prednosť Židom. V tej istej dobe sa v ďalších európskych krajinách stále udržiavali prísne limity na židovskú imigráciu. Títo imigranti, valiaci sa cez hranice Východného Pruska, sa rozšírili po celom Nemecku a pripájali sa k ďalším židovským komunitám, ktoré vznikali vo väčších nemeckých mestách. Cisár bol preč, všetky mreže sa zdvihli, a tak Židia zaplavili všetky štátne úrady Výmarskej republiky. Systematicky prenikali do profesijných stavov a nemeckých inštitúcií. Židia držali pospolu ako rasa a vždy ťahali za nitky, aby sa navzájom dosadzovali do úradov a organizácií a tak zabezpečili, že členovia ich rasy majú najvyššiu prioritu napríklad pri prijímaní študentov na najlepšie univerzity, atď. Zatiaľ čo západní kresťania vo všeobecnosti používajú kritérium „schopnosti“ pri prijímaní a postupe, a úvahy o etnickom pôvode alebo náboženskom vyznaní sú až na druhom mieste (pokiaľ vôbec sú brané do úvahy), Židia vyberajú svojich spolupracovníkov a podriadených predovšetkým na základe ich „židovstva“, a ak sú zároveň „schopní“, tak ešte lepšie. V Židmi riadených organizáciách vo Výmarskej republike nežidia nemali šancu pri prijímaní alebo povyšovaní. Židia si vždy vyberali iných Židov.

Intenzívna skupinová spolupráca a vzájomná pomoc uľahčila Židom rýchle preniknutie do každej inštitúcie v Nemecku. Vzor bol vždy rovnaký; ak Žid raz získal pozíciu, priviedol ďalších Židov, a v tomto procese postupne vytláčal nežidov. Netrvalo dlho, a Židia dominovali vo Výmarskom Nemecku. (Rovnaký postup sa dnes deje v Spojených štátoch.)

Uznávaný britský historik sir Arthur Bryant vysetlil vo svojej knihe „Nedokončené víťazstvo“ z roku 1940, že aj keď Židia tvorili menej ako 1 % obyvateľstva Nemecka, mali pod kontrolou 57 % obchodu s kovmi, 22 % obchodu s obilím a 39 % obchodu s textilom. Viac ako 50 % berlínskej obchodnej komory tvorili Židia, a neuveriteľných 1 200 z celkového počtu 1 474 členov nemeckej burzy bolo Židov. Nemecké bankovníctvo a financie boli úplne v moci Židov. Odhaduje sa, že počas Výmarskej republiky bol priemerný príjem Židov trikrát väčší ako nežidov. V roku 1928 vyšlo najavo, že iba 15 Židov obsadilo 718 pozícií v rôznych výboroch a radách. Vo vedúcich pozíciách v priemysle prevažovali Židia ku nežidom v pomere 2:1.

Obr: Kniha sira Arthura Bryanta „Nedokončené víťazstvo“

Nasleduje porovnanie pracovných pozícií Židov v nemeckých mestách Výmarskej republiky na vrcholných pozíciách v obchode s robotníckymi pozíciami:

Percentuálny podiel Židov na najvyšších pozíciách:

Mesto „biele goliere“ „modré goliere“
Berlín 49,4 % 2,4 %
Frankfurt 48,9 % 1,9 %
Kolín nad Rýnom 49,6 % 2,9 %
Breslau 57,1 % 1,8 %

Politický vplyv Židov vo Výmarskej republike bol obrovský v pomere k ich počtu v populácii. Sociálno demokratická strana mala 39 zástupcov, z ktorých bolo 38 Židov. Robotnícke vzdelávacie inštitúty boli z 81 % židovské.

Z celkového počtu 29 oficiálnych divadiel v Berlíne malo 23 židovského riaditeľa. V roku 1931 bolo z počtu 144 filmových scenárov až 119 napísaných Židmi a 77 bolo produkovaných Židmi. Najmenej 75 % všetkých hier napísali Židia.

Josef Eberle napísal v časopise „Schonere Zukunft“ 3. februára 1929:

„Židovské vlastníctvo filmového priemyslu je tak rozsiahle, že iba malé percento zostalo na nežidovské podniky.“

A bolo horšie! Univerzitní učitelia:

Berlín
medicína: 45 % Židov

Gottingen
profesori matematiky: 34 %
profesori medicíny: 34 %
umenie: 40 %
právo: 47 %

Breslau
medicína: 45 %
právo: 48 %
umenie: 25 %

Konigsberg
umenie: 7 %
právo: 14 %
medicína: 25 %

Percento židovských právnikov v roku 1928:
Dortmouth 29%
Hamburg 26%
Stuttgart 26%
Dusseldorf 33%,
Karlsruhe 36%
Beuthen 60%
Frankfurt 64%
Štetín 36%
Berlín 66%.

Percento židovských lekárov v súkromnom sektore (1928):
Wiesbaden 20%
Karlsruhe 26%
Cologne 27%
Mainz 30%
Gotha 31%
Beuthen 36%
Berlín 52%.

Percento židovských lekárov v berlínskych nemocniciach:
Moabit 56%
Friedrichshain 63%
Neukolln 52%.

Obr: Graf z knihy Echarta Verlaga „Židovská dominancia vo Výmarskom Nemecku“ (1933) ukazuje, ako dominovali v intelektuálnych povolaniach Židia v Berlíne

V knihe „Mein Leben als deutscher Jude“ (Môj život nemeckého Žida, 1980) opisuje Dr. Nahum Goldmann „fenomenálny vzostup nemeckého židovstva“ takto:

„Nemecké židovstvo, ktoré prekonalo počas obdobia nacizmu dočasný koniec, bolo jedným z najzaujímavejších, a pre modernú židovskú históriu najvplyvnejších centier európskeho židovstva. Počas doby emancipácie, teda v druhej polovici devätnásteho a na začiatku dvadsiateho storočia zažilo raketový vzostup… Plne sa podieľalo na rýchlom priemyslovom vzostupe cisárskeho Nemecka, prispelo k nemu podstatnou mierou a získalo renomovanú pozíciu v ekonomickom živote Nemecka. Z ekonomického hľadiska nemohla žiadna židovská menšina v akejkoľvek inej krajine – a to ani v Amerike – súperiť s nemeckými Židmi. Vo veľkej miere boli zapojení v bankovníctve, čo bola situácia, ktorá nemala inde obdoby, a prostredníctvom vysokých financií prenikli aj do nemeckého priemyslu. Značná časť veľkoobchodu bola v židovských rukách.

Riadili aj také odvetvia priemyslu, ktoré neboli v židovských rukách. Príkladom môže byť pošta, alebo elektrotechnický priemysel. Mená ako Ballin a Rathenau to potvrdzujú. Nebola žiadna iná skupina emancipovaných Židov v Európe ani v Amerike, ktorá by mala také hlboké korene v ekonomike, ako mali nemeckí Židia. Americkí Židia sú dnes rovnako bohatí alebo aj bohatší, ako boli nemeckí Židia v tej dobe, to je pravda. Ale ani v Amerike s neobmedzenými možnosťami sa Židom nepodarilo preniknúť do ústredných priemyselných odvetví (oceľ, železo, ťažký priemysel, vysoké financie, doprava), ako tomu bolo v Nemecku.

Aj postavenie Židov v intelektuálnom živote krajiny bolo rovnako jedinečné. V literatúre ich reprezentovali zvučné mená. Divadlo mali do značnej miery vo svojich rukách. Denná tlač, predovšetkým tá s medzinárodným vplyvom, bola v podstate vlastnená alebo ovládaná Židmi. Ako paradoxne to môže dnes znieť – po Hitlerovej ére – neváham tvrdiť, že žiadna iná skupina židovského národa tak široko nevyužila rovnoprávnosť, ktorá im bola poskytnutá, ako nemeckí Židia! V krátkosti, história Židov v Nemecku medzi rokmi 1870 až 1933 je pravdepodobne najslávnejším vzostupom, aký bol kedy dosiahnutý v židovskom národe.“ Dr. Nahum Goldmann.

Ďalej podľa Goldmanna:

„Väčšina nemeckých Židov nebola nikdy plne asimilovaná a boli oveľa židovskejší, než Židia v iných krajinách západnej Európy.“

Čo možno nechtiac Goldmann odhalil, bolo to, že presne tak, ako hovorili nacisti, Židia mali pod kontrolou väčšinu inštitúcií v Nemecku. A to aj napriek tomu, že ich bolo menej ako 1 % z obyvateľstva Nemecka. Goldmann tiež poukazuje na to, že sa nikdy plne neasimilovali. Nemci na túto elitnú skupinu nazerali ako na cudzincov a nie ako na Nemcov napriek tomu, že doslova riadili krajinu. Z tohto pohľadu je vzostup Hitlera a nacistického hnutia so silným protižidovským aspektom oveľa zrozumiteľnejší. Židovskí propagandisti však dnes popierajú príliš veľkú moc Židov v Nemecku tej doby.

Obr: Nahum Goldmann na obálke izraelského týždenníka „Frontpage“ z júna 1954 a jeho kniha „Mein Leben als Deutscher Jude“ (Môj život nemeckého Žida)

Dr Nahum Goldmann bol zapálený sionista, ktorý bol nacistami označený ako komunistický agent krátko po pivnom puči. V roku 1935 bol zbavený nemeckého občianstva a zakrátko emigroval do Spojených štátov. Pomohol rabínovi Stephenovi Wisemu založiť Svetový židovský kongres (WJC) a stal sa jedným z najaktívnejších dodávateľov senzačných, ale falošných, príbehov o nacistických zverstvách voči Židom.

Židia podkopávajú nemeckú kultúru

Židia vo Výmarskom Nemecku využívali svoj vplyv v kultúre na zosmiešňovanie tradičnej nemeckej kultúry a nemeckých ideálov. Terčom posmechu bolo aj kresťanstvo. (Tento proces teraz prebieha v Spojených štátoch.) Bolo to obdobie, keď Berlín získal medzinárodnú reputáciu ako centrum dekadencie, hýrenia a pornografie. Nemecko prešlo počas Výmarskej republiky prakticky bezkonkurenčným obdobím spoločenského a kultúrneho rozvratu. Do značnej miery to bol výsledok rozčarovania nad prehrou vo vojne a nespravodlivou mierovou zmluvou. Nemci začali pochybovať o zmysle života. V prvých rokoch Výmarskej republiky bola nemecká spoločnosť odtrhnutá od tradičných kultúrnych koreňov a zmietala sa v prúde udalostí. Zdalo sa, že staré spoločenské normy a správanie už nikdy nebudú uplatňované. Vojna viedla k podobným následkom aj v Anglicku a Amerike, aj keď v oveľa menšej miere. Príčinou bol istý sociálny nepokoj, ktorý sa objavuje v tzv. „stratenej generácii.“ Túto atmosféru kultúrnej neistoty a straty sebadôvery medzi obyvateľstvom využili Židia na to, aby narušili a zničili všetko, čo zostalo z tradičnej nemeckej kultúry.

Obr: Film Cabaret zobrazuje typický dekadentný život vo Výmarskom Berlíne

Obr: Homosexualita a lesbickosť boli otvorene vychvaľované počas obdobia Výmarskej republiky

Aby toho nebolo málo, Nemecko zažilo v roku 1923 obrovskú infláciu, ktorá takmer zničila nemeckú ekonomiku. Počas inflácie stál bochník chleba štyri miliardy (pozn. prekl. – zrejme preklep v origináli, malo by byť milióny) mariek. Stredná trieda bola zničená, ich životné úspory boli preč. Ľudia hladovali. Vraždy a násilie boli na dennom poriadku, vrátane sexuálne motivovaných vrážd, takzvaných „lustmord“, ktoré sa stávali senzáciami v bulvári Výmarskej republiky. Ženy zo sporiadaných rodín boli nútené živiť sa prostitúciou. Rovnako aj ich dcéry a dokonca aj synovia sa predávali na uliciach Berlína – len aby prežili. V očiach sveta sa Výmarský Berlín stal stelesnením dekadencie. Ženy sa obliekali ako muži a predvádzali svoje lesbické milenky. Nahota bola všade.

Samotné slovo „Výmar“ vykúzli obraz kabaretov, vulgárneho obliekania, otvorenej homosexuality a prostitúcie. Berlín sa stal Mekkou škandálov, morálneho úpadku a nahoty. Ďalšie mestá za ním príliš nezaostávali.

Obr: Anita Berber a Sebastian Droste, „Morfín“ – 1920 – Atelier Eberth, Berliner Zeitung Illustrierte

Židovská moc nad správami, informáciami a zábavným priemyslom bol vnímaný ako príčina zrútenia verejnej morálky. Židia mali počas Výmarskej republiky pod palcom aj prostitúciu a pornografiu, ako aj obchod s bielym mäsom. Ak by sme chceli použiť súčasný jazyk, nacisti boli „spoločensky konzervatívni“, až puritánski, a videli sa ako obrancovia tradičných konzervatívnych, kresťanských a národných hodnôt. Odsudzovali nemorálnosť, ktorá zapustila korene v krajine a pripisovali to židovskému vplyvu. Výmarská zhýralosť bola príčinou nacistických krokov, ktoré nasledovali.

Adolf Hitler o tom napísal v „Mein Kampf“:

„Stačilo preštudovať plagáty, na ktorých boli mená duševných tvorcov týchto hrozných filmových a divadelných zlátanín, ktoré tu boli vychvaľované, aby sa človek na dlhú dobu zatvrdil. To bol mor, duchovný mor, horší než čierna smrť kedysi, ktorou bol národ infikovaný. A aké množstvo tohto jedu sa vyrábalo a šírilo! Prirodzene, čím je duševná a kultúrna úroveň takého výrobcu umenia nižšia, tým neobmedzenejšia je jeho plodnosť, keď takýto chlapík začne vrhať svoju špinu ako katapult iným ľuďom do tváre.

Bolo to hrozné, ale nedalo sa prehliadnuť, že práve Žid bol vybratý prírodou k tejto úlohe v prehojnom množstve. Musí sa hľadať jeho vyvolenosť práve v tom? Nemôže sa poprieť fakt, že deväť desatín všetkej literárnej špiny, umeleckého gýča a divadelných hlúpostí šlo na vrub národa, ktorý tvorí sotva stotinu všetkých obyvateľov v zemi. Je to proste tak.“

Židovský vplyv na tento občiansky marazmus v Nemecku bol jasný každému. Veľká väčšina Židov boli komunisti, ktorí pre priemerného Nemca predstavovali smrteľnú hrozbu. Nemci si boli vedomí toho, čo sa deje v židoboľševickom Rusku. Navyše, vzhľadom k raketovej inflácii, pri ktorej si bolo treba doslova zobrať vozík s peniazmi, aby sa dal kúpiť bochník chleba, boli vo väčšine prípadov Židia jediné osoby, ktoré si boli schopné kúpiť nehnuteľnosti alebo tovar vďaka prístupu k peniazom zo zahraničia.

V roku 1914 mala nemecká marka hodnotu približne 25 centov. V roku 1923 mali hodnotu 25 centov štyri milióny mariek. Počas tohto obdobia bolo mnoho nemeckých rodín nútených predať všetko čo mali, len aby prežili. Horná trieda Židov napojená na zahraničné financie bola schopná skúpiť mnoho nemeckého materiálneho bohatstva za neuveriteľne nízke ceny. Takzvaní židovskí „carpetbaggers“ (V histórii Spojených štátov sa ako „carpetbaggers“ nazývali Severania, ktorí sa po občianskej vojne v období 1863-1877 sťahovali na Juh. „Carpetbagger“ bol pejoratívny výraz odkazujúci na tašku z koberca – lacnú príručnú batožinu vyrábanú z kobercovej tkaniny, ktorú títo novoprišelci používali. Cudzinec, ktorý predstiera, že je domáci, je „carpetbagger“; je to človek, ktorý sa snaží využiť skupinu, do ktorej sa začlenil iba kvôli vlastnému prospechu. Mnoho z týchto „carpetbaggers“ v USA boli mimochodom taktiež Židia – pozn. prekl.) boli všade, požierali národ tak, ako mrchožrúti požierajú mŕtvolu. Všetky triedy Židov boli počas Výmarskej republiky na vzostupe, zatiaľčo ekonomická situácia bežných Nemcov sa prudko zhoršovala.

Nemecko sa iba tesne vyhlo boľševickej revolúcii podobnej tej, aká prebehla v Rusku. Od tohto osudu zachránili Nemecko oddiely Freikorps, alebo súkromné milície zložené z vojakov a dôstojníkov, ktorí sa nedávno vrátili z frontovej línie. Avšak od počiatku Výmarskej republiky panovalo napätie medzi dvoma krajnými politickými ideológiami – komunistami na jednej strane, a pravicovými politickými stranami – vrátane národných socialistov – na druhej. Ako sa Nemecko potácalo pod ťarchou ekonomického chaosu, inflácie a depresie, židovskí komunisti sa vytrvalo a koordinovane snažili o prevzatie politickej kontroly. Pod zástavou komunizmu a pomocou kontroly nad financiami (dve hlavy tej istej hydry) hrozili Židia prevzatím všetkej moci nad celou krajinou.

Obr: Náborový plagát Waffen SS z Belgicka. „Blesky“ Waffen SS zabíjajú židoboľševického draka obklopeného ľudskými pozostatkami

V úvodníku „The Daily Mail of London“ z 10. júla 1933 sa píše:

„Nemecký národ … rýchlo upadol do rúk cudzích elementov. V režime pred Hitlerom bolo dvadsaťkrát viac židovských vládnych činiteľov, ako pred Prvou svetovou vojnou. Izraeliti s medzinárodnými konexiami sa navzájom dosadzovali do kľúčových pozícií v nemeckej administratíve.“

Adolf Hitler povedal:

Stále vyskakuje otázka, prečo národný socializmus tak fanaticky bojuje proti židovskému elementu v Nemecku. Jedinou odpoveďou je, že národný socializmus chce vytvoriť skutočnú komunitu ľudí. Keďže sme národní socialisti, nemôžeme dovoliť cudzej rase, aby stála na čele našich pracujúcich.“

Preklad: ::prop, www.protiprudu.org
Zdroj: Benton L. Bradberry: The Myth of German Villainy

Obsah

Ak sa vám kniha páči, môžete podporiť preklad finančným príspevkom. Podrobnosti

O ::prop

26 komentárov

  1. A ako je to dnes? Presne tak ako vo Vymarskej republike. Povedal by som ze je to doslova okopirovane! Povod tohto vsetkeho treba hladat v anglickom liberalizme. Kde Oliver Cromwell naral kopu zidov a ti sa potom zmocnili Anglicka rovnako ako vo Vymarskej republike Nemecka. Rozdiel bol len v tom ze schudobneni lordi, ktory mali sice slachticke tituly a velke slachticke kastiele a zamky, na opravu a udrzbu ktorych nemali peniaze Tito lordi bez skrupuli vydavali svoje dcery za synov zidovskych bankarov. A takto vznikla nova skupina Anglozidia. Ktora vlastnila a vlastni cele bohatstvo Anglicka a Velkej Britanie. Mesto Londyn sa v mnohych periodikach povazovalo za hlavu chobotnice, odkial chapadla svetovlady sa tahaju po celom svete. Dokonca pocas vlady Margaret Thatcherovej prisli s takymto mottom: ÜSa budu nase svaly a Anglicko nas mozog.“ Ronald Reagan sadol Thatcherovej na lep a tak vznikli dve ekonomicke ideologie Thatcherismus a Reaganomic, ktorych vysledky znieme dnes a ktore najviac vidno v USA. Az 90 milionov z 300 milionov v USA je nezamestnanych alebo len prilezitostne zamestnanych. Mnohi z nich ziju v detskych parkoch aj z malymi detmi. Pripad ako vysity z Vymarskej republiky. Este nieco tym ze Ronald Reagan dovillil Anglicku aby v roku 1981 zautocilo na Argentinu, koli Falklandskym ostrovom, ci Malvinskym ostrovom, vlastne porusil Monreovu doktrinu, kde USA prehlasilo ze nedovoli ziadnej velmoci z inej oblasti aby vojensky prepadlo akykolvek stat v Zapadnej hemisphere. Tymto odovzdal USA do ruk Anglozidov.

  2. Nechcem sa zaplietať do protižidovských ani prožidovských teórií. Ak bolo Rusko zdrojom bolševizmu či židobolševizmu, rád by som vedel, kto financoval V. I. Lenina a VOSR. Bez peňazí a skrytej politickej podpory by sa revolúcia nepodarila, ba ani by k nej nedošlo.

    • To sa pýtaš vážne alebo si robíš prdel?

    • Vy nás asi nečítate príliš pozorne…

      Na financovaní ruskej revolúcie sa podieľali dva veľké bloky židovských bankárov; v Londýne a Paríži to boli Rothschildovci, v Nemecku a Amerike to boli banky pod kontrolou Jacoba Schiffa. Schiff bol nemecký Žid a medzinárodný bankár z Wall Street, úzko spojený s ďalšími nemeckými a americkými židovskými bankármi, vrátane (pôvodom z Nemecka) Warburgovcov z New Yorku a Hamburgu, Guggenhaimovcov, Hanauersov, Kahnov a ďalších. Nemeckí aj americkí Warburgovci boli spriaznení s Jacobom Schiffom. Jeden bol jeho švagrom, druhý zaťom. Ďalší medzinárodní židovskí finančníci sa spojili s Jacobom Schiffom a bankou Kuhn Loeb vrátane Westfálsko-Rýnskeho syndikátu; bratov Lazarových z Paríža; Ginzburgovcov z Petrohradu, Tokia a Paríža; Seyera and Company z Londýna, New Yorku a Frankfurtu nad Mohanom; a Nya Banken zo Štokholmu pod vedením švédskeho Žida Olofa Aschberga. Tieto bankové bloky boli „medzinárodné“ v pravom zmysle slova. Boli vlastnené a prevádzkované medzinárodnými Židmi, ktorí neboli lojálni k žiadnemu národu okrem medzinárodného židovstva.

      https://www.protiprudu.org/mytus-o-nemeckej-podlosti-ruska-revolucia-1917-kapitola-4-cast-4/

  3. Financovanie VOSR ste mi vysvetlili. Nemohol som váš web čítať pozorne, lebo som ho náhodou objavil až minulý týždeň. Neexistovalo však len „dobré“ nacistické Nemecko a len „zlý“ ZSSR, resp. Rusko. Moja ďalšia otázka preto znie: „Kto financoval A. Hitlera a NSDAP?“ Tiež ma zaujíma, akú úlohu v sionistickom komplote zohral „nežid“ J. V. Stalin.
    O vplyve Rothschildovcov na novoveké dejiny a súčasnosť nepochybujem. Sú najbohatším rodinným klanom na svete, ktorého majetok sa dnes odhaduje na 100 biliónov dolárov (prevzaté z časopisu Život č. 37/2013).

  4. Isteže, pohodlnejšie je veriť, že najbohatším mužom na svete je Bill Gates. No ak niekto tvrdí, že Rothschildovci sú na čele illuminátov, alebo že D. Rockefeller je slobodomurárom 33 stupňa, sú to nespochybniteľné fakty. Tvrdíte, že židia uprednostňujú a posúvajú do vedúcich pozícií len sami seba. Ak bola VOSR len židobolševickou revolúciou, potom si neviem vysvetliť, ako mohol antisemita J. V. Stalin odstrániť žida L. D. Bronsteina – Trockého a stať sa diktátorom ZSSR. Hitlera vraj pozdvihli do výšin nespokojné, zbedačené masy. Tomu snáď sami neveríte. Bez peňazí nezorganizujete ani väčšiu demonštráciu, nie to ešte uchopenie moci. Ináč, počul som teóriu z „ríše snov“, podľa ktorej A. Hitler americkým sionistom vyhovoval a pustili ho tak ďaleko, ako chceli.

    • Stalin určite nebol antisemita. Trocký bol súper v boji o moc, Stalin by ho nechal odstrániť, aj ak by bol krovák z Austrálie, alebo čistokrvný Rus.

      A čo sa týka ostatného, veď napíšte rovno, kto podporoval Hitlera, uveďte fakty. Ja si to rád prečítam.

  5. To, že Stalin bol antisemita, som prevzal z publikácie „Dejiny židovského národa“ od Paula Johnsona. Predávate teraz jeho knihu „Stalin“, takže by mal byť dôveryhodný. Isté je, že J. V. Džugašvili – Stalin nebol Žid, ale Gruzínec. Neodpovedali ste mi, ako sa mohol presadiť medzi židobolševikmi a dokonca ich likvidovať. Kto financoval Hitlera, neviem. Samotný Henry Ford by na to nestačil. Mnohé fakty z obdobia Tretej ríše sú dodnes utajované a ja určite nie som ten, kto ich odtajní.

    • No v ponuke máme aj Slovenské prostonárodné rozprávky a asi nikto nebude tvrdiť, že sú „dôveryhodné“. 🙂 To, že Stalin nebol Žid ale Gruzínec, znamená čo? Je to konštatovanie faktu, ktorý snáď nikto nepopiera. A ako sa dokázal medzi Židmi presadiť? Proste bol asi krutejší a prešibanejší než oni. Ale v žiadnom prípade nebol antisemita v ponímaní, ako sa dnes chápe. Netrpel žiadnou iracionálnou nenávisťou voči Židom ako národu. Trpel úplne opodstatnenou podozrievavosťou voči všetkým, ktorí mohli ohroziť jeho postavenie. A to, že to boli takmer všetko Židia, nie je žiadna náhoda – veď vieme dobre, kto tvoril boľševickú „elitu“. Zlikvidoval všetkých, ktorí ho mohli ohroziť, nelikvidoval ich preto, že boli Židia – aj keď to mohlo byť určitým indikátorom nebezpečnosti tej-ktorej osoby. Ak by túžil zlikvidovať všetkých Židov, nepochybujem, že by to dokázal. Skúsil ich zlomiť rovnako, ako to skúšal s Ukrajincami. To proste nebola nenávisť voči národu (či židovskému alebo ukrajinskému), to bola vo svojej podstate racionálna snaha (krajnými prostriedkami) o absolútne podvolenie sa jeho moci. Dôkazom je, že mnoho Židov zostalo vo svojich funkciách aj po čistkách.

      • Protirečíte si. Stalin bol spočiatku oproti Trockému malá figúra. O jeho osude v podstate rozhodovali Židia, ktorí, ako uvádzate, strkali do vedúcich pozícií sami seba. A zrazu tak ohlúpli, že ich prekabátil Gruzínec? To Rothschildovci a ďalší židovskí magnáti vsadili naozaj na skutočných hlupákov.
        Na Vašu ironickú poznámku sa povznesiem. Dali ste mi najavo, že Paul Johnson je nedôveryhodný a tak si tú knihu o Stalinovi radšej nekúpim. Ktorá z tých kníh, ktoré ponúkate, je vlastne dôveryhodná? Tých nedôveryhodných som si za socializmu „užil“ viac ako dosť.

        • Tak mi teda jednoducho vysvetlite, ako to, že Gruzínec prekabátil Židov a nedávajte mi hádanky, na ktoré máte odpoveď.

          • Zda sa, že Oldo má odpovede, on len skúša “bystrosť” a vedomosti iných tu züčastnených. On určite vie, kdo financoval Hitlera, tak von s tým Oldo!
            A potom vám ja poviem, čo o tom viem ja, O.K,?

        • Stalinovi bola ponechaná najvyššia rola aby najvyššia zodpovednosť za zlo konané počas židovskej diktatúry nepripadala židom. A o Stalinovom nežidovstve sú aj tak pochybnosti. Podľa ruského bádateľa Gregorija Klimova Stalin bol polovičný žid. Žid David Weissmann tvrdí, že bol úplný žid. (B’nai B’rith Messenger, 3. Marec 1950, str. 19.) Židovský doktor a publicista, Salomon Schulman vo Švédsku uviedol, že Stalin vedel rozprávať po jiddiš a ako zdroj svojho poznania označil časopis vychádzajúci v jiddiš: Di Goldene Kayt (1962). Toto bolo odhalené počas mítingu medzi Stalinom a židovským básnikom Abraham Sutzkeverom a Shlomo Mikhoelsom (komisár pre propagandu). Sutzkever prejednával problémi s jiddiš kultúrou, ktorích bol Stalin znalý. Sutzkever rozprával jiddiš a Stalin rozumel všetkému, ale preferoval odpovedať v ruštine. Fakt, že Stalin rozumel jiddiš, bol jedným z najprísnejšie strážených štátnych tajomstiev Sovietskeho Zväzu. Podľa zistení ruského profesora Borisa Lunačeva Stalin bol zanieteným čitateľom Talmudu.

          • Faktom však je, že nikto zatiaľ nepriniesol žiaden priamy dôkaz o židovských predkoch Stalina. Pochybovať o jeho pôvode je možné, ale skutočné určenie pôvodu nie je v našich silách. A ani znalosť jidiš nič neznamená – ak sa niekto pohybuje desaťročia obkolesený takmer samými Židmi, znalosť jidiš vyzerá byť takmer ako nevyhnutnosť…

          • Áno, je to krajná možnosť, ale nie fakt, pán Forró. Počul som aj fámu, že Stalin bol nevlastným synom Vissarionoviča Vanoviča Džugašviliho a že jeho vlastný otec bol bohatý ľavoboček. Vraj preto mu ako jedinému z rodiny bolo umožnené študovať v duchovnom seminári. Žiaľ, jeho zločiny začínajú byť spochybňované rovnako, ako Hitlerove.

  6. Oldo
    Ta poznamka z casopisu Zivot o bohatstve Rothschildovcov je hlupost. Australian National review vo svojom clanku Najbohatsia rodina v ludskych dejinach pisal, ze Rothschildovsky rodiny klan o pocte 100 osob vlastny majetok v hodnote 133 trillion dollarov. Vsetci milliarady dokopy na celom svete vlastnia spolu majetok 19 trillion dollarov. Tak ti to asi vysvetli o co ide. Inac trillion je 1000 milliard, ci bilionov. A tak to musi teraz byt kazdemu jasne. Australian National Review vydaval clovek povodom z Indie, avsak ani multikulturalizmus a politicka korektnost nezachranili jeho noviny od likvidacie po vyjaveni takehoto tajomstva. A tak casopis Zivot sprosto klame.

    • Pán Kazok, či časopis Život píše hlúposti, alebo nie, diskutujte s jeho redakciou. Ináč, u nás 1 trilión = 1000 biliónov = 1000000 miliárd. V USA treba tieto sumy predeliť 1000, t.j. Bill Gates je v USA bilionárom a nie miliardárom (tuším, že tam pojem miliarda ani nepoznajú). Časopis Život uvádza, že majetok Rothschildovcov je 100 000 miliárd dolárov. Bill Gates ich má „len“ 75 resp. 85. Rebríček najbohatších ľudí sveta väčšinou publikuje renomovaný časopis Forbes alebo agentúra Reuters. Obidve tieto „inštitúcie“ patria do portofólia Rothschildovcov. Naviac, Rothschildovci sú akcionármi FEDu a určite sa (podľa mňa) neuspokoja minoritným balíkom.
      P.S. Tá suma 133 triliónov v USA = našich 133 biliónov = 133 000 miliárd akosi odpovedá tomu, čo uvádza časopis Život.

  7. hm, tieto veci ohladne napadnutie ZSSR, tak čo viem od ľudí z tej doby,od politika, Hitler dal Stalinovi takú podmienku aby sa vzdal boľševizmu – komunizmu, a vytvoril tam nacionálnosocialitický štát, keďže to nespravil, išiel to spraviť Hitler do Moskvy – jednoducho povedané. …. proste tá idea nacionalizmu vylučuje všetko semitské zo spoločnosti, lebo to semitské nedovoluje byť akože národu slobodné samo v sebe. To viem od ľudí ktorí boli aj členmi HSLS. teda nacionalizmus vylučuje demokraciu, liberalizmus, komunizmus, proste všetko čo k čistote národa nepatrí. … viem že Hitler to vedel, že sa to úplne nedá, tak on chcel údajne vypestovať toho árijca alebo vyšlachtiť ho, ale nieje pravda žeby vyhubil slovanov ako to tvrdila komunistická propaganda a prebrala to aj súčasnosť. Oni chceli vypestovaním a znovu objavením árijca transformovať svet do podoby rasovej čistoty a árijec mal byť vzorom. … tak ked je všetko pokrížené medzi sebou v podstate ako teraz tak to vytvára nielen dojem bordelu.
    Moj osobný názor je, že sa to nedá, lebo geneticky sme „prekrytí“ kade kým.

    • Hitler mohol dávať Stalinovi všeličo, ale nie podmienky. Ako to vidím ja. Pokiaľ by mi niekto povedal, že Hitler dal Stalinovi podmienku aby sa vzdal boľševizmu (čo už samo o sebe je nezmysel, ako žiadať od Hitlera aby sa vzdal národného socializmu), spýtal by som sa ho – Bol ste pri tom? Je to zdokumentované? (Lebo takéto veci sa dávajú na papier)

      Nacionalizmus nevylučuje demokraciu. Hádajte, kto povedal: Porazili sme demokraciu demokraciou v demokracii… Problémom je, že dnes si pojem demokracie vykladáme úplne zle. Demokracia je vláda väčšiny, dnes však platí pravý opak – menšiny vládnu väčšine. Tým samozrejme nemám na mysli fyzicky vládu.

      Hitlerovi ani tak nezáležalo na vyšľachtení „árijca“ z rasového hľadiska. Jeho primárnym cieľom bolo šľachtenie morálnych a osobnostných vlastností. Dokonca sa staval proti rasovému posudzovaniu, pretože to podľa neho rozdeľovalo aj nemecký národ. Preňho bol viac Slovan alebo Ind, ktorý bol presvedčený národný socialista s charakterom, ako čistokrvný árijský Nemec, ktorého charakter bol na úrovni židovského lumpenproletariátu. Taká osoba bola dokonca považovaná za nebezpečnejšiu, ako židovský lumpenproletariát. Druhou vecou je, že „schránku“ árijca považoval za miesto, kde sa najskôr vyvinú kladné charakterové vlastnosti. Veď to poznáte – keď to dobre vyzerá zvonku, zrejme to bude dobré aj zvnútra. Nemusí to ale platiť vždy a Hitler to dobre vedel.

      • prečo ste nedali moju odpoveď? … každé info. ide od niekoho, ja ho mám od tajomníka bývalého ministra financií slov. štátu, ku ktorému chodieval J.Tiso v nedele na obedy. 🙂 okrem iných vysokých predstaviteľov nac. socializmu.

  8. Nesúďte, pokiaľ nemáte pod kontrolou všetky fakty. Citujem blog Sme „Billion vs miliarda“ / 04.01.2006 : “ V literatúre sa uvádza, že v USA a vo Francúzsku je bilión 1000 miliónov. Americká angličtina má pre toto číslo (náš bilion) slovo trilion (čo zase u nás znamená milión biliónov). Aby bol zmätok dokonalý, v britskej angličtine zvyklo slovo bilion a v hovorovej reči dodnes znamená náš bilion, dnešný oficiálny význam tohto slova je však naša miliarda, tak ako v americkej angličtine.“ Takže to, čo som uviedol v predchádzajúcom komentári, presne sedí. Zo svojej profesie viem, že v u nás používanej desiatkovej sústave, má trilión 18 núl. Neviem, odkiaľ ste a čo ste, SITRA AHRA, ale nehovorte mi tu o znalosti angličtiny. V USA som každý rok, a to nie len na pár týždňov. V Turecku som sa tiež stretol s jednou mudrlantkou – sprievodkyňou, ktorá tvrdila, že príjem Turecka z turizmu je 9,5 bilióna dolárov ročne, lebo poznala systém tak, ako Vy, a ukazovala mi to v novinách. Porúčam sa.

  9. P.S. Pardon, v tej vete “ U nás …“ malo byť „V USA …“ atď. No išlo tu predovšetkým o majetok Rothschildovcov … Takže v USA je bilion naša miliarda, trilion náš bilion – nie však na Slovensku. Z kontextu Vám muselo byť všetko jasné, SITRA AHRA.

    • „Takže v USA je bilion naša miliarda…“

      ….myslm, ze som to presne tak napisal – bilion=miliarda, teda bilon je tisic milinov a taktiez miliarda je tisic milionov, o co vam tu teda ide?
      Mimo ine ,ja som predsa nikde nespominal vasu anglictinu, ani vo sne by ma nenapdlo ju spochybnovat (mozno na to ani nemam), ja zijem v Kanade este len 49 rokov a uznavam ze by som sa od vas mohol nieco este naucit, ked tak casto a na tak dlho (dokonca na niekolko tyzdnov), chodievate do Ameriky. A pre vasu informaciu, ja nikdy nenapisem nic, co nemozem dolozit dokumentaciou. Myslim, ze tym som uz na Prope znamy.
      Ale cakam na vasu informaciu, kdo vlastne financoval toho Hitlera, prip. Nemcko.

Pridaj komentár