Domov / Hlavná strana / Čítanie / Mýtus o nemeckej podlosti: Vojna s Poľskom 4

Mýtus o nemeckej podlosti: Vojna s Poľskom 4

Vojnové bubny lorda Halifaxa

Britský minister zahraničných vecí lord Halifax naďalej udržiaval nepriateľský postoj voči Hitlerovi a Nemecku a bol odhodlaný vyprovokovať vojnu s Nemeckom. Doma aj v zahraničí šíril nepodložené správy, ktoré ukazovali zahraničnú politiku Hitlera v najhoršom možnom svetle. Vždy našiel na jeho činoch chybu, nech urobil čokoľvek. Halifax poslal prezidentovi Rooseveltovi 24. januára 1939 správu, v ktorej tvrdil, že prijal:

„veľké množstvo správ z rôznych spoľahlivých zdrojov, ktoré vzbudzujú značné znepokojenie z Hitlerových nálad a zámerov.“

Nepravdivo tvrdil, že Hitler prechováva voči Veľkej Británii zúrivú nenávisť. V skutočnosti Hitler vyjadroval voči Veľkej Británii iba obdiv a jeho cieľom bola vzájomná spolupráca. Bez ohľadu na to Halifax aj naďalej tvrdil opak. Halifax prehlasoval, že Hitler chce vytvoriť nezávislú Ukrajinu, a že zamýšľa zničiť západné mocnosti prekvapivým útokom pred tým, ako sa obráti na východ. Dôkazy o týchto zámeroch mu údajne poskytla britská spravodajská služba, ale aj „vysoko postavení Nemci, ktorí sa snažia zabrániť tomuto zločinu.“ Žiaden Nemec mu to však nepovedal. Vymyslel si to. Hitler nemal ani v najmenšom úmysle napadnúť Veľkú Britániu alebo Francúzsko.

Obr 18.14: Churchill a Halifax boli odhodlaní rozpútať vojnu s Nemeckom

Ako vysvetliť túžbu týchto mužov po vojne s Nemeckom? Churchill, Halifax, Cooper, Eden, Vansittart a ďalší boli konzervatívci oddaní britskému impériu a jeho dominantnému postaveniu vo svete. Ale boli aj nervózni z toho, že britská moc sa pomaly rozplývala. Churchill bol jedným z najhlasnejších hlásateľov vojny proti Nemecku už pred Prvou svetovou vojnou. Spolu s ďalšími obhajoval aj novú vojnu z rovnakých dôvodov, ako tú predošlú – Nemecko sa stalo príliš silné ekonomicky aj vojensky a preto hrozilo, že zatieni dominanciu britskej ríše.

Títo konzervatívni britskí lídri sa držali starého princípu rovnováhy moci, ktorý vznikol po napoleonských vojnách. Najvyššou zásadou zahraničnej politiky Veľkej Británie bolo vždy zabrániť tomu, aby sa ktorákoľvek mocnosť na kontinente stala dominantnou.

Porážka Nemecka vo vojne by poslúžila záujmom Británie a medzinárodného židovstva. Znevažovanie Hitlera a zámerné nesprávne interpretovanie jeho činov a zámerov slúžilo len ako zámienka pre vojnu, ktorú boli odhodlaní rozpútať zo svojich vlastných dôvodov. Obhajcovia vojny s Nemeckom si boli dobre vedomí toho, že Británia nemôže poraziť Nemecko bez Spojených štátov na svojej strane, podobne ako v Prvej svetovej vojne. Zároveň vyrábali zámienky pre vojnu s Nemeckom a propagovali prezidenta Roosevelta, aby si zaistili, že bude stáť pri nich – aj keď veľa propagandy nebolo treba, keďže Roosevelt už stál na ich strane. Aby sa plamene budúcej vojny rozdúchali ešte viac, Halifax zasielal Rosseveltovi tie najstrašnejšie výstrahy týkajúce sa plánov Nemecka, ktoré však neboli ničím podložené. Zaslal Rooseveltovi telegram, v ktorom tvrdil, že Hitler plánuje napadnúť Holandsko a venovať holandskú Východnú Indiu Japonsku. (Japonsko potrebovalo ropu.) Žiaden takýto plán samozrejme neexistoval. Rooseveltovi tiež oznámil, že Nemecko zanedlho predloží Británii ultimátum. Halifax dodal, že britská vláda očakáva prekvapivý nemecký letecký útok predtým, ako bude ultimátum predložené. Tvrdil, že má informácie o príprave Nemecka na takýto útok a ten môže prísť v ktorejkoľvek chvíli, dokonca aj počas písania tohto telegramu. Všetko to boli nezmysly a výmysly.

Hitler mal v tej dobe starosti s Poľskom a ani nepomyslel na to, aby napadol Britániu. Ale Halifax bol odhodlaný. Naďalej zdôrazňoval „Hitlerov mentálny stav, jeho zúrivú nenávisť voči Veľkej Británii a jeho megalomániu.“ Zveril sa, že Británia výrazne zvyšuje zbrojnú výrobu a verí, že je jeho povinnosťou informovať Roosevelta o zámeroch a postojoch Hitlera:

„vzhľadom na dôverné vzťahy, ktoré existujú medzi našimi vládami a mierou, v akej sme si doteraz vymieňali informácie.“

Halifax tvrdil, že Chamberlain zvažuje verejne varovať pred nemeckou hrozbou predtým, ako Hitler vystúpi s výročným prejavom v Reichstagu 30. januára 1939 a navrhol, aby s takýmto varovaním bez meškania vystúpil aj Roosevelt. Chamberlain žiadne takéto vystúpenie neurobil, ale Halifax dúfal, že k tomu dotlačí Roosevelta.

Halifax vyslal do USA v decembri 1938 Anthonyho Edena, aby šíril reči o hrozivých nemeckých plánoch. Roosevelt vzápätí reagoval provokatívnou a urážlivou výstrahou pred Nemeckom vo svojej správe Kongresu 4. januára 1939. Halifax dúfal, že Roosevelt zareaguje rovnako na jeho telegram. Halifax chystal propagandistickú kampaň pre britskú verejnosť za vojnu s Nemeckom, a takéto vyjadrenia Roosevelta by k nej význačne prispelo. Všetky tieto machinácie lorda Halifaxa boli úplnou fantáziou, ale Roosevelt už bol náchylný k vojne s Nemeckom a všetko mu zhltol aj s navijakom. Halifax mu povedal len to, čo sám chcel počuť.

Štátny tajomník Cordell Hull – ďalší vehementný zástanca vojny – poslal Halifaxovi správu, v ktorej uviedol:

„Vláda Spojených štátov amerických už dlhšiu dobu stavia svoju politiku na možnosti takej situácie, akú uvádzate vo svojom telegrame.“

Toto bol spôsob, akým Rooseveltova administratíva informovala Britániu o podpore myšlienky na vojnu s Nemeckom napriek mienke americkej verejnosti, ktorá bola dlho úplne proti vojne.

Roosevelt chcel vojnou odvrátiť pozornosť od svojej neúspešnej hospodárskej politiky. Vojnu chcel aj preto, že sám seba túžil vidieť ako hrdinského prezidenta počas vojny. Židia okolo Roosevelta, ako napríklad Henry Morgenthau Jr. a ďalší úradníci Rooseveltovej administratívy, sa neustále pokúšali vytvárať horúčkovité fantázie o zákerných úmysloch nacistického Nemecka.

Obr 18.15: Henry Morgenthau Jr.

Podľa Davida L. Hoggana v článku „Prezident Roosevelt a počiatky vojny z roku 1939“:

„… každý okolo Roosevelta a Hulla, kto nevyhlasoval, že Hitler bol beznádejný šialenec, bol prakticky ihneď vylúčený.“

Roosevelt povedal pred Kongresom dňa 4.januára 1939, že americká politika neutrality musí byť opätovne preskúmaná. Chcel voľnejšiu ruku, aby mohol konať proti Nemecku. V tej istej dobe (v skutočnosti deň na to) prijal Hitler v Berchtesgadene poľského ministra zahraničia Becka na priateľskom stretnutí počas ktorého Hitler zdôraznil nemecko-poľskú spoluprácu pri riešení záležitostí okolo Danzigu a poľského koridoru. Napriek srdečnosti, rozhovory boli neproduktívne a nebolo vyriešené nič konkrétne. Hitler však dal jasne najavo, že Danzig je nemecké mesto, ktoré sa skôr či neskôr bude musieť vrátiť do Nemecka.

Kontrast medzi Hitlerovým pokojným, diplomatickým prístupom pri rozhovoroch s poľskými úradníkmi a rozporuplným, hysterickým, konfrontačným spôsobom, ktorým konali predstavitelia okolo Roosevelta, už nemohol byť väčší.

Americký chargé d’affaires v Berlíne Prentiss Gilbert ohlásil, že situácia medzi Poľskom a Nemeckom nebola taká horúca, ako si predstavitelia Washingtonu predstavovali. Dňa 3. februára 1939 ohlásil ministerstvu zahraničia, že Hitlerova základná politika na východe je priateľstvo s Poľskom. Podľa Gilberta sa zdalo isté, že Beck bude ochotný schváliť návrat Danzigu do Nemecka výmenou za 25 ročnú zmluvu a nemeckú záruku poľského koridoru. To však nebolo to, čo chcel Roosevelt so svojou kamarilou počuť. Ak by sa však Británia a USA do toho nezamiešali, je veľmi pravdepodobné, že by k tomu došlo.

Nemecko obsadzuje Čechy a Moravu

Po nemeckej anexii Sudet sa zvyšok Československa rozpadol, ako bolo opísané v predošlej kapitole. Všetko, čo zostalo z bývalého Československa, boli časti Čiech a Moravy. Dňa 15. marca 1939 so súhlasom česko-slovenského prezidenta Emila Háchu Nemecko obsadilo Čechy a Moravu, a vyhlásilo ich za nemecký protektorát, aby zabránilo ich prevzatiu komunistami. V každom prípade, Čechy a Morava boli pod nemeckou vládou väčšinu posledného tisícročia, takže to nebolo nič nové. Československo bolo novým umelým výtvorom mierovej konferencie po Prvej svetovej vojne, ktorý sa už rozpadol. Celá oblasť mala nemecký charakter. Mozart mal premiéru opery „Don Giovanni“ v Prahe. Štvrté najväčšie české mesto Plzeň je svetovo známe výrobou nemeckého piva Pilsner. Ďalšie české mesto s nemeckým názvom Budweis (České Budějovice) je zasa dobre známe výrobou piva Budweiser (Budvar).

Británia pôvodne prijala nemeckú okupáciu, pričom uviedla, že jej záruky Československu boli z dôvodu jeho rozpadu neplatné. Ale premiér Chamberlain bol kritizovaný Churchillom, Halifaxom, Duff Cooperom a Vansittartom za jeho politiku appeasmentu voči Hitlerovi cez Mníchovskú dohodu. Po tom, ako Nemecko obsadilo Čechy a Moravu, boli útoky ešte intenzívnejšie a podporil ich aj Roosevelt. Chamberlain bol znepokojený a prešiel do defenzívy. V prejave zo 17. marca vyhlásil, že si praje napraviť nepochopiteľnú slabosť zo svojej strany. Povedal, že Mníchov bol správnou politikou, ale táto dohoda bola porušená zo strany Hitlera tým, že obsadil Československo (Čechy a Moravu). Od tohto bodu, vyhlásil Chamberlain, sa Británia rozhodne postaví – a to aj za cenu vojny – proti akýmkoľvek ďalším územným nárokom Hitlera bez ohľadu na to, aké sú opodstatnené.

Obsadenie Čiech a Moravy spôsobilo väčší nárast nepriateľstva voči Nemecku vo Washingtone, než v Británii, alebo v hociktorom inom štáte sveta, aj keď dôvod toho je nejasný. Okupácia nijako neovplynila americké záujmy.

Napriek tomu vedúci nemeckého veľvyslanectva vo Washingtone hlásil do Berlína spustenie intenzívnej tlačovej kampane proti Nemecku po celých Spojených štátoch. Prezident Roosevelt zatlačil na Halifaxa, aby prijal „otvorene protinemeckú politiku“ v Británii. Halifax sľúbil Rooseveltovi, že britskí lídri „začnú vzdelávať v tomto smere britskú verejnosť najlepšie ako vedia.“ Inými slovami, zahája protinemeckú a provojnovú propagandistickú kampaň.

Roosevelt smeruje k vojne

Veľvyslanec Bullitt informoval Poliakov, že on aj prezident Roosevelt počítajú s poľskou ochotou v prípade potreby ísť do vojny kvôli Danzigu. Dňa 19. marca 1939 Bullitt informoval Poliakov, že Roosevelt je pripravený urobiť všetko pre to, aby podporil vojnu medzi Britániou a Francúzskom proti Nemecku. Halifax sa pokúšal vytvoriť širokú protinemeckú frontu a snažil sa obkľúčiť Nemecko tak, že navrhol alianciu, ktorá by zahŕňala Britániu, Francúzsko, Poľsko a Sovietsky zväz. Poliaci nedôverovali Sovietom rovnako ako Nemci a odvrátili sa od akejkoľvek takejto dohody, ktorá by viazala Poľsko k Sovietskemu zväzu.

Lord Halifax aj prezident Roosevelt začali dôrazne povzbudzovať Poliakov, aby odmietli prijať nemecké požiadavky týkajúce sa Danzigu. Bullitt nakoniec povedal Poliakom, že považuje spojenie medzi Britániou, Francúzskom a Poľskom bez Sovietskeho zväzu za najlepšiu možnú dohodu. Povedal, že britská vláda verí, že medzi Nemeckom a Sovietskym zväzom dôjde k vojne, a že z toho dôvodu nie sú ochotní viazať sa k Sovietskemu zväzu. Sovietsky zväz sa stával stále viac nedôverčivým voči Británii a Francúzsku.

Dňa 26. marca Bullitt kontaktoval veľvyslanca v Londýne Josepha P. Kennedyho a poveril ho, aby oznámil premiérovi Chamberlainovi, že Spojené štáty dúfajú, že Veľká Británia vstúpi do vojny proti Nemecku v prípade nepriateľských akcií kvôli Danzigu. Británia následne ohlásila zdvojnásobenie armády. Dňa 31. marca 1939 premiér Chamberlain v parlamente dal Poľsku v prípade vojny s Nemeckom garanciu „bianco šeku“, t.j. že Británia vyhlási vojnu Nemecku v prípade, ak Nemecko napadne Poľsko. Francúzsko sa pripojilo k Británii a poskytlo rovnaké záruky.

Veľvyslanec Kennedy sa desil myšlienky na vojnu s Nemeckom a len neochotne konal svoje povinnosti veľvyslanca, keď išlo o tieto záležitosti. V tomto ohľade nedržal krok s Rooseveltovou administratívou, ani s britskou vládou. Roosevelt s Bullittom nemali radi Kennedyho a nedôverovali mu. To isté platilo aj naopak. V dopise svojej manželke Kennedy napísal:

„Občas rozprávam s Bullittom. Je ešte väčší zadebnenec, než kedykoľvek predtým. Jeho úsudky sú na smiech a obávam sa jeho vplyvu na FDR, pretože rozmýšľajú podobne o mnohých veciach.“

Preklad: ::prop, www.protiprudu.org
Zdroj: Benton L. Bradberry: The Myth of German Villainy

Obsah

Ak sa vám kniha páči, môžete podporiť preklad finančným príspevkom. Podrobnosti

O ::prop

10 komentárov

  1. “bol odhodlaný vyprovokovať vojnu s Nemeckom”.

    ….táto krysa sa dokonca neváhal vyjadriť v tom smysle, že vohnanie Nemecka do vojny, je vynikajúci triumf britskej diplomacie…..máme o tom vyjadrenie samotného Hitlera:
    ““Boh vie, že som sa snažil o mier! Ale keď Majster Halifax sarkasticky hovorí, že každý súhlasí že ja som (povedal), a pyšne vyzdvihuje skutočnosť že sme boli prinútení do vojny, ako vynikajúci triumf britskej diplomacie, ja nemôžem v odpovedi na takú podlosť urobiť nič iné, ako brániť záujmy Ríše všetkými prostriedkami, ktoré sú vďaka bohu k našej dispozícii”.

    * * *
    “Hitler prechováva voči Veľkej Británii zúrivú nenávisť. V skutočnosti Hitler vyjadroval voči Veľkej Británii iba obdiv….”

    …. Liddell Hart, jeden z najviac uznávaných vojnových historikov, hovorí o generálovi
    von Blumentrittovi, v súvislosti tohoto “Halt Order” (“Zastaviť útok” – jedná sa o zastavení útoku na BEC – British Expeditionary Corps – v belgickom Dunkirku, 25 júna 1940, vysťahovanie Britov “Operácia Ariel”):

    “On (Hitler) nás ohromil, keď vyprával s obdivom o Britskom Impériu, o potrebe jej existencie a o civilizácii, ktorú Británia priniesla svetu. Pokrčil plecami a poznamenal, že vytvorenie jej Impéria sa dosiahlo spôsobami, ktoré boli často drsné, ale ‘keď sa hobluje, lietajú aj stružliny’. Porovnal Britské Impérium s Katolíckou cirkvou, podotknúc, že boli obidve potrebné elementy pre stabilitu sveta. Povedal, že jediné čo chce od Británie je, aby uznala pozíciu Nemecka na Kontinente”.

    * * *
    “…za jeho politiku appeasmentu voči Hitlerovi cez Mníchovskú dohodu….”
    ….Mníchovská dohoda nebol nápad Hitlera….
    Mníchovská dohoda navrhnutá západnými demokraciami na záchranu Československa bola paradoxne rozsudkom smrti. Ako precedens pre sebaurčenie podnietila aj ostatné menšiny krajiny, aby nasledovali príklad sudetských Nemcov. Najdôležitejší medzi nimi boli Slováci. Česká armáda a milície obsadili ich krajinu v roku 1919. Tomáš G. Masaryk nesplnil svoj sľub regionálnej autonómie. Slováci neboli rovnomerne zastúpení ani vo vládnej administratíve; z 8 000 civilných zamestnancov vo vládnych úradoch v Prahe bolo iba 200 Slovákov. (Schultze-Rhonhof, Gerd, Das tschechisch-deutsche Drama, s. 129)

    * * *
    “Dňa 31. marca 1939 premiér Chamberlain v parlamente dal Poľsku v prípade vojny s Nemeckom garanciu „bianco šeku“, t.j. že Británia vyhlási vojnu Nemecku v prípade, ak Nemecko napadne Poľsko”.

    ….ono je to samozrejme trochu ináč. Záruky Anglicka Poľsku, či už sľúbené 31. marca 1939, alebo potvrdené 25. augusta 1939, boli hypokritickým podvodom, ktorý neponúkal Poľsku žiadnu čestnú ani účelovú ochranu a ani nebol myslený tak urobiť. Splnil jedine účel vyprovokovať Poľsko, aby sa postavilo proti rozumným nemeckým požiadavkám a tak zapríčiniť nevyhnutnosť vojny s Nemeckom. Poľsko bolo ukrižované.
    Bol to práve Hitler, ktorý ponúkol skutočnú ochranu Poľsku.

    „Británia dala hlúpe záruky Poľsku a potom tento národ jeho tvrdohlavosťou uvrhol nás do vojny. Poľsko nebolo zachránené. Naše záruky neznamenali nič, ale Británia bola uvrhnutá do područia bankárov a brokerov Spojených Štátov po utratení 227,000 miiónov libier v bojovaní tejto hlúpej vojny, ani nehovoriac o strašnom počte obetí “. (London Daily Express, 16 th Aug.1961)

    (

    • Súhlasím so Sitrom, najviac v dôsledku Druhej svetovej vojne stratila Británia, najviac získali Spojené štáty, avšak Nemecko získalo prístup na Svetový trh za cenu strašných strát na civilnom obyvateľstve a civilnej infraštruktúre. Morálne sa prehra a prítomnosť okupačných vojsk v Nemecku citeľne prejavuje až teraz. A problémy porastú. Kapitál v Európe je prevažne nemecký pričom je mimo kontroly a na juhu vyrába paseku. Donekonečna sa tam ryžovať nedá, napriek tomu, že vlády sú až pod dokonale absudnou kontrolou. Nech sa píše kde kade všeličo možné, Gréci, Taliani a Španieli sú kultúrne národy a aj keď reakcia sa vďaka tomuto spozdí, bude určite účinná. Pred nedávnom som čítal reakcie Propa na text o Mazurekovi spred roka a množstvo popisov ohľadom Ukrajinskej krízy mu sedelo pomerne presne. V zásade aj keď to ešte neajký čas bude trvať, tak po odčlenení neukrajinsky hovoriacich území bude mať ukrajinský štátny útvar stabilitu ako kultúrnu tak i politickú. Toto však pre kapitál bude problém, ludia v takto vzniknutom štátnom útvare nebudú tak ľahko manipulovateľní ako my.

  2. Vazena redakcia
    Mozete pisat o 2 sv. vojne. Ta bola len dosledkom 1 setovej vojny. Kto vsak zorganizoval 1 svetovu vojnu a preco? Smrt naslednika tronuv Sarajeve bola len zamienka a nie pricina vzniku vojny. Ake vsak boli dosledky tejto vojny? V nej zahynulo 20 million obyvatelov A ku koncu vojny, len vo Viedni zomieralo od hladu 18 ludi dene! Na zeleznicnej stanici vo Viedni postavali hladujuce zeny a deti len kost a koza a zobrali o kusok chleba. Podbna bola situacia aj v Taliansku. Nasledkom podvizivy hned po 1 sv.vojne zomrelo na spanielsku chripku 25 milionov obyvatelov Europy. Nemecka armada vo francuzsku zabila 6730 000 Francuzov a 500 000 ich bolo zmrzacenych. Ku koncu vojny nemecka armada odvliekla z Francuzska dobytok, polnohospodarske stroje a ludi na tazku pracu z nich az 10% neprezilo tazku pracu a podvizivu!Rovnako z belgicka Nemecka armada odvliekla 400 000 ludi. Nemecki generali chceli za kazdu cenu zabranit presunu vojny na Nemecke uzemie, preto odovzdali vladu tesne pred koncom vojny civilistom a ziadali ich o rychle uzavretie primeria. Versailsak dohoda bola dosledok 1 sv. vojny a nie pricinou vzniku 2 svetovej vojny. Precitajte si knihy, Edita Tarabcakova: vrzdiaca sa Europa a Samuel Cincurak: Vojna
    Uzemie Nemeckej rise bolo fakticky nedotknute 1 svetovov vojnou. Avsak Belgicko, francuzsko, Ukrajina, Polsko a srbsko boli touto vojnou zdevastovane. V 1 svetovej vojne zahynula 69 000 Slovakov a 50 000 ich bolo zmrzacenych- invalidov.

    • áno, sú takí historici ktorí tvrdia, že druhá svetová vojna je vlastne pokračovaním prvej

    • Nezaškodí si prečítať aspoň štatistiky Prvej svetovej vojny. Dozvedeli by ste sa, že na strane Dohody bolo cca 5,5 milióna obetí, z toho Francúzov približne 1,4 milióna. Takže žiadnych 6,73 milióna iba Francúzov. A z Belgicka že odvliekli Nemci 400 000 tisíc ľudí, z Francúzska ľudí, stroje, dobytok… Zaujíma ma, či to viete aj podložiť. Ešte ste zabudol napísať o tom, ako Nemci odsekávali mladým belgičanom ruky, aby nemohli bojovať a ženám prsia, aby nemohli kojiť. Doporučujem menej emócií a viac faktov.

      • A zabudli ste tu najbrutalnejsiu čast, že tá nemecká horda bezcitná vyhadzovala do vzduchu kojencov a potom keď padali dolu, tak si ich napichávali agresori na svoje bajonety. Tá korelácia s prvou vojnou v zálive je do oči bijúca (inkubátory a irackí vojaci).

    • Ad: Nemeckí generáli chceli za každú cenu zabranit presunu vojny na Nemecké územie, preto odovzdali vládu tesne pred koncom vojny civilistom a žiadali ich o rýchle uzavretie primeria. – škoda na toto reagovať, ale takto nefungovala nielen, že nemecká moc za druhej ríše, ale ani len kráľovský typ moci, ktorý jej predchádzal. Tu nie ste v SME, Pravde alebo Denníku N.

  3. A kdo je Edita Tarabcakova a Samuel Cincurk? To su nejaki renomoivania uznavani historici? Medajte sa vysmiat.

  4. Je zrejmé, že to čo napísal Pribina, sa dozvedel z kníh spomínanej Edity
    Tarabcákovej a Samuela Cincuráka. Iné zdroje asi ani nemá.
    Preto som len zareagoval poznámkou ‘Nedajte sa vysmiať’.’ A k autorom tých kníh, môžem vyjadriť len poľutovanie, ale ešte väčšie k vydavateľstvu, ktoré tieto knihy vydalo.
    Nikdy som nebol, ani nie som za pálenie kníh (ani zničenie štočkov, ako je známe zničenie štočkov knihy “The Auschwitz Myth”, autor Dr. Wilhelm Stäglich, alebo ako je známe z knihy “An American Adventure in book burning”, autor James J. Martin), ale som presvedčený, že keď je v knihe čo len jedno jediné klamstvo, taká kniha nemala byť nikdy vydaná.
    A ak boli vydané knihy Tarabčákovej a Cincuráka z ktorých Pribina čerpal to čo napísal, mali byť dávno v koši na odpadky.

    Príčiny Prvej ako aj Druhej svetovej vojny, ich následky (obzvlášť pre Nemecko) a plány ‘Versailskej dohody’ a jej následky sú známe každému, kdo sa trochu zaoberá historickými udalosťami posledných 150 rokov, samozrejme pokiaľ záujemci majú prístup k dokumentácii a nie ku propagande.

    A to, že sa niekdo odhodlá napísať “historickú” knihu o niečom o čom abslolútne nič nevie, viem tiež pochopiť (kedysi sa tomu na Slovensku hovorilo “vylepšovanie si kádrového posudku” a dnes to tam zrejme stále platí), ale že sa nájde vydavateľstvo, ktoré to vydá, je hanba celého Slovenska! V krajine s určitou kultúrnou úrovňou, pokiaľ ju krajina má, alebo si ju nárokuje, by sa to nemalo stať.

    Z príspevku Pribinu sa síce nedozvedáme nič o príčinách Prvej svetovej vojny, ani nič o Versailskej dohode a jej následkoch. Dozvedáme sa len o ‘neľudských’ výčinoch Nemeckej armády a “odvliekaní Francúzov, Belgičanov a čo ja viem koho” do Nemecka, a to na statisíce!!!
    Takéto nezmysly môžu skutočne popísať len diletanti so zaujímavou schopnosťou – oni sa vôbec nehanbia.

    Podívajme sa do skutočnej histórie:
    Samozreme Prvá svetová vojna mala ‘Predohru’ dávno predtým, než ku nej došlo.

    Od roku 1879 po 1890 Spojené Štáty a Nemecko zvýšili svoju priemyselnú produkciu aby súťažili s Anglickom na Európskych trhoch, ktoré boli od roku 1840 zeme (dumping ground), do ktorých Anglicko vyhádzovalo nadbytočnú produkciu svoju a svojich kolónií a pre investíciu anglického kapitálu.
    Strata európskych trhov menila britskú pozíciu sily, na pozíciu slabosti.
    Medzinárodní Bankári začali s návrhom sekundárneho plánu, odstrániť prekážku Spojených Štátov a Nemecka v súťažení, ktoré blokovali progres ich Svetového Plánu. Ktorý národ mal dostať uder ako prvý a ako? (“The American Manifest Destiny and…..” str.8).

    V roku 1897 Medzinárodní Bankári podnikli svoj prvý ťah, dostať do pasti Rusko, keď Japonsko prijalo ‘zlatý štandard’.
    Ich druhý ťah bol japonský útok na Rusko v roku 1904. Pätnásť mesiacov neskoršie, keď ruská flotilla bola zničená, a ruské armády porazené, Medzinárodní Bankári urobili ic tretí ťah, keď delegovali prezidenta Theodora Roosevelta “sprostredkovať” Mierovú Dohodu medzi Ruskom a Japonskom.

    Bolo to v tejto dobe, keď prezident Theodore Roosevelt uzavrel tajnú dohodu s Japonskom, takú tajnú, že o nej dokonca nevedeli ani americkí štátnici a dopszvedeli sa o nej až niekoľko rokov neskoršie.

    Internacionalisti sa zhodli, že bude ľahšie napadnúť Nemecko, ako Spojené Štáty a tak za-angažovať do ich plánu Francúzsko.
    Francúzske ambície v Maroku boli už dávno efektívne narušované Britániou. Británia teraz (1914) rozhodla dať Maroko Francúzsku, niečo čo po ‘Fashoda fiasco’, olo prijaté s vďakou za oplátku francúzskeho záväzku spojiť sa s Anglickom v neskoršom útoku na Nemecko. (“The American Manifest Destiny and….” str.9).

    Prezident McKinley bol prinútený vyhlásiť v rolu 1898 vojnu Španielsku, za účelom oslabiť Španielsko kvôli neskoršej krádeži Maroka.
    V roku 1900 ho nahovorili, aby prijal Theodore Roosevelta za kandidáta na vice-prezidenta.
    6-ho septembra 1901 bol na McKinleyho spáchaný atentát a bol nahradený Theodore Rooseveltom. (R.K. Hoskins “War Cycles, Peace Cycles”…str. 13 )

    Iternacionalisti začali nasmerovávať Ameriku na jej cestu ‘Manifest Destiny”…svetový imperializmus dolára, za ktorý bolo obetovaných milióny životov v mene demokracie, záchrany civilizácie a kresťanstva a teraz ľudské práva – genocida nesmiernych proporcií a drahých mimo kalkulácie.

    Tento program finančne zotročil americký národ, úroky na dlžobu v tomto podujatí, od jeho zavedenia v poslednom tri-štvrte storočia je teraz v triliónoch!
    Skutočne dobré vytváranie a požičiavanie peňazí pre Medzinárodných Bankárov.

    Všetko bolo hotové pre Veľkú vojnu, okrem spôsobu, ako dostať Ameriku, aby za túto vojnu zaplatila.
    Prácou na dokončenie tohoto posledného detailu, bolo zvolenie ďalšieho šarlatána Woodrova Wilsona za prezidenta Spojených Štátov.
    Keď Šytát schválili revíziu Konštitúcie- dane z príjmu – a Wilson podpísal v decemvri 1913 Federal Reserve Act, práca bola vykonaná.
    Toto skompletizovalo prvých sedemnásť rokov Roseveltovej éry. (“The American Manifest Destiny and……” str.15)

    Je pravdou, ako bolo povedané v mnohých dobre-informovaných kruhoch, že všetky viditeľné governmenty sú len vykonávatelia im diktovanej politiky?
    Ak je to tak, potom Diktátori tejto politiky sú Arch-Krinináli, ktorých hľadáme a ktorí sú zodpovední za mizériu vekov.
    A naším úkolom je nájsť spôsob, akým Vojna môže byť obrátená proti jej Autorom. (C.H. Douglas “The Big Idea”…str. 22)

    * * *
    “Jedným z veľkých dôvodov, pre ktorý sme bojovali vo vojne (Prvá svetová vojna), bol poskytnúť národný domov pre židov, povedal general Smuts.
    AkokoÍvek však, ľudom ktorých sa to týkalo, nebolo nikdy povedané, že toto bol dôvod, nieto ešte ‘veÍký dôvod’ pre vojnu, do ktorej išli. (D .Reed „Behind the Scene“….p.22)

    * * *
    …jeden z vedúcich členov (Nezávislá Labor Party), Mr. Ramsay MacDonald, vtedy člen Labor za Leicester, ktorý napísal v ‘ Leicester Pioneer’ 7 augusta (1914), že dôvod “prečo Anglicko prakticky vypovedalo vojnu Nemecku je, že náše ministerstvo zahraničia je proti-nemecké a admiralita je chtivá chopiť sa každej príležitosti použiť námorníctvo (Navy) v bojovej situácii”.
    A dodal: “Nikdy sme nevyzbrojili náš národ a nežiadali ich, aby nám dali svoje životy za tak nehodný dôvod, ako je tento”. (N. Webster „Surrender of an Empire“…p.11).

    * * *
    Keď ten slávny deň 11-ty november 1918, konečne priniesol pokoj utrápenému svetu, zdalo sa, ako keby zosadla na ľudskú rasu nova éra mieru a prosperity….

    Konečne bol najväčší obchodný rival Anglicka, aspoň dočasne, vyradený z cirkulácie. Teraz s istotou bola príležitosť zmocniť sa čerstvých trhov, pripútať putá bližšie k Impériu a dokázať jeho synom za morami, že ich vernosť nebola márna.
    Už tak skoro, ako v 1916-tom, Mr. Hughes, ministerský predseda Austrálie, na obede ‘City Carlton Club’ 20-ho marca, za predsedníctva Mr. Balfoura, určiť imperiálnu trhovú politiku bez meškania:

    Britský národ…..rozpoznáva, že medzi hlavnými dôvodami tejto vojny je túžba Nemecka vyrvať Brritánii jej priemyselnú a komerčnú nadradenosť.
    (Zvolanie Hear, hear!) (N. Webster „Surrender of an Empire“…p.24)

    * * *
    Na konci vojny nikdo nebol viac proti-nemecký ako Mr.Lloyd George.
    Počas Všeobecných volieb v roku 1918, hrajúc na city britskéj verejnosti, znepokjenej nemeckým zaobchádzaním zajatcov a civilného obyvateľstva,
    Mr. Lloyd George bol za obesenie Cisára a postaviť “vojnových zločincov” pred súdy. V tom istom čase trval na tom, že Nemecko musí byť prinútené platiť.
    V jeho slávnej reči v Bristole, v decembri vyhlásil:
    “Máme absolútne právo žiadať od Nemecka cenu, ktorú nás stála vojna….
    Musia zaplatiť do posledného haliera a my budeme za tým prehliadať ich vačky.

    Ale len tri mesiace neskoršie, 25-ho marca 1919, dvanásť dní po zostavení ‘Guarantee Pact’ pre bezpečnosť Francúzska, s Clemenceau-om a prezidentom Wilsonom, vydal ‘emorandum ku Mierovej Konferencii’, v ktorom vyzdvihol nebezpečie uvrhnutia Nemecka do náručia bolševizmu a preto “my musíme urobiť všetko možné umožniť nemeckému národu postaviť sa zase na nohy.
    Nemecku nesmie byť daný dôvod k odporu v zálažitosti územných požiadaviek.

    Na toto Clemenceau logicky odpovedal, že Nemecko bolo náchylné k odporu za každých okolností.
    Poplach, ktorý zrazu vznikol v Anglicku týmto volte-face bol taký, že 370 členov parlamentu telefonovalo Mr. Lloyd George-ovi, aby bol neoblomný (The Times April 9,1919).

    Otázka “obesenia Cisára” a postaviť “válečných zločincov” pred súd, vyvstala na
    Konferencii v Londýne, 12-ho februára nasledujúceho roku (1920). Ale teraz bolo navrhnuté, aby miesto vešania Cisára, Holandský government má byť požiadaný, aby ho poslali von z Európy, prípadne na Jávu.
    Holandský government pochopiteľne odmietol a Cisárovi bolo povolené sa usadiť v úplnom pohodlí v Dorne.
    Pokiaľ išlo o “válečných zločincov”, bolo rozhodnuté, že by nemali byť súdení Spojencami, ale samými Nemcami pred súdom v Leipzigu, dať Nemecku príležitosť ukázať úprimnú ľútosť za “zločiny spáchané v jeho mene”. (N. Webster „Surrender of an Empire“….p.46).

    * * *

    “Uzemie Nemeckej rise bolo fakticky nedotknute 1 svetovov vojnou”.

    ..prečo by malo byť postihnuté? Nemecké armády neutrpeli na bojiskách ani jednu porážku…..Nemci nekapitulovali…žiadali o prímerie aby mohli urobiť poriadok v samotnom Nemecku, kde židia Rosa Luxemburgová a Karl Liebknecht skoro urobili z Nemecka druhé žido-bolevické Rusko…..poriadok nastal keď obidvaja dostali guľku u do čela….
    A s Nemeckom sa vo Versailles jednalo ako s porazenými…..a tento zločin mal ťažké následky, zločin, aký môžu vymyslieť len choré mysle Británie a Francúzska……

    Okrem iných, Nemecko muselo platiť aj týmto spôsobom (hladní ľudia na viedenskom nádraží sú pre mňa novinkou a aj keď je to pravda, o čom pochybujem, je to zanedbateľná epizóda oproti tomu, čo sa dialo v Nemecku), ako následok Versailského Diktátu – doslovné vylúpenie Nemecka, o biliónoch DM za iné “straty” spojencov ani nehovoriac:

    Okrem toho bolo nútené trojdohode odovzdať:
    5 000 diel
    25 000 guľometov
    3 000 mínometov
    1 700 lietadiel, celé námorné loďstvo, ako i všetky ponorky
    5 000 lokomotív
    150 000 železničných vagónov
    5 000 nákladných áut
    584 000 poľnohospodárskych strojov
    Prímerie malo i naturálne plnenie v podobe poľnohospodárskych a úžitkových zvierat.
    Až do počiatku Dawesovho plánu v roku 1924 Nemecko odovzdalo Belgicku, Francúzsku, Taliansku a Juhoslávii nasledujúce množstvo zvierat:
    180 622 koní
    197 030 dobytka
    265 755 oviec
    21 664 kôz
    275 738 sliepok
    390 036 včelstiev
    Nemci boli doslova vyrabovaní. Požiadavky na odovzdanie dojníc mali pravdepodobne súvislosť s želaním istých kruhov, ktoré požadovali znížiť populáciu zo 65 na 45 miliónov ľudí!!!
    Okrem všetkých kolónií – Nemecká východná Afrika, Nemecká juhozápadná Afrika, Kamerun, Togo, Nová Guinea, Samoa, Mariánske ostrovy, Bismarckovo súostrovie a Kiau-čou – bolo vydaných ešte 90 % obchodnej flotily, väčšia časť vnútrozemskej flotily, 25 % rybárskej flotily, všetky podmorské káble a všetok nemecký súkromný majetok v zahraničí. Od Nemecka bolo odtrhnutých 12 % území s 10 % populácie, ktorá bola násilne odtrhnutá od nemeckej vlasti. To taktiež znamenalo, že Nemecko prišlo o 75 % zásob železa, 66 % zinkovej rudy,
    26 % zásob čierneho uhlia, 17 % plôch pre sejbu obilia a 17 % zemiakových polí.
    Tento barbarizmus, toto vydrancovanie Nemecka, zapríčinil smrť hladom 800 tisíc

    Lewis Broad a Leonard Russel, dvaja anglickí autorii opísali v “The Way Of The Dictators” vydanom v roku 1935, reálny obaz podmienok v Nemecku, počas Weimarskej republiky”
    “…orabovanie a nedostatok nemajúci obdoby medzi civilizovanými rasami…..ako výsledok blokády Spojencov, bolo vidieť deti trpiace mentálnym šialenstvom….
    800.000 nemeckých žien, detí a starých ľudí bolo vyhladovaných k smrti….

    * * *
    Ešte by som doporučil článok “Bankers Planned World Wars to Destroy Germany” autor Henry Makow, Ph.D. (židosvského pôvodu).

    • Angličanov dobieha koloniálna minulosť. Deje sa to vo vlnách. Každá firma súťaží v mieri na trhu a chce dodať najkvalitnejší výrobok za čo najlepšiu cenu. Ak konkurent vás dlhodobo valcuje, tak možnosti sú dve. Buď mu predáte svoju vlastnú firmu a necháte ho riadiť ju, alebo ho jednoducho ako kriminálnik začnete šikanovať. Čítal som Churchilove pamäti a tam priznal, že najhoršie čo Briti na sebe spáchali bolo vynucovanie reparácii od porazených Nemcov a privlastnenie si spomenutých lokomotív, železničných vagónov, atď.. dosiahli tým to, že katastrofálnym spôsobom zničili vlastný trh a vlastných výrobcov zadĺžili a takmer doviedli ku krachu + vznikla sekundárne závislosť na nemeckých súčiastkách. Toto sa opakuje aj v rovine ľudských zdrojov. Ono stalo sa aj Rimanom, že zrazu zmizol ich jazyk, náboženstvo, kultúra. A nebolo to spôsobené porážkou na bitevnom poli. V porovnaní s Grékmi, susedmi, ktorých ovládli, zmena, ktorú podstúpili je až na úrovni transformácie, prípadne by sa to mohlo nazvať aj metamorfózou identity na nepoznanie.

Pridaj komentár