Domov / Hlavná strana / Čítanie / Mýtus o nemeckej podlosti: Vojna s Poľskom 3

Mýtus o nemeckej podlosti: Vojna s Poľskom 3

Rooseveltov príspevok k nepriateľstvu

Postoj prezidenta Roosevelta a jeho kamarily k Nemecku bol ešte extrémnejší, ako postoj britských vodcov. Roosevelt bol od začiatku svojej kariéry vo verejných funkciách náchylný k hlbokej antipatii voči nemeckému národu. Dôvodom antipatie bola pravdepodobne protinemecká propaganda z čias Prvej svetovej vojny a nie je pochýb o tom, že osobne opovrhoval Adolfom Hitlerom. Podľa profesora Davida L. Hoggana („The Forced War“ – 1961):

„Rooseveltova nenávisť voči Hitlerovi bola hlboká, vehementná, vášnivá – takmer osobná. Nebolo to spôsobené iba nejakou malichernou závisťou alebo žiarlivosťou, ktorá mala korene vo veľkom kontraste medzi týmito dvoma mužmi, ani to nebola iba záležitosť ich pováh, ale najmä výsledkov, ktoré dosiahli ako vodcovia národov.“

Verejný život Roosevelta a Hitlera vykazoval mnoho podobností. Obaja nastúpili na čelo svojich krajín začiatkom roka 1933. Obaja čelili obrovskej nezamestnanosti, ktorá bola následkom celosvetovej ekonomickej krízy. Obaja sa stali silnými vodcami vojenských aliancií počas najničivejšej vojny histórie, hoci stáli na opačných stranách. Obaja zomreli vo svojich funkciách iba niekoľko týždňov od seba v apríli 1945. Hoci bolo medzi nimi mnoho podobností, rozdiely v ich životoch boli obrovské.

Roosevelt sa narodil v jednej z najbohatších rodín Ameriky a po celý život nepoznal ekonomické starosti. Podobne ako Hitler slúžil počas Prvej svetovej vojny v armáde, ale úplne iným spôsobom. Roosevelt strávil vojnu vo svojej kancelárii vo Washingtone ako námestník ministra námorníctva. Hitler sa narodil v provinčnej rodine a vyrastal v chudobe. Ako mladý muž si zarábal prácou vlastných rúk a žil z ruky do úst. Počas Prvej svetovej vojny slúžil v predných líniách pekla západnej fronty, nikdy vo vyššej hodnosti ako desiatnik. Bol niekoľkokrát zranený a bol vyznamenaný za statočnosť.

Napriek vzdelaniu v Ivy League, dôveryhodným aristokratickým spôsobom a presvedčivej rétorike nebol Roosevelt schopný vyriešiť obrovské ekonomické problémy Spojených štátov, ktoré ako prezident zdedil. Vo funkcii prezidenta nebol schopný znížiť nezamestnanosť alebo opäť rozhýbať ekonomiku. Po prvých štyroch rokoch vo funkcii prezidenta zostali milióny ľudí nezamestnaných, podvyživených a bez bývania. To všetko v krajine, ktorá mala k dispozícii všetky zdroje na dosiahnutie nebývalej prosperity. Rooseveltov plán „New Deal“ bol od začiatku až do konca sužovaný štrajkami a krvavými konfliktami medzi robotníkmi a priemyslom.

V Nemecku sa celý príbeh odvíjal úplne inak. Keď sa Hitler stal kancelárom, čelil všetkým problémom, ktorým čelil aj Roosevelt, dokonca mnohokrát horším. Napriek tomu Hitler dokázal zjednotiť národ a presadiť radikálny program, ktorý v priebehu niekoľkých rokov transformoval zničené Nemecko na pokraji občianskej vojny na ekonomicky najsilnejšiu európsku krajinu. Nemecko prešlo sociálnym, kultúrnym a hospodárskym znovuzrodením, ktoré nemalo v histórii obdoby.

Rozdiel medzi osobnosťami oboch štátnikov bol obrovský. Hitler mal sklony k priamočiarosti pri vzťahoch k iným a bol jednoznačný vo svojich postojoch. Mal konzervatívnu kresťanskú morálku a nebol klamár. Roosevelt navonok vystavoval tvár dobrého človeka, ale za veľkým úsmevom bol nevyspytateľný a vypočítavý, bežne zavádzal a manipuloval s inými. Veľmi pravdepodobne to bol sociopat bez svedomia, ako mnohí úspešní politici.

Hitler bol na druhú stranu naozaj mužom z ľudu, ktorý si skutočne prial pozdvihnúť nemecký národ z „bahna malomyseľnosti“ k plnému rozvitiu jeho potenciálu.

Na rozdiel od Hitlera bolo v Rooseveltovi príliš veľa z cynického politika, ktorý sa možno abstraktne zaujímal o národ, ale veril, že len on vie, čo je pre národ najlepšie a sami ľudia nie sú schopní to pochopiť. Nečestne a podvodne manipuloval s americkým národom, klamal mu o svojich skutočných zámeroch ohľadom zatiahnutia Ameriky do vojny. Sám pripustil svoju rozporuplnú a nepríjemnú povahu. Raz povedal:

„Nikdy nedopustím, aby moja ľavá ruka vedela, čo robí pravá ruka.“

Počas Prvej svetovej vojny Roosevelt pracoval vo Wilsonovej administratíve a imponoval mu Wilsonov nekonečný idealizmus, a aj spôsob, akým ho ľudia po celom svete obdivovali za jeho veľkodušný prístup k mierovej dohode po vojne. Rovnako ako Wilson, aj Roosevelt mal prehnané a mesianistické ambície. Videl sa ako jedinečný a unikátny vodca predurčený viesť národy a veril, že bol povolaný k tomu, aby pretvoril celý svet. Bol presvedčený, ako mnoho amerických vodcov pred ním aj po ňom, že svet môže byť zachránený iba vtedy, keď bude prebudovaný po vzore Spojených štátov. Prezidenti ako Wilson, Roosevelt, George W. Bush nevideli svet ako mnoho národov, rás a kultúr, ktoré sa musia vzájomne rešpektovať, aby mohli spolu žiť v mieri. Nazerajú na svet zo svojej „jedine správnej“ misionárskej perspektívy, ktoré delí národy sveta na dve skupiny – tú, ktorá reprezentuje „dobro“ (jeho skupinu) a tú, ktorá reprezentuje „zlo“. (Takémuto pohľadu na svet sa hovorí manicheizmus.) Na Ameriku pozerajú ako na krajinu, ktorú určila prezieravosť k trvalému vodcovstvu svetových síl „dobra“ a ich poslaním je zničiť, alebo obrátiť sily „zla“. (Našťastie sa tento pohľad na svet týka iba hospodárskych a politických záujmov tých, ktorí sú v Spojených štátoch pri moci.) Z Roosveltovho pohľadu predstavovalo nacistické Nemecko sily „zla“, s ktorým neboli možné normálne vzťahy a ktorému sa nedalo ani porozumieť; tak to odmietol aj skúsiť. Na Nemecko nazeral ako na totálneho nepriateľa.

Roosevelt sa nepochybne nepovažoval za zlého, hoci jeho skutky z neho zloducha urobili. Úprimne veril, že koná správne a ušľachtilo, keď tlačí Britániu a Francúzsko do vojny so „zlým“ Nemeckom. Bol archanjel Michael, ktorý viedol svet v existenčnom boji proti silám Satana. Vďaka tomuto presvedčeniu vytvoril atmosféru hystérie a vojnovej psychózy medzi všetkými okolo seba do takej miery, že každé vyhlásenie alebo čin „síl zla“, t.j. nacistického Nemecka, bolo interpretované tým najhorším možným spôsobom, aj keď ich skutočný zámer bol nevinný. Židia, ktorí obklopovali Roosevelta a nenávideli Hitlerove Nemecko zo svojich vlastných dôvodov, priživovali sebaklamy o jeho úlohe vo svete a podporovali Rooseveltov manicheanský pohľad na svet.

Na ilustráciu vojnovej psychózy, ktorá počas tohto obdobia uchvátila amerických politických vodcov, uvádzam horlenie námestníka ministra zahraničných vecí F. B. Sayre ku britskému veľvyslancovi sirovi Ronaldovi Lindsayovi 9. septembra 1938:

„… v tejto dobe, keď hrozí vojna a Nemecko nám búši na brány, sa mi zdá tragické, že sme nedospeli k podísaniu dohody [proti Nemecku].“

Predstava Nemecka, ako „búši na brány“ Ameriky v roku 1938, je úplne absurdná. Nemecko nemalo prostriedky ani na „búšenie na britské brány“ hneď za Lamanšským prielivom. Navyše Hitler ani nacisti nemali v roku 1938 žiadnu motiváciu ani dôvody hľadieť na Ameriku ako na nepriateľa iba na základe nepodložených výpadov proti Nemecku. Ak niekto, tak práve Spojené štáty „búšili na brány“ Nemecka.

V tejto atmosfére falošnej naliehavosti zavolal americký židovský tajomník ministerstva financií Henry Morgenthau Jr. francúzskemu prezidentovi Leonovi Blumovi a navrhol zmrazenie nemeckých bankových účtov vo Francúzsku. Dúfal, že tak postrčí Francúzsko a Nemecko do vzájomnej vojny. Samotný Roosevelt sa staval voči Hitlerovi čoraz agresívnejšie a opakovane o ňom trúsil na verejnosti urážky. (Niečo podobné ako pri vojenskej hystérii voči Iránu, ale extrémnejšie.)

V tom čase bol americkým veľvyslancom vo Francúzsku William C. Bullitt, ktorý bol zároveň hlavným veľvyslancom pre všetky európske krajiny. Rovnako ako Roosevelt aj Bullitt sa narodil v bohatej rodine. Narodil sa vo Filadelfii a pochádzal z rodiny Jonathana Horwitza, nemeckého Žida, ktorý sa prisťahoval do Ameriky. Bullitt mal obzvlášť blízko k Rooseveltovi a zdieľal Rooseveltovo nadšenie pre „strýčka Joeho“ (Stalina) a Sovietsky zväz, ako aj nadšenie pre vojnu s Nemeckom. Roosevelt použil Bullitta na rozosielanie správ ostatným americkým veľvyslancom vrátane Josepha Kennedyho v Londýne (otec prezidenta Johna Kennedyho) a vo Varšave Anthony Biddlemu. V týchto správach sa neustále objavovala Rooseveltova bojachtivosť voči Nemecku.

V roku 1919 bol Bullitt asistentom prezidenta Wilsona na mierovej konferencii v Versailles. V tom istom roku bol Bullitt vyslaný do Ruska, aby sa stretol s Leninom a zistil, či nová boľševická vláda si zaslúži uznanie spojencami. Bullitt bol ohromený tým, čo videl v boľševickom Rusku a po návrate do Washingtonu naliehal na uznanie nového režimu. Veľmi sympatizoval s komunistickými cieľmi. V roku 1923 sa Bullitt oženil s Louise Bryant Reedovou, vdovou po americkom komunistickom vodcovi Johnovi Reedovi (film „Reds“, v ktorom hrá Warren Beatty, 1981, bol o Johnovi Reedovi). Keď sa v roku 1933 stal Roosevelt prezidentom, povolal Bullitta späť do diplomatických služieb. Počas celej svojej kariéry Roosevelt trvalo udržiaval úzke vzťahy s ľuďmi, ktorí boli buď komunistami alebo komunistickými sympatizantmi. V roku 1938 boli všetci americkí vyslanci v Európe podriadení Bullittovi, ktorý sídlil v Paríži. Roosevelt obchádzal ministerstvo zahraničia a priamo telefonicky hovoril s Bullittom takmer každý deň a poskytoval mu presné, podrobné a mimoriadne dôverné pokyny na vedenie americkej zahraničnej politiky.

Bullitt mal prístup k priamej linke na Roosevelta 24 hodín denne. Roosevelt a Bullitt boli blízkymi priateľmi a zdieľali svoj pohľad na všetky otázky zahraničnej politiky. Obzvlášť boli v súlade pri nepriateľstve voči Nemecku. Obaja boli aristokrati a dôkladní internacionalisti s rovnakým pohľadom na to, ako pretvoriť svet. Obaja sa považovali za predurčených k tejto veľkej reorganizácii. V Európe bol Bullitt hlasom s autoritou samotného Roosevelta.

Obr 18.12: Prezident Roosevelt v aute s veľvyslancom Williamom C. Bullittom

Poľský veľvyslanec vo Washingtone, gróf Jerzy Potocki, hlásil do Varšavy, že William C. Bullitt ho oboznámil s odhodlaním prezidenta Roosevelta zatiahnuť Ameriku do ďalšej vojny v Európe. Bullitt predpovedal ďalšiu dlhú vojnu v Európe.

„O Nemecku a kancelárovi Adolfovi Hitlerovi hovoril [Bullitt] s extrémnym zápalom a krutou nenávisťou.“

Potocki hlásil:

„[Bullitt] naznačil, že vojna môže trvať šesť rokov a zasadzoval sa za boj až do bodu, kedy by sa Nemecko nikdy nedokázalo zotaviť.“

Obr 18.13: William Christian Bullitt junior. (25. január 1891 – 15. február 1967) Veľvyslanec USA v Sovietskom zväze, 21. november 1933 – 16. máj 1936. Veľvyslanec Spojených štátov vo Francúzsku, 1936 – 1940. Bullit sa narodil v bohatej rodine vo Filadelfii, bol synom Louisy Grossovej (Horwitzovej) a Williama Christiana Bullitta seniora.

Potocki sa pýtal Bullitta, ako by mohla takáto vojna začať, pretože bolo veľmi nepravdepodobné, že by Nemecko zaútočilo na Francúzsko alebo Britániu. Podľa Bullitta to pravdepodobne začne vojnou medzi Nemeckom a niektorou inou európskou krajinou a západné mocnosti potom zasiahnu proti Nemecku. Bullitt predpovedal vojnu medzi Nemeckom a Sovietskym zväzom, ktorú by Nemecko pravdepodobne vyhralo, ale bolo by také oslabené, že by muselo kapitulovať západným mocnostiam. Bullitt ubezpečil Potockiho, že Spojené štáty sa zúčastnia každej takejto vojny, ak Británia a Francúzsko urobia prvý krok. Keď sa Bullitt spýtal na nemecko-poľský problém, Potocki povedal, že Poľsko bude skôr bojovať, než sa vzdá požiadavkam Nemecka. Bullitt a Roosevelt povzbudzovali Poľsko v tomto postoji. Potocki pripísal tento nepriateľský postoj Ameriky voči Nemecku iba židovskému vplyvu. Znova a znova hlásil do Varšavy, že americká verejná mienka je iba výsledkom židovskej manipulácie.

V správe z Washingtonu na ministerstvo zahraničných vecí vo Varšave z 9. februára 1939 napísal:

„Tlak Židov na prezidenta Roosevelta a na ministerstvo zahraničných vecí je čoraz silnejší …

… Práve teraz sú Židia na čele pri vytváraní vojnovej psychózy, ktorá by uvrhla celý svet do vojny a priniesla všeobecnú katastrofu. Tieto nálady sú čoraz zrejmejšie.

V definovaní demokratických štátov vytvorili Židia skutočný chaos: zmiešali myšlienky demokracie a komunizmu, a predovšetkým sú prameňom zúrivej nenávisti voči nacizmu.

Táto nenávisť je šialená. Je propagovaná všade a všetkými prostriedkami: v divadlách, kinách, dennej tlači. Nemci sú vykresľovaní ako národ, ktorému vládne arogantný Hitler túžiaci dobyť celý svet a utopiť ho v oceánoch krvi.

Počas opakovaných rozhovorov so zástupcami židovskej tlače som došiel k neúprosnému a jednoznačnému názoru – vojna je nevyhnutná. Medzinárodné židovstvo zneužíva všetky prostriedky propagandy na to, aby zamedzilo akejkoľvek konsolidácii a porozumeniu medzi národmi. Vďaka tomu neustále rastie presvedčenie verejnosti, že Nemci a ich fašistické satelity sú nepriateľmi, ktorí musia byť „demokratickým svetom“ zarazení.“

Preklad: ::prop, www.protiprudu.org
Zdroj: Benton L. Bradberry: The Myth of German Villainy

Obsah

Ak sa vám kniha páči, môžete podporiť preklad finančným príspevkom. Podrobnosti

O ::prop

4 komentáre

  1. Čo k tomuto článku ešte dodať? Boli to všetko židia. Roosevelt, Bullit, Morgentau, Churchill, francúzsky Blum, poľský Beck….
    Počet židov, medzi jeho sedemdesiat-dvomi prezidenstskými “poradcami”, bol päťdesiat-dva!

    Mnohí z “marranos” (španielski židia) odišli na sever (Holandsko, Anglia. O rodine prezidenta Franklina Roosevelta sa traduje, že jeho predkovia Rosa Campo (Ružové Pole), boli Marranos, usadili sa v Holandsku, preložili meno na Rosenfeld, neskoršie Roosevelt), niektorí do Maroka. Ale rada z nich odplula do Nového Sveta, do Latinskej Ameriky (Brazilie, Argentíny).

    US prezident od roku 1933 do roku 1945, FDR bol taktiež Illiminatus, slobodomurár, Shriner a Knigh of Pythias.
    FDR dal slobodomurársku pyramídu a “all watching eye” znamenia na jednodolárovú bankovku. Bol taktiež dobrý priateľ Sosthenes Behna, kolaborátora s nacizmom a majiteľom obrovskej Multinárodnej ITT.
    Udržať ekonómiu po depresii v roku 1929, Roosevelt bol nútený si vypožičať obrovské sumy peňazí od Illumináti židov, ako Rothschildovci.
    V roku 1933 použil tieto peniaze odštartovať jeho New Deal, socialistický program zmiernenia, oživenia a zreformovania, za účelom vyriešiť ekonomické a sociálne problémy, zapríčinené Veľkou Depresiou. FDR prežil 1933 pokus ho zhodiť (The Capitol Hill Coup).

    roku 1939 Hitler sa raz zdôveril ohromenému generálovi Friedrich von Bötticherovi, nemeckému vojenskému atašé vo Washingtone, že vlastní dokumenty dokazujúce Rooseveltových židovských predkov, a že jedného dňa ich uvolní užasnutému svetu.
    V auguste 1941 v konverzácii so španielskym diplomatom sa vrátil k tejto téme:
    “Hlavným pôvodcom tejto vojny je Roosevelt s jeho slobodomurárskymi židmi a celkvým žido-bolševizmom”.
    Tri mesiace neskoršie povedal fínskemu ministrovi zahraničia:
    “Nech je vám jasný jeden bod: celé svetové židovstvo je na strane bolševikov”.

    A ako môže cirkev rešpektovať prezidenta Roosevelta, ako hlavu štátu, potom, ako sa dal fotografovať vo svojom slobodomurárskom úbore v spoločnosti s inými “výtečníkmi” tohoto hnutia?

    Bola to zpätná spravodlivosť, spravodlivosť za fosforové a atomove bomby, zhodené na ženy a deti Hamburgu, Drážďan, Tokia, Hirošimy a Nagasaki, že Roosevelt bol obhorený na nepoznanie, keď spadol (tvárou) do plameňov krbu
    vo Warm Springs, Georgia?

  2. V prvom rade sám na to pamätám, keď táto zpráva prišla do Europy, kratko pred koncom vojny. Bolo to “haló”.
    Tu to máte v angličtine z “American Manifest Destiny and The Holocausts” (str. 184), autor Conrad K. Grieb (Published by Examiner Press (1979).

    “Was it retributive justice that Roosevelt was incinerated beyond recognition when he fell into glowing embers in a fireplace at Warm Springs, Georgia?

    Samozrejme, keď sa podívate do Internetu, jeho smrť je opísaná trochu ináč. Kalmú, lebo nechcú povedať pravdu, akou škaredou smrťou tento zločinec skončil.

    A to som ešte nenapísal o morálnom úpadku celej tejto vychytenej rodiny Roosevelt.

Pridaj komentár