Domov / Hlavná strana / Čítanie / Mýtus o nemeckej podlosti: Ruská revolúcia 1917, kapitola 4, časť 4

Mýtus o nemeckej podlosti: Ruská revolúcia 1917, kapitola 4, časť 4

Židia neustále vytvárali problémy toho či onoho druhu po celom Rusku. Ako som už písal vyššie, vraždili vysokých ruských úradníkov, vyvolávali robotnícke nepokoje a stavali ich proti zamestnávateľom, organizovali demonštrácie a opakovane sa pokúšali rozdúchať revolúciu. S ohľadom na ich revolučnú aktivitu zahájila vláda politiku represií voči Židom v roku 1882, ktorá pokračovala až do ruskej revolúcie v roku 1917. V roku 1888 cár Alexander III začal vytláčať Židov z Ruska späť do pásma židovského osídlenia. Židom bolo zakázané nakupovať alebo prenajímať nehnuteľnosti v Rusku. Nemohli pracovať v štátnej správe a mali zakázané obchodovať v nedeľu a počas kresťanských sviatkov. Po Alexandrovi III nastúpil v roku 1894 Mikuláš II, ktorý nasledoval prísne kroky svojho otca proti Židom. Chápal, že na ochranu ruského ľudu pred špekulovaním a intrigami Židov, ako aj na ochranu verejného poriadku, sú potrebné represívne zákony. Ale nebol schopný zastaviť pogromy proti Židom, ktoré vychádzali z obyčajného ruského ľudu. Pogromy prichádzali spontánne a v ich základom bola nenávisť a nepriateľstvo voči Židom. Nebolo možné predpovedať kedy a kde nepokoje vypuknú.

Židia opúšťajú Rusko a smerujú do Ameriky

Židia odmietali prijať akúkoľvek zodpovednosť za svoje činy, namiesto toho to ako obvykle pokladali za ďalšie neodôvodnené „prenasledovanie“ nevinných Židov nepriateľskými nežidmi. Vďaka tomuto nepriateľstvu a nenávisti Židia nazerali na ruské impérium ako na nehostinnú a nebezpečnú krajinu. Nepriaznivý stav sa ešte viac zhoršil explozívnym populačným rastom, vyšším než rast akéhokoľvek iného etnika v Európe, čo ďalej obmedzilo ich ekonomické možnosti. V Rusku bolo príliš veľa Židov a príliš málo príležitostí pre nich. Koncom 19. storočia sa rozhodli masovo opustiť Rusko a odísť do „Nového sveta“, to znamená do Spojených štátov amerických. V rokoch 1881 až 1924 emigrovalo do Spojených štátov až dva milióny ruských a východoeurópskych Židov – bola to najväčšia masová migrácia Židov v histórii. Veľké množstvo Židov sa rozšírilo aj po západnej Európe. Sionizmus a komunizmus – dve veľké židovské hnutia – sa rozvinuli a žili práve v pásme židovského osídlenia. Keď Židia emigrovali do USA, obe hnutia prišli s nimi. Komunizmus bol v Amerike po prvý krát predstavený práve týmito židovskými imigrantami.

Obr 4.12: Židovskí prisťahovalci opúšťajú Ellis Island, New York, 1915.

V Spojených štátoch sa im dostalo všetkého, v čo dúfali. Ukázalo sa, že je to pre Židov krajina príležitostí, bez akýchkoľvek obmedzení či zákazov. Americký ľud nemal takmer žiadne skúsenosti so Židmi, a preto nemal voči nim žiadne negatívne postoje. Hneď ako sa usadili v Novom svete – hlavne v New Yorku – začali rýchlo plniť univerzity; vyhľadávali pozície v bankovníctve a financiách, zakladali noviny. Pred nimi prišli do Spojených štátov nemeckí Židia, ktorí už získali silné postavenie vo všetkých týchto pozíciách. Podali pomocnú ruku svojim súkmeňovcom z Ruska. Začali svojimi obvyklými metódami intenzívne budovať medzi sebou siete, spolupracovať a vzájomne sa podporovať. Takto začali noví židovskí prisťahovalci stúpať a získavať dominanciu v Amerike.

Nadväzne na to, podľa svojho obvyklého vzorca, keď sa Žid pevne usadil na mieste s mocou, vždy pomáhal ďalšiemu Židovi, až kým ten postupne nepreskočil všetkých nežidov. Vďaka týmto metódam čoskoro ovládli žurnalistiku, akadémie, ale najmä bankovníctvo a financie.

Títo novodobí „americkí“ židovskí zbohatlíci stále zostali neoddeliteľnou súčasťou medzinárodného židovského národa. Boli viac než ochotní použiť nadobudnuté bohatstvo na podporu a hájenie záujmov medzinárodného židovstva. Ich pudová nenávisť k Rusku zostala časťou židovskej psychiky a bola neustále živená šialenými príbehmi o pokračujúcich represiách voči židovským bratom, ktorí zostali v Rusku. Ako ich moc a vplyv v Amerike rástli, začali uvažovať a hľadať cesty, ako by mohli využiť svoju moc a zničiť vládu cára. Židovskí bankári v Európe aj Amerike boli ochotní poskytnúť akékoľvek financie potrebné na privodenie pádu cára a jeho režimu. Ruskí úradníci si boli dobre vedomí tohto židovského intrigovania proti Rusku. Často komentovali skutočnosť, že židovská moc a vplyv v západných krajinách smeruje k podkopávaniu základov Ruska a cárskeho režimu.

Nemecký Žid Jacob Schiff bol jedným z najbohatších bankárov sveta, patrila mu medzinárodná banka Kuhn Loeb & Co. so sídlom v New Yorku. Tento bankár obzvlášť prudko nenávidel Rusko a bol odhodlaný urobiť čokoľvek, aby zvrhol cára. V roku 1905 bolo Rusko a Japonsko vo vojne kvôli ovládnutiu Mandžuska a severnej Číny. Schiff cez svoju banku Kuhn Loeb poskytol Japonsku obrovský vojnový úver, zatiaľ čo v rovnakom čase využil svoj medzinárodný bankový vplyv na zablokovanie finančnej podpory pre Rusko. Výsledkom bolo šokujúce víťazstvo Japonska. Japonsko porazilo ruskú armádu v Port Arthur v Mandžusku, a potom potopilo ruskú flotilu v bitke pri Cušime. Bolo to po prvýkrát, keď bola európska veľmoc porazená neeurópskou krajinou. Nebolo by to možné bez podpory medzinárodného židovstva.

Pokus o rozpútanie revolúcie v Rusku v roku 1905 bol naplánovaný židovskými revolucionármi, financovaný židovskými bankami a zrežírovaný tak, aby aby prebehol počas vojny s Japonskom. Oficiálny register židovskej obce New Yorku z roku 1917-1918 priniesol nasledovné vyhlásenie:

„Firma Kuhn Loeb & Co. [banka Jacoba Schiffa] poskytla Japonsku veľké vojnové pôžičky počas rokov 1904 a 1905, čo umožnilo japonské víťazstvo nad Ruskom. … Pán Schiff vždy používal svoj vplyv a bohatstvo v najlepšom záujme svojho ľudu [Židov]. Financoval nepriateľov autokratického Ruska a využil svoj vplyv, aby udržal Rusko mimo peňažných trhov Spojených štátov.“

Financovanie revolúcie v roku 1917

Na financovaní ruskej revolúcie sa podieľali dva veľké bloky židovských bankárov; v Londýne a Paríži to boli Rothschildovci, v Nemecku a Amerike to boli banky pod kontrolou Jacoba Schiffa. Schiff bol nemecký Žid a medzinárodný bankár z Wall Street, úzko spojený s ďalšími nemeckými a americkými židovskými bankármi, vrátane (pôvodom z Nemecka) Warburgovcov z New Yorku a Hamburgu, Guggenhaimovcov, Hanauersov, Kahnov a ďalších. Nemeckí aj americkí Warburgovci boli spriaznení s Jacobom Schiffom. Jeden bol jeho švagrom, druhý zaťom. Ďalší medzinárodní židovskí finančníci sa spojili s Jacobom Schiffom a bankou Kuhn Loeb vrátane Westfálsko-Rýnskeho syndikátu; bratov Lazarových z Paríža; Ginzburgovcov z Petrohradu, Tokia a Paríža; Seyera and Company z Londýna, New Yorku a Frankfurtu nad Mohanom; a Nya Banken zo Štokholmu pod vedením švédskeho Žida Olofa Aschberga. Tieto bankové bloky boli „medzinárodné“ v pravom zmysle slova. Boli vlastnené a prevádzkované medzinárodnými Židmi, ktorí neboli lojálni k žiadnemu národu okrem medzinárodného židovstva.

V snahe zvrhnúť cára oba bankové bloky spolufinancovali propagandistickú kampaň proti cárskemu Rusku, ktorá mala za následok – ako bolo zamýšľané – vytvorenie celosvetového nepriateľstva voči ruskému impériu. Táto propagandistická kampaň proti cárovi bola šírená a vytrubovaná všetkými hlavnými novinami po celej Európe a Amerike, ako aj prostredníctvom ďalších informačných médií, ktoré boli takmer všetky pod židovskou kontrolou. (Rovnaká propagandistická kampaň, iba v omnoho väčšom meradle, bola rozpútaná proti Nemecku po tom, ako sa stal Adolf Hitler kancelárom.)

Ako bolo spomenuté vyššie, Jacob Schiff nenávidel cárske Rusko a obzvlášť aktívne sa snažil podkopať cársku vládu. Ale boli to nakoniec Rothschildovci, ktorí stáli za zvrhnutím cára Mikuláša II v roku 1917 a nastolením „Dočasnej vlády“, ktorej premiérom bol princ Georgij Ľvov. Tento bol zanedlho nahradený Židom Alexandrom Kerenským (jeho matka sa volala Nadežda Adlerová). Jedným z prvých činov Dočasnej vlády pod vedením Kerenského (16. marca 1917) bolo zrušenie všetkých obmedzení na Židov.

Až do tej doby boli Židia vylúčení z pozícií vo vládnych úradoch. Zrazu im bolo umožnené nastúpiť do akéhokoľvek vládneho úradu v Rusku. Keď boli voči nim odstránené všetky obmedzenia, Židia sa rýchlo aktivizovali vo všetkých aspektoch revolúcie a získali vedúce pozície vo viacerých politických stranách. Židia postrehli nové príležitosti, ktoré sa im naskytli a začali vo veľkých počtoch zaplavovať Petrohrad a Moskvu. Prichádzali zo štetlov z pásma židovského osídlenia, z Európy, aj z Ameriky. (Štetl je slovo z jidiš a znamená „mesto.“ Život v štetl bol predstavený vo filme „Fidlikant na streche.“) Tieto vidiecke židovské mestá – štetl – boli rozosiate po celom pásme židovského osídlenia. To znamená po Poľsku, Ukrajine, Bielorusku, Moldavsku a Litve.

Teraz, keď bol cár preč, Lenin a ďalších 32 boľševikov, takmer všetko Židov, bolo vyslaných do Petrohradu vlakom zo Švajčiarska na pokyn nemeckého generálneho štábu. Cieľom bolo destabilizovať ruskú vládu a dostať Rusko z vojny. Lenin sa od počiatku staval proti vstupu Ruska do vojny, dokonca vyzýval obyčajných vojakov, aby obrátili svoje zbrane proti dôstojníkom.

Preklad: ::prop, www.protiprudu.org
Zdroj: Benton L. Bradberry: The Myth of German Villainy

Obsah

Ak sa vám kniha páči, môžete podporiť preklad finančným príspevkom. Podrobnosti

O ::prop

5 komentárov

  1. Ak management zadefinujeme termínom cielené využívanie ľudí vo svoj vlastný prospech a pridáme k tomu termín organizované, tak sa dostaneme k termínu firma, v tom prípade, že sa jedná o činnosť v rozpore so zákonom, tak mafia. Proti tomuto stojí termín štát, ktorý má vyžadovať dodržiavanie pravidiel využívania. Ak štát zlyhá, tak tento systém využívania udržiavajú pokope ako tak pravidlá (s p h) a hlavne to, že v pyramidálnej hierarchii je počet účastníkov konečný, t.j ja využijem teba, ty využiješ mňa, my ich a všetci všetkých nie je rovnaký pre každého. Dôsledkom je zlyhanie pravidiel, vzniká revolúcia proti existujúcim pravidlám, t.j. elita sa medzi sebou vraždí. Sion (Židia predsa majú v tóre zlaté teľa teda všetci na tomto nefičia a existujú nežidovskí sionisti, čo sú prisluhovači často horší ako sionistickí židia) ako taký vnáša turbulenciu. Problém je v rozsahu a pacifikácii turbulencie, prebehnúť musí, ľudia nie sú úplne vygumované stroje. Chcelo by to možno tento Bradberryho text napísať aj v inej terminológii, asi matematickej a dať tomu vizuálnu podobu.

  2. Cely ten problem medzi Slovanmi a Chazarmi(pseudozidmi), zacal uz davnejsie, ked vychodni Slovania nemohli znasat utlak a utrapy zo strany Chazarov, zorganizoval Kyjevske knieza Sviatoslav obrovske vojsko a znicil Chazarsku risu. Odvtedy sa Chazary rozutekali do zapadnej Europy najma do Nemecka

  3. Proboha, s Leninem byli ve vlaku přes Německo jen asi 4 bolševici – Zinovjev, Sokolnikov, samozřejmě Krupská a ještě ta jeho metresa Inés Armand. Možná ještě někdo, ale zbytek byli spíše sympatizanti (jako třeba švýcarští socialisté) nebo lidé, co se takto chtěli vrátit do Ruska. Vedení bolševiků bylo vůbec nějaké nejasné, slézali se do Pitěru jako švábi, buď z Ameriky (Bucharin), nebo z vězení cizích států (Čičerin či Džeržinský), případně z vyhnanství (Stalin, Kameněv, Sverdlov). Dodnes není jasné, jak se vlastně sgrupili do jakéhosi vedení – díky stalinské cenzuře minulosti nevíme, jak se první politbyro vlastně ustanovilo.
    Zde je nutno ještě dodat, že Trocký se svou partou dorazil až v květnu a nepatřil k bolševikům – teprve v Rusku zjistil, že Lenin je pravý tahoun revoluce a tak se k němu přidal. On byl zase praktický organizátor provedení převratu (možná byl na to vyškolen v USA).

  4. “Proboha, s Leninem byli ve vlaku přes Německo jen asi 4 bolševici….”
    …ale dohromady ich bolo cca 300 židov z East End New York…..
    a nový bolševický government pozostával:

    Podľa “Liberation” z 29 júla1933, sovietska administrácia sa skladá z 503 vyšších funkcionárov, 406 je židov, čo percentuálne predstavuje účasť židov vo vláde 80%.

    The distribution of them in principal Soviet State institutions :
    Total Jews
    Peoples Commissaries 22 18
    Commissaries of war 43 34
    Commissaries of Interior 64 45
    Commissaries of Foreign affairs 17 13
    Commissaries of Finance 32 25
    Commissaries of Justice 19 18
    Commissaries of Public Health 5 4
    Commissaries of Public Welfare 53 44
    Council of Economy 56 45
    Commissaries of Labor 7 6
    Commissaries of Social Aid 6 6
    Commissaries of Provin
    (Red Governors) 23 21
    Members of Moscow Soviet 23 21
    Editors of official papers 42 41

    A napriek tomu že nie som “chodící encyklopedie”, môžem vám doložiť menný zoznam všetkých, podľa ministerstiev!

  5. Ta tabulka moc dobre nevysla – prve cislo je Total, druhe cislo koko z nich zidov

Pridaj komentár