Domov / Hlavná strana / Čítanie / Mýtus o nemeckej podlosti: Červený teror – časť 4

Mýtus o nemeckej podlosti: Červený teror – časť 4

Ukrajinský hladomor (Holodomor)

V roku 1929 ohlásili boľševici pod Stalinovym vedením prvý päťročný plán na rýchlu industrializáciu Ruska a kolektivizáciu poľnohospodárstva v rámci celého Sovietskeho zväzu. Počas revolúcie v roku 1917 už boli vyvraždení všetci majitelia veľkých pozemkov aj s celými rodinami. Teraz obrátili boľševici svoju pozornosť na získanie kontroly nad miliónmi nezávislých roľníkov vlastniacich pôdu. Ich zámerom bolo odstránenie súkromných hospodárstiev a zlúčiť ich dokopy – namiesto nich vytvoriť obrie kolchozy. Všetci roľníci by sa tak stali zamestnancami štátu pracujúcimi na spoločných farmách.

Ukrajina bola najúrodnejšou oblasťou Sovietskeho zväzu a bola známa ako „obilnica Európy.“ Prosperujúci a sebestační ukrajinskí roľníci boli zvyknutí na vysoký stupeň nezávislosti a dlho v sebe prechovávali myšlienky ukrajinského nacionalizmu. Po páde cára vládla všeobecná podpora oživeniu ukrajinskej kultúry a ukrajinského jazyka, ktorý je veľmi podobný ruskému, ale nie je to to isté. Cieľom ukrajinského ľudu, v ktorom prevažovali roľníci, bol vysoký stupeň autonómie v rámci sovietskeho impéria, ak nie dokonca úplná nezávislosť. V dobe, keď bol Lenin mŕtvy a Trocký v exile, moc nad Sovietskym zväzom prevzal Stalin. Stalin samotný nebol Žid (nebol ani Rus, ale Gruzínec), ale drvivá väčšina miest v komunistickej byrokracii bola obsadená Židmi a väčšina osôb okolo Stalina bola židovského pôvodu, vrátane jeho hlavného spolupracovníka Lazara Kaganoviča. Stalin s Kaganovičom sa rozhodli úplne rozdrviť ukrajinské hnutie za nezávislosť a kolektivizovať ukrajinské poľnohospodárstvo tak rýchlo, ako je to možné. To, čo chceli Stalin s Kaganovičom, úplné zničenie tradičného spôsobu života v Sovietskom zväze – najmä na Ukrajine – a jeho nahradenie marxistickým kolektivizmom.

Proces kolektivizácie bol pre každého nesmierne ničivý a extrémne nepopulárny. Aj keď v Rusku postupovala kolektivizácia viacmenej podľa plánu, Ukrajinci sa jej bránili do tej miery, že celý proces začal stagnovať. Ukrajinskí roľníci odmietli spolupracovať a radšej zabíjali vlastný dobytok, ako by ho mali odovzdať štátu.

Stalin a Kaganovič to nemohli pripustiť. V roku 1932 rozpútali proti Ukrajincom teroristickú kampaň, ktorej brutalita bola neslýchaná. Vyslali 25 000 mladých straníckych fanatikov, aby donútili 10 miliónov ukrajinských roľníkov vstúpiť do kolchozov. Keď sa ukázalo, že 25 000 fanatických straníckych bojovníkov na túto prácu nedostačuje, veľké jednotky Čeky dostali rozkazy k masovým popravám aby zastrašili obyvateľstvo. Odpor pokračoval s nezmenšenou silou a tak nasledovali orgie svojvoľného masového vraždenia. Dokonca boli určené kvóty, koľko ľudí musí byť zavraždených. Keď Čeka nedokázala plniť týždenné kvóty popráv, Stalin vyslal svojho židovského asistenta Lazara Kaganoviča spolu so štábom ďalších Židov, aby vyriešil situáciu. Žid Jakovlev-Epštein bol konkrétne poverený kolektivizáciou.

Obr: Židoboľševik Lazar Kaganovič riadil projekt vyhladovania Ukrajincov, kým sa nepodvolia kolektivizácii. Až 9 miliónov Ukrajincov zahynulo počas hladomoru z rokov 1932-33

Kaganovič nariadil, že každý týždeň musí byť zastrelených 10 000 Ukrajincov. Na toľko popráv však nebolo dosť čekistov, takže Kaganovič so Stalinom sa rozhodli pre oveľa lacnejšiu a účinnejšiu metódu masového vraždenia – vyhladovanie na smrť.

Bolo vyslané vojsko, aby zabavilo roľníkom všetky zásoby osiva, zrna, siláže a hospodárskych zvierat. Agenti Čeky a vojaci Červenej armády uzavreli všetky cesty a železničné trate, nepustili nikoho dnu ani von. Každý, kto sa snažil odísť, bol zastrelený. Hospodárstva boli prehľadávané, všetky potraviny a palivo boli zabavené. Nezostalo nič k jedlu. Každý, kto bol pristihnutý pri krádeži jedla, a to aj keď išlo iba o hrsť obilia, bol zastrelený. Ukrajinci začali umierať od hladu, zimy a chorôb vo veľkých množstvách.

Americký novinár Eugene Lyons bol v roku 1928 vyslaný do Ruska ako hlavný dopisovateľ pre UPI. Dorazil tam ako nadšený komunista, ktorý chce vidieť sovietsky experiment z prvej ruky. Ostalo mu iba úplné rozčarovanie nad tým, čo videl. Vo svojej knihe „Pridelený v Utópii“ (1937) takto opísal hladomor:

„V 70 000 ruských dedinách sa rozpútalo peklo. Množstvo ľudí rovné populácii Dánska alebo Švajčiarska bolo zbavených všetkého majetku. Bajonetmi boli hnaní na železničné stanice, nevyberavo naložení do vagónov pre dobytok a po týždňoch cesty boli vyložení v drevorubačských oblastiach zmrznutého severu, púšťach strednej Ázie, všade tam, kde bola potrebná pracovná sila, aby tam žili alebo zomreli.“

Lyons, sám Žid, pripisuje zodpovednosť za tieto zločiny proti ľudskosti priamo Kaganovičovi:

„Bola to myseľ Lazara Kaganoviča, ktorá priviedla politické oddelenie k myšlienke kolektivizácie, bola to jeho železná ruka, ktorá to vykonala s boľševickou nemilosrdnosťou.“

Stalin plne podporoval a presadzoval Kaganovičov plán.

Počas mrazivej zimy 1932-33 si vyžiadal Kaganovičov hladomor drastickú daň. Ukrajinci jedli všetko, čo mohli nájsť. Vrátane domácich zvierat, kožených topánok, opaskov, kôry stromov, trávy a korienkov. Kanibalizmus bol bežným javom. Rodičia jedli vlastné deti.

Presný počet Ukrajincov, ktorí zahynuli počas umelo vytvoreného hladomoru, nie je známy. Nie je známy ani počet obetí streľby čekistov. Ale vlastné archívy KGB, ktoré boli nedávno sprístupnené, ukazujú, že zahynulo najmenej 7 miliónov Ukrajincov. Ukrajinskí historici tvrdia, že obetí bolo ešte viac a uvádzajú 9 miliónov. Celých 25 % ukrajinského národa bolo vyhladeného týmto zámerným, umelo vytvoreným hladomorom.

Obr: Hladujúci ukrajinskí roľníci odchádzajú z dedín hľadať jedlo

Obr: Umierajúci ľudia na uliciach

Obr: Ukrajinské deti vyhladované na smrť

Obr 5.18: Obeť hladomoru

Naviac treba k týmto desivým číslam z Ukrajiny pripočítať ďalšie milióny roľníkov zo zvyšku Sovietskeho zväzu, ktorí tiež zahynuli od hladu, alebo boli zastrelení počas programu kolektivizácie. Na jednom zo stretnutí počas Druhej svetovej vojny Stalin pripustil Churchillovi, že v období kolektivizácie v 30-tych rokoch bol nútený zlikvidovať 10 miliónov nespolupracujúcich roľníkov. Keď prirátame hromadné popravy Čeky v Estónsku, Lotyšsku a Litve; genocídu 3 miliónov moslimov v ZSSR; masakry kozákov a povolžských Nemcov, celkovo dostaneme najmenej 40 miliónov obetí zavraždených židoboľševikmi počas ich vlády v Rusku.

Tieto orgie masového vraždenia boli v Nemecku dobre známe, rovnako ako aj vo zvyšku Európy. Tiež bolo dobre známe, že tieto vraždy majú do značnej miery na svedomí Židia.

Boľševizmus, komunizmus a judaizmus boli v nemeckej mysli jedno a to isté. Niet divu, že Nemci cítili strach a nepriateľstvo voči Židom a videli ich ako hrozbu svojej vlastnej existencii.

Preklad: ::prop, www.protiprudu.org
Zdroj: Benton L. Bradberry: The Myth of German Villainy

Obsah

Ak sa vám kniha páči, môžete podporiť preklad finančným príspevkom. Podrobnosti

O ::prop

7 komentárov

  1. a v tomto je to jadro nenávisti Ukrajincov proti Rusom, a je to stále živené

    • Tie korene nenávisti siahajú omnoho hlbšie.

      • Tá kolektivizácia ktorú bežný človek na Ukrajine nezvládol, ktorú nariadila Moskva, totižto to sa zvládnuť nedalo prejsť hneď kolchoz, a čo je „čiernym tieňom“ Stalina, že tí ktorí na Ukrajine mali zriaďovať kolektivizáciu tak tí pri neúspechu končili v gulagoch /ich bral Stalin na zodpovednosť za hladomor/

        • Stalin nikoho nebral na zodpovednosť za hladomor, Stalin hladomor nariadil.

          • nesúhlasím žeby ho nariadil, ale prísny kolektivizačný zákon a hlavne neschopnosť ľudí dokázať podľa neho existovať sposobil hladomor, to je rozdiel …. keď bol niekto generačne zvyknutý existovať na svojom políčku tak si ťažko zvykal sa s niekým spájať do kolektívu a dokázať sa takto uživiť. Potom Stalin obviňoval dotyčných komisárov, že to na ukrajine nezvládli. Stalinova chyba bola, že nikomu neveril. Tak končili v gulagoch.

          • Hladomor vznikl periodicky. Nařídil ho Bůh nebeský. Protože ten jediný má moc poroučet větru a dešti, nikoliv ovšem pozemský, byť za něj Stalina miliony jeho stoupenců pokládali a někteří snad stále pokládají. Byl důsledkem velikého sucha, které postihlo rozsáhlý pás území od Bulharska po Kazachstán. Vláda SSSR měla aspoň snahu situaci řešit přesunem loajálních skupin obyvatel z nehůže postižených oblastí, Pilsudského režim nezachraňoval ani ethnické Poláky, natož Ukrajince. S žádnou „Ukrajinou“ to nemělo nic společného, to je ejn typická paranoia banderovců. Ale v jednom mají přeci pravdu – na přírodou způsobené katastrofě mocně vydělávali západní nosatí obchodníci s obilím! – http://www.zvedavec.org/komentare/2015/10/6641-epizoda-10-kdo-zorganizoval-hladomor-v-sssr-v-letech-1932-1933.htm

  2. A nejen SSSR a již zmíněné Polsko, nýbrž i Rumunsko trpělo a král na to jebal …

    Poľské noviny Nový čas píšu v r. 1932:
    ,,Na Huculštine (časť dnešnej Ukrajiny patriacej vtedy Poľsku), 88,6% všetkých ľudí pracujúcich v poľnohospodárstve v r. 1932 hladuje. Ľudia pozvoľna opúchajú z hladu a umierajú v práci. V miestach s hladom sa šíri brušný týfus a tuberkulóza”. Podpísaný korešpondent Rawski.

    Situácia bola zlá aj v kapitalistickom Poľsku a Rumunsku!
    Rumunské noviny Besarabská pošta v r. 1932:
    ,,Besarábia prežila dva roky hladu, s ľudskými obeťami”.
    Tieto dobové správy hovoria o tom, že neúroda, hlad a epidémie boli v rokoch po 1. sv. vojne nie iba javom v ZSSR, ale aj v štátoch kde nebola kolektivizácia a už vôbec nie socializmus.

    Více – http://domino50.blog.pravda.sk/2015/05/26/hladomor-na-ukrajine-v-r-1930-1933/

Pridaj komentár