Domov / Hlavná strana / Čítanie / Mýtus o nemeckej podlosti: „Anšlus.“ Zjednotenie Rakúska a Nemecka – 2

Mýtus o nemeckej podlosti: „Anšlus.“ Zjednotenie Rakúska a Nemecka – 2

Rakúska ekonomika ožíva

Pred Anšlusom bolo rakúske hospodárstvo v katastrofálnom stave, takmer tretina Rakúšanov nemala prácu. Hneď za hranicami v Nemecku bola nezamestnanosť eliminovaná, životná úroveň a pracovné podmienky sa výrazne zlepšili a hospodársky, spoločenský a kultúrny život opäť prekvital. Predtým, ako sa Hitler stal kancelárom, ekonomické podmienky boli v Nemecku rovnaké ako v Rakúsku.

Po pripojení Rakúska do Ríše sa podmienky v Rakúsku dramaticky zlepšili. Iba šesť mesiacov po Anšluse sa znížil celkový počet nezamestnaných zo 401 000 na 99 865. Do roku 1940 bola miera nezamestnanosti v Rakúsku len 1,2 percenta.

Do konca roka 1938, v ktorom došlo k Anšlusu, týždenný príjem priemyselných robotníkov vzrástol o 9 %. Hrubý národný príjem zaznamenal v roku 1938 rast o 12,8 % a v roku 1939 to bolo 13,3 %. Iba zriedka v histórii zaznamenala niektorá krajina taký rýchly a dramatický hospodársky rast.

Krátko po Anšluse bol v Rakúsku zavedený nemecký pracovný zákonník a komplexný systém sociálneho zabezpečenia. Tým boli zaručené základné práva na pracovisku a zamestnanci boli chránení pred svojvoľným prepúšťaním. Tieto opatrenia rýchlo poskytli úľavu viac ako 200 000 zúfalo chudobným ľuďom. Zdravotná starostlivosť sa rozšírila na robotnícku triedu. Okamžite bol spustený rozsiahly stavebný program na poskytovanie cenovo dostupného bývania. Kultúrny život bol povzbudzovaný, najmä hudba, výtvarné umenie a literatúra. Výsledkom toho všetkého bolo zvýšenie prosperity a optimizmu, ale aj miery pôrodnosti v Rakúsku. Rakúšania verili, že spojenie s Nemeckom je tou najlepšou vecou, ktorá sa Rakúsku kedy stala, a verili, že Hitler je strojca zázrakov.

Podľa profesora Evana Burra z University of Arkansas v jeho knihe „Hitlerove Rakúsko“:

„Hitler sa tešil frenetickej podpore medzi rakúskym ľudom, ktorá sa od doby cisárov videla iba zriedka.“

Rakúski Židia

V roku 1938 pred Anšlusom žilo v Rakúsku 192 000 Židov, mnoho z nich vo Viedni, ktorá mala takmer 2 milióny obyvateľov. Napriek pomerne malému počtu vlastnili rakúski Židia neprimerane veľké bohatstvo a moc. Z tohoto dôvodu, ale aj z iných dôvodov, pre ktoré boli vo všeobecnosti opovrhovaní hostiteľskými skupinami obyvateľstva, boli aj rakúski Židia extrémne nepopulárni.

Profesor Evan Bukey napísal:

„Dominujúce postavenie Židov v ožobráčenej krajine iba zosilnilo strach a odpor Rakúšanov. Ako sme mohli vidieť, židovské podniky a finančné inštitúcie riadili veľkú časť ekonomiky. V čase Anšlusu boli tri štvrtiny viedenských novín, bánk a textilných firiem v židovských rukách … Mimoriadny úspech Židov vo vzdelaneckých profesiách tiež povzbudil žiarlivosť a nenávisť. Viac ako 50 % rakúskych advokátov, lekárov a zubárov bolo Židov.“

Židia však tvorili iba 2,8 % rakúskej populácie. Okrem toho sa rakúski Židia izolovali v uzavretých spoločenstvách, v ktorých medzi sebou intenzívne spolupracovali, a totálne vylúčili nežidovských Rakúšanov. Mnohí z nich sa aj odlišne obliekali. Rakúšania ich považovali za cudziu, parazitnú elitu, ktorá využívala nežidovských Rakúšanov v prospech samotných Židov.

Taktiež sa vyhýbali fyzickej práci a s obyčajnými Rakúšanmi jednali povýšene.

Podľa profesora Bukeyho nahliadal veľký počet Rakúšanov – obzvlášť katolíkov – na pokrstených Židov rovnako, ako na ostatných Židov, s nenávisťou:

„tak tesne vtkanou do tkaniva rakúskej spoločnosti, že vytvorila Soreliánsky politický mýtus, imúnny empirickému falšovaniu.“ (Francúzsky filozof Georges Sorel tvrdil, že „mýtus“ je silným motivátorom ľudských životov.)

Obr 16.10: Židia na viedenských uliciach pred Anšlusom

Keď sa Rakúsko začlenilo do Ríše, nemecké zákony začali automaticky platiť aj v Rakúsku, vrátane Norimberských Rasových zákonov. Zámerom Norimberských zákonov, ako aj ostatných zákonov týkajúcich sa Židov, bolo prelomiť židovské ovládnutie hospodárskeho, kultúrneho a spoločenského života Nemecka a povzbudiť židovskú emigráciu. Po Anšluse, keď zákony nadobudli platnosť aj v Rakúsku, boli rakúski Židia zbavení volebného práva prakticky cez noc. To, čo v Nemecku trvalo 5 rokov, v Rakúsku trvalo niekoľko dní.

Do 18. marca úrady zatvorili kancelárie židovských komunít a sionistických organizácií vo Viedni, a ich zamestnancov poslali do Dachau. V prvých týždňoch po Anšluse boli Židia prepúšťaní z miest v divadlách, komunitných centrách, verejných knižniciach a univerzitách. Po celom Rakúsku boli Židia zatýkaní a väznení.

Miestni nacisti obkľúčili Židov vo Viedni a donútili ich vyčistiť ulice a steny. Nižšie uvedená fotografia bola v tom čase široko propagovaná ako príklad krutosti a zbytočného ponižovania, ktorému boli vystavení Židia vo Viedni, ale existuje aj racionálne vysvetlenie udalostí, ktoré sa zvyčajne neuvádza.

Pred Anšlusom, keď kancelár Schuschnigg bojoval proti zjednoteniu Rakúska a Nemecka, sa vo Viedni na jeho podporu vo veľkom počte objavili sociálni demokrati. Väčšina viedenských Židov patrila k sociálnodemokratickej strane, a ako Židia horlivo brojili proti zjednoteniu s Nemeckom. Medzinárodné židovstvo nakoniec viedlo „svätú vojnu“ proti Nemecku, ktorej súčasťou bol aj ekonomický bojkot a protinemecká propagandistická kampaň v židovskej tlači. Táto „svätá vojna“ bola nadšene podporovaná rakúskymi Židmi. Posledná vec, ktorú chceli rakúski Židia, bolo zjednotenie s Nemeckom.

Na podporu Schuschniggovej kampane židovskí sociálni demokrati maľovali slogany proti zjednoteniu na chodníky a múry budov po celej Viedni. To rozhnevalo Rakúšanov, ktorý vo veľkej väčšine podporovali zjednotenie s Nemeckom. Židia maľovali slogany po múroch a chodníkoch, preto ich Židia aj museli vyčistiť. Tento fakt bol v protinemeckej propagande vynechaný. Čistenie chodníkov mohlo byť ponižujúce, ale malo svoje opodstatnenie; alebo prinajmenšom vysvetlenie. Je však tiež pravda, že Rakúšania prejavovali nevhodnú radosť z poníženia predtým bohatých a vplyvných Židov, ktorí boli nútení čistiť chodníky. Zhromažďovali sa davy, ktoré na nich syčali a pľuli, keď čistili chodníky.

Obr 16.11: Židia musia vo Viedni čistiť chodníky pomaľované sloganmi proti Anšlusu.

V tej istej dobe boli židovské obchody vyrabované mužmi z SA, ktorí majiteľom občas (cynicky, ale so zdaním legality) vydali potvrdenie. Židovské podniky boli arizované, to znamená, že Židia boli nútení predávať svoje podniky Rakúšanom, alebo árijcom, za podmienok, ktoré boli jednostranné a jednoznačne znamenali vždy veľkú finančnú stratu pre Žida. Chamtivosť vo Viedni sa dostala úplne spod kontroly, a Rakúšania šliapali po sebe, ako sa snažili dostať k židovskému bohatstvu. Americký novinár William Shirer, sám Žid, bol očitým svedkom týchto udalostí a označil to za „orgie sadizmu“.

Obr 16.12: William L. Shirer (23. február 1904 – 28. decembra 1993) naľavo, šéf kancelárie rádia CBS, v rozhlasovom ústredí v Berlíne, 1939.

Židia začali opúšťať Rakúsko v obrovských počtoch. V auguste 1938 bol v Rothschildovskom paláci vo Viedni zriadený „Ríšsky ústredný úrad pre židovskú emigráciu“ s cieľom odstrániť byrokraciu a uľahčiť rýchlu židovskú emigráciu z Rakúska. K úradu bol pridelený ako jeden zo správcov kapitán SS Adolf Eichmann. Do júna 1939 kancelária pomohla pri vysťahovaní 110 000 rakúskych Židov. Bol vytvorený postup, vďaka ktorému Židia prešli byrokraciou za jediný deň až kým nedostali aj s rodinou cestovné víza umožňujúce im opustenie krajiny. Eichmann využíval služby miestneho židovského vedenia na spracovanie obrovskej emigračnej vlny – veľká časť z nej mierila do Palestíny.

Obr 16.13: Palác Alberta Rothschilda vo Viedni bol jedným z piatich palácov v meste, ktoré patrili členom rakúskej bankárskej rodiny Rothschildovcov. V roku 1954 bol palác zbúraný.

Koncom júna 1939 boli zvyšní Židia ako aj nežidia zosobášení so Židmi, ktorí ešte stále pracovali v súkromnom sektore, prepustení zo zamestnania a tak „povzbudení“, aby opustili krajinu. Do tej doby boli stovky tovární vo vlastníctve Židov zatvorených alebo zhabaných.

Počet Židov v Nemecku v roku 1933 bol približne 500 000 a v Rakúsku 192 000. Do roku 1940 zostalo v Nemecku len 160 000 a v Rakúsku 40 000 osôb židovského pôvodu, pričom celkovo ich bolo v Nemecku a Rakúsku spolu 200 000. Všetci ostatní emigrovali.

Anšlus teraz mohol byť odškrtnutý zo zoznamu vecí, ktoré chcel Hitler dosiahnuť.

Preklad: ::prop, www.protiprudu.org
Zdroj: Benton L. Bradberry: The Myth of German Villainy

Obsah

Ak sa vám kniha páči, môžete podporiť preklad finančným príspevkom. Podrobnosti

O ::prop

Pridaj komentár