Domov / Hlavná strana / Analýza / Muž z ocele: Superman & árijský Kristus – Američan, votrelec alebo Boh?

Muž z ocele: Superman & árijský Kristus – Američan, votrelec alebo Boh?

Henry-Cavill-as-Clark-Kent-Kal-El-Superman-in-Man-of-SteelSuperman je najamerickejší zo všetkých hrdinov – a zároveň najviac cudzí. Ako archetypálny komiksový charakter stanovuje štandardy pre všetkých ostatných. Je to jednoducho typický „dobrý chlapec“, ktorý stojí na strane „pravdy“, spravodlivosti a amerického „pokroku“.

Kým postavy komplikovaných, temných hrdinov akým je napr. Batman, alebo dokonalých anti-hrdinov typu Punisher môžeme donekonečna prehodnocovať a dekonštruovať, tak s „mužom z ocele“ sa toho veľa urobiť nedá. Môžeme iba kompletne pretvoriť jeho charakter a to buď tak, že zmeníme Supermanovo zázemie a presvedčenie (tak ako v Red Son), alebo vytvoríme jemne zastretého „zlého“ Supermana (ako v Irredeemable). Ide však len o využitie nezmeniteľného jadra tejto postavy ako odpaľovacej rampy pre rozjímanie o takých ideách akými sú identita, hrdinstvo a kultúra. Superman je americký hrdina, a ak by náhle prestal byť Američanom, tak to bude silným ukazovateľom toho, že Amerika ako významná kultúrna identita prestala existovať.

Zároveň je však Superman i votrelcom – a to doslovne i obrazne. Je výtvorom Židov, nepriateľom nacistov, ktorý sa vyhráža dokonca samotnému führerovi úderom päsťou. Superman je na jednej strane asimilovaný, ale zároveň predstavuje i fantáziu pre supremacistov. Je vychovávaný v strede Ameriky patrioticky založenými, jednoduchými vidieckymi ľuďmi s jasnými morálnymi zásadami. Výsledkom je potom „veľký modrý skaut“ nosiaci americkú zástavu, ktorý vo väčšine príbehov dobrovoľne slúži ako nástroj americkej vlády.

Na druhej strane však Superman pochádza z votreleckej planéty: žije síce medzi Američanmi, ale nie je jedným z nich. Jeho sila a cnosti sú cenené iba dovtedy, kým slúžia americkým elitám, tak ako interpretujú morálni komisári z Lower East Side. Je morálnejší, osvietenejší, silnejší, doslova „nadgojímský“ – metafora Supermana ako Žida je natoľko očividnou, že na to národní socialisti poukazovali dlho predtým, než sa komiksy stali základom univerzitných kurzov.

V Snyderovom filme Watchmen cituje jedna z postáv nasledovný výrok:

„Superman existuje – a je Američan.“ Neskôr, sa postava opravuje a hovorí: „Boh existuje – a je Američan.“

V Mužovi z ocele nám Snyder predkladá existujúceho Supermana/Boha, ktorý sa stáva Američanom.

Pokiaľ ide o vzhľad jeho obyvateľov,je Krypton „árijskou“ planétou (nenájdete tam žiadnych nebielych Krypťanov) organizavanou pozdlž kastových línií. Táto planéta však kolabuje, a preto muselo byť jej jadro vyhĺbené kvôli zdrojom.

Jor-El (Russell Crowe) je vedec, ktorý vytušil katastrofu, ktorá čakala na jeho ľudí, a čo je ešte podstatnejšie, poznal príčinu tohto problému. Obyvatelia Kryptonu boli vesmírnymi cestovateľmi a expanzívnou rasou, a to až dovtedy, kým sa nerozhodli prevziať priamu kontrolu nad svojou reprodukciou. Výsledkom však bolo následné zastavenie všetkých prirodzených pôrodov, koniec expanzie, vesmírnej kolonizácie, kultúrna stagnácia a smrť. Jor-El a jeho manželka však na znak nádejného vzdoru prirodzeným spôsobom splodia Kal-Ela a pošlú ho na zem, aby unikol smrti, ktorá postihla jeho planétu.

Muž z ocele je v mnohých ohľadoch predvídateľný rovnostársky film. Zloduchom je tu generál Zod a jeho malý tím ozbrojených stúpencov. Zod je absolútne odhodlaný zachovať fyzickú existenciu svojej rasy. Začne prevrat proti kryptonskému neúspešnému vedeniu a plánuje zničiť celé ich pokrvné príbuzenstvo. Zod cíti rešpekt k Jor-Elovi, napriek tomu ho zabije, aby mohol ukradnúť kľúč ku „kódexu“ – genetickému záznamu všetkých ľudí. Keď je po svojom prevrate opätovne oživený, tak cestuje po všetkých vesmírnych kolóniách, kde hľadá tých, ktorí prežili.

Na rozdiel od generála Zoda, Superman (Kal-El) sa zdá byť úplne ľahostajným k otázke prežitia jeho vlastných ľudí. Keď zistí kým v skutočnosti je, odkiaľ pochádza a čo všetko je v stávke, tak pociťuje, pokiaľ ide o výhľad rasovej obnovy, zvláštne znepokojenie, naznačujúc svojej adoptívnej pozemskej matke, aby zo seba dostala túto otázku: „ Nie je to (rasové prežitie) dobrá vec? Koniec koncov, ako jeho skutočný otec Jor-El poznamenáva, je to práve jeho pozícia votrelca medzi pozemšťanmi, ktorá z neho robí ich boha. Stať sa len ďalším Krypťanom by v určitom zmysle znamenalo obrať Supermana o jeho osud – vôbec by sa z neho nestal Superman.

Môžeme si domyslieť, že Clark v mladosti čítal Platónovu Republiku (Ústavu). V Republike sa popisuje kastový systém špecifických tried vyškolených na vládnutie s určeným plánom, nad ktorým by dohliadala skupina filozofov- kráľov. Každá trieda je sama o sebe „druhom“ kvôli svojmu špecifickému účelu, pričom zapadá do organického celku, ktorý predstavuje komunitu. Zod je sebavedomý produkt takéhoto systému a s každým činom, ktorý vo svojom živote uskutočnil sledoval záchranu svojich ľudí. Keď Superman zničí jeho úsilie, zničí tým i jeho dušu. Ako hovorí Nietzsche: „Čo padá, to treba ešte postrčiť“ Mohli by sme argumentovať, že Zod sa jednoducho pokúša do dávno mŕtveho systému navrátiť život. Ak by sme mohli použiť termín „človek“ (ľudský tvor) v prípade Krypťanov, tak je možné argumentovať i tak, že Zod nie je človek, ale produkt neúspešného reprodukčného programu.

V kontraste k tomu je Supermanovi daná možnosť výberu, ktorou je definovaný. Ako prvému po stáročiach prirodzenou cestou narodenému Krypťanovi, Kal-Elovi nie je určená nijaká zvláštna misia. Jeho otec ho však nasmeruje k jednej – hovorí mu, že ustanoví vzor pre ľudí na zemi, ktorí ho budú nasledovať. Môžu zakopnúť a spadnúť – ale on ich vytiahne a bude ich ťahať zo sebou. Môže sa stať ich spasiteľom. Jor-El zapudí svojich vlastných ľudí pre mesiášsku misiu určenú pozemšťanom: „Môžeš zachrániť všetkých z nich“, hovorí svojmu synovi zo záhrobia. Zatiaľ čo Jor-El teoreticky verí v možnosť voľby, odsúdi svojho syna k ťažkej zodpovednosti. Požaduje od neho, aby akceptoval svoju zodpovednosť boha.

Avšak Clark má tiež pozemského otca, Jonathana Kenta, ktorý mu hovorí, že nikomu nič nedlhuje, dokonca ani len základnú morálku. „Musíš sa rozhodnúť akým človekom sa chceš stať“, hovorí svojmu adoptívnemu synovi. Jonathan Kent vie, že nemôže svojho syna fyzicky disciplinovať – môže mu dať iba to najlepšie morálne učenie a prinútiť Clarka, aby sa konfrontoval s hroznou zodpovednosťou svojho výberu. Keď Clark použije svoju silu, aby zachránil padajúci autobus plný detí (medzi ktorými je i chlapec, ktorý ho predtým šikanoval), Jonathan Kent sa pýta, či urobil správnu vec. Keď Clark rozhorčene reaguje, či ich mal nechať zomrieť, Jonathan odpovedá, „možno“. Aby nebol neskôr obvinený z krutosti, Jonathan obetuje svoj vlastný život, aby ochránil synovo tajomstvo a nechá sa vtiahnuť do tornáda a takto svojim posledným činom ticho naznačuje Clarkovi, aby sa neodhalil.

Kľúčovým problémom s vnímaním Supermana ako Žida je to, že hoci je votrelcom, tak je definovaný odmietnutím svojich votreleckých koreňov a akceptovaním ľudovej americkej výchovy. Pokiaľ ide náboženstvo, tak Superman bol vychovávaný ako metodista, pričom vo filme vidíme ako Kal-El prichádza do kresťanského kostola, aby tam v momente kedy má krízu našiel pokoj a radu. Je to pastor, ktorý mu dá radu, ktorú napokon nasleduje, prejsť z viery k dôvere ľuďom. Zodov plán pozostáva z vytlačenia pôvodných obyvateľov z planéty, aby tak bola možná jej kolonizácia novými ľuďmi, ktorí cítia že to je ich osud a právo. Zod dokonca rezolútne odmieta ponuku ľudskej a kryptónskej koexistencie, ktorá by bola obetou zo strany ľudstva, nie však Krypťanov. Ak je Superman Žid, tak potom takým, ktorý sa postaví proti svojmu vlastnému druhu a bojuje s ním, aby zničil nový program medzihviezneho sionizmu.

Samozrejme, Muž z ocele nie je žiadna hlboká anti-sionistická propaganda. Je očividné, že Zod reprezentuje nacionalizmus, militarizmus a oddanosť, skrátka všetky zlé veci, ktoré potrebujú byť zničené našim moderným demokratickým svetom.

Superman zase stojí na strane slabých, obetí a vykorenenia. Napriek zjavnému anti-belošskému a anti-tradicionalistickému posolstvu by sme však nemali diskvalifikovať Snyderov pokus vytvoriť jeho vlastný unikátny náhľad na postavu Supermana – Supermana ako bieleho Krista, árijského vojnového boha, ktorý je ovládaný súcitom skrz strach a sebaobetovaním skrz sebecký prejav sily. Toto je boh, ktorý trvá na možnosti výberu, boh ktorý nás žiada, aby sme ho nasledovali po ceste smerujúcej k božskému správania. Avšak aký druh správania tento spasiteľ od nás žiada?

Árijský Kristus

Pokorný a slabošský Ježiš nie je bohom Európanov. Nie je ním ani mystický rabín, ktorého ezoterické učenie bolo zakorenené vo viacerých obskúrnych školách židovského mysticizmu. Ako sa možno dočítať v knihe od Jamesa Russella s názvom „The Germanization of Early Medieval Christianity“ (Germanizácia raného stredovekého kresťanstva), Ježiš bol Germánom „predaný“ ako vojnové božstvo, ako ten kto zabíja draka, ako viac spoľahlivý garant víťazstva v boji než nespoľahlivý Odin, ktorý má svoju vlastnú agendu. Koniec koncov, sám Loki obviňuje „otca sveta“ v Lokasenne (báseň o hádke Lokiho s bohmi, pozn. preklad.), keď Odinovi vraví, že „často dávaš víťazstvo tým, ktorým by si nemal – zbabelcom“ – a Odin to nepopiera.

Kristus ako garant víťazstva v tomto svete bol spasiteľskou postavou toho kresťanstva, ktoré vytvorilo svet, ktorý začal krížové výpravy. Práve postupný rozklad tohoto svet- akceptujúceho, „pohanského“ kresťanstva viedol postupne k vykorenenému, vykastrovanému americkému kresťanstvu dneška. Paradoxom však je, že táto rovnostárska, anti-rasistická, svet-popierajúca a sebaopovrhujúca viera dnešných liberálnych kresťanov a určitých evanjelikálnych hnutí má omnoho bližšie k židovskému komunitárnemu (kolektivistickému) kultu, akým bolo kresťanstvo predtým než prešlo „germánskou“ transformáciou.

Je celkom očividné, že Zack Snyder nám zámerne predkladá obraz Supermana ako Krista – je to až príliš okaté. Jeho Superman je vo svojich pohľadoch doslova „biblickým“. Avšak Superman tu je ozvenou skoršieho, heroického kresťanstva- je všemocnou bytosťou stále schopnou trpieť, bohom ktorý zasahuje, aby nás zachránil pred pádom, mužom ktorý postupne akceptuje svoju božskú podstatu. Superman v podaní Henryho Cavilla má až komicky „árijský“ vzhľad – výrazné sekané črty tváre a množstvo svalovej hmoty. Je to obraz Krista – bojovníka, tak ako ho zachytávali skoršie germánske portréty a ktorý prežil v obrazoch a nástenných maľbách kostolov do dnešných dní.

Rovnako ako mladý Kristus, aj Cavillov Clark Kent si je vedomý svojej ohromnej sily (hoci v jeho prípade ide skôr o fyzický druh sily a nie argumentačnú prevahu, keď sa diskutuje o židovskom práve), avšak túto svoju silu zadržuje. V jednej scéne ticho strpí výsmech – keď je však sám zlomí oceľovú tyč svojimi rukami bojujúc tak sám zo sebou aby sa udržal na uzde. Mystérium kresťanstva (a zároveň príčina toľkých schiziem a krviprelievania pre vieru) je idea, že Boh a človek tvoria jednotu v osobe Ježiša Krista. V nicejskom kresťanstve je Ježiš bytosťou jednej podstaty s Otcom. Očividne, ak by bol Ježiš Boh, tak by mohol zostúpiť z kríža – ako bol vyzvaný jedným zo židovských kňazov. Avšak Ježiš predsa musel trpieť a musel zomrieť – a čo je ešte viac podstatnejšie, musel si túto obetu slobodne vybrať – aby vlastnou krvou vykúpil zmier a hnev Boha pre hriechy človeka. Pointa tejto obety bola v tom, že ľudstvo si ju nezaslúžilo – bola slobodne daná Bohom nehodným ľuďom. Kristus mohol naplniť svoju misiu iba nasledovaním vlastnej deštrukcie a následného vzkriesenia.

Snyderov Superman tiež napĺňa svoj osud obetovaním. Keď generál Zod prichádza na zem a hovorí planéte aby vydala Kal-Ela, iba Lois Lane a jeho rodičia vedia kto ním je. Kal-El by mohol odletieť preč alebo zostať ticho. Namiesto toho sa ukáže svetu, dokonca umožní armáde frašku spočívajúci v jeho spútaní so slovami „ak sa budú,tak cítiť viac bezpečne“. Dovolí, aby bol vydaný Zodovi, avšak zároveň sa rozhodne s ním bojovať. Keď mu duch jeho otca (resp. jeho vedomie zachované skrz technológiu) hovorí, že môže zachrániť zem, Superman vyletí von z kozmickej lode a v pozícií pred planétou roztiahne svoje ramená.

Snyder tu takto explicitne znázorňuje pózu ukrižovania.

Avšak Supermanova štylizácia do pozície spasiteľa neprichádza skrz pasívnu obeť, ale skrz boj. Brutálne bojuje s Krypťanmi v uliciach Metropolisu, pričom v tomto procese dochádza k postupnému ničeniu mesta. Jeho úsilie zabrániť Zodovmu plánu spočívajúcemu v zničení zeme si vyžaduje, aby použil všetku svoju silu. Čo je však dôležité si uvedomiť, keď Superman bojuje s Krypťanmi, je skutočnosť, že bojuje so svojimi vlastnými ľuďmi. To znamená, že tu nie je žiadna nadprirodzená sila, ktorá by jeho obetu „devalvovala“ – musí dosiahnuť víťazstvo v tomto svete skrz svoju fyzickú silu, pričom môže byť porazený a zabitý napriek jeho najlepšiemu úsiliu.

Rovnakým spôsobom tí, ktorí spĺňajú Jor-Elovu nádej nasledovania Supermana ho nenasledujú skrz vysvätenie, ale skrz fyzické činy odvahy a sebaobetovania. Vojenský dôstojník, pôvodne k Supermanovi skeptický, sa neskôr sám obetuje aby zachránil mesto a jeho posledné slová sú ozvenou kryptónskych skorších posmeškov – „ dobrá smrť je sama o sebe odmenou.“ Perry White nasleduje Supermana svojim vlastným spôsobom, keď pracuje na záchrane jedného z reportérov, hoci by takéto úsilie mohlo viesť k jeho vlastnej smrti.

Cesta k božskému, ktorú nám tento Superman ponúka (povedané slovami Jor-Ela) je obetovať všetko pre ľudí okolo nás a takto vykúpiť samých seba.

Samozrejme problém spočíva v tom, že Superman môže robiť výnimočné veci práve preto, že je Supermanom. Zvyšok z nás nemôže lietať, nemá röntgenové videnie a nemôže odrážať guľky. Úsilie bielych a vo filme zase americkej armády by bolo márne, ak by tu nebola Supermanova božská sila. Sebaobeta je šľachetné krédo – keď jedinými kto vás môže zabiť sú vaši bohovia. Teraz keď boli Krypťania porazení, kto sa môže postaviť proti Supermanovi (samozrejme s výnimkou ďalších zloduchov z vesmíru)?

Napriek tomu, že Superman reprezentuje učenie o sebaobetovaní sa za iného, on sám nie je ochotný sa riadiť rovnakými pravidlami ako zvyšok z nás. Pochopiteľne, jeho božská podstata mu umožňuje lietať okolo sveta kedykoľvek chce. Vláda využíva satelit, aby sledovala jeho pohyb. Superman rozoberie satelit a takto zničí majetok vlády v hodnote miliónov dolárov. Následne informuje vojenského dôstojníka, že pomôže Amerike, ale iba pod jeho podmienkami. Supermanovi možno dôverovať, veď bol koniec koncov vychovaný v Kansase. (Je to rozhodne veľmi fajn, že ten kto bol vychovaný v Kansase by nezačal opovrhovať vlastnou krajinou a nebol by ochotný sa podieľať na desivých dôsledkoch, ktoré by postihli ostatných). Bude teda nakoniec Superman slúžiť ako vzor pre ostatných ľudí? Hoci je jeho služba istá, tak služba spojená so zastrašovaním vzbudzuje strach. Supermanov morálny kód je potrebné nasledovať, keďže Supermanova moc a sila je väčšia ako tá naša a umožňuje mu donucovať nás k určitému správaniu. Čo však z neho napokon robí hrdinu je jeho výber uvaliť na seba zodpovednosť, napriek jeho impulzom. Koniec koncov, ak by sa rozhodol ináč, tak by jednoducho mohol príležitostne ničiť mestá kvôli hnevu k nevďačným tvorom, ktoré zachraňuje (ako Plutónčan to naozaj spraví Singapuru v komiksovej sérii Irredeemable). Avšak táto hrozba tu vždy je. Rovnako ako kresťanský Boh, aj Superman nám dáva sľub spasenia, ale za cenu hrozby silou, ak nebudeme nasledovať jeho sebevražedný kód. Je úplne očividné, že Superman by to urobil, ak by americká vláda podnikla taký krok, ktorý by bol v rozpore s jeho zmyslom pre to, čo je správne a čo nie. Napokon Supermanovo pravidlo, že nikdy nezabije, bolo vyhodené von oknom, keď zlomil generálovi Zodovi krk.

Snyderov Superman teda predstavuje vojnové božstvo (boha – bojovníka), niekoho kto nás hrozbou núti k tomu, aby sme nasledovali „lepších anjelov našej povahy (viac noblesný aspekt humanity). Podobne ako je tomu v kresťanstve, tak i Superman na nás uvalí zodpovednosť výberu, ktorú s nami zdieľa, ako i jeho dôsledkov, ktoré budú nasledovať, ak sa rozhodneme chybne. Idea osudu, nevoliteľnej lojality alebo prirodzenej povahy je odmietnutá – dokonca Jor-El hovorí, že nemôže ísť so svojim synom, pretože je až príliš súčasťou padlého systému podobne ako generál Zod, či kryptónskí nekompetentní lídri. Jedinou výnimkou je teda samotný Superman – Boh, ktorý má celú rasu zašifrovanú do svojej DNA, ktorý má silu vďaka tomu kým je, skôr než by sa k nej dopracoval nejakými činmi. Je to jediný hráč, ktorého výber znamená všetko, preto môže donucovať ostatných.

Naši ľudia nasledovali práve tohto árijského Krista, pretože dobre rozumeli myšlienke vernosti k vyššej sile, lojalite k najvyššiemu pánovi, ktorý mohol sľúbiť víťazstvo v tomto svete. Bohužiaľ pod bojovnou estetikou a organizačnou silou cirkvi sa nachádzalo jedovaté rovnostárske a univerzalistické učenie, ktoré definitívne narušilo vieru v hlbokú drámu, ktorá je všade okolo nás. Tento príšerný rozpor poštval ľudí proti sebe a od dôb Francúzskej revolúcie (a pravdepodobne už predtým) sme si išli vzájomne po krku.

Snyderov Superman je árijským Kristom, ktorý zdieľa náš boj, rozumie našej nenávisti a garantuje nám víťazstvo v tomto svete. Avšak definitívne slúži ako nadľudský vymáhateľ rovnostárskeho učenia, nepláva s ľudskosťou, ale ju utláča.

Heidegger raz napísal, že „iba Boh nás môže zachrániť:“ Možno má pravdu. Avšak nebude to tento boh – alebo viera, ktorú chce aby sme nasledovali.

Autor: Gregory Hood
Preklad: Aman, www.protiprudu.org

O Roland Edvardsen

6 komentárov

  1. Nerozumiem celemu tomuto zbytocnemu clanku o este zbytocnejsom supermanovi a lamentovanim o blbostiach z komiksu tento clanok nema ziadnu hodnotu autor spametaj sa a vytriezvi predtym nez zacnes znova pisat!

    • Autor chcel týmto článkom povedať, že Amíci nemajú žiadnych skutočných hrdinov, tak si vymýšľajú komiksových supermanov a iných trápnych …manov.

      • Aman Againsttime

        Autor chcel poukázať na zaujímavú paralelu medzi postavou Supermana a tým ako bol vnímaný Kristus v stredovekom kresťanstve. Kresťanstvo bolo pôvodne len jednou z mnohých židovských siekt, avšak postupne došlo k jeho výraznému ovplyvneniu európskym polyteizmom a následnou transformáciou. Dalo by sa povedať, že si Európania toto cudzie, pôvodom semitské náboženstvo, prispôsobili tak, aby viac konvenovalo ich mentalite, resp. ich prirodzenej spiritualite. Vezmite si napr. uctievanie svätých, či mariánsky kult v RKC. Dalo by sa povedať, že ide o určitý prejav polyteistických túžieb. Vec sa má však tak, že kresťanstvo sa postupne opäť vracia späť k svojej pôvodnej podobe. Vo svojej podstate to je vykorenená, univerzalistická a rovnostárska ideológia, ktorá kladie mimoriadny dôraz na vyzdvihovanie slabých, pasivitu, milovanie všetkých bez rozdielu, milovanie nepriateľov atď. Samozrejme, že sú tu i rôzne výnimky a v samotnom kresťanstve možno nájsť množstvo rozmanitých smerov a prúdov. Môžeme sa stretnúť i s určitými formami identitárneho kresťanstva akým je napr. protestantský kinizmus, či nacionalistické formy slovanského ortodoxného kresťanstva. Zároveň sa dá trochu nadnesene povedať, že tu v tomto prípade ide o kresťanov s polyteistickou mentalitou.

  2. Superman je starý hollywoodsky prototyp satanského (t.j. bezbožného) človeka. Symbolizuje pýchu namiesto pokory. Vsugerúva ľuďom satanské myšlienky: Aby sa povyšovali nad Boha. Túžili vlastniť nadprirodzenú silu a moc. Usilovali sa o slávu a obdiv u ľudí. Mysleli si, že svojím obmedzeným rozumom môžu konať dobro. Aby hľadali lásku u ľudí, a pritom aby nehľadali Boha a nezažili jeho lásku. Preto pozor a neprijímajte Supermana, produkt pekla. Rovnako tak blúznil Níče.

    Pán Ježiš o ňom povedal: „Židia dôverovali jednému Bohu, ktorý – keď k nim osobne prišiel, aby ich oslobodil z duševného zatemnenia – bol nimi usmrtený, pretože nevyhovoval ich predstavám, a rovnako Nemci nevsadili na nelesknúceho sa a pokorného Ježiša, ale ich chápanie a predstavy prebral fírer zväčša od jedného duchovne zmäteného filozofa (Nietzscheho) a k tomu ešte ustanovil seba samého, podľa boja vo zvieracej ríši odvodeného darwinizmu, za sociálnodarwinistický kmeň, a tak sa následne nemohli vykúpením oslobodiť od jedného im neoprávnene uloženého bremena viny na prvej svetovej vojne, pretože neniesli ich bremeno ku Mne.“

Leave a Reply