Domov / Hlavná strana / História / Mussolini a rasizmus

Mussolini a rasizmus

V septembri 1941 som bol povolaný do Palazzo Venezia. Nevedel som si predstaviť, že samotný Mussolini by chcel so mnou rozprávať. [Alessandro] Pavolini ma k nemu doviedol a bol prítomný počas celého nášho rozhovoru. Mussolini mi povedal, že čítal moje dielo Sintesi di dottrina della Razza [Syntéza rasovej doktríny], ktoré bolo zverejnené vydavateľstvom Hoepli. Schvaľoval moje myšlienky a videl v nich základ pre formuláciu nezávislého a antimaterialistického fašistického rasizmu. Podľa jeho slov „To je presne ten druh knihy, ako potrebujeme.“

Aby bolo možné pochopiť význam týchto vyhlásení, treba si pripomenúť situáciu tej doby v Taliansku pokiaľ ide o rasizmus. Niekoľko mesiacov pred tým si Mussolini myslel, že je nevyhnutné zaujať stanovisko k rasovej otázke a tak sa zladiť v tejto veci so svojim nemeckým spojencom. Ale najbezprostrednejším motívom bola jeho túžba oživiť v Talianoch zmysel pre rasu a rasovú dôstojnosť s ohľadom na domorodcov v nových kolóniách Talianska. Ďalším dôvodom bol antifašistický postoj medzinárodného židovstva a najmä severoamerických Židov. Rasová otázka spája vnútorné, selektívne, kultúrne a etnické problémy. To bol dôvod, prečo sa Mussolini odhodlal zverejniť takzvaný „Manifest talianskeho rasizmu“, ktorý obsahoval približne desať bodov; bol založený časopis Difesa della Razza [Obrana rasy] a neskôr vznikli dva rasové úrady – jeden na Ministerstve populárnej kultúry, druhý na Ministerstve vnútra.

Bohužiaľ, v celku boli tieto opatrenia neuspokojivé. Nepredchádzala im vážna príprava a špecifické štúdie, rasové myšlienky boli pre talianskych „intelektuálov“ kompletne nezmapovaným územím. To znamená, že skupina, ktorá písal „Manifest“, a dokonca aj zamestnanci Difesa della Razza boli heterogénni a iba v rýchlosti daní dokopy. Niektorí antropológovia starých prírodovedeckých smerov boli v tom istom vreci s oportunistickými novinármi a spisovateľmi, ktorí využili príležitosť a cez noc sa stali rasistami. Celkovo vznikal dojem jedného veľkého amatérizmu, príliš často malicherné spory a slogany prichádzali namiesto vážnej a jednotnej doktríny, doktríny, ktorá by sa nemala stratiť v biologickej špecializácii alebo vulgárnom antisemitizme, ale mala by v ideálnom prípade poskytnúť ucelený pohľad na svet a konať ako politicky a eticky formatívna myšlienka. Osobne som sledoval túto tému, pretože som zo zahraničia počul nelichotivé poznámky o fašistickej manipulácii s rasovou otázkou. Začal som s výberom z tradičných a aristokratických myšlienok, ktorých som sa držal, všetkým, čo mohlo byť z nich odvodené ako konkrétna aplikácia rasových otázok a teda by mohli tvoriť organickú rasovú doktrínu. Tak sa vo fašistických periodikách objavili prvé články a poznámky, neskôr vyššie uvedená kniha.

Centrálna téza, ktorú som obhajoval, v krátkosti pozostávala z nasledovného: s ohľadom na človeka rasová otázka nemôže byť prejednávaná tými istými termínmi, ani nemá ten istý význam, ako v prípade mačiek alebo čistokrvných koní. Skutoční muži, mimo biologických a telesných prvkov, pozostávajú aj osobnosti a ducha. Tak musí komplexný rasizmus brať do úvahy všetky tri prvky: telo, osobnosť a ducha. V závislosti na tom sa môže hovoriť o rasizme prvého stupňa, zaoberajúcim sa čisto biologickými, antropologickými a eugenickými otázkami. Rasizmus druhého stupňa sa zaoberá „rasovou osobnosťou“, inými slovami vnútornou formou ľudského charakteru a emočnými reakciami. Nakoniec to završuje „rasovým duchom“, ktorý sa zaoberá najvyššími hranicami, ktoré odlišujú ľudí a robia ich nerovných pri všeobecnom pohľade na svet, osud, život a skutky, inými slovami ich „najvyššie hodnoty“. Klasickým ideálom, rasovo interpretovaným, je harmónia a jednota týchto troch „rás“ v nadradenom type.

Mussolini prijal tieto názory bez váhania. Nemôžem, ako to robia niektorí pisatelia biografií, citovať doslovne slová, ktoré vyslovil Duce. Avšak môžem vysloviť všeobecnú podstatu toho, čo mi povedal a pričom ukázal, ako bol pozoruhodne dobre informovaný. „Podstata trojčlenného rasizmu,“ povedal Mussolini, „sa vyhýba zoologickej koncepcii a biologistickým chybám nemeckého rasizmu; zavádza primát duchovných hodnôt, ktoré sú nevyhnutnou súčasťou našej tradície a myšlienky fašizmu. Okrem toho, že má veľkú politickú hodnotu, pretože ste korelovali tri aspekty problému rasy s tromi časťami ľudskej bytosti rozlišovanými Aristotelom. Ale bolo by vlastne lepšie odkazovať sa na Platóna [tu si trúfam povedať, že citujem Mussoliniho slovo za slovom], ktorý koreluje tieto tri časti s troma kastami sociálneho korpusu. Rasa tela korešponduje s masami, s „demos“, ‚ktorý sám o sebe nie je ničím, ale je to sila, prostredníctvom ktorej vládna moc koná‘ [toto boli jeho presné slová]; rasová osobnosť korešponduje s Platónovými ‚bojovníkmi‘ alebo ‚strážcami‘, zatiaľ čo rasový duch koreluje s vrcholom, kastou mysliteľov, filozofov a umelcov.“

Vlastne, napriek varovným znakom súdruha [1] Pavoliniho, v tomto bode som si dovolil prerušiť Mussoliniho a povedať: „Nezabúdajme, Duce, že sám Platón by bol vykázaný z tohto štátu mysliteľov, filozofov a umelcov v modernom zmysle slova. Sú to mudrci – sophoi – niečo úplne iného, čo Platón umiestnil na vrchol ideálneho štátu, nie ‚intelektuáli‘.“

„Tak teda dobre, nechajme hovoriť mudrcov,“ s úsmevom povedal Mussolini.

Poznámka:
1. Evola píše „Amico“, „priateľ“, termín používaný fašistami namiesto termínu „súdruh“, ktorý bol spájaný s komunistami.

Preklad: ::prop, www.protiprudu.org
Zdroj: Julius Evola

O ::prop

15 komentárov

  1. Velmi povrchne uvazovanie. Zoologicka koncepcia je totiz uplne totozna s predkladanou trojitou koncepciou. Poviem to velmi jednoduchym prikladom, kazdy dobry chovatel, vie ze okrem telesnych znakov musi sledovat aj osobnost a ducha. mysliet si ze u nizsich tvorov sa nevyskytuju tieto kvality je velkachyba/ Na zaklade tychto opomenuti doslo k degeneracii a zniceniu celych ras a vymiznutiu povodnej kvality. Chovatelia sledujuci iba telesny znak ako kriterium krasy takto odpisali cele plemena. Takto sa z vodou vylialo aj dieta. Su zname pripady dostihovych legiend, ktore nemali ziadne predpoklady pre vitazstvo a predsa sa stali legendami. Dovod bol jednoduchy, bojovny duch a mimoriadna osobnonost. Tak aj v prirode ked prestaneme sledovat kvalitu v celom komplexe je zle. Velmi zle. Kriterium kvality pohybovych schopnosti je pohyb sam a nie meranie uhlov a hodnotenie postoja. Nasledkom tychto sialenosti je dnesny Nemecky ovciak „KRASNY“ ale brucho taha po zemi a neschopny vytrvaleho behu. Tak naco je nam taky pes. A ako sa daju posudit socialne kvality psa inak ako v socialnej oblasti? Naco mi je pes, ktorehomusim mat uviazaneho na voditku aby neusiel? Sluzi teda on mne alebo ja jemu? Pes, ktory napada ine zvierata a nie je ovladatelny ?Vysledkom su otitulovany jedinci, ktory su vsak nicomu, teda okrem financneho prinosu pre chovatela samotneho. A rovnako je to aj u ludi. Udeluju sa doktorske, profesorske tituly ale dotycny jedinci su na smiech, nikdy nic nevymyslia, akurat generuju mnozstvo idiotov ako su oni sami. Pestujeme generaciu degeneratov. Deti ktore nevedia ani mysliet ani pracovat a nemaju ziadne moralnovolove vlastnosti. Chlapi bez vojenskej sluzby, bez tvrdosti a schopnosti pracovat. Zeny bez zakladneho prvku materstva. A to sa netyka len ciganov. To sa tyka aj bielych. Otec alebo matka, zavrie dieta do auta a necha bo upiect . Zabudol ? Nie len je to lahostajny degenerat, mysliaci iba na seba. to su socialne stranky osobnosti. Skratka tak to je. Muzi zensteju a zeny suroveju. Rozmyslaju o nezmysloch . Ako moze ist biela zena do vztahu s ciganom, ktory ma iq o50 bodov nizsie ? Aka je osobnost takejto bytosti ? volakedy by ju spolocnost odvrhla, prirodzene. Dnes je zaujimava, ale cim? Svojim upadkom ? Zeny sa promenaduju po uliciach polonahe a ich manzelia ich povzbudzuju, kde je zakladna mravnost chlapa chranit svoju zenu a svoje deti. Skoda reci, vraciam sa k povedanemu, ziadna ina koncepcia okrem celostnej neexistuje, vedeli touz aj stari Greci, malo to rozne nazvy, takze nic nove pod slnkom a myslim, ze sa na to rovnako divali aj Nemci v germanskej renesancii, vsak Norman;:|

    • Ježiša Krista, ty zas objavuješ Ameriku.

      • Nie, neobjavujem, ani sa tak netvarim. Naopak konstatujem, ze to co tvrdi autor, ako velke objavne veci, v protiklade k Nemcom, je hlupost a zname od davna. Nechapem zmysel clanku, co vlastne chceli tymto povedat? Že taliansky fasizmus bol operetne predstavenie ? Teatro☺

        • Je dobré, že si sa po 24 hodinách a desiatich príspevkoch zamyslel nad tým, čo vlastne chcel autor povedať. Mohol si si ušetriť triviálnosti a nezmysly o genetických a chovateľkých zásadách.

          Autor, či skôr editor chce podľa mňa povedať, že Taliani za Mussoliniho nechápali racionalitu rasovej problematiky. V Taliansku sa málokedy riadili racionalitou.

          • Ďakujem, odhadol si to veľmi presne. Taliansky rasizmus bol úplne odtrhnutý od reality. Neznamená to však, že pre ich potreby bol nevyhnutne zlý – pokiaľ si uvedomíme širšie súvislosti, ako napr. mentalitu národa (viď Slovensko v tej dobe), či medzinárodnú politickú situáciu.

            Ďalším dôvodom, prečo som zverejnil tento text, bolo to, že by sme mali mať možnosť porovnať rôzne pohľady na tú istú vec. Možnosť voľby, pochopiť, v čom sa líšia jednotlivé ideológie a svetonázory, kde majú vratké základy a kde sú pevné ako skala.

          • Povedal som to sice ja ale nevadi. Trivialita a nezmysly chovatelskych zasad je zjavne zbytocna, kedze ich nerespektovanim zdegenerovalo temer kazde plemeno domacich a hospodarskych zvierat. O ludoch ani nehovorim, ked vidim po uliciach, tolko captavych, s nohami do X, smatlavych ludi a o inych uchylkach a degeneraciach radsej nebudem ani hovorit. Taliansky rasizmus nebol nikdy uplatneny, Taliani o nom iba recnili. Poviem to vtipom. Pan doktor, ja tomu nerozumiem. Ja som normalna, moj Otec je normalny, moj Brat je normalny a nase deti su vsetky dementne.
            Skratka ludia si myslia ze ich sa dedicne zakony nijako nedotykaju.

  2. A nechcem byt zly, ale prave pri Mussollinim si nemozem odpustit jedno. Usilie o imperium, ale s kym, ved Taliani prehrali 1896 bitku pri ADUE s Etiopcanmi ktory mali iba povacsinou noze, sable,kopie, luky . A v roku 1944 sa 15000 dobre vyzbrojenych Talianov vzdalo 300 Etiopcom. A ako bojovali pri El alameine? Vieme vsetci, skoda si robit posmech. Tak aka rasova komplexna otazka ? Ved je to trapne. Nechcem opakovat stary vtip o zbytocnosti talianskej armady. Lebo je to smutna realita. Naviac aj pri obrovskej presile Talianov v pocte, kvalite zbrani vitazili Taliani iba neludkostou aporusovanim vsetkych pravidiel vedenia vojny. CHEMICKYMI ZBRANAMI A MASAKROVANIM ZIEN A DETI. Dakujem pekne za take kvality “ rimske rasy“ ::))))))))) Ani jedna z veci o ktorej Mussollini nadherne recnil z balkona tam nebola, ani jedna iba loz a sebaklam.

    • Taliani sú južania, to sa nemožno čudovať a ani sa nik nečudoval, že v priemere nemajú pevnú vôlu.

      • Ale dobré bolo aj to, ako bojovali Rusi v 1941.

        • Ty si podareny. Keby Taliani mali aspon nejaku vynimku. Taliani jednoducho nemali ziadnu bojovu moralku. Neboli ochotny ist do boja, ale bombardovat Amharov Yperitom a zabavat sa ako umieraju to bola pre nich zabava. Grazianiho heslo bolo za jedno talianske oko desatisic amharskych. Vysledkom bolo 250 000 zmasakrovanych civilistov. A aby som pohladil Tvoje ego, Amharci su takisto krestania a chovali sa voci Talianom ako gentlemani, boli velkorysy a krestansky. Pre uplnost treba povedat, ze bersaglieri bojovali skvele a urputne, lenze bolo ich zalostne malo.

        • V roku 1941 sa Rusi snazili, vo vacsine, neboli to defetisti, pravda je , ze Nemci vtedy boli lepsi, omnoho lepsi. Na tom nevidim nic zahanbujuce. Ale ked sa rozhorela Veľka vlastnecka uz to bolo ine.☺
          Taliani ani si nepametam kedy boli hodny ucty. A ceresna na torte bolo chovanie partizanov a komunistov. Vrazdy zo zalohy, zverstva, extremne vyciny. Skratka malo vojny ale o to viac zvratenosti. Zavesenie Mussoliniho a spol za nohy pred zeleznicnu stanicu, to je ako niekde v bantustane.☺ s kym chcel Benito postavit imperium, s touto čvargou a spodinou?

  3. Zajímavý článek od autora na stejné téma: Rasa jako tvůrkyně vůdců

    svarga:
    Vždyť to, co vytýkáte ve svém prvním příspěvku, je vlastně smyslem a sdělením článku! Jen opakujete, co autor sám napsal.

    A proč tu na sebe hned útočit, když s něčím (nepodstatným) nesouhlasíte?
    Itálové coby válečníci skutečně nikdy za nic nestáli, neznamená to však, že by mezi nimi nebyli výjimky (Borghese, třeba). Autor článku, Evola, byl „duchem“ také spíše blíže k německé konzervativní revoluci než k čemukoliv italskému. A že se Mussolinimu nezdařilo realizovat mnohé z toho, co chtěl? To není tak ani jeho chyba, jako chyba zbytku Italů. Slovy autora článku: fašismus ztroskotal na tom, že nebyl dostatek lidí, kteří by dostáli jeho nárokům.

    Ale to je důvod, proč bychom se neměli myšlenkami italů zabývat, a budou-li kvalitní, třeba i inspirovat?!

Pridaj komentár