Domov / Hlavná strana / Komentáre / Multikulturalizmus: Lekcia z Macedónskej ríše

Multikulturalizmus: Lekcia z Macedónskej ríše

V roku 2015, potom, ako sa bezprecedentný počet žiadateľov o azyl dovalil do EÚ, súhlasili národní ministri kultúry s vytvorením novej skupiny na „medzikultúrny dialóg“. Táto skupina sa mala zameriavať na integráciu žiadateľov o azyl a migrantov do spoločnosti prostredníctvom umení a kultúry. Nebolo to však po prvý krát, kedy sa globalistický superštát pokúsil využiť umenia a kultúru ako prostriedok na integráciu ľudí z dosť odlišných kultúr a rás. Hoci prístup EÚ je pravdepodobne najsofistikovanejším pokusom premiešať mnoho rôznych kultúr a rás do jednej monolitickej skupiny, mnohé globalistické superštáty to skúsili pred EÚ sa nepodarilo sa im to. Megalomanský sen o zjednotení ľudí a kultúr, ktoré sa zdráhajú alebo dokonca nie sú ochotné sa zjednotiť, sa vždy zdá byť ťažko realizovateľným.

Macedónska ríša

Jedným z globalistický superštátov, ktoré to skúsili a úplne zlyhali, bola Macedónska ríša. V čase smrti Alexandra Veľkého, ktorý žil v rokoch 356 – 323 pred Kristom, siahala Macedónska ríša od brehov Grécka cez egyptské púšte až ku hraniciam Indie. Alexander mal sen o tejto ríši, sen, v ktorom nielen spojil grécku a perzskú kultúru, ale tiež ľudí, aby vytvoril monolitickú kultúru, ktorej by bol najvyšším vládcom. To, že žiaden Grék či Peržan nechcel byť nasilu dávaný dokopy s tým druhým, nebolo pre mladého kráľa dôležité. Alexander sa pokúsil roztaviť ich do jednej masy tak či tak, bez ohľadu na cenu za výsledok. Zopár vecí, o ktoré sa Alexander usiloval, aby dosiahol svoj cieľ, a reakcie jeho ľudí na ne, budú znieť ľudom žijúcim v EÚ povedome. Následky tejto politiky a myšlienok treba starostlivo preštudovať.

Prijatie cudzích zvykov

Hoci Alexander viedol kampane v najvzdialenejších končinách Perzskej ríše, snažil sa byť príťažlivejším kráľom pre svojich nových, cudzích poddaných. Rozhodol sa prijať niektoré z ich zvykov, aby bol univerzálnejším vládcom. Jedným príkladom je prijatie prvkov perzského odevu na súde, ale to, čo Grékov skutočne podráždilo, bolo zavedenie „proskynesis“. Bol to starý perzský dvorný zvyk, ktorý znamenal, že keď bol medzi Peržanmi ich kráľ alebo niekto, kto bol z vyššej spoločenskej triedy, boli povinní preukázať mu úctu buď pobozkaním ruky alebo poklonením sa. Gréci, známi pre svoje neformálne spôsoby správania sa voči rovným alebo nadriadeným, poznali tento koncept len ako spôsob pozdravenia bohov. Alexanderovo používanie proskynesis bolo pre nich nechutné a to z neho urobilo menej sympatického kráľa.

Miešanie kultúry a rasy

Keď Alexander prišiel do Súsy, mal ďalší nápad. Nielen, že sa oženil s Peržankou, ale zaplatil svojim dôstojníkom veno, ak sa taktiež oženia s Peržankou. Hoci Alexander už bol ženatý, macedónske dvorné zvyky a perzská kultúra mu umožňovali mať viac než jednu manželku. Nielen, že sa Alexander oženil s Peržankou, ale oženil sa s najstaršou dcérou Dária, bývalého perzského kráľa. Po tom, ako sa vydala za ich kráľa, ako nám hovoria zdroje, sa aspoň 10 000 Macedónčanov oženilo s Peržankami. Teraz sa Alexandrova dynastia mohla identifikovať s obidvoma kráľovskými rodinami a obidvoma národmi. Navyše, nová generácia by bola zo zmiešanej kultúry a rasy, pripravená ochraňovať svoje dedičstvo.

Podpora imigrácie

Alexandrova smrť bola pre jeho ríšu šokom, ale jeho závet bol väčším šokom. Grécky historik Diodorus nám hovorí, že Alexander vo svojom závete vyzýval na „presídlenie obyvateľstva z Ázie do Európy a opačným smerom, z Európy do Ázie, aby bol najväčší kontinent privedený do spoločnej jednoty a priateľstva prostredníctvom vzájomných sobášov a rodinných väzieb.“ Macedónsky kráľ chcel pretvoriť celý európsky a ázijský svet, ktorý poznal, do jednej kultúry a rasy. To bolo v Alexandrových časoch neslýchané a medzi jeho generálmi a stúpencami by vyvolalo skutočný odpor.

Pád ríše

V čase smrti veľkého kráľa zaberala ríša minimálne 5 miliónov štvorcových kilometrov, čím bola najväčším štátom na planéte. Keďže kráľ si nezvolil jasného následníka, jeho generáli sa rozdelili, neustále menili spojenectvá a navzájom proti sebe bojovali. Koncept proskynesis bol zanechaný už počas jeho života. Väčšina z 10 000 Macedónčanov, ktorí sa oženili s Peržankami, sa rozviedla. Masové presídlenie ľudí z rôznych kontinentov nikdy nenastalo. Alexandrov sen o multikultúrnej ríši napokon zomrel v roku 303 pred Kristom, kedy sa jeho ríša rozdelila medzi niekoľkých generálov. Niektorí, ako Alexandrov generál Ptolemaios, si zvolili integráciu do egyptskej kultúry a pokúsili sa vytvoriť niečo ako helénsky Egypt. Až do príchodu Rimanov nebola žiadna ríša taká občiansky nacionalistická, taká multikultúrna a taká medzirasová, ako Macedónska ríša za vlády Alexandra „Veľkého“.

Lekcia, z ktorej by sme sa mali poučiť

Európska únia sa zdá byť určitým spôsobom duchovným následníkom Alexandrovej ríše. Pokúša sa nasilu miešať kultúry, zvyky, ľudí a rasy dokopy v globalistickom superštáte. EÚ sem tiež chce presídliť ľudí z Ázie a Afriky. Taktiež nám hovorí, že musíme prijať ponižujúce zvyky z Ďalekého východu, aby integrácia fungovala. A cieľom EÚ je tiež presvedčiť nás, aby sme si brali ľudí, ktorí nepochádzajú z nášho národa. Otázkou je, či bude EÚ – na rozdiel od Alexandra – pri tomto pokuse úspešná.

Preklad: zet, www.protiprudu.org
Zdroj: Defend Evropa

O ::prop

6 komentárov

  1. Článok je zavádzajúci asi podobne ako ten Stoneov film, kde Alexandrovu manželku Roxanu hrala mulatka. Peržiania boli indoeurópania, árijci, belošské etnikum podobne ako Gréci, takže o žiadne „rasové miešanie“ tu rozhodne nešlo (odporúčam prečítať si čo k téme Alexander Veľký a rasové miešanie napísala Savitri Devi: http://library.flawlesslogic.com/alexander.htm). Tuším to bol Herodotus, ktorý písal o tom, že Peržania vyzerajú rovnako ako Gréci – iba sa inak obliekajú a majú odlišné náboženstvo.

  2. Vazeni vsetci
    Pocul som zaujimave spravy: Koncom tohto roku ma byt v Maroku rokovanie OSN, kde sa maju prijat zavery: Ze OSN bude rozhodovat, odkial kde a ake mnozstvo utecencov a pristahovalcov rozmiestnia a nie vlady jednotlivych statov, ako tomu bolo doteraz.
    Druhe rokovanie koncom tohto roku ma byt v Polsku, ohladne oteplovania pocasia. Tu sa maju prijat zaery ze uhlie sa ma odstranit pri vyrobe elektriny a nahradit uplne slnecnou a veternou energiou. A drzte sa pretoze domace, uzitkove zvierata: kravy, kone, ovce, kozy,(asi aj Tavy?) atd. Svojim prdenim vypustaju plyn metan do ovzdusia ma sa vo velkom obmedzit aj chov tychto uzitkovych zvierat a ludia musia prijat novu dietu, organizovanu viaz na zeleninu, nez doteraz. Aj toto pod patronatom OSN. Teda Globalizacia ako remen!!! Uz len cakam kedy po vzore Euro vytvoria novu celoplanetarny menu: Globo!!!!
    Uplne na zaver pocul som dobry vtip:
    Aky je rozdiel medzi kurvou a novinarkou?
    Velmi maly.
    Kurva predava svoje telo
    Novinarka svoju dusu.

  3. ………Na rozdiel od osoby čo tu napísala tweet predo mnou, článku sa dá vytknúť len to, že nie je úplný hlavne v tom čo sa týka množstva obetí. Ak by sme pristali na to, že Grécku inváziu (alebo inváziu síl panhelénskej synarchie a macedónskeho kráľovstva) do Perzie sprevádzali obete hodne toho, aby Európa bola raz a navždy zbavená hrozby úzko centralistického štátu s rigidným riadením, tak potom rozpad tohto východného Alexandrovho impéria, v ktorom chcel nanútiť ostatným perzský model štátnej správy, helénsky model výchovy, pričom každému ponechal pôvodné náboženstvo -následok boli jatky. Tento štátotvorný lapsus bol sprevádzaný počtom mŕtvol ekvivalentným veľkosti Alexandrovho filozofického omylu *, **, ***. Ak nájdem aspoň približné počty, čo nejaký čas bude trvať, tak ich tu uvediem, ale obete sa nepočítali v tisíckach, ale v desaťtisíckach. Žalostným výsledkom tohto pokusu bol návrat pôvodných štátov do celkov približne podobných tým pred integráciou, ba čo horšie, celý dezintegračný proces bol špecifický v tom, že postrádal „zmysluplný“ dejinný význam (ľudovo povedané, panstvo nahnalo plebs a čiastočne aj seba na jatky len preto, aby si udžalo pozície, pričom zásadný civilizačný vynález respektíve jeho šírenie sa nekonalo).

    *(poznámka na okraj, Alexandrovým učiteľom bol Aristoteles, zrejme mu dostačne neobjasnil prečo sa ovce, kravy a svine pasú (chovajú) zvlášť a nikto normálny sa ich ani nepokúša zmiešať, a vonkoncom nie páriť, prečo to tento otec botaniky nevysvetlil svojmu žiakovi na broskyniach, jablkách a hruškách, nevedno …. možno len vtedy Alexander nedával pozor, alebo sa ako pubertálny adolescent choval opozične a v dospelosti ho to neprešlo, a preto sa experiment uskutočnil žial aj na ľuďoch s takýmto „úžasným“ výsledkom. Rimania riadiaci sa sedliackym rozumom pochopili, že zmeny sa dejú civilizačným pokrokom postupne a miešať tlupy Galov s Egypťanmi alebo Grékmi nie je rozumný nápad a unifikácia krajiny sa robí postupne cez náboženský synkretizmus (nejaký bôžik z každého ovládnutého teriotória skončil aj v Rímskom panthóne) . Pre porovnanie, Rimania ovládli značnú časť teritória, ktoré zahrňovala bývalá Alexandrova ríša a stabilita impéria, aj keď po smrti Sullu a Mária sa už jednalo iba o infláciu teritoriálnej rozlohy, bez nadväznosti na hodnotový civilizačný prínos bola úplne niekde inde.
    ** (občania postihnutý liberálnym stihomanom tak isto robia v súčastnosti podobnú chybu v tom, že zanedbávajú nielen rozdiely medzi Talianmi, Nemcami a Švédmi, ale aj medzi belochmi, post-feudálnymi Japoncami, černochmi/negrami/afro-američanmi a cigánmi/rómami), rozdiely podobné genetickému rozdielu medzi zdiveným mustangom a vyšlachteným koňom, alebo medzi planou a vyšľachtenou hruškou. Ľudské rasy, národy a etniká sú si podobné, ale v žiadnom prípade rovnaké.
    *** Paradoxom je, že ľudia šíriaci túto ideológiu takto nekonajú vo svojom osobnom živote. Za predpokladu, že by som bol liberálnym katolíckym kňazom ako napr. emeritný biskup Bezák, tak by som hnal pána Hríba, Havrana a pod. k oltáru s menšinovou partnerkou po vzore princa Harryho. Asi preto, že pán Bezák si nezaložil nadáciu, ktorá by sa venovala tvorbe zmiešaných párov, najmä tých mediálne známych, nie je prezidentom, pretože by si takto vedel z nadácie zafinancovať aj prezidentskú kampaň a ani sponzor sponzorov by proti tomu nič nenamietal.

  4. https://www.bing.com/videos/search?q=die+pudys&&view=detail&mid=5EE4DBB351C3C67E0E0E5EE4DBB351C3C67E0E0E&&FORM=VRDGAR

    Vazeny pan Sitra Ahra

    Posielam vam video zo skupinou Die Pudhys. Kedysi velmi popularna skupina v DDR. Dnes zda sa su popularni po celom Nemecku. Viem ze to nezapada do tejto kategorie ale chcel som o nich pisat davno. Ako sa nemecke rockove skupiny, oblubene medzi Nemcami v Kanade?

  5. Vazeny pan Sitra Ahra

    Rozhodol som sa este vsunut historiu Die Puhdys z wikipedie.
    https://en.wikipedia.org/wiki/Puhdys

  6. Vanio, ľutujem, ale v tejto veci vám neviem nič povedať.
    Ja som odišiel z republiky v roku 1968 a podľa vás sa skupina Die Puhdys stala populárnou v roku 1969. Aby som vám povedal pravdu, nikdy som ju v Kanade nevidel v TV, ani o nej nepočul. Možno preto, lebo v tých rokoch bola DDR pre Západ komunistickou krajinou, teda Západ “nemal záujem”.
    Či mladí Nemci v Kanade o nej vedeli, neviem, ja už dávno medzi mladých nepatrím.

Pridaj komentár