Domov / Hlavná strana / Prop / Môžeme predísť kolapsu civilizácie?

Môžeme predísť kolapsu civilizácie?

civilizacia_kolapsPredpovede civilizačného kolapsu sú staré ako civilizácia samotná. Platón (428-347 pred. n.l.) v diele „Republika“ lamentuje nad úpadkom a degeneráciou aténskej kultúry a predkladá ideu vlastného teoretického politického systému, podľa vzoru starovekej Sparty, ktorá údajne takýto úpadok zastavila. Platón takisto veril hypotéze o Atlantíde – civilizácii zlatého veku, dávno pred jeho dobou, ktorá bola zničená.

V Starom zákone sa na mnohých miestach hovorí o zničení civilizácie, zvlášť o potope, ktorá vykántrila život na zemi, s výnimkou tých, čo boli v Noemovej arche. Príbeh Noemovej archy hovorí o tých, čo to prežili – odvážlivcoch, čo sú za každú cenu odhodlaní prežiť a práve to je filozofiou ich života.

[quote align=center] „Brat bude útočiť na brata a obaja padnú,
sestrini synovia sa navzájom pozabíjajú,
na zemi bude panovať zlo, vek prostitúcie,
hra ostrých mečov a zrážanie štítov,
vek vetra, vlčí vek, až kým sa svet úplne nezničí;
Nikto nebude mať nad druhým zľutovanie.“

Voluspa, Stanza 39
[/quote]

Idea, že ľudská civilizácia je glazúra, pokrývajúca základňu nášho biologického ja, vyjadrili mnohí ľudskí myslitelia. Thomas Hobbes (1588-1679) v knihe „Leviathan“ vyjadril názor, že k udržaniu sociálneho poriadku je potrebný diktátor. Ibn Chaldún (1332-1406), veľký arabský učenec napísal: „Civilizácia potrebuje k prežitiu kmeňové hodnoty, lenže civilizácia práve tie ničí. Špecificky, mestská civilizácia ničí kmeňové hodnoty prostredníctvom luxusu, oslabuje pocit spolunáležitosti, vzájomné vzťahy v komunite naháňaním vyumelkovanosti, nového typu kuchyne, novej módy, väčších domova iných novostí mestského života.“

Leonardo da Vinci (1452-1519) o ľudstve napísal: „Koľko ľudí by ste mohli označiť len za púhych napĺňačov odpadových kanálov výkalmi! Takí sa nesnažia o kultivovanie žiadnych cností, žijú úplne bezúčelne. A za sebou zanechávajú len plné latríny.“

V moderných časoch zase kultúrny pesimista Oswald Spengler (1880-1936) v knihe „Hodina rozhodnutia“ špecificky predvídal pád západnej civilizácie vďaka ochoreniu a degenerácii: „Znovu a znovu treba konštatovať, že táto spoločnosť, v ktorej sa práve deje prechod od kultúry k civilizácii, je chorá, chorá vo svojich inštiktoch a preto aj vo svojej mysli. Neponúka žiadnu obranu. Teší sa zo svojho vlastného zhanobenia a dezintegrácie.“

William Gayley Simpson v zhode so spenglerovskými názormi, v knihe „Akou cestou, Západniar?“ dospieva k záveru: „Holým faktom je, že my, ako ľudstvo… sa teraz už blížime ku koncu – čo sa netýka len Spojených štátov, ale celého bieleho sveta a bieleho človeka ako takého… Čoskoro budeme vyložene zápasiť o prežitie a katastrofe sa zrejme nevyhneme… Skôr či neskôr, tou cestou či onakou, budú obliehať naše brány, naše mestá napadať mečom a podpaľovať. Našu civilizáciu zničí oheň a hrdí bieli ľudia, ktorí ju vytvorili… budú musieť skloniť hlavu do jarma, aby mohli prežiť. Spengler toto svojím prorockým zrakom videl, keď jasne predvídal, že ´naša orientácia na stroje skončí… všetko to bude jedného dňa ležať v troskách, zabudnuté – železnice a parníky také mŕtve ako rímske cesty a čínsky múr, naše gigantické mestá a mrakodrapy v ruinách ako starý Memfis a Babylón.´“

Iná škola myslenia, ktorá má pôvod v silnom programe umelej inteligencie, vidí ľudstvo nahradené mysliacimi strojmi – v procese, podobnom tomu, kde nordické obyvateľstvo (Severoeuópanov) systematicky demograficky nahrádza obyvateľstvo tretieho sveta. Pokiaľ ide o iných futuristov, tí sa nazdávajú, že technologické vynálezy, napríklad nanotechnológia (veda, manipulúca hmotu atómom) umožní „demokratizáciu hmomadnej skazy“, keďže to poskytuje technológie, ktorými budú teroristi schopní vyľudniť celé mestá.

Obavy zo zrútenia globálneho poriadku možno nájsť v dielach mnohých známych autorov. Napríklad židovský intelektuál Robert D. Kaplan v knihe „Nadchádzajúca anarchia“ píše: „napriek osvieteniu, mnohé vlády – vrátane našej (americkej) – sú stále skorumpované a dekadentné kvôli vplyvu peňazí.“ Kaplan v kapitole pod názvom „Nebezpečenstvá v podobe mieru“ kritizuje nový svetový poriadok. Dlhé obdobia mieru pod vedením svetovej organizácie, „to nie je optimistický pohľad na veci, ale obraz temnoty“.

To vyprodukuje „človeka más“ takého, ako ho popisuje španielsky filozof José Ortega y Gasset v knihe „Revolta más“ (1929) – potešenia vyhľadávajúceho barbara. Somke by povedal, sledujúc súčasnú materialistickú kultúru sebectva na Západe, že tá chvíľa sa už dostavila.

…Iné hrozby spočívajú v slabých miestach globalizovanej ekonomiky a v čoraz ohrozenejšom bio-systéme. Socio-biológ E. O. Wilson ten problém zhŕňa takto: „Vo svete je dnes vyše šest miliárd ľudí. Veľká väčšina z nich je veľmi biedna: takmer jedna miliarda existuje na pokraji vyhladovenia. Všetci sa snažia vylepšiť si kvalitu svojho života, ako len môžu. To má však, žiaľ, za následok ničenie aj tých prežívajúcich zvyškov prirodzeného prostredia. A toto sa dnes deje už takou mierou, že na začiatku nového milénia možno hovoriť o Armagedone. Ale tu nejde o kozmickú vojnu a o smrť ľudstva ohňom, ako sa predpovedá v posvätných spisoch. Tu ide o skazu planéty neúnosne rozmnoženým a pritom veľmi vynaliezavým ľudstvom!“

Napriek tomu, že oficiálne inštitúcie klimatické zmeny zväčša bagatelizujú alebo nesprávne vysvetľujú, mnohé javy sa už medzitým vedecky dokázali. Americké národné stredisko pre výskum atmosféry bolo kedysi skeptické, keď sa hovorilo o redukcii kyslíka v atmosfére, ale teraz hovorí, že ak sa kyslík bude strácať rovnakým tempom i naďalej, do roku 2031 budú ľudia pracovať vonku už len v noci; cez deň nebude možné pracovať vonku bez ochranného odevu. Poľnohospodárske plodiny uhynú a nastane hlad.

Šampiónov globalizmu a stúpencov nekonečného ekonomického rastu spája spoločné náboženstvo, podľa ktorého sa môžeme spoliehať na technológie. Ale idea, že technológia vždy nájde vhodnú odpoveď, vôbec nie je vedecká. Stephen Leeb a Glen C. Strathy si v knihe pod názvom „Nastavajúci ekonomický kolaps“ všímajú, že pokiaľ ide o technológie, nedá sa vyhnúť nepríjemnej pravde o nich: technologický pokrok v posledných desaťročiach upadá. Inými slovami, oveľa väčšie úsilie produkuje teraz menej pokroku. V krátkosti, pokiaľ ide o ekonomický rast a technologický pokrok, sú tu limity.

To istotne platí, že by sme mali byť opatrní, keď environmentalisti hovoria o neodvratnom kolapse civilizácie. To je pravda, že za takými tvrdeniami je často politická agenda. Ale tú istú agendu možno nájsť aj za protikladnými technologickými optimistami, ktorí sú pre rast.
Racionálni vedeckí myslitelia musia brať do úvahy všetky dôkazy a údaje v snahe utvoriť si objektívny názor a dopátrať sa pravdy.

(krátené a upravené)
Autor: John Steele a Brian Simpson, The Australian, z propáckeho archívu 2007

O ::prop

2 komentáre

  1. Odporúčam knihu od Patrika J. Buchanana-Smrť západu

Leave a Reply