Domov / Hlavná strana / Zahraničie / Moje varovanie Británii

Moje varovanie Británii

duisburg-cigani-gangMoje varovanie Británii: Prečo ľavicový primátor nemeckého mesta chce, aby ste videli, čo sa stalo po prisťahovaní rumunských imigrantov

Marlene Bothge, dôchodkyňa s jemne znejúcim hlasom, sa zdá byť nepravdepodobným vlastníkom 200-tisíc voltového paralyzéra. No po tom, ako jej susedia ukradli žiarovky z vchodu do 7-poschodového obytného bloku, v ktorom bývala, necítila sa bez neho bezpečne.

„Som smutná, že k tomu muselo dôjsť,” hovorí. “Paralyzér nosia mladí, nie 65-ročné ženy. Nemala by som sa cítiť ohrozená vo vlastnom príbytku.”

  • Gangy prisťahovalcov s odstrašujúcimi spôsobmi sa zhromažďujú okolo mestských vežiakov
  • 400 Rumunov a Bulharov sa presťahovalo do jedného paneláku
  • Okolie je teraz centrom trestnej činnosti a asociálneho správania
  • Rada Duisburgu radí Británii, aby sa mala na pozore, pretože migranti sa budú presúvať, aby využili výhody nášho systému



Počas nášho rozhovoru pred rozpadávajúcim sa obytným blokom, teraz obklopenom odpadkami, starým nábytkom a ľudskými výkalmi, pani Bothge vo svojom dlhom šedom plášti nervózne prešľapuje. Toto bol 18 rokov jej domov, až kým sa spolu s manželom zo svojho bytu na piatom poschodí v novembri minulého roku neodsťahovali, keď špina, hluk a zločinnosť začala byť neúnosná.

Za posledných 12 mesiacov sa do bloku so 46 bytmi v Rheinhausene, kedysi rešpektovanej okrajovej štvrti Duisburgu, nasťahovalo 400 Rumunov a Bulharov. Miestne úrady tvrdia, že sa tam prisťahovali masovo v očakávaní sociálnych dávok, ktoré si budú môcť budúci rok nárokovať.

Od januára 2014 získa všetkých 29 miliónov občanov Rumunska a Bulharska plné právo žiť, pracovať a poberať sociálne dávky v súlade s pravidlami EÚ o „voľnom pohybe“.

Mnohí z nových obyvateľov nemeckého mesta sú rumunskí cigáni, sťahujúci sa do Duisburgu z dedín oblasti Fântânele (Rumunsko) v snahe nájsť lepší život. Tieto dediny sa vyprázdňujú, zatiaľčo v Duisburgu sa v bytoch určených pre 3-4-členné rodiny tiesni až 15 osôb. Za ten platia mesačne v prepočte 350 libier – zjavne v snahe prečkať ďalších 10 mesiacov.

Neschopní práce, či hovoriť nemecky, so školami už preplnenými, Rumuni a Bulhari sa po desiatkach denne schádzajú pred obytným blokom. Okolie je momentálne oblasťou s vysokým výskytom zločinnosti a asociálneho správania.

Blok – známy podľa svojej adresy 3-5 In Den Peschen — nebol nikdy jedným z luxusnejších blokov Duisburgu, ale jeho hrdí nemeckí obyvatelia poriadok roky udržiavali. Postupne, s pribúdajúcimi novými obyvateľmi, sa takmer všetci vysťahovali. Pani Bothge vysvetľuje dôvod.

“Na schodoch a spoločných priestoroch vykonávajú malú i veľkú potrebu – dospelí i deti,” hovorí o Rumunoch a Bulharoch. “Muži hrajú pred bytmi karty a ak potrebujú ísť na toaletu, jednoducho ju vykonajú na mieste. Majú funkčné toalety, preto tomuto nerozumiem.”

“Schodisko je tak znečistené, že som nechcela, aby ma chodili moje deti viac navštevovať. Všade boli potkany a nočný hluk bol hrozný. Zo spoločných priestorov zmizlo všetko – maľby i kvety, ktoré som kúpila, aby som to tam skrášlila, dokonca i môj mop, keď som ho na 15 minút nechala vonku.”

Kým hovorí, okolo bloku behajú deti, hrajúc sa a kričiac, zatiaľ čo skupiny mužov – jeden z nich s páčidlom v ruke – sedia na múrikoch, popíjajúc z fľaše červené víno. Ženy po sebe kričia z balkónov, sem-tam vyhodiac fľaše a prázdne kartónové obaly priamo na zem. Deti sú na to tak privyknuté, že si pri behu pod balkónmi chránia rukami hlavy.

7-8-ročné dievča kráča popri obďaleč stojacich autách a na každom skúša kľučky. Možno ide len o nevinnú zábavu. Možno nie. Vo vzduchu visí zápach ľudských exkrementov.

Keď sa blížime k bloku, aby sme pri ňom pani Bothge odfotili, beží nám oproti skupina chlapov, kričiac: „Choď preč, šedivá! Nie je to tu pre teba dobré. Choď! Hneď!“ Rýchlo ustupujeme.

duisburg-cigani-zenyMatka dvoch detí je na fotografovanie v ten deň príliš nervózna. Počas bývania v bloku žili Bothgeovci v strachu pred lúpežou či okradnutím. Pani Bothge si na svoju obranu kúpila paralyzér a sprej so slzným plynom. Pred štyrmi mesiacmi, keď sa ich sused pokúšal vypáčiť zámok na ich vchodových dverách, to pár konečne vzdal a presťahovali sa do iného prenájmu.

Napriek tomu však pani Bothge neobviňuje Rumunov či Bulharov, ale európskych politikov. “Do nemeckej spoločnosti sa neintegrujú, pretože nemajú žiadnu prácu, nepoznajú jazyk a deti nechodia do školy,“ hovorí.

“Nechceme, aby odišli, vieme, že sú chudobní, no peniaze by mali byť použité na pomoc v ich integrácii. Cítime sa byť Európskou Úniou podvedení. Mali si byť vedomí toho, k čomu dôjde, keď otvoria dvere takýmto chudobným krajinám.“

Bez spôsobov zabezpečenia obživy polícia tvrdí, že niektorí Rumuni a Bulhari sa dali na páchanie trestnej činnosti – alebo na to využívajú svoje deti. Policajná príslušníčka Hanna Beuckmann uvádza, že momentálne je miestnym „veľkým problémom“ prostitúcia a vreckové krádeže. Mestská rada priznáva, že niektorí obyvatelia „boli olúpení aj dva-trikrát a boja sa vychádzať von“.

Minulý týždeň sa o celosvetové palcové titulky postaral Soeren Link, ľavicový primátor mesta, svojím vyjadrením, že Rumuni a Bulhari zanechávajú po sebe kopy odpadkov „vyššie než som ja“ a posielajú svoje deti kradnúť.

Bol si „celkom istý“, že väčšina z 6700 Rumunov a Bulharov v Duisburgu — s populáciou 488 tisíc — vie o sociálnych dávkach, na ktoré budú mať nárok od nasledujúceho roku. “Očakávam, že väčšina z nich bude žiadať sociálne dávky,” uviedol Link.

Mnohí z nich sú nevzdelaní a bez pracovných návykov a budú mať problémy nájsť si prácu v meste, kde miera nezamestnanosti dosahuje 16 percent. Prichádzajú však v počte dvoch stovák , mesiac čo mesiac. Mestská rada odhaduje, že od budúceho roku budú náklady na ich ubytovanie a dávky v prepočte 15 miliónov libier. Mesto žiada EÚ o finančnú pomoc pre zvládnutie tohto prílevu migrantov.

Pán Link verí, že Británia – známa svojím podobne štedrým sociálnym systémom — bude taktiež trpieť „následkami otvorenia EÚ týmto štátom“.

Architekt na dôchodku Hans Halle, 65, a jeho manželka Helga, 63, žijú v dome so 6 spálňami naproti horroru v 3-5 In Den Peschen. Minulý mesiac sa dozvedeli, že hodnota ich v prepočte 200-tisíc-librového domu za jediný rok, následkom príchodu Rumunov a Bulharov, klesla na 78 tisíc.

Hallovci sa plánovali po odchode detí presťahovať do menšieho príbytku, no už si to nemôžu dovoliť. Pani Halle hovorí: “Pred rokom to bola normálna štvrť, ale teraz je to geto. Cítime sa porazení a sme na EÚ nahnevaní.” Hallovci sa cítia ohrození vo vlastnom dome, boli opľúvaní, ohrozovaní a ich autá sú zdemolované.

“Tunajšie ženy v noci nevychádzajú. Môj manžel ma dokonca sprevádza od auta k vchodovým dverám. Toto už nie je život.“

Obytný blok patrí Brankovi Baresicovi, majiteľovi najväčšieho bordelu v Duisburgu, Sexxx Palace. Pán Baresic, obézny chlap so starostlivo upravenou bradou a v čiernom kabáte, prichádza raz mesačne vybrať nájom v hotovosti od „hlavy“ komunity.

Pre Mail uviedol: “Prenajímam to a potom sa nestarám, kto tu býva – ich teta, strýko, brat.“ Odmietol pustiť Mail dovnútra budovy so slovami „Nevedel by som vám garantovať bezpečnosť.“
Úrady odhadujú, že polovica obyvateľov sú deti. Baresic sa pri tejto otázke smeje.

“Majú mnoho detí kvôli peniazom, ktoré na ne dostávajú,” hovorí. Hoci Rumuni a Bulhari nemôžu žiadať sociálne dávky v plnej výške, právna medzera v pravidlách EÚ umožňuje obyvateľom žiadať v prepočte 156 libier mesačne na každé dieťa, za podmienky, že sú zaregistrovaní ako samostatne zárobkovo činné osoby.

Podobne majú na sociálne poistenie a množstvo sociálnych dávok, vrátane prídavkov na deti, na bývanie a úľavu na mestskej dani, nárok Rumuni a Bulhari v Británii, ktorí sú zaregistrovaní ako živnostníci – a predaj Big Issue (niečo ako slovenské Nota Bene – pozn. prekl.) do toho spadá.

Ministerstvo práce a sociálnych vecí v UK uvádza, že priemerný žiadajúci (bez ohľadu na pôvod)
 dostáva mesačne 390 libier v príspevku na bývanie a 65 libier mesačne v príspevku na mestskú daň. Taktiež môže žiadať 88 libier mesačne na prvé dieťa a 58 na každé ďalšie. To znamená, že osoba s troma deťmi môže v príspevkoch získať 660 libier mesačne v sociálnych dávkach.

V Duisburgu je ako „živnostník“ registrovaných už prinajmenšom 500 Rumunov a Bulharov. Pani Bothge verí, že tieto štedré detské prídavky pomáhajú vysvetliť, prečo sa do bytu oproti nasťahovalo 14 tehotných žien. Ako hovorí: „Keď som počula krik, zavolala som políciu. Tí mi povedali, že hluk spôsobilo 13-ročné dievča pri pôrode.“

Roberto, 46, ktorý žije v byte s troma spálňami, priznáva, že dostáva prídavky na všetkých deväť detí — v prepočte 1,400 libier mesačne — no ako tvrdí, radšej by pracoval. Útly, chatrný Rumun stojí fajčiac vo svojej neútulnej kuchyni, za nohy sa ho drží jeho vnučka.

Tvrdí: „Nemal som dosť peňazí, aby som v Rumunsku svoju rodinu uživil. Zarábal som iba (v prepočte) £175 mesačne. Prišli sme do Nemecka, pretože je to motor ekonomiky. Je zlé tvrdiť, že cigáni sem prichádzajú kvôli sociálnym dávkam. Sme veľká rodina a len z dávok nevyžijeme. Chceme, aby deti chodili do školy a chcem si nájsť prácu. Nie sme ako ostatní. V každom národe sú dobrí i zlí.“

V neďalekom susedstve Untermeiderich, sa do prázdneho obytného bloku nasťahovala skupina 100 Rumunov a Bulharov.

Otec štyroch detí Vasile, 23, pochádza z Rumunska. Tvrdí, že sa má v Nemecku lepšie, hoci je bez práce. “V Rumunsku som dostal mesačne na deti 10 euro, tuná dostanem 200,“ hovorí. „Cítime sa tu pohodlne.“

Nemá žiadne zamestnanie, no prácu „tu a tam“ nachádza. Akú prácu? „Zber železa.“ Ak sa mu nepodarí nájsť prácu v Nemecku, odíde do Anglicka. “Chcel by som ísť do Británie, počul som, že je to pekná krajina a starajú sa o teba,“ vraví.

Dvoje dverí ďalej, slobodná matka štyroch detí Maria Marin, 35, taktiež dúfa v odchod do Británie. Do Duisburgu prišla s bratom, sestrou a ich rodinami a platí v prepočte 400 libier mesačne za svoj trojizbový byt. Počas rozprávania sa blyštia jej zlaté zuby.

“Žijeme zo sociálnych dávok, ale to nepostačuje, preto chodím zbierať železo, aby som mala na nájom. Nepáči sa mi tu, je to hrozné mesto,” hovorí. “Chcela by som ísť budúci rok do Anglicka, pretože majú dobrý sociálny systém pre deti.” Až tretina áut zaparkovaných na ceste pri 3-5 In Den Peschen má britské poznávacie značky, naznačujúce, že mnohí obyvatelia už v Británii žijú. Ďalší majú španielske a talianske ŠPZ.

Pani Halle hovorí: „Sťahujú sa po Európe hľadajúc lepší život. Prídu aj do UK, už teraz vás ľutujem.”

Rumuni a Bulhari, ktorí sa s novinármi z Mailu rozprávali, uvádzajú, že v Anglicku už majú priateľov a rodiny, väčšinou pracujúcich ako robotníci.

Hovorca mestskej rady Frank Kopatschek tvrdí, že problém Duisburgu sa onedlho stane problémom Británie. Hovorí: „Najskôr prišli k nám, pretože sme bližšie, ale je dobre známe, že aj anglický systém sociálnych dávok je dobrý. Sú chudobnejší než si viete predstaviť, takže akýkoľvek život tuná je lepší než to, čo poznajú. Presunú sa do bohatých krajín, kde vedia, že môžu získať peniaze.”

duisburg-cigani-chlapecBolo by absolútne nesprávne – a to treba zdôrazniť – charakterizovať Rumunov a Bulharov ako vyciciavačov systému. Je jasné, že mnohí chcú pracovať. Rovnako nesprávne by však bolo popierať, že napätie v Duisburgu medzi prišelcami a miestnymi obyvateľmi narastá.

V utorok prejde Duisburgom pochod organizovaný nemeckým ekvivalentom English Defence League. Občianskoprávne skupiny organizujú kontra-demonštráciu a polícia očakáva problémy.

Matka dvoch detí Karin Sommer, 57, je jednou z pár Nemcov stále žijúcich v 3-5 In Den Peschen. Zriedka opúšťa svoj byt a bola verbálne napadnutá cigánskymi obyvateľmi za to, že umožnila médiám filmovať chaos zo svojho balkóna. Sleduje, ako sa dvaja chlapci hrajú s odhodenou pneumatikou, prestanúc len na moment, aby jej ukázali vztýčený prostredník.

Smutne poznamenáva: “Na budúci rok im bude umožnené tuná pracovať, ale kde? Niet ani dosť pracovných miest pre Nemcov. Príde ich ešte viac, a kde budú žiť? EÚ každému povedalo: „Príďte, príďte“, ale neurobili žiadne prípravy, a tento problém zostal nám na krku.“

“Máme sa s tým vysporiadať sami a cítime sa úplne opustení.“

Preklad: cf, www.protiprudu.org
Zdroj: DailyMail

O ::prop

2 komentáre

  1. nečudujem sa, že si s nimi nikto nevie rady. stačí sa pozrieť na mladé generácie slovákov, ktorým 20 rokov vymývajú mozgy toleranciou a preto si nechajú skákať po hlave. čo potom v západných štátoch, kde sa to deje dlhšiu dobu? nevedia sa brániť, nevedia si vynútiť rovnoprávnosť, ktorá neznamená iba práva, ale aj rovnaké povinnosti pre každého.

  2. Herman J. Gál

    Navštívil som Duisburg súkromne v roku 1991. Videl a navštívil som spústu obchodov tureckých a iných prisťahovalcov. Všade bol poriadok a čistota. Vládol pokoj a v poobedňajších hodinách dokonca pohoda. V tom období to bolo čisté ale industriálne mesto. Prešlo len 22 rokov a nemám dôvod neveriť obsahu článku, lebo vidím čo sa deje tu, na Slovenku, okolo nás. Degenerácia základných a morálnych hodnôt. Je mi z toho smutno…

Pridaj komentár