Domov / Hlavná strana / História / Michail Bakunin: Katechizmus revolucionára – časť 1

Michail Bakunin: Katechizmus revolucionára – časť 1

bonesPripravili sme pre vás v dvoch častiach preklad pravidiel „Revolucionára“ z pier (a hláv) Michaila Bakunina a Sergeja Nečajeva. Samotný Bakunin sa hlásil k sociálno-demokratickému hnutiu (dôvod naviac, prečo neveriť sociálnej demokracii), bol členom vedenia I. robotníckej internacionály, z ktorej bol pre nezhody s Marxom vylúčený. Mnoho jeho myšlienok však našlo odozvu práve u Marxových nasledovníkov. Posúďte sami, čo všetko chystali a kde by sme skončili, ak by sa ich myšlienky naplnili.

Povinnosti revolucionára voči sebe samému

1. Revolucionár je na zánik odsúdenou [obetovanou] osobou. Nemá žiadne osobné záujmy, žiadne obchodné vzťahy, žiadne emócie, žiadne medziľudské vzťahy, žiaden majetok a žiadne meno. Všetko v ňom je úplne absorbované jedinou myšlienkou a jedinou vášňou pre Revolúciu.

2. Revolucionár vie, že v úplnej hĺbke svojej bytosti, nielen v slovách, ale i v skutkoch, zničil všetky putá, ktoré ho pútajú k spoločenskému poriadku a civilizovanému svetu so všetkými jeho zákonmi, morálkou a tradíciami, a so všetkými jeho bežne akceptovanými konvenciami. Je ich nezmieriteľným nepriateľom, a ak pokračuje v živote s nimi, je to iba preto, aby ich mohol zničiť oveľa rýchlejšie..

3. Revolucionár pohŕda všetkými doktrínami a odmieta akceptovať banálne vedy, nechávajúc ich pre budúce generácie. Pozná iba jednu vedu – vedu deštrukcie. Z tohto dôvodu, a iba z tohto dôvodu, bude študovať mechaniku, fyziku, chémiu a možno medicínu. No dňom a nocou študuje životne dôležitú vedu ľudských bytostí, ich charakteristiky a okolnosti, na každej možnej úrovni sociálnej existencie. Cieľ je neustále rovnaký: najistejšia a najrýchlejšia cesta k zničeniu celého ohavného poriadku.

4. Revolucionár pohŕda verejnou mienkou. Pohŕda a nenávidí existujúcu spoločenskú morálku vo všetkých jej prejavoch. Morálka je preňho všetkým tým, čo prispieva k triumfu Revolúcie. Čokoľvek v jej ceste je nemorálne a zločinné.

5. Revolucionár je osobou odsúdenou k záhube [obetovanou]. Je nemilorsdný voči štátu a voči celej formálnej sociálnej štruktúre vzdelanej spoločnosti; a nemôže čakať z ich strany žiadnu ľútosť. Medzi ním a nimi existuje, vyhlásený či skrytý, neustály a nezmieriteľný zápas na život a smrť. Musí sa pripraviť na mučenie.

6. Tyranský voči sebe, musí byť tyranský voči iným. Všetky jemné a vyčerpávajúce city príbuzenstva, lásky, priateľstva, vďačnosti, či dokonca cti, musí v sebe zaprieť a nahradiť ich chladnou a jedinou vášňou pre Revolúciu. Preňho existuje iba jediné potešenie, jediná útecha, jediná odmena, jediné uspokojenie – úspech Revolúcie. Vo dne, v noci musí mať na mysli iba jednu myšlienku a jeden cieľ – nemilosrdnú skazu. Prebíjajúc sa chladnokrvne a neúnavne k tomuto cieľu, musí byť pripravený zničiť sám seba a zničiť svojimi rukami všetko, čo v ceste Revolúcie stojí.

7. Povaha sktuočného revolucionára vylučuje akúkoľvek sentimentálnosť, romanticizmus, zaľúbenosť či nadšenie. Vylúčená musí byť aj osobná nenávisť a pomsta. Revolučná vášeň, praktikovaná denne každým momentom, až kým sa nestane zvykom, musí byť využitá s chladnou kalkuláciou. Revolucionár vždy a všade musí nasledovať nie svoje osobné podnety, ale iba tie, ktoré slúžia Revolúcii.

Vzťahy revolucionára s revolučnými súdruhmi

8. Revolucionár nemôže mať žiadne priateľstvá či záväzky, s výnimkou tých, ktorí svojimi činmi ukázali, že sú – podobne ako on – odovzdaní myšlienke Revolúcie. Stupeň priateľstva, oddanosti a povinnosti voči takému súdruhovi je určený výlučne stupňm jeho užitočnosti pre cieľ totálnej revolučnej skazy.

9. Nie je nutné hovoriť o solidarite medzi revolucionármi. Spočíva na nej celá sila revolučného diela. Súdruhovia revolucionári, ktorí zdieľajú rovnakú revolučnú vášeň a porozumenie by mali v čo najväčšej miere preberať všetky dôležité záležitosti spolu a dosahovať jednohlasné stanoviská. Po rozhodnutí o pláne sa Revolucionár musí spoliehať len na seba. Pri vykonávaní skazy by mal každý konať ako jednotlivec, nikdy nežidať iného o radu či pomoc, s výnimkou toh, keď je to nutné pre ďalšie napredovanie plánu.

10. Všetci súdruhovia by mali mať pod sebou revolucionárov druhého a tretieho stupňa – t. j. súdruhov, ktorí nie sú úplne zasvätení. Títo by mali byť považovaní za časť bežného revolučného kapitálu v jeho dispozícii. Tento kapitál by sa mal, samozrejme, využiť čo najekonomickejším spôsobom, aby priniesol čo najväčší zisk. Skutočný revolucionár by sa sám mal považovať za kapitál obetovaný triumfu Revolúcie; nemal by sa však tohto kapitálu zbavovať osobne a svojím vlastným rozhodnutím bez jednohlasného súhlasu plne zasvätených súdruhov.

11. Keď je súdruh v nebezpečenstve a vynorí sa otázka, či ho zachrániť alebo nie, rozhodnutie o tom nesmie byť založené na citoch, ale výlučne na základe záujmu revolučnej veci. Je preto nutné starostlivo zvážiť užitočnosť súdruha proti nákladom revolučných síl nutných na jeho záchranu, a na základe toho musí byť toto rozhodnutie uskutočnené.

Pokračovanie…
Michail Bakunin: Katechizmus revolucionára – časť 2

Preklad: Christian Freeman, www.protiprudu.org

O ::prop

3 komentáre

  1. Dobre, ale Bakunin nebol komunista, ale anarchista. Naozaj to písal on?

  2. S tymto nesuhlasim!

    • Samozrejme je toho trochu viac a zaujímavé o Bakuninovi, ale niektorí autori, či prekladatelia neradi uvedú niečo čo hovorí o tyranii židovského, či kresťanského boha.
      Ináč samozrejme Bakuninova filozófia je streštenosť od začiatku do konca. Ten človek patril do ústavu pre choromyselných, ak vôbec v Rusku taký v tom čase mali.

      Stráviac viac ako dvadsať rokov snahou prepracovať sa stupňami slobodomurársva, Bakunin získal jeho metafyzickú, filozofickú záklanú štruktúru pre jeho ociálne a politické idey. Bajunin prehlásil sám seba za Satanistu. Podľa jedného komentátora, videl Satana ‘ako spirituálnu hlavu revolucionárov, skutočného autora oslobodenia ľudstva’. (Mendel, “Michael Bakunin”, p.372).
      Satan bol nielen ’supreme’ rebel, ale tiež ‘supreme’ bojovník za slobodu, proti tyranskému bohu judaizmu a kresťanstva (“The Messianic Legacy”…p.146).

Pridaj komentár