Domov / Hlavná strana / Zahraničie / Medzinárodný trestný tribunál: Kongres USA hrozí Holandsku inváziou

Medzinárodný trestný tribunál: Kongres USA hrozí Holandsku inváziou

capitol_hillFoto: Capitol Hill vo Washingtone

Parlament a vláda v Holandsku sú zhrození: obe komory Kongresu USA odsúhlasili zákon, že v prípade, ak budú americkí občania obžalovaní pred Medzinárodným trestným tribunálom v Den Haagu, predpokladá sa dokonca invázia do tejto partnerskej krajiny NATO.

„Mám tu schému, pod ktorou je napísané ‚Návrh pre inváziu do Holandska'“, tvrdí David Obey, demokratický poslanec americkej Snemovne reprezentantov. „Táto ukazuje, že to uskutočníme možno námornou cestou, alebo zo vzduchu, možno s výsadkármi. Aby som sa ubezpečil, že gentlemani z Texasu aj vedia, kde leží Den Haag, je to vyznačené na mape.“ Poslanec sa pobavene usmieva.

Tento list, ktorý Obey predstavil v debate v americkom Kongrese, bola sarkastická reakcia jedného holandského diplomata na republikánsky návrh zákona, ktorý má dobré šance, aby bol skutočne prijatý. Tento zakazuje úradom USA spolupracovať s Medzinárodným trestným tribunálom a výslovne splnomocňuje prezidenta vo vážnom prípade „využiť všetky nutné a primerané prostriedky“, vyslobodiť amerických štátnych občanov a občanov ich spojencov z dosahu Súdneho dvora, ktorý má od júla začať svoju prácu v holandskom Den Haagu. Pretože tento návrh zahŕňa výslovne vojenské nasadenie, hovorí sa v Holandsku už o „Inváznom Den-Haag-zákone“.

House Republican'sFoto: Vodca Republikánov Thomas DeLay: „Nepodporovať darebácky súd“

Začiatkom týždňa definitívne prešiel holandských politikov humor a žartovanie o tomto zákone. Pretože nielen poslanci americkej Snemovne reprezentantov tento zákon prijali. Od štvrka večera bola pozmenená verzia „Zákona na ochranu amerických vojakov“ prijatá aj Senátom – prvej komory Kongresu USA, ktorá je príslušná pre ratifikáciu medzinárodných dohôd. Teraz sa musia obe Komory zjednotiť na odlišných detailoch, aby z oboch návrhov urobili platný zákon.

Holandský Parlament preto spoločne vyzval ministra zahraničia Joziasa van Aartsena, aby podal protest voči americkému postupu. Tento zákon, tak znie sťažnosť, podkopáva autoritu Medzinárodného trestného tribunálu.

Presne to aj má. „My nechceme Medzinárodný trestný tribunál a tiež nechceme, aby americkí vojaci, alebo iní občania sa dostali do jeho pazúrov“, povedal Lester Munson, hovorca Republikánov v Kongrese pre SPIEGEL ONLINE. „Formulácie, ktoré vzrušujú Európanov, získali súhlas 75 senátorov oboch Strán. Je to najrozšírenejšia mienka v krajine.“

„Tento darebácky súd nepodporovať“

Na 29. stranách „American Servicemembers‘ Protection Act“ je americkej vláde preto zakázaná skoro akákoľvek spolupráca s Medzinárodným trestným tribunálom: žiadne vydávanie obžalovaných do Haagu, žiadna pomoc pri vyšetrovaní, žiadna finančná a vojenská podpora krajinám, ktoré tento súd uznávajú.

Týmto zákonom chce Kongres Trestnému tribunálu udeliť jasné odmietnutie, pretože nemá žiadnu kontrolu nad jeho mocou, vysvetľuje Munson. Inváznu klauzulu považuje pritom len za okrajový detail. Vraj dnes napríklad tiež čítal, že Nemecko v prípade ’20. únoscov‘ nespolupracuje s americkou prokuratúrou, pretože ide o výhrady k trestu smrti. „To ma tiež rozčuľuje“, pohoršuje sa Munson, ktorý, ako väčšina amerických politikov, by chcel odlišným názorom v zahraničí čeliť presilou.

Peace_PalaceFoto: Tribunál OSN pre vojnové zločiny v Den Haagu: „Nebezpečie pre milióny Američanov“

Takto zodpovedajú hrozby voči Holandsku skutočne bežiacemu odklonu vlády USA od medzinárodného práva a základných princípov právneho štátu. Aj pri internovaní podozrivých z terorizmu bez procesu a obvineniu vojenskými súdmi neplatia už zaveľa základné práva v americkej politike. V zachádzaní s partnerskými štátmi, dokonca aj s NATO, sa stávajú zmluvy nezáväznými dohodami.

Tento zákon sa pokúšajú republikánski senátori Jesse Helms (North Carolina) a John Warner (Virginia), ako aj Thomas DeLay (Texas), vedúci väčšiny v Snemovni reprezentantov, zaviesť už od minulého roku v rozličných verziách. „Prezident Bush vyslal jasné posolstvo, že tento darebácky súd nepodporíme“, zdôraznil DeLay po schválení v Snemovni reprezentantov. Pretože to škodí „našej bojovej pripravenosti proti medzinárodnému terorizmu“, súd údajne privádza „milióny Američanov do nebezpečia.“

Odsúhlasenie v Senáte sa ovšem uskutočnilo vo štvrtok – nielen kvôli pochybnostiam na strane Demokratov kvôli rozhnevaným spojencom v Európe – len pre oslabenú verziu tohto zákona. Tak sa prezidentovi prostredníctvom rôznych prídavných klauzulí dáva voľná ruka, aby v prípade prípadov predsa s Európanmi spolupracoval.

„Táto výnimková klauzula robí zákon čistým aktom rétoriky“, hodnotí Heather Hamilton, programový riaditeľ World Federalist Association (WFA), súkromnej organizácie vo Washingtone, ktorá sa zasadzuje za medzinárodné riešenie konfliktov. Tento je síce „napísaný v surovej reči“, avšak v skutočnosti nenúti prezidenta ku konaniu. Celý proces len ukazuje, „že Republikáni sa vo volebnom roku prikláňajú ku svojmu pravému krídlu“.

Kto je zločinec, chce vláda USA určovať sama

WFA už medzičasom vyvolal do života protihnutie: Otvorený protestný list „Washingtonskej pracovnej skupiny k Medzinárodnému trestnému tribunálu“ Senátu USA, podpísali rôzni zástupcovia cirkví, ako aj ľudskoprávnych a mierových organizácií, medzi nimi Amnesty International, Human Rights Watch, ale aj občianskoprávny aktivista Jesse Jackson a vojnoví veteráni.

A B-2 Spirit Bomber from Whiteman Air Force Base, Missouri, drops a B61-11 "Bunker Buster" bomb casi..Foto: Bombardéry USA v nasadení: Kontrola nezávislými sudcami nežiadúca

Aj vovnútri Senátu narážajú protivníci Haagu na odpor, napr. demokratického senátora Christophera Dodda (Connecticut). Dodd sa pýta, „či chceme skutočne vyslať jednotky, aby sme ľudí oslobodili spod Medzinárodného súdneho dvora. Filipíny sú tiež náš spojenec, ale tam existujú teroristi“, polemizuje Doddov hovorca Tom Lenard. „Ak by v budúcnosti OSN chcela týmto teroristom urobiť proces v Haagu, chcú USA napochodovať a oslobodiť ich, pretože prichádzajú zo spojeneckej krajiny?“

V prijatom návrhu zákona bola na podnet Doddsa predsa len novo doplnená formulácia, že zákon nemá USA „obmedzovať v tom, podporovať medzinárodné snahy Saddama Husseina, Slobodana Miloševiča, Osama Bin Ladena, iných členov al-Kájdy, Islamského Džihádu a iných cudzincov, ktorí boli obvinení z genocídy alebo zločinov proti ľudskosti, doručiť právu“.

Týmto sa Kongres očividne pokúša o spojenie medzi americkými nárokmi celosvetovo obraňovať ľudské práva a odmietaním podrobiť sa medzinárodnému súdu, pri ktorom – inak ako v grémiách OSN – aj pre supermocnosti neplatí právo veta.

Rozporuplná zahraničná politika USA by mohla byť pred Súdom odhalená

Zákon o ochrane vojakov maľuje dokonca scenár, že nielen „členovia amerických ozbrojených síl sú vystavení riziku medzinárodných žalôb“, ale dokonca „prezident a iní vysokopostavení členovia vlády môžu byť žalovaní na Medzinárodnom súdnom dvore“.

To považuje sám hovorca Republikánov Munson za scestné: „Ja si neviem predstaviť, kto by mohol zatknúť prezidenta“, dodáva. Ale aj hocaký slobodník, ktorý vykonáva misiu pre svoju krajinu, musí „byť bezpečný pred týmto súdom, ktorého pravidlá nepatria k zákonom USA.“

Aj táto demonštratívna starosť sa javí len ako predstieraná. Konflikty medzi Medzinárodným trestným tribunálom a americkou vládou sa budú pravdepodobne viacej rozhorievať na mnohých pochybných spojencov USA. Čo sa stane, keď postavia prisluhovača CIA v Kolumbii, vybaveného americkými zbraňami v Den Haagu pred súd? Čo ak pakistanský diktátor Pervez Musharraf, alebo jeho generáli budú postavení pod obžalobu?

S americkou inváziou do Holandska sa nedá v skutočnosti rátať, chlácholia teraz hardlineri. Republikánsky hovorca Lester Munson sa môže tejto predstave len srdečne zasmiať. Ak bude Zákon o ochrane vojakov predsa schválený, zbavia tým poslanci minimálne prezidenta USA toho, ešte raz sa vážne vážne zaoberať zmluvou z roku 1998 o zriadení Medzinárodného trestného trinunálu. Pre Demokrata Davida Obeya by však bolo presne to, „tou lepšou cestou“: Bush sa mal radšej pokúsiť, presadiť záujmy Ameriky v rokovaniach o Súdnom dvore. Namiesto toho Kongres teraz, hovorí Obey, „vyrazil ako Lone Ranger, revolverový hrdina Marshall Dillon a Duffy Duck naraz.“

Preklad: Juraj Borský, www.protiprudu.org
Zdroj: Steven Geyer, Washington, Spiegel

O ::prop

5 komentárov

  1. Spojené štáty iba znova dokazujú, že medzinárodné zmluvy sú pre mocných iba zdrapom papiera, ktorým si môžu tak jedine utrieť zadok v prípade, že im prestanú vyhovovať. Ale to povedal už Stalin: „Silní žiadne zmluvy nepotrebujú, tie sú iba pre slabých“.

  2. Ved Americania vedia preco sa boja tribunalu (neuznavaju ho) ako cert svatenej vody….

  3. Ten v článku uvedený prijatý zákon mi ale podsúva istú možnosť vytrhnutia sa Euro´py z US vazalstva, s ktorou týmto spôsobom zrejme Fashington počíta prinajmenšom ako s jednou z možných alternatív budúceho vývoja?

Pridaj komentár