Domov / Hlavná strana / História / Marshallov plán – žiaden dôvod k vďačnosti. Kto z koho profitoval?

Marshallov plán – žiaden dôvod k vďačnosti. Kto z koho profitoval?

Marhall-PlanTo, že Spojené štáty Americké aj ešte dnes môžu počítať s chválospevmi a vyjadreniami vďaky zo strany nemeckých predstaviteľov politiky zažívame pravidelne, prinajmenšom nám Američania po konci 2. svetovej vojny s cca 1,4 miliardami dolárov pomohli znovu na nohy.

Ak by tu však nebol poznatok, že naši „priatelia“ spoza oceánu nepodniknú nič, čo by im samotným neprinieslo profit. Táto otázka musí byť dovolená, aká zmena názorov sa musela v hlavách dobrodincov uskutočniť, keď ešte niekoľko rokov predtým tisíce ľudí napr. v táboroch Rheinwiesen zdochýňali a oni boli toho názoru, že Nemcov treba vykynožiť, o cielených bombardovaniach nemeckých veľkomiest nehovoriac. Tak sa vyjadril americký prezident Franklin D.Roosevelt už v roku 1932 (!): „Ja Nemecko rozdrvím! Po vojne už nebude žiadne Nemecko existovať.” Jeho britský kolega Winston Churchill sa vyjadril rovnako, keď povedal: „Táto vojna je anglická vojna, jej cieľom je zničenie Nemecka.“

V istej chvíli však na strane spojencov došlo k poznaniu, že je výnosnejšie využiť sily Nemcov pre seba – nakoniec bolo nutné konštatovať, že inovatívna sila Nemcov bola oproti vlastným o roky napred. Nie nadarmo sa po boji snažili uchytiť si všetko, čo nebo prinitované a pribité! Celé fabriky boli demontované a prevažne v USA zasa znova postavené. V núdzi sa zmocnili aj pre ne potrebného personálu.

Patenty a prototypy zo všetkých oblastí boli zabavené, aby sa neskôr mohli pýšiť cudzím perím a tvrdiť, že sa jedná o americké vynálezy. Známe boli tieto akcie spojencov pod menami „Operation Overcast“ a kódovým označením „Operation Paperclip“. Neboli to len patenty a pauzovacie papiere, ale aj nemeckí vedci boli verbovaní, aby ďalej pracovali na zodpovedajúcich výskumoch, keď to bolo potrebné aj s „dôrazom“, alebo hrozbou predbežného zadržania. Hodnota ukradnutého materiálu obnáša cca. 10 miliárd dolárov.

Koľko cynizmu je v tom, keď túto krádež zamlčíme, ale pritom veríme, že za porovnateľne menšiu sumu z Marshallovho plánu musíme prejavovať večnú vďačnosť? Čo sa označuje za legitímnu vojnovú korisť, alebo čo niektorí označujú za „reparačné dávky“ a podliehalo konfiškácii, bolo v skutočnosti odobraté nemeckému hospodárstvu a odovzdané vlastnému hospodárstvu. Pritom išlo nie výlučne len o vojnový materiál, ale aj o stroje a zariadenia, ktoré slúžili civilným účelom a o príslušné patenty.

Takzvané reparácie bývajú spravidla vyrokovávané v rámci mierových rozhovorov, ktoré – ako je známe – sa dodnes nekonali. Z tohto pohľadu je výraz „reparačné dávky“ synonymum pre slovo lúpež, pričom je dodnes nezodpovedaná otázka, aké hospodárske, alebo skutočné škody utrpeli Spojené štáty na svojom teritóriu. Opak je pravdou, oni profitovali, pretože zažili inovačný skok, spomeňme len na stavbu lietadiel a na raketovú techniku, zkvapalňovanie uhlia a výrobu syntetického kaučuku.

Hospodárska strata sa nedá vyjadriť v číslach

Ak zvážime, že prostredníctvom speňaženia vynálezov sa dali zarobiť miliardové sumy, možno pochopíme, aké sumy sa lúpežou duševného vlastníctva Nemcov stratili pre domáce hospodárstvo. Podľa odhadov má sa tu jednať o vysoké trojmiestne miliardové sumy. Národohospodár Karl Baßler tieto lúpežné ťaženia spojencov už v roku 1998 analyzoval a prepočítal stratené hodnoty. Skutočnosť, že Karl Baßler bol členom NSDAP, nemá tu zostať bez povšimnutia. Napriek tomu sa mu nedá uprieť odborná kvalifikácia, ostatne boli aj iní politici tzv. etablovaných strán voľakedy členmi NSDAP.

Suma 1,4 miliardy dolárov, ktorá bola poskytnutá Nemecku z Marshallovho plánu bola pôžička, ktorá bola do haliera a fenigu splatená, vrátane úrokov. Bol to obchod, pri ktorom už „zábezpeka“ bola predom ukoristená a síce vo viacnásobnej hodnote. Vďačnosť teda nie je na mieste, ale skôr výzva, konečne spracovať tieto udalosti.

“Neodpustitelný zločin Nemecka pred Druhou svetovou vojnou bol úspešný pokus , jeho hospodársku silu vyčleniť so svetového obchodného systému a vytvoriť vlastný výmenný systém, pri ktorom by nemohli viac svetové finčné kruhy zárobkovo participovať.”

“Vojna samotná nebola len o odstráneniu fašizmu v Nemecku, ale o dobytie nemeckých odbytových trhov.” (Winston Churchill, nositeľ Karolovej ceny z Aachenu 1955)

Preklad: Juraj Borský, www.protiprudu.org
Zdroj: buergerstimme, Horst Wüsten

O ::prop

3 komentáre

  1. To, ze nam ukradli zlato im predsa neodpustime.

  2. Chudáci Nemci !
    Ale
    je to aj pochopiteľné.

    Jasné, že taký technicky inteligentný, pracovitý,
    disciplinovaný a poriadkumilovný národ musel a musí ležať v žalúdku neschopným
    a psychopatickým parazitom, ktorí okrem KLAMANIA, PODVODOV
    a KRADNUTIA,
    resp. OKRÁDANIA druhých, ničoho iného nie sú schopní.

    No, aby sme im nekrivdili, ešte sú schopní aj intrigov, demagógie a manipulácie
    tých
    naivných. A ktorých sa nepodarí ani zmanipulovať, ani podplatiť, ani zastrašiť,
    tí sú
    jednoducho praobyčajne a sproste ZAVRAŽDENÍ.

    Jedno či jednotlivec, alebo celé skupiny.

    Viď teraz Východnú Ukrajinu !

    Ale, tak nám treba, Árijcom,jedno či Slovanom, alebo Nemcom, keď sa necháme ovládať
    mentálnymi Neandertálcami- ľuďmi bez CITU – PSYCHOPATMI !!!

    A poserovia-zbabelci, im ešte aj slúžia ako politici. Fuj, hanba.

Leave a Reply to Ugoloo Cancel reply