Domov / Hlavná strana / Spoločnosť / Manifest homosexuálov z roku 1987

Manifest homosexuálov z roku 1987

manifestIde o nesmierne šokujúci manifest homosexuálneho hnutia a jeho cieľov. Jeho text v plnom znení ako varovanie pre súčasnosť:

„Skazíme vašich synov, symboly vašej chatrnej mužskosti, vašich plytkých snov a vulgárnych klamstiev. Budeme ich zneužívať vo vašich školách, internátoch, vo vašich skupinách mládeže, na záchodoch v kinách, v kasárňach, na cestných odpočívadlách, vo vašich pánskych kluboch, v priestoroch Kongresu, všade tam, kde sa muži stretávajú s mužmi. Budú našimi otrokmi a budú tancovať ako my budeme pískať. Pretvoríme si ich na náš obraz. Budú nás uznávať a zbožnovať.

Emancipované ženy, voláte po slobode. Hovoríte, že súčasní muži vás už neuspokojujú – robia vás nešťastnými. My, znalci mužského tela, mužskej povahy, vás tohto trápenia zbavíme. Vašich mužov vám zoberieme. Pobavíme sa s nimi, poučíme ich, pohladíme ich keď budú plakať. Ženy, hovoríte, že si prajete žiť s vámi rovnými miesto mužov. Tak choďte a žite spolu. My dáme vašim mužom priateľstvá, ktoré nikdy nepoznali. My sme tiež muži a len muž vie, ako obveseliť iného muža, dokáže chápať hĺbku a cit, ducha a telo iného muža.

Postupne budú zrušené všetky zákony zakazujúce homosexuálne praktiky a namiesto toho sa prijmú nové, ktoré dajú voľný priechod láske medzi mužmi.

Všetci homosexuáli musia držať spolu ako bratia, musíme vystupovať jednotne umelecky, filozoficky, spoločensky, politicky aj finančne. Sláviť víťazstvo budeme môcť iba vtedy, ak sa zákerným heterosexuálnym nepriateľom postavíme ako jeden.

Napíšeme básne o láske medzi mužmi, zinscenujeme hry, v ktorých sa muži láskajú. Natočíme filmy o láske medzi hrdinskými mužmi, ktorými nahradíme lacné, povrchné, sentimentálne, nudné, detinsky hlúpe hetrosexuálne uspávanky, ktoré ešte stále vládnu na vašich filmových plátnach. Urobíme sochy nádherných tiel mladých mužov, odvážnych atlétov a postavíme ich vo vašich sadoch, parkoch a na námestiach. Múzea na celom svete budú naplnené iba obrazmi pôvabných obnažených junákov.

Naši spisovatelia a naši umelci učinia lásku medzi mužmi povinnou a mravnou a buďte si istí, že sa nám to podarí, pretože máme nadanie a schopnosti na presadzovanie módnych trendov. Zničíme heterosexuálne spolky pomocou zbrane ohovárania a posmechu. Túto zbraň veľmi dobre ovládame!

Odhalíme a zverejníme všetkých vplyvných homosexuálov, ktorí zo seba robia heterosexuálov. Budete šokovaní a zhrození, keď uvidíte, že vaši prezidenti, senátori, priemyselníci, starostovia, generáli, športovci, herci, novinári, nadriadení a kňazi nie sú tie vami vysnívané cnostné heterosexuálne figúrky. My sme všade. V každej vašej organizácii, každom vašom zoskupení. Dávajte si veľký pozor, keď hovoríte o homosexuáloch, pretože vždy niekto z nás je medzi vami. Možno sedíme pri stole oproti vám, možno ležíme v posteli vedľa vás …

S nikým nebudeme robiť žiadne kompromisy. Nie sme žiadny polovičatí slabosi. Ako vysoko inteligentní sme prirodzenými aristokratickými pánmi ľudstva. Aristokrati tvrdí ako oceľ, ktorí sa nikdy neuspokoja s málom … Kto je proti nám, bude zlikvidovaný. Po vzoru Yukio Mishima / homosexuálny nacionalistický japonský spisovateľ/ postavíme si obrovskú armádu, aby sme vás porazili. Vojaci, ktorí sú spojení homosexuálnou láskou a cťou sú rovnako ako grécki vojaci neporaziteľní. Tak, ako homosexuálni vojaci ovládli Grécko, my ovládneme celý svet.

Rodina, tá živná pôda klamstva, zrady, priemernosti, pretvárky a násilia, bude zrušená. Rodina, ktorá nedokáže nič, len obmedzovať predstavivosť a obmedzovať slobodnú vôľu, musí byť zničená. Dokonalých chlapcov bude plodiť a vychovávať genetické laboratórium. Budú žiť spolu v komunite, pod dohľadom a vedením homosexuálnych vychovávateľov.

Zavrieme všetky kostoly, ktoré sa odvážia odsúdiť nás. Nám vládnu iní bohovia-krásni mladí muži. Sme vyznávačmi kultu krásy, morálnej a estetickej. Zrovnáme so zemou všetko škaredé, vulgárne a banálne. Pohŕdame konvenciami heterosexuálnych stredných vrstiev, my máme slobodu žiť podľa diktátu čistej predstavivosti. Pre nás nie je nič nemožné.

Elitná spoločnosť, ktorá už vzniká, bude stále viac riadená homosexuálnymi básnikmi. Každý, kto sa nakazí heterosexuálnymi chúťkami, nebude môcť zastávať žiadnu vplyvnú funkciu v spoločnosti. Jednou zo základných požiadaviek pre mocenské postavenie jednotlivca v novej spoločnosti homoerotiky bude holdovanie náruživosti po vzoru starovekých Grékov. Nenapraviteľní heterosexuálne orientovaní muži budú postavení pred homosexuálne súdy a ako nežiaduci primitívi vyselektovaní zo spoločnosti.

Zmeníme históriu, ktorá bola sfalšovaná vašimi heterosexuálnymi luhárstvami. Napíšeme dejiny veľkých homosexuálnych vodcov a mysliteľov, ktorí vytvorili tento svet. Dokážeme, že homosexualita je predpokladom pre inteligenciu a fantáziu a pre pravú ušľachtilosť a krásu muža.

Zvíťazíme, pretože nás pohána nezadržateľná horkosť utláčaných, ktorí celý ten čas boli nútení hrať vedľajšiu úlohu v primitívnej heterosexuálnej šou. Aj my vieme strieľať a postaviť barikády tejto poslednej revolúcie. Traste sa, heterosexuálne svine, až sa raz pred vami zjavíme bez masky na tvári.“

Swift Michael: „Goals of the Homosexual Movement“
Gay Community News, Feb. 15.-21. 1987

O ::prop

11 komentárov

  1. V skutočnosti nejde o nesmierne šokujúci manifest, ale o niečo ako satiru:
    This essay is an outré, madness, a tragic, cruel fantasy, an eruption of inner rage, on how the oppressed desperately dream of being the oppressor.
    http://legacy.fordham.edu/halsall/pwh/swift1.asp

  2. Boziik to boli ale krasne brepty zdementeleho ritorozmrdaneho spolku

  3. Veliteľský denník veliteľa odporu obyvateľov Bryndzovej 16:

    3. február 2015 – Správa o celosvetovom besnení homosexuálov zastihla náš panelák úplne nepripravený! Narýchlo zvolávam susedskú radu, vzápätí volám generálny štáb a pred vchodom do paneláku zriaďujem dva guľometné hniezda. Dva nákladné autá nám po celý deň nosia zásoby.

    4. február – Všetci sme unavení. Nikto nespal ani sekundu, pretože vojaci strieľali nepretržite po celú noc. Aspoň že počas dňa je situácia pokojná. Domovníčka sa mi sťažuje, že upratovačka odmieta odpratať telá homosexuálov, ktoré sa vraj kopia všade okolo. Vraj je už stará a nevládze. Bývam na najvyššom poschodí a po zhodnotení situácie z okien svojho bytu volám generálny štáb, ktorý nám vzápätí posiela tri buldozéry doprevádzané ôsmimi obrnenými transportérmi. Po šiestich hodinách práce sú priestory okolo bytovky vypratané…

    7. február – Dnes už buldozéry neprišli a neviem sa už ani dovolať do generálneho štábu. Vojaci v guľometných hniezdach sú na smrť unavení, nemám ich ale kým vystriedať. Vyrazili sme preto bránu a guľometné hniezda sme presťahovali do vstupnej chodby, kde budú z troch strán chránené a časť vojakov bude preto môcť vždy oddychovať. Okná prízemných bytov sú po troch dňoch práce kompletne opancierované, snáď sme teraz viac v bezpečí…

    11. február – Hordy homosexuálov útočia už aj cez deň a armáda nám už nadobro prestala dodávať prídely munície i potravín. Po zhodnotení zásob nariaďujem vojakom pustiť útočiacich homosexuálov bližšie, čím sa radikálne zvýšila efektívnosť našej streľby. Časť homosexuálnej čvargy na to prišla a tak sa z bezpečnej vzdialenosti vyškierajú, pokrikujú na vojakov oplzlosti, rôzne oplzlo gestikulujú a ukazujú im rôzne časti svojich odporných tiel.

    13. február – Piatok a ešte k tomu trinásteho! Čierny deň všetkých čiernych dní! V noci sa zovšadiaľ okolo začali ozývať víťazné pokriky homosexuálov. Boli to pokriky tak hlučné a tak odporné, že prekričali aj nepretržitý štekot našich guľometov. Naskakovala nám z nich po telách husia koža. Snažili sme sa zistiť o čo ide, no keďže už verejné osvetlenie neosvetľuje ulice niekoľko dní, nepodarilo sa nám to zistiť. So svitaním sa nám ale naskytol hrôzostrašný pohľad, keď na strechách všetkých panelákoch v okolí húfne tancovali homosexuáli či transvestiti a z okien viseli transparenty s nápismi Heteráci do plynu, Pre každého nášho vtáka panenská riť heteráka a ešte mnohé ďalšie a ešte ďaleko otrasnejšie, ktoré nedokážem ani len napísať do tohoto môjho denníka! Pokúsil som sa zapnúť televíziu aj rozhlas, ale hneď som ich s hrôzou vypol. Nepredstaviteľná nočná mora sa stala skutočnosťou – sme posledná bašta heterosexuálov, zrejme posledná nádej pre prežite ľudstva. Nech nám všetkým Boh pomáha!

    17. február – Situácia je veľmi zlá, stav zásob munície i potravín je síce uspokojivý, chýbajú nám však lieky. Využil som toho, že sa naša upratovačka prestala holiť a tak ju ostatné ženy natiahli do červených minišiat, zavesili na ňu žltú kabelku a vypustili na ulicu. Maskovanie zabralo, pohodlne vplávala medzi na ulici besniacich sa homosexuálov a stratila sa v mexickej vlne nepríčetných transvestitov. Do večera priniesla plnú tašku potrebných liekov. Informovala nás, že sú lekárne síce opustené, ale našťastie takmer nedotknuté a z ich pultov vraj zmizla iba Viagra. Hrôza pomyslieť, na čo ju asi tie zvery používajú…

    18. február – Niečo sa deje s našimi vojakmi, ráno si totiž štyria z nich obliekli ružové maskáče a ostatní vojaci s úľubou obdivovali ich strih. V tichosti som zvolal susedov do nášho bytu a po krátkej porade sme sa všetci stiahli do vyšších poschodí spolu so zásobami. Byty do druhého poschodia sme nechali opustené a napospas osudu sme nechali aj všetkých vojakov, už im aj tak nebolo pomoci. Zorganizoval som susedské hliadky a neustále z celých sil podporujem u všetkých bojového ducha. Večer manželku prepadol záchvat beznádeje a hystericky plakala, že naše dcéry nikdy nespoznajú ozajstného muža a skončia ako nejaké staré panny z filmu. Podarilo sa mi ju upokojiť až tým, že naše dcéry majú štrnásť a pätnásť rokov a obe už boli dvakrát v letnom tábore… Hneď ako zaspala, vyšiel som na strechu a nedbajúc na nehanebné pokriky homosexuálov som na strechu namaľoval veľký nápis SOS. Ak nasneží, budem sneh každý deň odhŕňať.

    23. február – Každú noc zmizne z našich susedských hliadok niekoľko susedov, situácia sa stáva pomaly ale iste neúnosnou. Z nižších poschodí sú nám bez milosti 24 hodín denne nepretržite prehrávané piesne Boy Georga, George Michaela, Eltona Johna a ďalších termochodov. Toto sa nedá vydržať. Hliadky som vybavil tlmičmi sluchu, ale veľmi to zrejme nepomáha. Obávam sa najhoršieho.

    24. február – Dnes ráno za mnou prišiel sused s otázkou, či je lepší parfém od Versaceho, alebo od Huga Bossa. Bez váhania som ho zložil kladivom a hodil telo do výťahovej šachty. Zo skrine po nebohej svokre som vybral parochňu, nasadil som si ju na hlavu a zošiel po schodoch. Na druhom poschodí som stretol hliadku homosexuálov oblečených ako z baru Modrá ustrica a tak som napodobil tanec Tíny Turner skôr, než ma vyzve k tangu ktorýkoľvek z nich. Tváre sa im rozžiarili do chápavých úsmevov a ja som pohodlne pretancoval pomedzi nich. Tancoval som mestom čo mi sily stačili, nepozeral som ani na ľavo ani na pravo a sústredene som tančil za svojim cieľom. K večeru som pritancoval pekne späť s dvoma po krvi bažiacimi psiskami – turkménskymi alabajmi, besnými až hrôza. Priviazal som ich pred dvere svojho a bytu a vošiel dnu. Mal som čo robiť, aby som sa nerozplakal, keď sa na mňa vrhli moje dievčatá.
    Práve som si uvedomil, že na piatom poschodí si dnes za dverami jeden zo susedov pospevoval staré piesne od Kotvalda a Hložka, naozaj neviem, čo si mám o tom myslieť. Toto asi nie je dobré, to asi nie je vôbec dobré…

    25. február – Svitol pre nás deň novej nádeje. Ráno som chcel nakŕmiť psov, ale boli evidentne sýti a tak som len skopol zvyšky tiel do výťahovej šachty. V bráne už z normálnych ľudí neprežil nikto, iba naša rodina a pár susediek, ktoré v noci zachránila moja žena. S nedôverou sme pozorovali vrtuľník, ktorý celý deň preletoval nad tým, čo zostalo z nášho milovaného heterosexuálneho sveta, až nakoniec priletel nad našu strechu a z vrtuľníka sa z ampliónov ozval hlas vyzývajúci nás, aby sme vyšli na strechu. Naše počiatočné obavy sa zmenili na radosť vo chvíli, keď manželka so susedkami spozorovali na vrtuľníku logo nejakej známej feministickej organizácie a tak sme vybehli na strechu paneláku. Pilótky vrtuľníka nás nadšene pozdravili a oznámili nám, že nás všetkých vezmú do bezpečia, akurát že pre mňa tam už nie je miesto a tak sa po mňa vrátia hneď, ako to bude možné. Bez váhania som súhlasil, pretože o seba som nemal najmenšie obavy a s vedomím, že je moja rodina v bezpečí tu prežijem pohodlne hoci aj mesiace. Rozlúčil som sa s rodinou a pozoroval, ako si pilótky posadili moje dievčatá na svoje kolená, aby im ukázali, ako sa riadi vrtuľník. Zotrel som z tváre slzy dojatia a vrátil sa naspäť do bytu. Po dlhej dobe som v kľude, nerozhodilo ma ani to, že svet okolo medzi tým zaplavili milióny ružových balónikov a okolo nášho paneláku utvorili homosexuáli kruh o ktorom som doteraz počul iba v piesni od skupiny Horkýže slíže. Vzal som do rúk brokovnice a sadol som si na stoličku v chodbe pri dverách – to pre prípad, že by psiská zlyhali a do bytu sa začala hrnúť tá hetero-fóbna háveď.

    28. február – Včera ráno som sa zobudil na kňučanie psov a divné hlasy šepkajúce „No to vieš hafinko, že aj ty dostaneš piškótku, bubulínko náš, tuli-tuli-tuli“. Rozrazil som dvere a vystrieľal všetko čo sa hýbalo, naničhodných psov nevynímajúc.
    Útoky homosexuálov odvtedy prebiehali takmer nepretržite, ich propagandistická hudba sa ozývala zo všadiaľ okolo a zarezávala sa ako nôž hlboko do mojich uší. S vypätím posledných síl som si preto pustil Metallicu a vrieskal s jej spevákom, čo mi len sily stačili. Strieľal som ako v delíriu celý deň aj celú noc, keď sa z vonka do razantného rytmu Metallicy a výstrelov začalo primiešavať nástojčivé volanie môjho mena. Najprv som myslel, že ide o sluchovú halucináciu, ale keď som sa pozrel smerom k balkónu, tak som na spodnej časti zábradlia uvidel visieť svojho dlhoročného kolegu.
    „Prišla pomoc“ – radostne som vykríkol a vytiahol ho do bezpečia môjho bytu. S kolegom sme tvorili skvelý tím, preto som mu dal do rúk zbrane a za chvíľu si budem môcť po dlhej dobe konečne dlho a naozaj bez obáv pospať. Môj kolega je čistokrvný heterosexuál aj s papierami – pôvodne bol totiž homosexuál, avšak absolvoval liečbu u Dr.Zakulhánka Svatého a tak mám zaručenú istotu, že je stopercentne v poriadku!

    – toto bol posledný zápis v denníku, ktorý objavila a dešifrovala posádka mimozemskej vesmírnej lode, ktorá v týchto končinách hľadala dôvody vyhynutia ľudskej rasy na planéte zem.

    KONIEC

    ——————–

    P.S.: Nemohol som si pomôcť, včera ma ten „článok“ tak kvalitne rozrehotal, že som musel napísať fejtón aj ja, inak by som sa nemohol sústrediť na nič dôležité 🙂

Pridaj komentár