Domov / Hlavná strana / História / Maďarizácia – Priemysel a obchod

Maďarizácia – Priemysel a obchod

madarizaciaKeďže mnoho historikov radšej obchádza určité obdobia v histórii slovenského národa a ponecháva ich ako biele fľaky, musíme sa k nim vrátiť a netváriť sa, že neexistovali. Jednou z nich je aj útlak maďarov a pomaďarčovanie slovenského národa. Preto vám prinášame úryvok z knihy Karola Kálala: Maďarizácia – Obraz slovenského utrpenia. Kniha po prvý krát vyšla v roku 1900.

Už sme si povedali, že všetky úrady, či už štátne alebo stoličné či obecné, majú maďarské nápisy. Tu dodávame, že aj slovenskí obchodníci a remeselníci sa musia podrobiť a preto slovenská firma je výnimkou. Krajčír a obuvník sa obáva, že keby si vyvesil slovenskú firmu, zanevrie naňho obecný notár a slúžny – tí sa totiž radi honosia, že ich obce a okresy majú čisto „vlasteneckú“ tvárnosť – že ich budú všelijako sekírovať, ba ešte niečo horšie: že mu nedá zarobiť žiadny úradník, žiadny „pán“.

– A teda, už len slovenský názov firmy ohrozuje existenciu krajčíra, obuvníka, stolára, pekára, mäsiara, hostinského, kupca… a tak si všetci títo živnostníci zavesujú maďarské názvy firmy alebo aspoň maďarskoslovenské.

– Taktiež oznamujú živnosť po maďarsky a dostanú maďarské povolenie, tzv. ipar igazolvány.

– Spomínam si na krajčíra, ktorý si zahral divadlo so slovenskou omladinou a ihneď stratil väčšinu zákazníkov; a prestal hrať a pozdravovať „nazdar!“

– A iný krajčír (z Vrútok) mi hovoril, ako sa mu zle viedlo, kým robil Slováka, a ako mu je dobre, čo je „Maďarom“.

Veľa Slovákov má živnosť za hranicami, v Prusku, v Rusku, na Sibíri a inde. Keď okúsia za hranicami slobodu, chovajú sa aj doma, keď svoje rodisko navštívia, slobodne, napr. nezapierajú svoju národnosť a sú samostatní voči úradom. Takým „odvážlivcom“ napíše notár do vysvedčenia: „N. N. sa premenil nebezpečne pre štát“, následkom čoho nedostane pas a nemôže za svojou živnosťou do cudziny.

Niekoľko rokov musia hostinskí písať obchodné knihy po maďarsky, aby ich vraj finanční úradníci mohli kontrolovať. Tak je dosiahnutie hostinskej koncesie podmienené znalosťou maďarčiny. Hostinec majú obyčajne židia, pomocníci maďarizácie. Okrem jedného, dvoch, v žiadnom hostinci na Slovensku neuvidíte slovenský národný časopis.

Pokračovacie (učňovské) školy sú maďarské. Často mnoho učňov, ktorí prišli z dedín, nevie po maďarsky zhola nič, ale darmo, v učňovských školách „sa učí“ len po maďarsky. Na rozmach priemyslu a obchodu sa usporiadajú stoličné výstavky, ale ich tvárnosť je úplne maďarská. Milleniová výstava r. 1896 reprezentovala výlučne len maďarský národ. Nielen nápisy, ale aj krstné mená a priezviská museli byť maďarské. Slovák Bohúň napr. vystavil patentovaný úľ. Usporiadatelia dali celú vignetu vytlačiť znova, ale s menom Bohum. Prípona – úň – by mohla vyzradiť, že v Uhrách žije ešte niekto iný okrem Maďara, že tam žije čistý Slovák! A tak skomolili všetky nemaďarské mená.

Slovenské výšivky sú dnes známe po celej Európe. Maďari ich vydávajú za svoje;aj na poslednej parížskej výstave dosiahli Maďari veľké vyznamenanie za – slovenské výšivky, vystavené však akoby dielo maďarské.

V lete 1903 bola krajinská výstava v Žiline (na Váhu v Trenčianskej stolici). Na ňu prišiel aj minister obchodu Lang. Prezerajúc si slovenské výšivky, ktoré vystavila Živena, sa opýtal:

„Prečo sa výšivky zbierajú?“
„Aby sa povzniesol domáci priemysel,“ odpovedal – avšak po maďarsky – člen výstavného výboru.
„A sú v spolku členkami aj maďarské dámy?“
„Slováci sú všetci uhorskými vlastencami, ale snažia sa, aby si zachovali svoju národnosť.“
Chcel ešte ďalej hovoriť, ale župan Ostroluczki mu skočil do reči: „Tu niet inej národnosti, len maďarskej.“
Minister sa obrátil k slovenským zástupcom a povedal: „Polepšite svoje mravy!“ a odišiel.

Tomu sa dá rozumieť: Pomaďarčite sa! Každý mravný uhorský občan je Maďar. Avšak všeobecne sa odrodilstvo považuje za nemravnosť.

Maďarskému ministrovi je teda nemravnosť mravnosťou.

R. 1903 postavila československá akciová spoločnosť fabriku na celulózu v Turčianskom Svätom Martine. Táto fabrika mala všetky podmienky pre úspech. Ale vláde prekážalo, že sa tu Slováci a Češi spájajú národohospodársky.

Preto odopierala koncesiu; vraj by výtoky z fabriky vyhubili ryby v rieke. Spoločnosti nezostávalo nič iné, len nádejný podnik predať. Predala ho maďarskej banke v Pešti a sotva sa českí a slovenskí akcionári rozišli, vo fabrike zapískal parný stroj – maďarská banka mala koncesiu ihneď.

Vláda odkúpila všetky regáliá a tak sú nespočetné paliarne a pivovary zoštátnené a vláda ich prenajíma osvedčeným maďarizátorom – židom.

Paliareň sa premenila na vládny „ústav“, ktorý svojmu pánovi slúži nielen velkou daňou, ale keďže je v dômyselných židovských rukách, opíja celé dediny a uvádza ich do mravnej i hmotnej záhuby. Vláda proti pálenkovému moru na Slovensku nerobí nič a Slováci často vyslovujú strašné presvedčenie, že vlády úmyselne podporujú pálenkový mor, dúfajúc, že národ otupený, poklesnutý a ožobračený sa skôr odrodí.

Karol Kálal: Maďarizácia – Obraz slovenského utrpenia, www.protiprudu.org

Knihu si môžete zakúpiť v našom obchode.

O ::prop

Jeden komentár

  1. maršal Žukov

    maďari vždy boli, sú a budú jebnutí, a to je problém. Vždy sa budú dať ľahko zneužiť pre akýkoľvek politický cieľ, stačí im zabrnkať na „vlasteneckú“ strunu. Zakomplexovaní bezdomovci.

Leave a Reply