Domov / Hlavná strana / Multikulturalizmus / Ľudia sú z multikulturalizmu unavení

Ľudia sú z multikulturalizmu unavení

multikultiV rozmanitosti je sila. Toto presvedčenie sa v posledných rokoch stalo takmer článkom viery v americkom verejnom živote. Ale výskum naznačuje, že tá viera v skutočnosti prechádza veľmi trpkými skúškami. Najnovšie štúdie poskytujú dôkazy, že rozmanitosť – prinajmenšom na istý čas (pretože dlhodobý vývoj nemal zatiaľ nikto možnosť skúmať) – oslabuje spojivá medzi občanmi, prebúdza vzájomnú nedôveru a má za následok odťahovanie sa od seba. Mnohí Američania pod povrchom verejných pozitívnych vyjadrení o rozmanitosti prechovávajú v sebe hlboké pochybnosti, kam to vlastne povedie.

„Takmer každý hovorí: ´Áno, ja som za rozmanitosť a páči sa mi multikulturalizmus.´, ale keď tu potom niet ničoho, čo by ľudí spájalo, znervóznejú. A nikdy nevedia povedať, ako ďaleko by sa v tomto malo zájsť.“, hovorí sociológ univerzity v Minnesote Joseph Gerteis, vedúci študijného projektu „American Mosaic Project“, ktorý skúma, čo si Američania myslia o otázkach rozmanitosti a solidarity. Výsledky tohto projektu potvrdzuje aj rozsiahla celoštátna štúdia harvardského profesora Roberta Putnama, ktorý hovorí, že mnohí Američania sa na hromadnú imigráciu dívajú s nevôľou.

Putnam to označuje za „presilenie socio-psychologického systému“. S prekvapujúcou pravidelnosťou narážal v pomiešaných komunitách na postoj typu „radšej mlčať a stiahnuť hlavu dovnútra ako korytnačka“ – t.j. na podozrievavosť nielen voči novému a inému, ale voči všetkým. „Nedôverujú svojím susedom, ani predavačom a teraz sa už menej zapájajú do činnosti komunity“, hovorí Putnam. „Jediné, čo sa pri čoraz väčšom miešaní obyvateľstva rozmáha, sú protestné demonštrácie a sledovanie televízie.“

…Ľudia takisto neboli schopní vyjadrovať sa k rase a k nerovnosti. V tejto oblasti to vyzerá tak, že navonok hovoria len pozitívne a zároveň rasové problémy bagatelizujú. Ale Putnam zistil, že pomiešané komunity trpia celkovou ochabnutosťou. „Boli sme šokovaní“, povedal o výsledkoch prieskumu. „To vás udrie rovno medzi oči.“ Komunity s najväčším počtom imigrantov a s najväčšou rozmanitosťou sa ocitali na dne všetkých sociálnych indexov.

„Vzájomnú dôveru bolo možné badať len na takých miestach, ktoré sú etnicky homogénnejšie. Úplne na dne sa ocitli komunity ako Los Angeles, Houston alebo Atlanta.“ Putnam si napriek tomu myslí, že rozmanitosť je žiadúca a bude sa čoraz väčšmi rozmáhať. Ale kritici si všimli, že ak imigrácia doteraz nepredstavovala problém tak preto, lebo počet imigrantov, ktorí sa za posledných 40 rokov snažili do spoločnosti vmiešať, bol len veľmi malý. …

Jonathan Tilove, Republican, Newshouse News Service
http://www.wvwnews.net/story.php?id=1047

Z propáckeho archívu 2007

O ::prop

3 komentáre

  1. Moja osobná analýza tejto problematiky je nasledovná:
    Každá kultúra je unikátna a je v najlepšom záujme všetkých ich zachovať v súčasnej podobe.
    Problém s multikulturalizmom je ten, že prezervácii kultúr nerozumie a hrá politiku „všetko do jedného kotla“, lebo čím viac tým lepšie, však? A tu začína problém.
    Nerozumie že každá kultúra má unikátnu vieru, hodnotový systém, mentalitu, jazyk, folklór… tieto faktory neberie do úvahy. Multikulturalistov zaujíma vtrepať čo najviac kultúr do jednej spoločnosti, pretože sa im páči rôznorodosť a chcú ju mať vedľa obývačky, sú príliš leniví na to za ňou zájsť za hranice. Okrem toho, že je táto aplikácia v priamom rozpore s uchovaním kultúr, nakoľko sa v danej komunite zbijú do jednej šedej masy čím sa „znehodnotia“ (ergo ľudia stratia svoju unikátnu monokultúrnu identitu a akceptujú novú, resp. mnoho z pôvodných faktorov je už pôsobením ostatných kultúrnych vplyvov pozmenených až úplne pohltených), zabúdajú aj na spomínaný hodnotový systém a jeho vzájomnú nevyhnutnú kolíziu pri polykulturálnom strete (viz. Moslimovia a Európania).
    Čiže pri multikulturalizme vzniká proces pripomínajúci nalievanie rôznych kvapalín do jedného džbána. Je síce pekné že človek má rád bylinkový čaj, kofolu, kávu, jablkovú šťavu a mlieko, každý jeden nápoj je super a má svoje unikátne špecifiká. Ak ich však nalejem všetky naraz do jedného koncentrátu vznikne z toho niečo odporné a všetky prísady pri tom zničím. Nedostanem „mnoho nápojov“ či „multinápoj“, ale znova iba jeden „mononápoj“ kde je síce všetko čo mám rád, no o harmonickej spoločnej chuti nemôže byť ani reč. Nápoje treba piť separovane, tak ako treba kultúry treba držať od seba aby sa pôsobením vlastného vplyvu nezničili.
    Toto treba vysvetliť multikulturalistom, pretože skutočný multikulturalizmus je o úcte ku každej kultúre (aj tej vlastnej) a nie arogantnom silenom spájaní kultúr do jednej masy.

    • Myslím, že k tomuto už nie je veľmi čo dodať. Niekedy ma dokážu pobaviť nekonzistentné postoje multikulturalistov, napríklad reklamy typu „United colors of Benetton“ a snahy o „farebný“ svet, pritom v skutočnosti chcú svet sivý a jednotný.

  2. Ved o to tu ide. O znicenie vsetkych kultur a danie ich na spolocneho menovatela : uctievacov konzumu a zlateho telata. Pri tomto nabozenstve na farbe pokozky nezalezi ani na kulturnom pozadi. To nie je dolezite to bude pohltene ,odstranene.Inak argumenty proti ,ktore uvadzate vy, iste poznaju i slovutni vyskumnici a su ocividne a pravdive. Tu ale o to nejde a o pravdu vobec.Masa dezorientovanych a vykorenenych ludi sa zjednoti pod novym kultom, inak velmi krutym[za vsetkym zlom hladaj maman] a lahsie sa ovladaju.

Pridaj komentár