Domov / Hlavná strana / Humor / List kamarátovi – emigrantovi

List kamarátovi – emigrantovi

ficoUpozornenie redakcie. Akákoľvek podobnosť so skutočnými postavami, živými či mŕtvymi, inštitúciami, udalosťami alebo miestami nie je vôbec náhodná. Každý, kto sa bude cítiť dotknutý, nech sa hlási o náhradu škody u súdruha Žinčicu.

V skorých ranných hodinách ma zobudil zvuk telefónu. Na druhej strane linky spoznávam hlas môjho kamaráta Barabáša, ktorý sa pred pár rokmi znova rozhodol preplávať Veľkú mláku. Po zlých skúsenostiach z prvej plavby, keď sa ocitol na severnej strane kontinentu, si na kompase zvolil severozápad jeho južnej strany.

Darí sa mu celkom dobre. Učí rozprávať miestnych domorodcov jazykmi. Keď viete dobre používať jazyk, dá sa z toho celkom slušne žiť. A to aj v krajine kde sa najlepšie zarába obchodovaní so snehom, hoci podnebie na pobreží je tropické, v horských polohách miernejšie a priemerná teplota v hlavnom meste je 14 stupňov po celý rok. V jeho novej domovine sú omnoho nižšie životné náklady, menšia nezamestnanosť, kvalitnejšie potraviny a lekárska starostlivosť ako v našom Ficzraeli. A to napriek tomu, že produktivita práce domorodcov oproti našim otrokom je omnoho nižšia.

Domorodci majú veľa času, nikam sa neponáhľajú a namiesto nášho socialistického pozdravu „Česť práci!“ alebo nášho integračného „Vďaka ECB aj za pár centov!“ sa v práci zdravia „Mañana“. Hovorili sme spolu dlho. Viac Barabáš ako ja. No ako je už v našej krajine zvykom, po mojej narastajúcej kritike pomerov vo Ficzraeli, začala aj telefonická linka štrajkovať a nestihol som mu porozprávať novinky. Rozhodol som sa, že mu napíšem list.

Drahý Barabáš.

Odkedy si znovu emigroval, v našom Ficzraeli sa toho moc nezmenilo, ale nejaké zmeny nás aj tak čakajú. Koncom roka sa v strede Ficzraelu odohral druhý puč. Ten prvý bol v roku 1944 a vtedy boľševici zvrhli fašistov. V tom druhom zase fašisti zvrhli boľševika. Novým pánom Stredozeme sa stal Marian Goodchleba. V mienkotvorných denníkoch, ktoré ovláda kmeň Čudo-Judo ho nazývajú, extrémistom fašistom a náckom. Je to po freshoslavskom Schöne Nácim náš druhý nacista. Vo fašistickom TOP rebríčku som ho nenašiel, keďže obsahuje len prvých 1000 mien a tie sú obsadené menami ponovembrových politikov, oligarchov a mafiánov. Zatiaľ na neho nesedí ani termín extrémista, pretože doposiaľ extrémne nezbohatol. V extrémizme sa to bohužiaľ môže zmeniť, keďže na jeho osobu ministerstvo špicľovania nasadilo svojho agenta krycím menom Alburnus a ten sa stal jeho najbližším poradcom. Medzi nacionalistami sa hovorí, že Alburnus je skutočným vládcom Stredozeme a aj vodcom Goodchlebovej politickej strany. Či tak alebo onak, Alburnus je známy najmä obyvateľom pučistickej metropole ako podvodník, zbohatlík, prospechár a chrapúň. To, že najprv jeho srdce len tak z čista jasna zahorelo k národu a potom na Námestí Puču zahorel aj jeho zebrovaný Hummer je považované za zázrak, ktorý sa rozhodla prešetriť aj konferencia biskupov.

Konferencia biskupov to má v súčasnosti ťažké. Po odvolaní arcibiskupa Bezbožnáka, ktorý je v obľube časti ficzraelského ľudu si svojim výrokom na festivale narkomanov: „Nebudujme Ficzrael v štýle – za Boha, za národ!“ získal aj srdcia bezbožných slobodomurárov a vrahov Božieho syna. Možno aj preto sa situácia v Cirkvi vyostruje. Pred nedávnom som sa po dlhej dobe rozhodol ísť na bohoslužbu do Hrubého kostola v malom Ríme. Pri vchode do chrámu kde zvyčajne bývala kasička na milodary sedela postaršia pani v tričku s portrétom odvolaného arcibiskupa. Vhodil som do kasičky pár mincí na ktorých nebol portrét Boha a pani mi dala nejaký lístok, ktorému som z počiatku nevenoval väčšiu pozornosť. Iba som si pomyslel, že je to asi bloček z registračnej pokladnice, prostredníctvom ktorého sa môžem zúčastniť novej obľúbenej hry nášho národa. Nie je to tak dlho čo nám okupačná európska vláda darovala veľkoobjemové krmivo v podobe cestovín a múky s pridanou hodnotou hmyzej bielkoviny pre najchudobnejšie vrstvy. Podľa aktuálnych zistení štatistického úradu najchudobnejšia vrstva tvorí už dve tretiny obyvateľstva Ficzraela a je teda pochopiteľné, že humanitárna pomoc okupantov sa rýchlo spotrebovala. Na chleba už niet múky a tak náš Protektor Červený Ficko – Žochársky zo starovekej rímskej tradície odstránil chlieb a ponechal len hry. Vypracovaním novej hry poveril ministra ožobračovania Skala Kasumíňa. A práve v tejto hre sa dá uplatniť spomínaný bloček. Pokračoval som od paničky s portrétom arcibiskupa čo najbližšie k prvej ľavici pred oltárom s ukrižovaným Kristom. Tam je najlepší výhľad na popredných malorímskych katolíkov, ktorí aj v minulosti sedávali v prvej lavici alebo dokonca pred samotným boľševickým oltárom s plešatým Leninom. Už samotný priebeh bohoslužby mal netradičný ráz. Bezbožnákov fanclub skandoval nekresťanské choreá a po žiadosti kňaza k Bohu „O obrátenie Bezbožnáka“, jeden z fanúšikov napadol kňaza celebrujúceho omšu. Až potom som si všimol, že bloček, ktorý som pri vstupe dostal, je lístok na boxerský zápas, kde vyzývateľom je Bezbožňákov šampión a súperom každý, kto si dovolí kritizovať emeritného arcibiskupa.

Počas olympiády v Soči v našom protektoráte opäť prudko vzrástol počet nacionalistov. Po vysokej prehre s Big Brother, nešťastnej prehre s Eastern Brother, nečakanej prehre s Little Brother a očakávanej prehre s Ex Brother sa počet nacionalistov vrátil do normálnu. Náš nacionalizmus pozostáva len z pospolitých gardistov a a malých regionálnych zoskupení. Po ostatných ostali len prázdne poháre od piva a pohádzané štátne vlajky po námestiach a v smetných košoch. Úspech na olympiáde dosiahla iba cudzinka s našim pasom, ktorá priviezla do pučistickej metropoly ukázať золотую медаль.

Rušno bolo aj na východe za hranicami Ficzraelu. Pred a počas olympiády prebiehali ťažké boje na Majdane medzi proruskými a proeurópskymi oligarchmi a proeurópskymi demokratmi na jednej strane a domácimi fašistami a proruskými nacionalistami na strane druhej. Neskôr sa k domácim fašistom pridali proeurópsky oligarchovia a proeurópsky demokrati. Po zbavení moci proruských oligarchov bola zostavená nová vláda z proeurópskych oligarchov a proeurópskych demokratov. Domáci fašisti sa stali nepriateľmi proeurópskych oligarchov, proeurópskych demokratov, proruských oligarchov a proruských nacionalistov. Nepriateľmi proeurópskych oligarchov a proeurópskych demokratov sa stali aj proruskí nacionalisti a proruskí oligarchovia. Teraz sa do sporov zapájajú aj iné štáty. Raz sa k situácii vyjadruje Babrák Obava, raz zas Angelika Mengeleová, raz zas Maoista Barbaroso, a Razputin. Ani Boh sa v tom nevyzná. Budem musieť počkať na vyjadrenie čo povie Ferko Jebeš z kmeňa Čudo – Judo. On je v tejto veci najlepší expert.

Ferko raz povedal najmúdrejšiu vetu svojho života: „Vypadá ako kačica, chodí ako kačica, kváka ako kačica – tak to musí byť kačica!“ Takže ak sa proeurópsky demokrati a oligarchovia podobajú na fašistov, zdravia sa ako fašisti a kvákajú na námestiach ako fašisti – tak to musia byť fašisti! Poslednú informáciu ktorú mám je, že proruskí oligarchovia a proruskí nacionalisti sa pozakopávali niekde na Kryme a snažia sa dokopať do Ruska.

U nás také niečo nehrozí. Nám od roku 1989 vládnu iba fašisti, z kaviarne Krym sa dávno stal second hand a na Majdáne v Karpatoch kúsok od starého Lošonského, má postavenú chatu bývalý šéf tajnej služby Izák Lexus. Izák starší tu občas robieva barbecue a pritom dohaduje drogové a iné kšefty s ministrom špicľovania Kalimerom. A tak je u nás akýkoľvek odpor pod kontrolou.

Ferko Jebeš povedal, že keby náš Ficzrael napadol Rus, že on prvý pôjde so zbraňou v ruke proti nemu bojovať. Ja som nad tým tiež rozmýšľal, ale k Ferkovi by som sa nepridal. Vo Ficzraeli mi ako príslušníkovi štátotvorného národa už nič nepatrí. Pre vládnucu vrstvu predstavujem iba otroka, ktorý má právo držať hubu a povinnosť robiť za almužnu. Popri robotovaní je slušné klaňať sa ponovembrovým zbohatlíkom a západným banksterom. Veľmi sa tu cení ak sa robotníkovej hlavy alebo o jeho zadok otrie topánka šikmookého bossa. Keď to príde k nám, ostanem ja radšej doma pekne ležať na kanape a zaspievam si: „Červený šátečku kolem se toč, já mám jít na Rusa a nevím proč.“ Nech si svoj nakradnutý majetok ochránia pred Rusom sami!

Situáciu vo Ficzraeli a už vôbec nie za jeho východnými hranicami nezmenia ani blížiace sa prezidentské voľby, lebo jedinému rozumnému a kandidátovi Vladovi z Orlieho Hniezda nedokázal vyzbierať podpisy ani zamatový terorista Fero, ani podpaľač okupačnej zástavy Marián Mausthausen. A tak si môžem vyberať iba kandidátov z radov okultizmu.

Prvým z nich je Róbert Ficko. Neviem či si čítal môj článok – „Krajinou prechádza strašidlo. Strašidlo kotlebizmu!“ kde som zdokumentoval históriu jeho rodu. Tak ti ju pre istotu popíšem v skrátenej forme. Jeho predkovia patrili do starej služobníckej ovcovsko – otrockej rodiny. Jeho najstarší známy predok pracoval ako sluha u pomätenej grófky na Tajomnom hrade v Karpatoch. Grófka sa preslávila svojimi krvavými kúpeľmi. Ficka využívala pre jeho neskutočnú pracovitosť a lojálnosť. Zásoboval jej kúpeľ krvou, ktorú získaval z tiel mladých panien, ktoré zavraždil. Vždy ohrial krv na potrebnú teplotu a riadne ju zamiešal aby sa nezrazila. Občas grófke vliezol do vane aby jej mohol vydrhnúť chrbát a niekedy aj krídla čierneho turuľa pod jej pupkom. Po čase sa jeho koža zafarbila do červena. Tak ho začali domáci prezývať červený Ficko. Jeho politická strana začala naberať smer k osudu Boxerovho hnutia a tak si Ficko hľadá miesto, kde by v pokoji a v úcte dožil.

Druhým kandidátom je Andrej Whiskas. Ako malého ho jeho otec Saunière často vodil do Priora k sionistom. Keďže jeho rodina patrila k nemajetným, malý Andrejko zvykol vyjedať čiernym okultistickým mačkám jedlo z misiek. Tak prišiel k svojmu priezvisku a základným znalostiam z podvodnej ekonómie. Po skončení vysokoškolského štúdia na scientologickej fakulte založil nebankový fond do ktorého Whiskas vložil svoje skúsenosti a hlúpe ovce svoje celoživotné úspory. Dnes má Whiskas úspory a ovce skúsenosti.

Tretím kandidátom je Ján Čarnokňažník. Hoci sa mu nedávajú veľké šance, zaslúži si trocha pozornosti. Zlé jazyky hovoria, že po potlačení boľševického puču v roku 1944 sa v posteli jeho matky ukrýval istý čas významný komunistický fiškál Gustáv Gunár, zatiaľ čo manžel jeho matky Pavol hajloval v sneme vojnového štátu. Ján Čarnokňažník sa nápadne podobá na Gustáva Gunára z pučistického obdobia. Gustáv Gunár sa pár rokov po bratskej vojenskej pomoci v roku 1968 stal aj prezidentom spoločného tatíčkovsko – socialistického štátu. A tu si dovolím opäť parafrázovať výrok Ferka Jebeša: Vypadá ako Gunár, má vzdelanie ako Gunár, ambície ako Gunár – tak to musí byť Gunár!

Štvrtým kandidátom je Milan Kňažník. Jeho priezvisko sa nikdy nemohlo rozvinúť vzhľadom na jeho politickú prelietavosť. Tento komediant a dobrý holub sa vždy dokázal vrátiť do holubníka akejkoľvek farby. Pred rokom 1989 to bol holubník červený, v roku 1989 červeno-modrý, v roku 1992 zaletel do červeného rohu penziónu Elektra patriacemu slávnemu Boxerovi Vladovi aby neskôr preletel do modrého hniezda malého fúzatého indiána Mikkyho. Dnes nie je ani červený a ani modrý. Je to iba karieristický, bezfarebný Kňažník. Pred Novembrom 89 si ho komunistická ŠtB vybrala aby s Jankom Budwarom a Fedorom St. Grálom urobili puč. Za odmenu mu pripadlo viacero majetkov najmä v našom hlavnom meste Freshslave.

Volieb sa chce zúčastniť aj Radko Špacírka. Je to otec, fiškál, učiteľ a politik. Na internete tvrdí, že ho môžem spoznať za 30 sekúnd. Mne stačili dve sekundy aby som si spojil jeho vety: „Národ vie tvrdo pracovať – Silný prezident chráni svojich ľudí.“ Ďakujem, ale nemám chuť ťažko pracovať pre blaho jeho milionárskych sponzorov, ktorí obsrali celý Ficzrael jeho billboardmi.

Jedinou ženskou kandidátkou je posledná bosorka Hejhana Morenská. V slovanskej mytológii bola Hejhana/Morena staroslovanská bohyňa zimy a smrti. Je zosobnená zimou, na jar končí jej vláda. Nie je však možné považovať ju len za bohyňu smrti alebo za akúsi ohyzdnú starenu. Môže byť aj veľmi krásna. Tradičným rituálom praktikovaným dodnes, je vynášanie Moreny a jej upálenie alebo utopenie. Najčastejšie sa hádže z mosta alebo zo skaly.

Súčasná kandidátka na prezidentský post je určite krásna bosorka. Svojou krásou dokázala dokonca pomiasť už aj tak pomätenú hlavu emigrantského navrátilca a najväčšieho bojovníka za obnovenie bývalého spoločného socialistického štátu, odborníka na kríženie a genetiku – Rudka Vážku. Ale Rudko Vážka so svojim žihadlom u Hejhany neuspel. A tak namiesto „do piče“, mohol iba sklopiť chvost a zavrieť za sebou dvere! Posledné informácie, ktoré o Rudkovi mám hovoria, že má byť kandidátom number one na kandidátke ľudáckej strany do Eurochlieva. Hejhana – poslankyňa obyčajných ľudí, udržuje kontakty s najvplyvnejšou bytosťou vesmírnych ľudí Aštarom Šeranom a pomocou teleportácie sa dokáže aj bez metly okamžite presúvať z jedného mítingu na druhý. Napriek týmto nadprirodzeným schopnostiam jej šance uspieť vo voľbách nie sú veľké. Je pravdepodobnejšie, že svoju politickú kariéru ukončí nie skokom do prezidentskej kuchyne k obuvníkovej dvojplatničke, ale tradičným rituálom – skokom z hradného kopca do rieky. Takže drahý Barabáš, ani voliť nepôjdem a ostanem ja radšej doma pekne ležať na kanape.

Nedávno som so zadržaným dychom sledoval priamy prenos z udeľovania cien filmovej akadémie a tipoval kto získa najviac Oscarov. Trafil som sa len do jednej kategórie. Oskara za najlepší zahraničný film už po štvrtý krát za sebou získala naša neprispôsobivá indiánska rodinka Galbavých.

Drahý Barabáš, keby som mal na letenku sadol by som do prvého lietadla a prišiel by som ťa pozrieť. Z tejto krajiny ľudia radi utekajú. No čo už. Na návštevu tvojej novej domoviny tam niekde v latinskej Amerike budem musieť ešte dlho šetriť. Tak aspoň pozbieram pár protektorátnych mincí a pôjdem si priblížiť atmosféru južnej Ameriky do slávneho klubu Mariachi. Počul som, že tam síce nedostať ani vašu slávnu kávu ani dobrý steak, ale že zo snehom to tam nebýva zlé ani počas horúcich dní. A odtiaľ je to už len skok na večnosť do Valhally.

S pozdravom tvoj kamarát

Boris Nebojsa

www.protiprudu.org

O ::prop

Pridaj komentár