Domov / Hlavná strana / Komentáre / Líbya v totálnom chaose

Líbya v totálnom chaose

libyaTri roky po umučení a zavraždení Muammara al-Kaddáfí sa táto severoafrická krajina zmieta v náručí teroru a občianskej vojny, na začiatku ktorej stálo NATO.

Ako postupne upadáva Líbya do chaosu v dôsledku intervenčnej politiky prezidenta Baracka Obamu, je čoraz ťažšie si predstaviť, že Líbya bola jednou z najprosperujúcejších a najstabilnejších krajín v severnej Afrike.

Obamovo rozhodnutie v roku 2011 zaútočiť a následne zavraždiť bývalého líbyjského vodcu plk. Muammara al-Kaddáfí – ktorý bol kedysi spojencom USA – viedlo k rozpadu krajiny. Vojenské a policajné zložky Líbye boli spustošené a veľká časť infraštruktúry, vrátane lukratívneho ropného priemyslu, bola rozbitá na kusy.

Svet bol svedkom mučenia a vraždy al-Kaddáfího a jedného z jeho synov, ktorý bol držaný vo väzbe.

Od tej doby sa mnoho z ozbrojených štátnych zložiek pripojilo k rôznym teroristickým skupinám, ktoré bojujú medzi sebou po celej krajine v snahe získať politickú moc, územie a ropné zdroje. Vytvorili tak peklo pre 5 miliónový národ.

Predtým, ako Obama na popud jastrabov z Washingtonu a na popud korporácií, ktoré sa snažili dostať pod svoj vplyv líbyjskú ropu, vypustil NATO na al-Kaddáfího vládu, to bola stabilná a bohatá krajina.

Al-Kaddáfí aj pri svojom domnelom šialenstve dokázal udržať na uzde extrémistických militantov a nenechal im národ napospas tak, ako je tomu teraz. Dokonca odovzdal všetky podklady o jadrových materiáloch, ktoré sa mu podarilo získať a bol považovaný za stabilizujúci prvok v Afrike.

V Líbyjskom systéme bola voda, elektrina a vzdelanie zadarmo. Banky poskytovali pôžičky na stavbu alebo kúpu domu za rozumný úrok. Líbya bola jednou z mála afrických krajín, ktorá neobmedzovala cesty do zahraničia, práve naopak. Ponúkala veľkorysé dotácie na štúdium v zahraničí. Plyn bol zdarma. Výsledkom bola vyššia životná úroveň, než v krajinách susedov, ako napríklad v Egypte.

Al-Kaddáfí bol skutočne diktátorom. Rovnako, ako mnoho ďalších v severnej Afrike a na Blízkom Východe. To však nie je dôvodom na jeho zvrhnutie. Avšak Obama a NATO iba čakali na príležitosť, aby ho mohli odstaviť od moci. Takouto príležitosťou bola takzvaná „Arabská jar“. V tej chvíli, ako začali v Líbyi nepokoje, Washington, Londýn a Paríž to využili a začali financovať a vyzbrojovať militantov, takže mohli prevziať kontrolu nad mestami ako Benghází.

Ako dnes Líbya stále viac upadá do chaosu, neexistuje efektívna vláda a krajinou zmieta násilie, Obama so spojencami ju zanechali svojmu osudu. Miesto pomoci ťažko skúšanej krajine iba sledujú, ako Egypt a ďalšie arabské krajiny prispievajú k rastúcemu zmätku vo veľkých centrách ako Benghází a Tripolis.

Egypt a ďalšie arabské krajiny, vrátane Kataru a Spojených Arabských Emirátov, podporujú rôzne skupiny ozbrojených militantov po celej Líbyi. Egypt, ktorý sa obáva, že najextrémnejšie elementy z Líbye prechádzajú cez jeho hranice, tajne poslal špeciálne sily do Líbye a nechal bombardovať líbyjské milície, o ktorých si myslel, že by mohli byť hrozbou. Tento zásah prispel k ďalšej nestabilite. Minister zahraničných vecí USA John Kerry reagoval na krízu v Líbyi slovami, že Líbyjčania si musia sami vyriešiť svoje problémy. Vzhľadom k tomu, že to bol Obama, kto stál za vznikom tohto chaosu, vyznieva Kerryho komentár nielen cynicky, ale priam hrubo urážlivo. Faktom je, že Líbyjčania samotní nemôžu ukončiť bratovražednú vojnu, ktorá je podnecovaná zo zahraničia. Krajina bola stabilná až do doby, kým sa ju rozhodlo NATO roztrhať na kusy.

Spravodajské zdroje z východnej Európy hovoria, že Moskva vedela o odhodlaní Washingtonu zvrhnúť al-Kaddáfího a nebolo to iba o prevzatí kontroly nad ropnými zásobami krajiny.

Pre Kremeľ bol osud al-Kaddáfího jasný hneď po tom, ako zverejnil svoj plán na vytvorenie nových pravidiel pre obchod s ropou. Vďaka tomuto plánu by mohli africké národy obchodovať s ropou prostredníctvom zlatého dinára namiesto amerického dolára. Táto zmena by mala tvrdý dopad na západné ropné giganty a na menu USA, Británie a zasiahla by ťažko aj Francúzsko – teda práve tie tri národy, ktoré priviedli al-Kaddáfího k pádu.

Autor: Andrij Stryj, www.protiprudu.org

O ::prop

Pridaj komentár